WordPress database error: [Table './sarvajan_ambedkar_org/wp_comments' is marked as crashed and should be repaired]
SELECT ID, COUNT( comment_ID ) AS ccount FROM wp_posts LEFT JOIN wp_comments ON ( comment_post_ID = ID AND comment_approved = '1') WHERE ID IN (6748,6747,6746) GROUP BY ID

Free Online FOOD for MIND & HUNGER - DO GOOD 😊 PURIFY MIND.To live like free birds 🦠🦢 🦅 grow fruits ðŸ 🊠🥑 🥭 🇠🌠🎠🉠💠👠🥠vegetables 🥦 🥕 🥗 🥬 🥔 🆠🥜 🎃 🫑 ðŸ…🜠🧅 🄠ðŸ 🥗 🥒 🌽 ðŸ 🫑 🌳 📠🊠🥥 🌵 🈠🌰 🇧🇧 🫠🅠ðŸ 🫒Plants 🌱in pots 🪴 along with Meditative Mindful Swimming ðŸŠâ€â™‚ï¸ to Attain NIBBÄ€NA the Eternal Bliss.
Free Online FOOD for MIND & HUNGER - DO GOOD 😊 PURIFY MIND.To live like free birds 🦠🦢 🦅 grow fruits ðŸ 🊠🥑 🥭 🇠🌠🎠🉠💠👠🥠vegetables 🥦 🥕 🥗 🥬 🥔 🆠🥜 🎃 🫑 ðŸ…🜠🧅 🄠ðŸ 🥗 🥒 🌽 ðŸ 🫑 🌳 📠🊠🥥 🌵 🈠🌰 🇧🇧 🫠🅠ðŸ 🫒Plants 🌱in pots 🪴 along with Meditative Mindful Swimming ðŸŠâ€â™‚ï¸ to Attain NIBBÄ€NA the Eternal Bliss.
Kushinara NIBBÄ€NA Bhumi Pagoda White Home, Puniya Bhumi Bengaluru, Prabuddha Bharat International.
Categories:

Archives:
Meta:
December 2020
M T W T F S S
« Nov   Jan »
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031  
12/18/20
https://www.accesstoinsight.org/tipitaka/sltp/DN_I_utf8.html#pts.211
Filed under: General
Posted by: site admin @ 11:28 pm

https://www.accesstoinsight.org/tipitaka/sltp/DN_I_utf8.html#pts.211





[PTS Vol D - 1] [\z D /] [\f I /]
[PTS Page 001] [\q 1/]
[BJT Vol D - 1] [\z D /] [\w I /]
[BJT Page 002] [\x 2/]

 

Suttantapiá¹­ake

 

DÄ«ghanikÄyo

 

Sīlakkhandhavaggo

 

Namo tassa bhagavato arahato sammÄsambuddhassa.

 

1.

 

BrahmajÄlasuttaṃ

 

1. Evaṃ me sutaṃ ekaṃ samayaṃ bhagavÄ antarÄ ca rÄjagahaṃ antarÄ ca
nÄlandaṃ addhÄnamaggapaá¹­ipanno hoti mahatÄ bhikkhusaá¹…ghena saddhiṃ
pañcamattehi bhikkhusatehi. Suppiyo’pi kho paribbÄjako antarÄ ca
rÄjagahaṃ antarÄ ca nÄlandaṃ addhÄnamaggapaá¹­ipanno hoti saddhiṃ
antevÄsinÄ brahmadattena mÄṇavena.

 

Tatra sudaṃ suppiyo paribbÄjako anekapariyÄyena buddhassa avaṇṇaṃ
bhÄsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhÄsati, saá¹…ghassa avaṇṇaṃ bhÄsati.
Suppiyassa pana paribbÄjakassa antevÄsÄ« brahmadatto mÄṇavo
anekapariyÄyena buddhassa vaṇṇaṃ bhÄsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhÄsati,
saá¹…ghassa vaṇṇaṃ bhÄsati. Itiha te ubho ÄcariyantevÄsÄ« aññamaññassa
ujuvipaccanÄ«kavÄdÄ bhagavantaṃ piá¹­á¹­hito piá¹­á¹­hito anubaddhÄ1 honti
bhikkhusaṅghaṃ ca.

 

2. Atha kho bhagavÄ ambalaá¹­á¹­hikÄyaṃ rÄjÄgÄrake ekarattivÄsaṃ upagaṃchi
saddhiṃ bhikkhusaá¹…ghena. Suppiyo’pi kho paribbÄjako ambalaá¹­á¹­hikÄyaṃ
rÄjÄgÄrake ekarattivÄsaṃ upagaṃchi saddhiṃ antevÄsinÄ brahmadattena
mÄṇavena. Tatra’pi sudaṃ suppiyo paribbÄjako anekapariyÄyena buddhassa
avaṇṇaṃ bhÄsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhÄsati, saá¹…ghassa avaṇṇaṃ bhÄsati.
Suppiyassa [PTS Page 002] [\q 2/] pana
paribbÄjakassa antevÄsÄ« brahmadatto mÄṇavo buddhassa vaṇṇaṃ bhÄsati,
dhammassa vaṇṇaṃ bhÄsati, saá¹…ghassa vaṇṇaṃ bhÄsati. Itiha te ubho
ÄcariyantevÄsÄ« aññamaññassa ujuvipaccanÄ«kavÄdÄ viharanti.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
1. AnubandhÄ, ma cha saṃ.

 

[BJT Page 004] [\x 4/]

 

3. Atha kho sambahulÄnaṃ bhikkhÅ«naṃ rattiyÄ paccÅ«sasamayaṃ
paccuá¹­á¹­hitÄnaṃ maṇá¸alamÄḷe sannisinnÄnaṃ sannipatitÄnaṃ ayaṃ
saá¹…khiyÄdhammo udapÄdi: “acchariyaṃ Ävuso, abbhutaṃ Ävuso, yÄvañcidaṃ
tena bhagavatÄ jÄnatÄ passatÄ arahatÄ sammÄsambuddhena sattÄnaṃ
nÄnÄdhimuttikatÄ suppaá¹­ividitÄ. Ayaṃ hi suppiyo paribbÄjako
anekapariyÄyena buddhassa avaṇṇaṃ bhÄsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhÄsati,
saá¹…ghassa avaṇṇaṃ bhÄsati. Suppiyassa pana paribbÄjakassa antevÄsÄ«
brahmadatto mÄṇavo buddhassa vaṇṇaṃ bhÄsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhÄsati,
saá¹…ghassa vaṇṇaṃ bhÄsati. Itiha’me ubho ÄcariyantevÄsÄ« aññamaññassa
ujuvipaccanÄ«kavÄdÄ bhagavantaṃ piá¹­á¹­hito piá¹­á¹­hito anubaddhÄ honti
bhikkhusaṅghaṃ cĔti.

 

4. Atha kho bhagavÄ tesaṃ bhikkhÅ«naṃ imaṃ saá¹…khiyÄdhammaṃ viditvÄ yena
maṇá¸alamÄḷo tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ paññatte Äsane nisÄ«di. Nisajja
kho bhagavÄ bhikkhÅ« Ämantesi: “kÄya nu’ttha bhikkhave etarahi kathÄya
sannisinnÄ sannipatitÄ? KÄ ca pana vo antarÄ kathÄ vippakatÄ?”Ti.

 

Evaṃ vutte te bhikkhÅ« bhagavantaṃ etadavocuṃ: “idha bhante amhÄkaṃ
rattiyÄ paccÅ«sasamayaṃ paccuá¹­á¹­hitÄnaṃ maṇá¸alamÄḷe sannisinnÄnaṃ
sannipatitÄnaṃ ayaṃ saá¹…khiyÄdhammo udapÄdi “acchariyaṃ Ävuso, abbhutaṃ
Ävuso yÄvañcidaṃ tena bhagavatÄ arahatÄ sammÄsambuddhena sattÄnaṃ
nÄnÄdhimuttikatÄ suppaá¹­ividitÄ. Ayaṃ hi suppiyo paribbÄjako
anekapariyÄyena buddhassa avaṇṇaṃ bhÄsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhÄsati,
saá¹…ghassa avaṇṇaṃ bhÄsati. Suppiyassa pana paribbÄjakassa antevÄsÄ«
brahmadatto mÄṇavo buddhassa vaṇṇaṃ bhÄsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhÄsati,
saá¹…ghassa vaṇṇaṃ bhÄsati. Itiha’me ubho ÄcariyantevÄsÄ« aññamaññassa
ujuvipaccanÄ«kavÄdÄ bhagavantaṃ piá¹­á¹­hito piá¹­á¹­hito anubaddhÄ honti
bhikkhusaá¹…ghañcÄ’ti. Ayaṃ kho no bhante antarÄkathÄ vippakatÄ. Atha
bhagavÄ anuppatto”ti.

 

5. “Mamaṃ vÄ bhikkhave pare avaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, dhammassa vÄ avaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, saá¹…ghassa vÄ [PTS Page 003]
[\q 3/] avaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, tatra tumhehi na ÄghÄto na appaccayo
na cetaso anabhiraddhi karaṇīyÄ. Mamaṃ vÄ bhikkhave pare avaṇṇaṃ
bhÄseyyuṃ, dhammassa vÄ avaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, saá¹…ghassa vÄ avaṇṇaṃ
bhÄseyyuṃ, tatra ce tumhe assatha kupitÄ vÄ anattamanÄ vÄ, tumhaṃ
yevassa tena antarÄyo. Mamaṃ vÄ bhikkhave pare avaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ,
dhammassa vÄ avaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, saá¹…ghassa vÄ avaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, tatra
tumhe assatha kupitÄ vÄ anattamanÄ vÄ, api nu paresaṃ subhÄsitaṃ
dubbhÄsitaṃ tumhe ÄjÄneyyÄthÄ?”Ti.

 

“No hetaṃ bhante. ”

 

“Mamaṃ vÄ bhikkhave pare avaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, dhammassa vÄ avaṇṇaṃ
bhÄseyyuṃ, saá¹…ghassa vÄ avaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, tatra tumhehi abhÅ«taṃ
abhÅ«tato nibbeá¹­hetabbaṃ: ‘iti’petaṃ abhÅ«taṃ. Iti’petaṃ atacchaṃ. Natthi
cetaṃ amhesu. Na ca panetaṃ amhesu saṃvijjatÄ«’ti. ”

 

[BJT Page 006] [\x 6/]

 

6. “Mamaṃ vÄ bhikkhave pare vaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, dhammassa vÄ vaṇṇaṃ
bhÄseyyuṃ, saá¹…ghassa vÄ vaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, tatra tumhehi na Änando na
somanassaṃ na cetaso ubbilÄvitattaṃ1 karaṇīyaṃ. Mamaṃ vÄ bhikkhave pare
vaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, dhammassa vÄ vaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, saá¹…ghassa vÄ vaṇṇaṃ
bhÄseyyuṃ, tatra ce tumhe assatha Änandino sumanÄ ubbilÄvino2, tumhaṃ
yevassa tena antarÄyo. Mamaṃ vÄ bhikkhave pare vaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ,
dhammassa vÄ vaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, saá¹…ghassa vÄ vaṇṇaṃ bhÄseyyuṃ, tatra vÄ
tumhehi bhÅ«taṃ bhÅ«tato paá¹­ijÄnitabbaṃ: “iti’petaṃ bhÅ«taṃ, iti’petaṃ
tacchaṃ. Atthi cetaṃ amhesu. Saṃvijjati ca panetaṃ amhesÅ«’ti. ”

 

7. “Appamattakaṃ kho panetaṃ bhikkhave oramattakaṃ sÄ«lamattakaṃ, yena
puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya. Katamañca taṃ bhikkhave
appamattakaṃ oramattakaṃ sÄ«lamattakaṃ, yena puthujjano tathÄgatassa
vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya. ?

 

8. [PTS Page 004] [\q 4/] “pÄṇÄtipÄtaṃ
pahÄya pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo nihitadaṇá¸o nihitasattho
lajjÄ« dayÄpanno sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ« viharatÄ«”ti. Iti vÄ hi
bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

9. “AdinnÄdÄnaṃ pahÄya adinnÄdÄnÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo dinnÄdÄyÄ«
dinnapÄá¹­ikaá¹…khÄ« athenena sucibhÅ«tena attanÄ viharatÄ«”ti. Iti vÄ hi
bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

10. “Abrahmacariyaṃ pahÄya brahmacÄrÄ« samaṇo gotamo ÄrÄcÄrÄ« virato
methunÄ gÄmadhammÄ”ti. Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa
vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

11. “MusÄvÄdaṃ pahÄya musÄvÄdÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo saccavÄdÄ«
saccasandho theto paccayiko avisaṃvÄdako lokassÄ”ti. Iti vÄ hi bhikkhave
puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

1. UbbillÄvitattaṃ, ma cha saṃ.
2. UbbillÄvino, ma cha saṃ.

 

[BJT Page 008] [\x 8/]

 

12. “Pisuṇaṃ vÄcaṃ pahÄya pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­ivirato samaṇo gotamo. Ito
sutvÄ na amutra akkhÄtÄ imesambhedÄya. Amutra vÄ sutvÄ na imesaṃ akkhÄtÄ
amÅ«sambhedÄya. Iti bhinnÄnaṃ vÄ sandhÄtÄ saṃhitÄnaṃ vÄ anuppadÄtÄ.
SamaggÄrÄmo samaggarato samagganandÄ« samaggakaraṇiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ”ti.
Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

13. “Pharusaṃ vÄcaṃ pahÄya pharusÄya vÄcÄya paá¹­ivirato samaṇo gotamo. YÄ
sÄ vÄcÄ neá¸·Ä kaṇṇasukhÄ pemanÄ«yÄ hadayaá¹…gamÄ porÄ« bahujanakantÄ
bahujanamanÄpÄ, tathÄrÅ«piṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ”ti. Iti vÄ hi bhikkhave
puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

14. “SamphappalÄpaṃ pahÄya samphappalÄpÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo,
kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ« atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ«, nidhÄnavatiṃ vÄcaṃ
bhÄsitÄ kÄlena [PTS Page 005] [\q 5/] sÄpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitanti” iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

15. “BÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo. Ekabhattiko
samaṇo gotamo rattÅ«parato virato vikÄlabhojanÄ.
NaccagÄ«tavÄditavisÅ«kadassanÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo.
MÄlÄgandhavilepanadhÄraṇamaṇá¸anavibhÅ«sanaá¹­á¹­hÄnÄ paá¹­ivirato samaṇo
gotamo. UccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo.
JÄtarÅ«parajatapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato samaṇo gotamo.
Ä€makadhaññapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato samaṇo gotamo. Ä€makamaṃsapaá¹­iggahaṇÄ
paá¹­ivirato samaṇo gotamo. ItthikumÄrikapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato samaṇo
gotamo. DÄsidÄsapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato samaṇo gotamo. Ajeḷakapaá¹­iggahaṇÄ
paá¹­ivirato samaṇo gotamo. Kukkuá¹­asÅ«karapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato samaṇo
gotamo. HatthigavÄssavaḷavapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato samaṇo gotamo.
Khettavatthupaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato samaṇo gotamo. DÅ«teyya
pahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo. KayavikkayÄ paá¹­ivirato
samaṇo gotamo. TulÄkūṭa - kaṃsakūṭa - mÄnakÅ«á¹­Ä paá¹­ivirato samaṇo gotamo.
Ukkoá¹­ana - vañcananikati - sÄciyogÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo. Chedana -
vadhabandhana - viparÄmosa - ÄlopasahasÄkÄrÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo
“ti. Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno
vadeyya.

 

Cullasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

 

[BJT Page 010] [\x 10/]

 

16. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhaṃ anuyuttÄ viharanti
seyyathīdaṃ: mūlabījaṃ khandhabījaṃ phalubījaṃ aggabījaṃ bījabījameva
pañcamaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ paá¹­ivirato
samaṇo gotamo”ti. Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ
vadamÄno vadeyya.

 

17. [PTS Page 006] [\q 6/] “yathÄ vÄ
paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ te
evarÅ«paṃ sannidhikÄraparibhogaṃ anuyuttÄ viharanti. SeyyathÄ«daṃ:
annasannidhiṃ pÄnasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yÄnasannidhiṃ
sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ Ämisasannidhiṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
sannidhikÄraparibhogÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo”ti. Iti vÄ hi bhikkhave
puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

18. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ visÅ«kadassanaṃ anuyuttÄ viharanti. SeyyathÄ«daṃ:
naccaṃ gÄ«taṃ vÄditaṃ pekkhaṃ akkhÄnaṃ pÄṇissaraṃ vetÄlaṃ1 kumbhathÅ«naṃ
sobhanakaṃ2 caṇá¸Älaṃ vaṃsaṃ dhovanaṃ3 hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ
daṇá¸ayuddhaṃ muá¹­á¹­hiyuddhaṃ nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ balaggaṃ senÄbyuhaṃ
anÄ«kadassanaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ visÅ«kadassanÄ paá¹­ivirato samaṇo
gotamo”ti. Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno
vadeyya.

 

1. VetÄlaṃ, [P T S.]
2. Sobhaṇa garakaṃ, [P T S.]
3. Dhopanaṃ, [P T S.]
4. Meṇá¸akayuddhaṃ, katthaci.

 

[BJT Page 012] [\x 12/]

 

19. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti -
seyyathÄ«daṃ: aá¹­á¹­hapadaṃ dasapadaṃ ÄkÄsaṃ parihÄrapathaṃ santikaṃ
khalikaṃ ghaá¹­ikaṃ salÄkahatthaṃ akkhaṃ paá¹…gacÄ«raṃ vaá¹…kakaṃ mokkhacikaṃ
ciá¹…gulakaṃ pattÄḷhakaṃ rathakaṃ [PTS Page 007]
[\q 7/] dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ yathÄvajjaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo”ti. Iti vÄ
hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

20. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ uccÄsayanamahÄsayanaṃ anuyuttÄ viharanti.
SeyyathÄ«daṃ: Äsandiṃ pallaá¹…kaṃ gonakaṃ1 cittakaṃ paá¹­ikaṃ paá¹­alikaṃ
tulikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭhissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ
hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ
kÄdalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakÅ«padhÄnaṃ.
Iti vÄ itievarÅ«pÄ uccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo”ti. Iti
vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

21. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti -
seyyathÄ«daṃ: ucchÄdanaṃ parimaddanaṃ nahÄpanaṃ sambÄhanaṃ ÄdÄsaṃ
añjanaṃ mÄlÄvilepanaṃ mukhacuṇṇakaṃ mukhalepanaṃ hatthabandhaṃ
sikhÄbandhaṃ daṇá¸akaṃ nÄḷikaṃ asiṃ chattaṃ citrÅ«pÄhanaṃ uṇhÄ«saṃ maṇiṃ
vÄlavÄ«janiṃ odÄtÄni vatthÄni dÄ«ghadasÄni. Iti vÄ itievarÅ«pÄ
maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo”ti. Iti vÄ hi
bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

1. Goṇakaṃ, katthaci.

 

[BJT Page 014] [\x 14/]

 

22. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ tiracchÄnakathaṃ anuyuttÄ viharanti. SeyyathÄ«daṃ:
rÄjakathaṃ corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ
yuddhakathaṃ annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mÄlÄkathaṃ
gandhakathaṃ ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ
janapadakathaṃ itthikathaṃ1 [PTS Page 008]
[\q 8/] sÅ«rakathaṃ visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ
pubbapetakathaṃ nÄnattakathaṃ lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ
itibhavÄbhavakathaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnakathÄya paá¹­ivirato
samaṇo gotamo”ti. Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ
vadamÄno vadeyya.

 

23. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ viggÄhikakathaṃ anuyuttÄ viharanti. SeyyathÄ«daṃ:
na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄsi. Ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄmi. Kiṃ
tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnissasi? MicchÄpaá¹­ipanno tvamasi, ahamasmi
sammÄ paá¹­ipanno. Sahitaṃ me, asahitaṃ te. Pure vacanÄ«yaṃ pacchÄ avaca.
PacchÄ vacanÄ«yaṃ pure avaca. Ä€ciṇṇaṃ2 te viparÄvattaṃ. Ä€ropito te vÄdo.
Niggahito tvamasi. Cara vÄdappamokkhÄya. Nibbeá¹­hehi vÄ sace pahosÄ«’ti.
Iti vÄ itievarÅ«pÄya viggÄhikakathÄya paá¹­ivirato samaṇo gotamo”ti. Iti vÄ
hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

24. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti.
SeyyathÄ«daṃ: raññaṃ rÄjamahÄmattÄnaṃ khattiyÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ
gahapatikÄnaṃ kumÄrÄnaṃ ‘idha gaccha. AmutrÄgaccha. Idaṃ hara. Amutra
idaṃ ÄharÄ’ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato
samaṇo gotamo’ti. Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ
vadamÄno vadeyya.

 

25. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te kuhakÄ ca honti lapakÄ ca nemittikÄ ca nippesikÄ ca lÄbhena
lÄbhaṃ nijigiṃsitÄro. Iti vÄ itievarÅ«pÄ kuhanalapanÄ paá¹­ivirato samaṇo
gotamo”ti. Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno
vadeyya.

 

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

 

1. Itthi kathaṃ purisa kathaṃ, machasaṃ.
2. Adhiciṇṇaṃ, machasaṃ.

 

[BJT Page 016] [\x 16/]

 

26. [PTS Page 009] [\q 9/] “yathÄ vÄ
paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ te
evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti - seyyathÄ«daṃ:
aá¹…gaṃ nimittaṃ uppÄtaṃ supinaṃ lakkhaṇaṃ mÅ«sikacchinnaṃ aggihomaṃ
dabbihomaṃ thusahomaṃ kaṇahomaṃ taṇá¸ulahomaṃ sappihomaṃ telahomaṃ homaṃ
lohitahomaṃ aá¹…gavijjÄ vatthuvijjÄ khattavijjÄ sivavijjÄ bhÅ«tavijjÄ
bhurivijjÄ ahivijjÄ visavijjÄ vicchikavijjÄ mÅ«sikavijjÄ sakuṇavijjÄ
vÄyasavijjÄ pakkajjhÄnaṃ1 saraparittÄṇaṃ migapakkhaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo”ti.
Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

27. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti -
seyyathÄ«daṃ: maṇilakkhaṇaṃ daṇá¸alakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ asilakkhaṇaṃ
usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ Ävudhalakkhaṇaṃ itthilakkhaṇaṃ
purisalakkhaṇaṃ kumÄralakkhaṇaṃ kumÄrÄ«lakkhaṇaṃ dÄsalakkhaṇaṃ
dÄsÄ«lakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahisalakkhaṇaṃ
usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ ajalakkhaṇaṃ meṇá¸alakkhaṇaṃ kukkuá¹­alakkhaṇaṃ
vaá¹­á¹­alakkhaṇaṃ godhÄlakkhaṇaṃ kaṇṇikÄlakkhaṇaṃ kacchapalakkhaṇaṃ
migalakkhaṇaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato samaṇo gotamo’ti. Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa
vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

28. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti -
seyyathÄ«daṃ: ‘raññaṃ niyyÄnaṃ bhavissati. Raññaṃ atiyÄnaṃ bhavissati.
AbbhantarÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati. BÄhirÄnaṃ [PTS Page 010]
[\q 10/] raññaṃ apayÄnaṃ bhavissati. BÄhirÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ
bhavissati. AbbhantarÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ bhavissati. AbbhantarÄnaṃ
raññaṃ jayo bhavissati. BÄhirÄnaṃ raññaṃ parÄjayo bhavissati. BÄhirÄnaṃ
raññaṃ jayo bhavissati. AbbhantarÄnaṃ raññaṃ parÄjayo bhavissati’. Iti
imassa jayo bhavissati. Imassa parÄjayo bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo’ti. Iti vÄ
bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇaṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

1. PakkhajjhÄnaṃ, katthaci

 

[BJT Page 018] [\x 18/]

 

29. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti -
seyyathÄ«daṃ: candaggÄho bhavissati, suriyaggÄho bhavissati,
nakkhattaggÄho bhavissati, candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati,
candimasuriyÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati, nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, ukkÄpÄto bhavissati,
disÄá¸Äho bhavissati, bhÅ«micÄlo bhavissati, devadundubhi bhavissati,
candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ vodÄnaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄko candaggÄho bhavissati, evaṃvipÄko suriyaggÄho
bhavissati, evaṃvipÄko nakkhattaggÄho bhavissati, evaṃvipÄkaṃ
candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipÄkaṃ candimasuriyÄnaṃ
uppathagamanaṃ bhavissati, evaṃ vipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati, evaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati,
evaṃvipÄko ukkÄpÄto bhavissati, evaṃvipÄko disÄá¸Äho bhavissati,
evaṃvipÄko bhÅ«micÄlo bhavissati. EvaṃvipÄko devadundÅ«bhi bhavissati,
evaṃvipÄkaṃ candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saá¹…kilesaṃ
vodÄnaṃ bhavissati. Iti vÄ [PTS Page 011] [\q
11/] itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato samaṇo
gotamo’ti. ” Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno
vadeyya.

 

30. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti -
seyyathÄ«daṃ: subbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati, dubbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati, subhikkhaṃ
bhavissati, dubbhikkhaṃ bhavissati, khemaṃ bhavissati, bhayaṃ
bhavissati, rogo bhavissati, Ärogyaṃ bhavissati. MuddÄ gaṇanÄ saá¹…khÄnaṃ
kÄveyyaṃ lokÄyataṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato samaṇo gotamo’ti. ” Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano
tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

31. “YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti -
seyyathÄ«daṃ: ÄvÄhanaṃ vivÄhanaṃ saṃvadanaṃ vivadanaṃ saá¹…kiraṇaṃ
vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ
jivhÄnitthambhanaṃ1 hanusaṃhananaṃ hatthÄbhijappanaṃ hanujappanaṃ
kaṇṇajappanaṃ ÄdÄsapañhaṃ kumÄrikapañhaṃ devapañhaṃ Ädiccupaá¹­á¹­hÄnaṃ
mahatupaá¹­á¹­hÄnaṃ abbhujjalanaṃ sirivhÄnaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato samaṇo gotamo’ti. ” Iti vÄ hi
bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

1. Nitthaddhanaṃ. Bahūsu.

 

[BJT Page 020] [\x 20/]

 

32. [PTS Page 012] [\q 12/] “yathÄ vÄ
paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ te
evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti - seyyathÄ«daṃ:
santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūrikammaṃ1 vassakammaṃ vossakammaṃ
vatthukammaṃ vatthuparikammaṃ vatthuparikiraṇaṃ Äcamanaṃ nahÄpanaṃ
juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhavirecanaṃ adhovirecanaṃ sīsavirecanaṃ
kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ sÄlÄkiyaṃ
sallakattiyaṃ dÄrakatikicchÄ mÅ«labhesajjÄnaṃ anuppadÄnaṃ osadhÄ«naṃ
paá¹­imokkho. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
samaṇo gotamo’ti. ” Iti vÄ hi bhikkhave puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ
vadamÄno vadeyya.

 

33. Idaṃ kho taṃ bhikkhave appamattakaṃ oramattakaṃ sÄ«lamattakaṃ yena puthujjano tathÄgatassa vaṇṇaṃ vadamÄno vadeyya.

 

MahÄsÄ«laṃ niá¹­á¹­hitaṃ.

 

34. Atthi bhikkhave aññeva dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ
paṇītÄ atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ, ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ
vadamÄnÄ vadeyyuṃ. Katame ca te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ
duranubodhÄ santÄ paṇītÄ atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ ye
tathÄgato sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ pavedeti, yehi tathÄgatassa
yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ vadamÄnÄ vadeyyuṃ?

 

35. Santi bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä pubbantakappikÄ pubbantÄnudiá¹­á¹­hino pubbantaṃ Ärabbha anekavihitÄni [PTS Page 013]
[\q 13/] adhivuttipadÄni abhivadanti aá¹­á¹­hÄdasahi vatthÅ«hi. Te ca
bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha pubbantakappikÄ
pubbantÄnudiá¹­á¹­hino pubbantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni
abhivadanti aá¹­á¹­hÄrasahi vatthÅ«hi?

 

1. Bhūtakammaṃ. Kesūci.

 

[BJT Page 022] [\x 22/]

 

36. Santi bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnañca
lokañca paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi. Te ca bhonto samaṇabrÄhmaṇÄ
kimÄgamma kimÄrabbha sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti
catūhi vatthūhi?

 

37. Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ ÄtappamanvÄya
padhÄnamanvÄya anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya
tathÄrÅ«paṃ cetosamÄdhiṃ phusati yathÄ samÄhite citte anekavihitaṃ
pubbenivÄsaṃ anussarati. SeyyathÄ«daṃ: “ekampi jÄtiṃ dve’pi jÄtiyo
tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«satimpi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampi jÄtiyo
jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi anekÄni’pi jÄtisatÄni
anekÄni’pi jÄtisahassÄni anekÄni’pi jÄtisatasahassÄni amutrÄsiṃ evannÄmo
evaá¹…gotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedi
evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ1 tatrÄpÄsiṃ evannÄmo
evaá¹…gotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno’ti. ”

 

Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ [PTS Page 014]
[\q 14/] anussarati. So evamÄha: ’sassato attÄ ca loko ca vañjho
kūṭaá¹­á¹­ho esikaá¹­á¹­hÄyiá¹­á¹­hito. Teva sattÄ sandhÄvanti saṃsaranti cavanti
upapajjanti, atthitveva sassatisamaṃ. Taṃ kissa hetu? Ahaṃ hi
ÄtappamanvÄya anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya
tathÄrÅ«paṃ cetosamÄdhiṃ phusÄmi yathÄsamÄhite citte anekavihitaṃ
pubbenivÄsaṃ anussarÄmi. SeyyathÄ«daṃ: “ekampi jÄtiṃ dve’pi jÄtiyo
tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«satimpi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampi jÄtiyo
jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi anekÄni’pi jÄtisatÄni
anekÄni’pi jÄtisahassÄni anekÄni’pi jÄtisatasahassÄni amutrÄsiṃ evannÄmo
evaá¹…gotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedi
evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ tatrÄpÄsiṃ evannÄmo
evaá¹…gotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno’ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarÄmi. IminÄmahaṃ etaṃ jÄnÄmi: yathÄ
sassato attÄ ca loko ca vañjho kūṭaá¹­á¹­ho esikaá¹­á¹­hÄyiá¹­á¹­hito. Teva sattÄ
sandhÄvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti atthitveva sassatisama”nti.

 

Idaṃ bhikkhave paá¹­hamaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sassatavÄdÄ ssasataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti.

 

1. UdapÄdiṃ sÄ« mu.

 

[BJT Page 24] [\x 24/]

 

38. Dutiye ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti?

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ ÄtappamanvÄya padhÄnamanvÄya
anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya tathÄrupaṃ
cetosamÄdhiṃ phusati yathÄ samÄhite citte anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati - seyyathÄ«daṃ: ekampi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­aṃ dve’pi
saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni tīṇi’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni cattÄri’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni
pañca’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni’ dasa’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni ‘amutrÄsiṃ
evannÄmo evaá¹…gotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« [PTS Page 015]
[\q 15/] evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ.
TatrÄpÄsiṃ evannÄmo evaá¹…gotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro
evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto
idhÅ«papanno’ti. ” Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati.

 

So evamÄha: ’sassato attÄ ca loko ca vañjho kuá¹­aá¹­á¹­ho esikaá¹­á¹­hÄyiá¹­á¹­hito.
Teva sattÄ sandhÄvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti atthitveva
sassatisamaṃ. Taṃ kissa hetu? Ahaṃ hi ÄtappamanvÄya padhÄnamanvÄya
anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya tathÄrupaṃ
cetosamÄdhiṃ phusÄmi yathÄ samÄhite citte anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarÄmi - seyyathÄ«daṃ: ekampi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­aṃ dve’pi
saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni tīṇi’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni cattÄri’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni
pañca’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni’ dasa’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni ‘amutrÄsiṃ
evannÄmo evaá¹…gotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ. TatrÄpÄsiṃ evannÄmo
evaá¹…gotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno’ti. ” Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ
aneka vihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarÄmi. IminÄ’pÄhaṃ etaṃ jÄnÄmi yathÄ
sassato attÄ ca loko ca vañjho kuá¹­aá¹­á¹­ho esikaá¹­á¹­hÄyiá¹­á¹­hito. Teva sattÄ
sandhÄvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti. Atthitveva sassatisamaṃ’ti. ”

 

Idaṃ bhikkhave dutiyaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sassatavÄdÄ sassatÄ attÄnañca lokañca paññÄpenti.

 

39. Tatiye ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti?

 

[BJT Page 26] [\x 26/]

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ ÄtappamanvÄya padhÄnamanvÄya
anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya tathÄrÅ«paṃ
cetosamÄdhiṃ phusati yathÄ samÄhite citte anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati - seyyathÄ«daṃ: dasa’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­aṃ vÄ«satimpi
saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni tiṃsampi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni cattÄrÄ«sampi
saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni “amutrÄsiṃ evannÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro
evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra
upapÄdiṃ. 1 TatrÄpÄsiṃ evannÄmo evaá¹…gotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro
evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto
idhÅ«papanno’ti. ” Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ aneka vihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati.

 

So evamÄha: “sassato attÄ ca 016 loko ca vañjho kūṭaá¹­á¹­ho
esikaá¹­á¹­hÄyiá¹­á¹­hito. Teva sattÄ sandhÄvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti
atthitveva sassatisamaṃ. Taṃ kissa hetu? Ahaṃ hi ÄtappamanvÄya
padhÄnamanvÄya anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya
tathÄrÅ«paṃ cetosamÄdhiṃ phusÄmi yathÄ samÄhite citte anekavihitaṃ
pubbenivÄsaṃ anussarÄmi - seyyathÄ«daṃ: dasa’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni
vÄ«satimpi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni tiṃsampi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni cattÄrÄ«sampi
saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­Äni “amutrÄsiṃ evannÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro
evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra
upapÄdiṃ. TatrÄpÄsiṃ evannÄmo evaá¹…gotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro
evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto
idhÅ«papanno’ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarÄmi. IminÄ mahaṃ etaṃ jÄnÄmi. YathÄ sassato attÄ ca loko ca
vañjho kūṭaá¹­á¹­ho esikaá¹­á¹­hÄyiá¹­á¹­hito teva sattÄ sandhÄvanti saṃsaranti
cavanti upapajjanti atthitveva sassatisamaṃ’ti. ”

 

Idaṃ bhikkhave tatiyaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnaṃ ca lokaṃ ca paññÄpenti.

 

40. Catutthe ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti. ?

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ takkÄ« hoti vÄ«maṃsÄ«. So
takkapariyÄhataṃ vÄ«maṃsÄnucaritaṃ sayampaá¹­ibhÄnaṃ evamÄha: ’sassato attÄ
ca loko ca vañjho kūṭaá¹­á¹­ho esikaá¹­á¹­hÄyiá¹­á¹­hito. Teva sattÄ sandhÄvanti
saṃsaranti cavanti upapajjanti atthitveva sassatisamanti.

 

1. UdapÄdiṃ, sÄ« mu.

 

[BJT Page 28] [\x 28/]

 

Idaṃ bhikkhave catutthaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnaṃ ca lokaṃ ca paññÄpenti.

 

41. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnañca
lokañca paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi. Ye hi keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ
brÄhmaá¹‡Ä vÄ sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti, sabbe te
imeheva catÅ«hi etesaṃ vÄ aññatarena natthi ito bahiddhÄ.

 

42. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti: ‘ime kho diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ
evaṃgahitÄ evaṃparÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃabhisamparÄyÄ’ti.
Tañca tathÄgato pajÄnÄti tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Taṃ ca pajÄnanaṃ [PTS Page 017]
[\q 17/] na parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaññeva nibbuti
viditÄ. VedanÄnaṃ samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca
nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ viditvÄ anupÄdÄ vimutto bhikkhave tathÄgato.

 

43. Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ
paṇītÄ1 atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸ita vedanÄ«yÄ2 ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ
vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

Paá¹­hamakabhÄṇavÄraṃ

 

44. Santi bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ekaccasassatikÄ ekaccaasassatikÄ
ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti catÅ«hi
vatthÅ«hi. Te ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha
ekaccasassatikÄ ekaccaasassatikÄ ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ
attÄnañca lokañca paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi. ?
1. PanÄ«tÄ, ma cha saṃ
2. VedanÄ«yÄ, ma cha saṃ

 

[BJT Page 30] [\x 30/]

 

45. Hoti kho so bhikkhave samayo yaṃ kadÄci karahaci dÄ«ghassa addhuno
accayena ayaṃ loko saṃvaá¹­á¹­ati. Saṃvaá¹­á¹­amÄne loke yebhuyyena sattÄ
ÄbhassarasaṃvattanikÄ honti. Te tattha honti manomayÄ pÄ«tibhakkhÄ
sayampabhÄ antalikkhacarÄ subhaá¹­á¹­hÄyino ciraṃ dÄ«ghamaddhÄnaṃ tiá¹­á¹­hanti.

 

Hoti kho so bhikkhave samayo yaṃ kadÄci karahaci dÄ«ghassa addhuno
accayena ayaṃ loko vivaá¹­á¹­ati. Vivaá¹­á¹­amÄne loke suññaṃ brahmavimÄnaṃ
pÄtubhavati. Athaññataro satto ÄyukkhayÄ vÄ puññakkhayÄ vÄ ÄbhassarakÄyÄ
cavitvÄ suññaṃ brahmavimÄnaṃ upapajjati. So tattha hoti manomayo
pÄ«tibhakkho sayampabho antalikkhacaro subhaá¹­á¹­hÄyÄ« ciraṃ dÄ«ghamaddhÄnaṃ
tiá¹­á¹­hati. Tassa tattha ekakassa dÄ«gharattaṃ nibbusitattÄ anabhirati
paritassanÄ uppajjati: ‘aho vata aññe’pi sattÄ itthattaṃ Ägaccheyyunti’.
Atha aññatare’pi sattÄ ÄyukkhayÄ [PTS Page 018]
[\q 18/] vÄ puññakkhayÄ vÄ ÄbhassarakÄyÄ cavitvÄ brahmavimÄnaṃ
upapajjanti tassa sattassa sahavyataṃ. Te’pi tattha honti manomayÄ
pÄ«tibhakkhÄ sayampabhÄ antalikkhacarÄ subhaá¹­á¹­hÄyino ciraṃ dÄ«ghamaddhÄnaṃ
tiá¹­á¹­hanti.

 

Tatra bhikkhave yo so satto paá¹­hamaṃ upapanno tassa evaṃ hoti: ‘ahamasmi
brahmÄ mahÄbrahmÄ abhibhÅ« anabhibhÅ«to aññadatthudaso vasavattÄ« issaro
kattÄ nimmÄtÄ seá¹­á¹­ho sajitÄ1 vasÄ« pitÄ bhÅ«tabhavyÄnaṃ. MayÄ ime sattÄ
nimmitÄ. Taṃ kissa hetu? Mamaṃ hi pubbe etadahosi: aho vata aññe’pi
sattÄ itthattaṃ Ägaccheyyunti. Iti mamañca2 manopaṇidhi. Ime ca sattÄ
itthattaṃ ÄgatÄ’ti. Ye’pi te sattÄ pacchÄ upapannÄ3 tesampi evaṃ hoti:
ayaṃ kho bhavaṃ brahmÄ mahÄbrahmÄ abhibhÅ« anabhibhÅ«to aññadatthudaso
vasavattÄ« issaro kattÄ nimmÄtÄ seá¹­á¹­ho sajitÄ vasÄ« pitÄ bhÅ«tabhavyÄnaṃ.
IminÄ mayaṃ bhotÄ brahmuá¹‡Ä nimmitÄ. Taṃ kissa hetu? Mamaṃ hi mayaṃ
addasÄma idha paá¹­hamaṃ upapannaṃ. Mayaṃ panamhÄ pacchÄ upapannÄ’ti.

 

1. SaṃjitÄ. [PTS.]
2. Mama ca. Machasaṃ.
3. UpapannÄ. SÄ« mu. 1.

 

[BJT Page 32] [\x 32/]

 

46. Tatra bhikkhave yo so satto paá¹­hamaṃ upapanno, so dÄ«ghÄyukataro ca
hoti vaṇṇavantataro ca mahesakkhataro ca. Ye pana te sattÄ pacchÄ
upapannÄ, te appÄyukatarÄ ca honti dubbaṇṇatarÄ ca appesakkhatarÄ ca.
ṬhÄnaṃ kho panetaṃ bhikkhave vijjati yaṃ aññataro satto tamhÄ kÄyÄ
cavitvÄ itthattaṃ Ägacchati.

 

Itthattaṃ Ägato samÄno agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajati. AgÄrasmÄ
anagÄriyaṃ pabbajito samÄno ÄtappamanvÄya padhÄnamanvÄya anuyogamanvÄya
appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya tathÄrÅ«paṃ cetosamÄdhiṃ phusati
yathÄ samÄhite citte taṃ pubbenivÄsaṃ anussarati, tato paraṃ
nÄnussarati. So evamÄha:

 

‘Yo kho so bhavaṃ brahmÄ mahÄbrahmÄ abhibhu anabhibhÅ«to aññadatthudaso
vasavattÄ« issaro kattÄ nimmÄtÄ seá¹­á¹­ho sajitÄ vasÄ« pitÄ bhÅ«tabhavyÄnaṃ,
yena mayaṃ bhotÄ brahmuá¹‡Ä nimmitÄ, so nicco dhuvo sassato
avipariṇÄmadhammo sassatisamaṃ tatheva á¹­hassati. Ye pana mayaṃ ahumhÄ
tena bhotÄ [PTS Page 019] [\q 19/] brahmuá¹‡Ä nimmitÄ, te mayaṃ aniccÄ addhuvÄ appÄyukÄ cavanadhammÄ itthattaṃ ÄgatÄ’ti.

 

Idaṃ bhikkhave paá¹­hamaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaṇÄ
ekaccasassatikÄ ekaccaasassatikÄ ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ
attÄnañca lokañca paññÄpenti.

 

47. Dutiye ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha ekaccasassatikÄ
ekaccaasassatikÄ ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attÄnañca lokañca
paññÄpenti?

 

[BJT Page 34] [\x 34/]

 

Santi bhikkhave khiá¸á¸ÄpadosikÄ nÄma devÄ. Te ativelaṃ
hassakhiá¸á¸ÄratidhammasamÄpannÄ vibharanti. Tesaṃ ativelaṃ
hassakhiá¸á¸ÄratidhammasamÄpannÄnaṃ viharataṃ sati mussati. SatiyÄ sammosÄ
te devÄ tamhÄ kÄyÄ cavanti.

 

ṬhÄnaṃ kho panetaṃ bhikkhave vijjati yaṃ aññataro satto tamhÄ kÄyÄ
cavitvÄ itthattaṃ Ägacchati. Itthattaṃ Ägato samÄno agÄrasmÄ anagÄriyaṃ
pabbajati. AgÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajito samÄno ÄtappamanvÄya
padhÄnamanvÄya anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya
tathÄrÅ«paṃ cetosamÄdhiṃ phusati yathÄsamÄhite citte taṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati, tato paraṃ nÄnussarati.

 

So evamÄha: ye kho te bhonto devÄ na khiá¸á¸ÄpadosikÄ, te na ativelaṃ
hassakhiá¸á¸ÄratidhammasamÄpannÄ viharanti. Tesaṃ na ativelaṃ
hassakhiá¸á¸ÄratidhammasamÄpannÄnaṃ viharataṃ sati na mussati. SatiyÄ
asammosÄ te devÄ tamhÄ kÄyÄ na cavanti, niccÄ dhuvÄ sassatÄ
avipariṇÄmadhammÄ sassatisamaṃ tatheva [PTS Page 020]
[\q 20/] á¹­hassati. Ye pana mayaṃ ahumbha khiá¸á¸ÄpadosikÄ, te mayaṃ
ativelaṃ hassakhiá¸á¸ÄratidhammasamÄpannÄ viharimbha. Tesaṃ no ativelaṃ
hassakhiá¸á¸ÄratidhammasamÄpannÄnaṃ viharataṃ sati mussi. SatiyÄ sammosÄ
evaṃ mayaṃ tambhÄ kÄyÄ cutÄ aniccÄ addhuvÄ appÄyukÄ cavanadhammÄ
itthattaṃ ÄgatÄ’ti.

 

Idaṃ bhikkhave dutiyaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇa brÄhmaṇÄ
ekaccasassatikÄ ekaccaasassatikÄ ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ
attÄnañca lokañca paññÄpenti.

 

48. Tatiye ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha ekaccasassatikÄ
ekaccaasassatikÄ ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attÄnañca lokañca
paññÄpenti?

 

Santi bhikkhave manopadÄsikÄ nÄma devÄ. Te ativelaṃ aññamaññaṃ
upanijjhÄyanti. Te ativelaṃ aññamaññaṃ upanijjhÄyantÄ aññamaññamhi
cittÄni padÅ«senti. Te aññamaññamhi paduá¹­á¹­hacittÄ kilantakÄyÄ
kilantacittÄ. Te devÄ tamhÄ kÄyÄ cavanti.

 

[BJT Page 36] [\x 36/]

 

ṬhÄnaṃ kho bhikkhave vijjati yaṃ aññataro satto tamhÄ kÄyÄ cavitvÄ
itthattaṃ Ägacchati. Itthattaṃ Ägato samÄno agÄrasmÄ anagÄriyaṃ
pabbajati. AgÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajito samÄno ÄtappamanvÄya
padhÄnamanvÄya anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya
tathÄrÅ«paṃ cetosamÄdhiṃ phusati yathÄsamÄhite citte taṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati tato paraṃ nÄnussarati.

 

So evamÄha: ye kho te bhonto devÄ na manopadosikÄ, te na ativelaṃ
aññamaññaṃ upanijjhÄyanti. Te na ativelaṃ aññamaññaṃ upanijjhÄyantÄ
aññamaññamhi appaduá¹­á¹­hacittÄ akilantakÄyÄ akilantacittÄ. Te devÄ tamhÄ
kÄyÄ na cavanti niccÄ dhuvÄ sassatÄ avipariṇÄmadhammÄ sassatisamaṃ [PTS Page 021]
[\q 21/] tatheva á¹­hassanti. Ye pana mayaṃ ahumha manopadosikÄ, te
mayaṃ ativelaṃ aññamaññaṃ upanijjhÄyimha. Te mayaṃ ativelaṃ aññamaññaṃ
upanijjhÄyantÄ aññamaññamhi1 cittÄni padÅ«simha. Te mayaṃ aññamaññamhi
paduá¹­á¹­hacittÄ kilantakÄyÄ kilantacittÄ evaṃ tamhÄ kÄyÄ cutÄ aniccÄ
addhuvÄ appÄyukÄ cavanadhammÄ itthattaṃ ÄgatÄ’ti.

 

Idaṃ bhikkhave tatiyaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaṇÄ
ekaccasassatikÄ ekaccaasassatikÄ ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ
attÄnañca lokañca paññÄpenti.

 

49. Catutthe ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha
ekaccasassatikÄ ekacca asassatikÄ ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ
attatÄṇañca lokañca paññÄpenti?

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ takkÄ« hoti vÄ«maṃsÄ«. So
takkapariyÄhataṃ vimaṃsÄnucaritaṃ sayampaá¹­ibhÄnaṃ evamÄhaṃ: yaṃ kho idaṃ
vuccati cakkhunti’pi sotanti’pi ghÄṇaṃ’ti’pi kÄyo’ti’pi, ayaṃ attÄ
anicco addhuvo asassato vipariṇÄmadhammo. Yaṃ ca kho idaṃ vuccati
cittanti vÄ mano’ti vÄ viññÄṇanti vÄ ayaṃ attÄ nicco dhuvo sassato
avipariṇÄmadhammo sassatisamaṃ tatheva á¹­hassatÄ« ti.

 

Idaṃ bhikkhave catutthaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke
samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ekaccasassatikÄ ekaccaasassatikÄ ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ
asassataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti.

 

1. Aññamaññaṃ. Sīmu.

 

[BJT Page 38] [\x 38/]

 

Ime hi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ekaccasassatikÄ ekaccaasassatikÄ
ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti catÅ«hi
vatthūhi.

 

Ye hi keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ ekaccasassatikÄ
ekaccaasassatikÄ ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attÄnañca lokañca
paññÄpenti, sabbe te imeheva catÅ«hi vatthÅ«hi, etesaṃ vÄ aññatarena.
Natthi ito bahiddhÄ.

 

50. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti: “ime [PTS Page 022]
[\q 22/] diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ gahitÄ evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ
bhavissanti evaṃ abhisamparÄyÄ”ti. Taṃ ca tathÄgato pajÄnÄti. Tato ca
uttaritaraṃ pajÄnÄti. Taṃ ca pajÄnanaṃ na parÄmasati. AparÄmasato cassa
paccattaṃyeva nibbuti viditÄ. VedanÄnaṃ samudayañca atthagamañca
assÄdañca ÄdÄ«nañca nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ viditvÄ anupÄdÄ vimutto
bhikkhave tathÄgato.

 

51. Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ
paṇītÄ atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ, ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ
vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

52. Santi bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa
paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi. Te ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma
kimÄrabbha antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi?

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ ÄtappamanvÄya padhÄnamanvÄya
anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya tathÄrÅ«paṃ
cetosamÄdhiṃ phusati yathÄsamÄhite citte antasaññī lokasmiṃ viharati. So
evamÄha: “antavÄ ayaṃ loko parivaá¹­umo. Tiṃ kissa hetu? Ahaṃ hi
ÄtappamanvÄya padhÄnamanvÄya anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya
sammÄmanasikÄramanvÄya tathÄrÅ«paṃ cetosamÄdhiṃ phusÄmi yathÄ samÄhite
citte antasaññī lokasmiṃ viharÄmi. IminÄ mahaṃ etaṃ jÄnÄmi: yathÄ antavÄ
ayaṃ loko parivaá¹­umo”ti.

 

Idaṃ bhikkhave paá¹­hamaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa paññÄpenti.

 

[BJT Page 40] [\x 40/]

 

53. Dutiye ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa paññÄpenti?

 

Idhe bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ ÄtappamanvÄya anuyogamanvÄya
appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya tathÄrÅ«paṃ cetosamÄdhiṃ phusati,
yathÄsamÄhite citte anantasaññī lokasmiṃ viharati. So evamÄha: “ananto
ayaṃ loko apariyanto. Ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä evamÄhaṃsu: antavÄ ayaṃ loko
parivaá¹­umo’ti, tesaṃ musÄ. Ananto ayaṃ loko apariyanto. Taṃ kissa hetu?
Ahaṃ hi ÄtappamanvÄya padhÄnamanvÄya anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya
sammÄmanasikÄramanvÄya tathÄrÅ«paṃ cetosamÄdhiṃ phusÄmi yathÄsamÄhite
citte antasaññī lokasmiṃ viharÄmi. IminÄmahaṃ etaṃ jÄnÄmi yathÄ ananto
ayaṃ loko apariyanto’ti. ”

 

Idaṃ bhikkhave dutiyaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa paññÄpenti.

 

54. Tatiye ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa paññÄpenti?

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ ÄtappamanvÄya padhÄnamanvÄya
anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya tathÄrÅ«paṃ [PTS Page 023]
[\q 23/] cetosamÄdhiṃ phusati, yathÄ samÄhite citte uddhamadho
antasaññī lokasmiṃ viharati tiriyaṃ anattasaññī. So evamÄha: “antavÄ ca
ayaṃ loko ananto ca. Ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä evamÄhaṃsu: ‘antavÄ ayaṃ loko
parivaá¹­umo’ti, tesaṃ musÄ. Ye’pi te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä evamÄhaṃsu: ‘ananto
ayaṃ loko apariyanto’ti, tesampi musÄ. AntavÄ ca ayaṃ loko ananto ca.
Taṃ kissa hetu? Ahaṃ hi ÄtappamanvÄya padhÄnamanvÄya anuyogamanvÄya
appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya tathÄrÅ«paṃ cetosamÄdhiṃ phusÄmi
yathÄ samÄhite citte uddhamadho antasaññī lokasmiṃ viharÄmi tiriyaṃ
anantasaññī. IminÄmahaṃ etaṃ jÄnÄmi: yathÄ antavÄ ca ayaṃ loko ananto”
cÄti.

 

Idaṃ bhikkhave tatiyaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa paññÄpenti.

 

55. Catutthe ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa paññÄpenti?

 

[BJT Page 42] [\x 42/]

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ takkÄ« hoti vÄ«maṃsÄ«. So
takkapariyÄhataṃ vÄ«maṃsÄnucaritaṃ sayampaá¹­ibhÄnaṃ evamÄha: “nevÄyaṃ loko
antavÄ na panÄnanto. Ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä evamÄhaṃsu: ‘antavÄ ayaṃ loko
parivaá¹­umo’ti, tesaṃ musÄ. Ye’pi te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä [PTS Page 024]
[\q 24/] evamÄhaṃsu: ‘ananto ayaṃ loko apariyanto’ti, tesampi
musÄ. Ye’pi te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä evamÄhaṃsu: ‘antavÄ ca ayaṃ loko ananto
cÄ’ti tesampi musÄ. NevÄyaṃ loko antavÄ na panÄnanto”ti.

 

Idaṃ bhikkhave catutthaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa paññÄpenti.

 

56. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa
paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi. Ye hi keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ
antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa paññÄpenti, sabbe te imeheva catÅ«hi
vatthÅ«hi, etesaṃ vÄ aññatarena. Natthi ito bahiddhÄ.

 

57. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti: “ime diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ gahitÄ
evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃ abhisamparÄyÄ”ti. Tañca
tathÄgato pajÄnÄti, tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Tañca pajÄnanaṃ na
parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditÄ. VedanÄnaṃ
samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ
viditvÄ anupÄdÄ vimutto bhikkhave tathÄgato.

 

58. Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ
paṇītÄ atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti, ye hi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ
vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

[BJT Page 44] [\x 44/]

 

59. Santi bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä amarÄvikkhepikÄ tattha tattha
pañhaṃ puá¹­á¹­haṃ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ Äpajjanti amarÄvikkhepaṃ catÅ«hi
vatthÅ«hi. Te ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha
amarÄvikkhepikÄ tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ
Äpajjanti amarÄvikkhepaṃ catÅ«hi vatthÅ«hi?

 

60. Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ idaṃ kusalanti
yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnÄti. Idaṃ akusalanti yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnÄti. Tassa
evaṃ hoti: “ahaṃ kho idaṃ kusalanti yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnÄmi. Idaṃ [PTS Page 025]
[\q 25/] akusalanti yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnÄmi. Ahañceva kho pana
idaṃ kusalanti yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnanto, idaṃ akusalanti yathÄbhÅ«taṃ
nappajÄnanto, idaṃ kusalanti vÄ vyÄkareyyaṃ, idaṃ akusalanti vÄ
vyÄkareyyaṃ, tattha me assa chando vÄ rÄgo vÄ doso vÄ paá¹­igho vÄ. Yattha
me assa chando vÄ rÄgo vÄ doso vÄ paá¹­igho vÄ. Taṃ mamassa musÄ. Yaṃ
mamassa musÄ, so mamassa vighÄto. Yo mamassa vighÄto, so mamassa
antarÄyo”ti.

 

Iti so musÄvÄdabhayÄ musÄvÄdaparijegucchÄ nevidaṃ kusalanti vyÄkaroti.
Na panidaṃ akusalanti vyÄkaroti. Tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­ho samÄno
vÄcÄvikkhepaṃ Äpajjati amarÄvikkhepaṃ: “evampi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No no’ti’pi me no”ti.

 

Idaṃ bhikkhave paá¹­hamaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaṇÄ
amarÄvikkhepikÄ tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ
Äpajjanti amarÄvikkhepaṃ.

 

61. Dutiye ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha amarÄvikkhepikÄ
tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ Äpajjanti
amarÄvikkhepaṃ?

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ idaṃ kusalanti yathÄbhÅ«taṃ
nappajÄnÄti. Idaṃ akusalanti yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnÄti. Tassa evaṃ hoti:
“ahaṃ kho idaṃ kusalanti yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnÄmi. Idaṃ akusalanti
yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnÄmi. Ahañceva kho pana idaṃ kusalanti yathÄbhÅ«taṃ
nappajÄnanto, idaṃ akusalanti yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnanto, idaṃ kusalanti
vÄ vyÄkareyyaṃ, idaṃ akusalanti vÄ vyÄkareyyaṃ, tattha me assa chando vÄ
rÄgo vÄ doso vÄ paá¹­igho vÄ. Yattha me assa chando vÄ rÄgo vÄ doso vÄ
paá¹­igho vÄ. Taṃ mamassa upÄdÄnaṃ. Yaṃ mamassa upÄdÄnaṃ, so mamassa
vighÄto. Yo mamassa vighÄto, so mamassa antarÄyo”ti.

 

[BJT Page 46] [\x 46/]
[PTS Page 026] [\q 26/]
Iti so upÄdÄnabhayÄ upÄdÄnaparijegucchÄ nevidaṃ kusalanti vyÄkaroti. Na
panidaṃ akusalanti vyÄkaroti. Tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­ho samÄno
vÄcÄvikkhepaṃ Äpajjati amarÄvikkhepaṃ: “evampi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No no’ti’pi me no”ti.

 

Idaṃ bhikkhave dutiyaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaṇÄ
amarÄvikkhepikÄ tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ
Äpajjanti amarÄvikkhepaṃ.

 

62. Tatiye ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha amarÄvikkhepikÄ
tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ Äpajjanti
amarÄvikkhepaṃ?

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ idaṃ kusalanti yathÄbhÅ«taṃ
nappajÄnÄti. Idaṃ akusalanti yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnÄti. Tassa evaṃ hoti:
“ahaṃ kho idaṃ kusalanti yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnÄmi. Idaṃ akusalanti
yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnÄmi. Ahañceva kho pana idaṃ kusalanti yathÄbhÅ«taṃ
nappajÄnanto, idaṃ akusalanti yathÄbhÅ«taṃ nappajÄnanto, idaṃ kusalanti
vÄ vyÄkareyyaṃ, idaṃ akusalanti vÄ vyÄkareyyaṃ, santi hi kho pana
samaṇabrÄhmaá¹‡Ä paṇá¸itÄ nipuá¹‡Ä kataparappavÄdÄ vÄlavedhirÅ«pÄ vobhindantÄ
maññe caranti paññÄgatena diá¹­á¹­higatÄni, te maṃ tattha samanuyuñjeyyuṃ
samanugÄheyyuṃ samanubhÄseyyuṃ, tesÄhaṃ na sampÄyeyyaṃ. YesÄhaṃ na
sampÄyeyyaṃ, so mamassa vighÄto. Yo mamassa vighÄto, so mamassa
antarÄyo”ti.

 

Iti so anuyogabhayÄ anuyogaparijegucchÄ nevidaṃ kusalanti vyÄkaroti. Na
panidaṃ akusalanti vyÄkaroti. Tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­ho samÄno
vÄcÄvikkhepaṃ Äpajjati amarÄvikkhepaṃ: “evampi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No no’ti’pi me no”ti.

 

Idaṃ bhikkhave tatiyaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ [PTS Page 27]
[\q 27/] Ärabbha eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä amarÄvikkhepikÄ tattha tattha
pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ Äpajjanti amarÄvikkhepaṃ.

 

[BJT Page 48] [\x 48/]

 

63. Catutthe ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha
amarÄvikkhepikÄ tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ
Äpajjanti amarÄvikkhepaṃ?

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ mando hoti momuho. So
mandattÄ momuhattÄ tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­ho samÄno vÄcÄvikkhepaṃ
Äpajjati amarÄvikkhepaṃ: “atthi paro loko’ti iti ce maṃ pucchasi, atthi
paro loko’ti iti ce me assa, atthi paro loko’ti iti te naṃ vyÄkareyyaṃ.
Evampi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No
no’ti’pi me no. Natthi paro loko’ti? Iti ce maṃ pucchasi, natthi paro
loko’ti iti ce me assa, natthi paro loko’ti iti te naṃ vyÄkareyyaṃ.
Evampi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no.
No’ti’pi me no. No no’ti’pi me no. Atthi ca natthi ca paro loko? Iti ce
maṃ pucchasi, atthi ca natthi ca paro loko’ti iti ce me assa, atthi ca
natthi ca paro loko’ti iti te naṃ vyÄkareyyaṃ. Evampi me no. TathÄ’ti’pi
me no. AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No no’ti’pi me no. “Atthi
sattÄ opapÄtikÄ? Iti ce maṃ pucachasi, atthi sattÄ opapÄtikÄ iti ce maṃ
assa, atthi sattÄ opapÄtikÄ iti te naṃ vyÄkareyyaṃ. Evampi me no.
TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No no’ti’pi me
no. “Natthi sattÄ opapÄtikÄ iti ce maṃ pucchasi, natthi sattÄ opapÄtikÄ
iti ce me assa, natthi satthÄ opapÄtikÄ iti te naṃ vyÄkareyya. Evampi me
no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No no’ti’pi
me no. “Atthi ca natthi ca sattÄ opapÄtikÄ iti ce maṃ pucchasi, atthi
ca natthi ca sattÄ opapÄtikÄ iti ce me assa, atthi ca natthi ca sattÄ
opapÄtikÄ iti te naṃ vyÄkareyyaṃ. Evampi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No no’ti’pi me no. Nevatthi na
natthi sattÄ opapÄtikÄ? Iti ce maṃ pucchasi, nevatthi na natthi sattÄ
opapÄtikÄ iti ce me assa, nevatthi na natthi sattÄ opapÄtikÄ iti ce naṃ
vyÄkareyyaṃ. Evampi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no.
No’ti’pi me no. No no’ti’pi me no. Nevatthi na natthi sattÄ opapÄtikÄ
iti ce maṃ pucchasi, nevatthi na natthi sattÄ opapÄtikÄ iti ce me assa,
nevatthi na natthi sattÄ opapÄtikÄ iti te naṃ vyÄkareyyaṃ. Evampi me no.
TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No no’ti’pi me
no. “Atthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko? Iti ce maṃ pucchasi,
atthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko iti ce me assa, atthi
sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko iti te naṃ vyÄkareyyaṃ. Evampi
me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No
no’ti’pi me no. “Natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko? Iti ce
maṃ pucchasi, natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko iti ce me
assa, natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko iti te naṃ
vyÄkareyyaṃ. Evampi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no.
No’ti’pi me no. No no’ti’pi me no. “Atthi ca natthi ca sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ
kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko? Iti ce maṃ pucchasi, atthi ca natthi ca
sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko iti ce me assa, atthi ca natthi
ca sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko iti te naṃ vyÄkareyyaṃ.
Evampi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No
no’ti’pi me no. “Nevatthi na natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ
vipÄko? Iti ce maṃ pucchasi, nevatthi na natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ
kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko iti ce me assa, nevatthi na natthi
sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko iti te naṃ vyÄkareyyaṃ. Evampi
me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No
no’ti’pi me no. “Hoti tathÄgato parammaraá¹‡Ä iti ce maṃ pucchasi, hoti
tathÄgato parammaraá¹‡Ä iti ce me assa, hoti tathÄgato parammaraá¹‡Ä iti te
naṃ vyÄkareyyaṃ. Evampi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’pi me no.
No’ti’pi me no. No no’ti’pi me no. Hoti tathÄgato parammaraá¹‡Ä na hoti
tathÄgato parammaraá¹‡Ä iti ce maṃ pucchasi, na hoti tathÄgato parammaraṇÄ
iti ce me assa, na hoti tathÄgato parammaraá¹‡Ä iti te naṃ vyÄkareyya.
Evampi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No
no’ti’pi me no. Na hoti tathÄgato parammaraṇÄ? Hoti ca na hoti ca
tathÄgato parammaraá¹‡Ä iti ce maṃ pucchasi, hoti ca na hoti ca tathÄgato
parammaraá¹‡Ä iti ce me assa, hoti ca na hoti ca tathÄgato parammaraá¹‡Ä iti
te naṃ vyÄkareyya. Evampi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me
no. No’ti’pi me no. No no’ti’pi me no. Hoti ca na hoti ca tathÄgato
parammaraṇÄ? Neva hoti na na hoti tathÄgato parammaraá¹‡Ä iti ce maṃ
pucchasi, iti ce me assa, neva hoti na na hoti tathÄgato parammaraá¹‡Ä iti
te naṃ vyÄkareyya. Evampi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me
no. No’ti’pi me no. No no’ti’pi me no. Neva hoti na na hoti tathÄgato
parammaraá¹‡Ä ti? Iti ce maṃ pucchasi “neva hoti na na hoti tathÄgato
parammaraṇĒti iti ce me assa, neva hoti na na hoti tathÄgato
parammaraṇĒti iti te naṃ vyÄkareyyaṃ. Evampi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No’ti’pi me no. No no ‘ti’pi me no”ti.

 

Idaṃ bhikkhave catutthaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke
samaṇabrÄhmaá¹‡Ä amarÄvikkhepikÄ tattha tattha puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ
Äpajjanti amarÄvikkhepaṃ.

 

64. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä amarÄvikkhepikÄ [PTS Page 28]
[\q 28/] tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ
Äpajjanti amarÄvikkhepaṃ catÅ«hi vatthÅ«hi. Ye hi keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ
brÄhmaá¹‡Ä vÄ amarÄvikkhepikÄ tattha tattha pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ
vÄcÄvikkhepaṃ Äpajjanti, amarÄvikkhepaṃ, sabbe te imeheva catÅ«hi
vatthÅ«hi, etesaṃ vÄ aññatarena. Natthi ito bahiddhÄ.

 

[BJT Page 50] [\x 50/]

 

65. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti: “ime diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ gahitÄ
evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃabhisamparÄyÄ”ti. Tañca
tathÄgato pajÄnÄti. Tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Tañca pajÄnanaṃ na
parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaṃ yeva nibbuti viditÄ. VedanÄnaṃ
samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ
viditvÄ anupÄdÄ vimutto bhikkhave tathÄgato.

 

Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ paṇītÄ
atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ
vadamÄnÄ vadeyyuṃ.
66. Santi bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä adhiccasamuppannikÄ
adhiccasamuppannaṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti dvÄ«hi vatthÅ«hi. Te ca
bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha adhiccasamuppannikÄ
adhiccasamuppannaṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti dvÄ«hi vatthÅ«hi?

 

Santi bhikkhave asaññasattÄ nÄma devÄ. SaññuppÄdÄ ca pana te devÄ tamhÄ
kÄyÄ cavanti. ṬhÄnaṃ kho panetaṃ bhikkhave vijjati yaṃ aññataro satto
tamhÄ kÄyÄ cavitvÄ itthattaṃ Ägacchati. Itthattaṃ Ägato samÄno agÄrasmÄ
anagÄriyaṃ pabbajati. AgÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajito samÄno ÄtappamanvÄya
padhÄnamanvÄya anuyogamanvÄya appamÄdamanvÄya sammÄmanasikÄramanvÄya
tathÄrÅ«paṃ cetosamÄdhiṃ phusati, yathÄsamÄhite citte saññuppÄdaṃ
anussarati tato [PTS Page 029] [\q 29/]
paraṃ nÄnussarati. So evamÄha: “adhiccasamuppanno attÄ ca loko ca. Taṃ
kissa hetu? Ahaṃ hi pubbe nÄhosiṃ. So’mhi etarahi ahutvÄ santattÄya1
pariṇato”ti.

 

Idaṃ bhikkhave paá¹­hamaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaṇÄ
adhiccasamuppannikÄ adhiccasamuppannaṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti.

 

1. SattattÄya, katthaci.

 

[BJT Page 52] [\x 52/]

 

67. Dutiye ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha adhiccasamuppannikÄ adhiccasamuppannaṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti?

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ takkÄ« hoti vÄ«maṃsÄ«. So
takkapariyÄhataṃ vÄ«maṃsÄnucaritaṃ sayampaá¹­ibhÄnaṃ evamÄha:
“adhiccasamuppanno attÄ ca loko cÄ”ti.

 

Idaṃ bhikkhave dutiyaṃ á¹­hÄnaṃ yaṃ Ägamma yaṃ Ärabbha eke samaṇabrÄhmaṇÄ
adhiccasamuppannikÄ adhiccasamuppannaṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti.

 

68. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä adhiccasamuppannikÄ adhiccasamuppannaṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti dvÄ«hi vatthÅ«hi.

 

Ye hi keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ adhiccasamuppannikÄ
adhiccasamuppannaṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti, sabbe te imeheva dvÄ«hi
vatthÅ«hi, etesaṃ vÄ aññatarena. Natthi ito bahiddhÄ.

 

69. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti: “ime diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ gahitÄ
evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃabhisamparÄyÄ”ti. Tañca
tathÄgato pajÄnÄti. Tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Tañca pajÄnanaṃ na
parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaṃ yeva nibbuti viditÄ. VedanÄnaṃ
samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ
viditvÄ anupÄdÄ vimutto bhikkhave tathÄgato.

 

Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ paṇītÄ
atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ [PTS Page 030] [\q 30/] pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

70. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä pubbantakappikÄ
pubbantÄnudiá¹­á¹­hino pubbantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni
abhivadanti aá¹­á¹­hÄrasahi vatthÅ«hi. Ye hi keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ
brÄhmaá¹‡Ä vÄ pubbantakappikÄ pubbantÄnudiá¹­á¹­hino pubbantaṃ Ärabbha
anekavihitÄni adhivuttipadÄni abhivadanti, sabbe te imeheva aá¹­á¹­hÄrasahi
vatthÅ«hi, etesaṃ vÄ aññatarena. Natthi ito bahiddhÄ.

 

71. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti “ime diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ gahitÄ
evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃabhisamparÄyÄ”ti. Tañca
tathÄgato pajÄnÄti. Tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Tañca pajÄnanaṃ na
parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaṃ yeva nibbuti viditÄ. VedanÄnaṃ
samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ
viditvÄ anupÄdÄ vimutto bhikkhave tathÄgato.

 

[BJT Page 54] [\x 54/]

 

Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ paṇītÄ
atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ
vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

72. Santi bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä aparantakappikÄ
aparantÄnudiá¹­á¹­hino aparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni
abhivadanti catucattÄrÄ«sÄya vatthÅ«hi. Te ca bhonto samaṇabrÄhmaṇÄ
kimÄgamma kimÄrabbha aparantakappikÄ aparantÄnudiá¹­á¹­hino aparantaṃ
Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni abhivadanti catucattÄrÄ«sÄya
vatthūhi?

 

73. Santi bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ [PTS Page 031]
[\q 31/] saññīvÄdÄ uddhamÄghÄtanÄ saññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti
soḷasahi vatthÅ«hi. Te ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha
uddhamÄghÄtanika saññivÄdÄ uddhamÄghÄtanÄ saññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti
soḷasahi vatthūhi?

 

RÅ«pÄ« attÄ hoti arogo parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. ArÅ«pÄ« attÄ hoti
arogo parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. RÅ«pÄ« ca arÅ«pÄ« ca attÄ hoti
arogo parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. Neva rÅ«pÄ« na rÅ«pÄ« attÄ hoti
arogo parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. AntavÄ attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. AnantavÄ attÄ hoti arogo parammaraṇÄ
saññīti naṃ paññÄpenti. AntavÄ ca anantavÄ ca attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. NevantavÄ1 ca nÄnantavÄ ca attÄ hoti
arogo parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. Ekattasaññī attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. NÄnattasaññī attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. Parittasaññī attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. AppamÄṇasaññī attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. EkantasukhÄ« attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. EkantadukkhÄ« attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. SukhadukkhÄ« attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti. AdukkhamasukhÄ« attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä saññīti naṃ paññÄpenti.

 

1. NevantavÄ ca. Katthaci

 

[BJT Page 56] [\x 56/]

 

74. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ saññivÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ saññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti soḷasahi vatthÅ«hi.

 

Ye hi keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ uddhamÄghÄtanikÄ saññivÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ saññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti sabbe te imeheva soḷasahi
vatthÅ«hi, etesaṃ vÄ aññatarena. Natthi ito bahiddhÄ.

 

75. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti “ime diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ gahitÄ
evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃabhisamparÄyÄ”ti. Tañca
tathÄgato pajÄnÄti tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Tañca pajÄnanaṃ na
parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditÄ. VedanÄnaṃ
samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ
viditvÄ anupÄdÄ vimutto bhikkhave tathÄgato.

 

76. Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ
paṇītÄ atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ, ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ [PTS Page 032] [\q 32/] pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

DutiyabhÄṇavÄraṃ.

 

77. Santi bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ asaññīvÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ asaññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi. Te ca bhonto
samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha uddhamÄghÄtanikÄ asaññīvÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ asaññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi?

 

78. ‘RÅ«pÄ« attÄ hoti arogo parammaraá¹‡Ä asaññī’ti naṃ paññÄpenti. ‘ArÅ«pÄ«
attÄ hoti arogo parammaraá¹‡Ä asaññī’ti naṃ paññÄpenti. ‘RÅ«pÄ« ca arÅ«pÄ« ca
attÄ hoti arogo parammaraá¹‡Ä asaññī’ti naṃ paññÄpenti. ‘Neva rÅ«pi nÄrÅ«pÄ«
attÄ hoti arogo parammaraá¹‡Ä asaññī’ti naṃ paññÄpenti. ‘AntavÄ attÄ hoti
arogo parammaraá¹‡Ä asaññī’ti naṃ paññÄpenti. ‘AnantavÄ attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä asaññī’ti naṃ paññÄpenti. ‘AntavÄ ca anantavÄ ca attÄ hoti
arogo parammaraá¹‡Ä asaññī’ti naṃ paññÄpenti. ‘NevantavÄ nÄnantavÄ attÄ
hoti arogo parammaraá¹‡Ä asaññī’ti naṃ paññÄpenti.

 

[BJT Page 58] [\x 58/]

 

79. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ asaññīvÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ asaññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi. Ye hi keci
bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ uddhamÄghÄtanikÄ asaññīvÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ asaññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti, sabbe te imeheva aá¹­á¹­hahi
vatthÅ«hi, etesaṃ vÄ aññatarena. Natthi ito bahiddhÄ.

 

80. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti: “ime diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ gahitÄ
evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃabhisamparÄyÄ”ti. Tañca
tathÄgato pajÄnÄti. Tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Tañca pajÄnanaṃ na
parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaṃ yeva nibbuti viditÄ. VedanÄnaṃ
samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ
viditvÄ anupÄdÄ vimutto bhikkhave tathÄgato.

 

Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ paṇītÄ
atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ [PTS Page 033] [\q 33/] pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

81. Santi bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ
nevasaññīnÄsaññīvÄdÄ uddhamÄghÄtanÄ nevasaññīnÄsaññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti
aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi. Te ca bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha
uddhamÄghÄtanikÄ nevasaññīnÄsaññīvÄdÄ uddhamÄghÄtanÄ nevasaññīnÄsaññiṃ
attÄnaṃ paññÄpenti aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi?

 

82. “RÅ«pi attÄ hoti arogo parammaraá¹‡Ä nevasaññī nÄsaññī’ti naṃ
paññÄpenti. ‘ArÅ«pÄ« attÄ hoti arogo parammaraá¹‡Ä nevasaññī nÄsaññī’ti naṃ
paññÄpenti. ‘RÅ«pÄ« ca arÅ«pÄ« ca attÄ hoti arogo parammaraá¹‡Ä nevasaññī
nÄsaññī’ti naṃ paññÄpenti. ‘NevarÅ«pÄ« nÄrÅ«pÄ« attÄ hoti arogo parammaraṇÄ
nevasaññī nÄsaññī’ti naṃ paññÄpenti. ‘AntavÄ attÄ hoti arogo parammaraṇÄ
nevasaññī nÄsaññī’ti naṃ paññÄpenti. ‘AnantavÄ attÄ hoti arogo
parammaraá¹‡Ä nevasaññī nÄsaññī’ti naṃ paññÄpenti. ‘AntavÄ ca anantavÄ ca
attÄ hoti arogo parammaraá¹‡Ä nevasaññī nÄsaññī’ti naṃ paññÄpenti.
‘NevantavÄ nÄnantavÄ attÄ hoti arogo parammaraá¹‡Ä nevasaññī nÄsaññī”ti
naṃ paññÄpenti.

 

83. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ
nevasaññīnÄsaññīvÄdÄ uddhamÄghÄtanÄ nevasaññīnÄsaññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti
aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi. Ye hi keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ
uddhamÄghÄtanikÄ nevasaññīnÄsaññīvÄdÄ uddhamÄghÄtanÄ nevasaññīnÄsaññiṃ
attÄnaṃ paññÄpenti, sabbe te imeheva aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi, etesaṃ vÄ
aññatarena. Natthi ito bahiddhÄ.

 

84. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti: “ime diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ gahitÄ
evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃabhisamparÄyÄ”ti. Tañca
tathÄgato pajÄnÄti. Tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Tañca pajÄnanaṃ na
parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaṃ yeva nibbuti viditÄ. VedanÄnaṃ
samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ
viditvÄ anupÄdÄ vimutto bhikkhave tathÄgato.

 

Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ paṇītÄ
atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ
vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

[BJT Page 60] [\x 60/]

 

85. [PTS Page 034] [\q 34/] santi
bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ucchedavÄdÄ sato sattassa ucchedaṃ vinÄsaṃ
vibhavaṃ paññÄpenti sattahi vatthÅ«hi. Te ca bhonto samaṇabrÄhmaṇÄ
kimÄgamma kimÄrabbha ucchedavÄdÄ sato sattassa ucchedaṃ vinÄsaṃ vibhavaṃ
paññÄpenti sattahi vatthÅ«hi?

 

86. Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ evaṃvÄdÄ« hoti
evaṃdiá¹­á¹­hi: ‘yato kho bho ayaṃ attÄ rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko
mÄtÄpettikasambhavo kÄyassa bhedÄ ucchijjati vinassati na hoti
parammaraṇÄ. EttÄvatÄ kho bho ayaṃ attÄ sammÄ samucchinno hotÄ«’ti.
Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vinÄsaṃ vibhavaṃ paññÄpenti.

 

87. Tamañño evamÄha: ‘atthi kho bho eso attÄ yaṃ tvaṃ vadesi neso
natthÄ«ti vadÄmi. No ca kho bho ayaṃ attÄ ettÄvatÄ sammÄ samucchinto
hoti. Atthi kho bho añño attÄ dibbo rÅ«pÄ« kÄmÄvacaro kabaliá¹…kÄrÄ1
hÄrabhakkho, taṃ tvaṃ na jÄnÄsi na passasi. Tamahaṃ jÄnÄmi passÄmi. So
kho bho attÄ yato kÄyassa bhedÄ ucchijjati vinassati na hoti
parammaraṇÄ. EttÄvatÄ kho bho ayaṃ attÄ sammÄ samucchinno hotÄ«’ti.
Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vinÄsaṃ vibhavaṃ paññÄpenti.

 

88. Tamañño evamÄha: ‘atthi kho bho eso attÄ yaṃ tvaṃ vadesi. Na so
natthÄ«ti vadÄmi. No ca kho bho ayaṃ attÄ ettÄvatÄ sammÄ samucchinno
hoti. Atthi kho bho añño attÄ dibbo rÅ«pÄ« manomayo sabbaá¹…gapaccaá¹…gÄ«
ahÄ«nindriyo. Taṃ tvaṃ na jÄnÄsi na passasi. Tamahaṃ jÄnÄmi passÄmi. So
kho bho attÄ yato kÄyassa bhedÄ ucchijjati vinassati na hoti
parammaraṇÄ. EttÄvatÄ kho bho ayaṃ attÄ sammÄ samucchinno hotÄ«’ti.
Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vinÄsaṃ vibhavaṃ paññÄpenti.

 

89. Tamañño evamÄha: ‘atthi kho bho eso attÄ yaṃ tvaṃ vadesi. Neso
natthiti vadÄmi. No ca kho bho ayaṃ attÄ ettÄvatÄ sammÄ samucchinno
hoti. Atthi kho bho añño attÄ sabbaso rÅ«pasaññÄnaṃ samatikkamÄ
paá¹­ighasaññÄnaṃ atthagamÄ2 nÄnÄttasaññÄnaṃ amanasikÄrÄ ananto ÄkÄsoti
ÄkÄsÄnañcÄyatanÅ«pago. Taṃ tvaṃ na [PTS Page 035]
[\q 35/] jÄnÄsi na passasi. Tamahaṃ jÄnÄmi passÄmi. So kho bho
attÄ yato kÄyassa bhedÄ ucchijjati vinassati na hoti parammaraṇÄ.
EttÄvatÄ kho ayaṃ attÄ sammÄ samucchinno hotÄ«’ti. Ittheke sato sattassa
ucchedaṃ vinÄsaṃ vibhavaṃ paññÄpenti.

 

1. KabalÄ«kÄrÄhÄra bhakkho, machasaṃ
2. Atthaá¹…gamÄ, machasaṃ.

 

[BJT Page 62] [\x 62/]

 

90. Tamañño evamÄha: ‘atthi kho bho eso attÄ yaṃ tvaṃ vadesi. Neso
natthÄ«ti vadÄmi. No ca kho bho ayaṃ attÄ ettÄvatÄ sammÄ samucchinno
hoti. Atthi kho bho añño attÄ sabbaso ÄkÄsÄnañcÄyatanaṃ samatikkamma
anantaṃ viññÄṇanti viññaṇañcÄyatanÅ«pago. Taṃ tvaṃ na jÄnÄsi na passasi.
Tamahaṃ jÄnÄmi passÄmi. So kho bho attÄ yato kÄyassa bhedÄ ucchijjati
vinassati na hoti parammaraṇÄ. EttÄvatÄ kho bho ayaṃ attÄ sammÄ
samucchinno hotÄ«’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vinÄsaṃ vibhavaṃ
paññÄpenti.

 

91. Tamañño evamÄha: ‘atthi kho bho eso attÄ yaṃ tvaṃ vadesi. Na so
natthÄ«ti vadÄmi. No ca kho bho ayaṃ attÄ ettÄvatÄ sammÄ samucchinno
hoti. Atthi kho bho aÃ±Ã±Ä attÄ sabbaso viññÄṇañcÄyatanaṃ samatikkamma
natthi kiñcÄ«ti ÄkiñcaññÄyatanÅ«pago taṃ tvaṃ na jÄnÄsi na passasi. Tamhaṃ
jÄnÄmi passÄmi. So kho bho attÄ yato kÄyassa bhedÄ ucchijjati vinassati
na hoti parammaraṇÄ. EttÄvatÄ kho bho ayaṃ attÄ sammÄ samucchinno
hotÄ«’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vinÄsaṃ viditvÄ paññÄpenti.

 

92. Tamañño evamÄha: ‘atthi kho bho eso attÄ yaṃ tvaṃ vadesi. Neso
natthÄ«ti vadÄmi. No ca kho bho ayaṃ attÄ ettÄvatÄ sammÄ samucchinno
hoti. Atthi kho bho añño attÄ sabbaso ÄkiñcaññÄyatanaṃ samatikkamma
santametaṃ paṇītametanti nevasaññÄnÄsaññÄyatanÅ«pago. Taṃ tvaṃ na jÄnÄsi
na passasi. Tamahaṃ jÄnÄmi passÄmi. So kho bho attÄ yato kÄyassa bhedÄ
ucchijjati vinassatÄ« na hoti parammaraṇÄ. EttÄvatÄ kho bho ayaṃ attÄ
sammÄ samucchinno hotÄ«’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vinÄsaṃ
vibhavaṃ paññÄpenti.

 

93. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ucchedavÄdÄ sato sattassa
ucchedaṃ vinÄsaṃ vibhavaṃ paññÄpenti sattahi vatthÅ«hi. Ye hi keci
bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ [PTS Page 36] [\q 36/]
brÄhmaá¹‡Ä vÄ ucchedavÄdÄ sato sattassa ucchedaṃ vinÄsaṃ vibhavaṃ
paññÄpenti, sabbe te imeheva sattahi vatthÅ«hi, etesaṃ vÄ aññatarena.
Natthi ito bahiddhÄ.

 

94. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti: “ime diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ gahitÄ
evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃabhisamparÄyÄ”ti. Tañca
tathÄgato pajÄnÄti. Tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Tañca pajÄnanaṃ na
parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaṃ yeva nibbuti viditÄ. VedanÄnaṃ
samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ
viditvÄ anupÄdÄ vimutto bhikkhave tathÄgato.

 

Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ paṇītÄ
atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ
vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

95. Santi bhikkhave eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä diá¹­á¹­hadhammanibbÄnavÄdÄ sato
sattassa paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti pañcahi vatthÅ«hi. Te ca
bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä kimÄgamma kimÄrabbha diá¹­á¹­hadhamma nibbÄnavÄdÄ sato
sattassa paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti pañcahi vatthÅ«hi?

 

[BJT Page 64] [\x 64/]

 

Idha bhikkhave ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ evaṃvÄdÄ« hoti evaṃdiá¹­á¹­hi ‘
yato kho bho ayaṃ attÄ pañcahi kÄmaguṇehi samappito samaá¹…gibhÅ«to
paricÄreti, ettÄvatÄ kho bho ayaṃ attÄ paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ patto
hotÄ«’ti. Ittheke sato sattassa paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti.

 

97. Tamañño evamÄha: ‘atthi kho bho eso attÄ yaṃ tvaṃ vadesi. Neso
natthÄ«ti vadÄmi. No ca kho bho ayaṃ attÄ ettÄvatÄ
paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ patto hoti taṃ kissa hetu? KÄmÄ hi bho aniccÄ
dukkhÄ vipariṇÄmadhammÄ tesaṃ vipariṇÄmaññathÄbhÄvÄ uppajjanti
sokaparidevadukkhadomanassupÄyÄsÄ yato [PTS Page 037]
[\q 37/] kho bho ayaṃ attÄ vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi
dhammehi savitakkaṃ savicÄraṃ vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamaṃ jhÄnaṃ
upasampajja viharati. EttÄvatÄ kho bho ayaṃ attÄ
paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ patto hotÄ«’ti. Ittheke sato sattassa
paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti.

 

98. Tamañño evamÄha: ‘ atthi kho bho eso attÄ yaṃ tvaṃ vadesi. Neso
natthiti vadÄmi. No ca kho bho ayaṃ attÄ ettÄvatÄ
paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ patto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha
vitakkitaṃ vicÄritaṃ etenetaṃ oḷÄrikaṃ akkhÄyati. Yato kho bho ayaṃ attÄ
vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ sampasÄdanaṃ cetaso ekodÄ«bhÄvaṃ
avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ dutiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja
viharati. EttÄvatÄ kho bho ayaṃ attÄ paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ patto
hotÄ«’ti. Ittheke sato sattassa paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti.

 

99. Tamañño evamÄha: ‘atthi kho bho eso attÄ yaṃ tvaṃ vadesi. Neso
natthiti vadÄmi. No ca kho bho ayaṃ attÄ ettÄvatÄ
paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ patto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha
pÄ«tigataṃ cetaso ubbillÄvitattaṃ etenetaṃ oḷÄrikaṃ akkhÄyati. Yato kho
bho ayaṃ attÄ pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca viharati sato ca sampajÄno
sukhaṃ ca kÄyena paá¹­isaṃvedeti, yantaṃ ariyÄ Äcikkhanti upekkhako satimÄ
sukhavihÄrÄ«ti taṃ tatiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. EttÄvatÄ kho bho
ayaṃ attÄ paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ patto hotÄ«’ti. Ittheke sato
sattassa paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti.

 

[BJT Page 66] [\x 66/]

 

100. Tamañño evamÄha: ‘atthi kho bho eso attÄ, yaṃ tvaṃ vadesi, neso
natthiti vadÄmi. No ca kho bho ayaṃ attÄ ettÄvatÄ
paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ patto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha
sukhamiti cetaso Äbhogo etenetaṃ oḷÄrikaṃ akkhÄyati. Yato kho bho ayaṃ
attÄ sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca pahÄnÄ pubbeva
somanassadomanassÄnaṃ atthagamÄ1 adukkhamasukhaṃ [PTS Page 038]
[\q 38/] upekkhÄsatipÄrisuddhiṃ catutthaṃ jhÄnaṃ upasampajja
viharati, ettÄvatÄ kho bho ayaṃ attÄ paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ patto
hotÄ«’ti. Ittheke sato sattassa paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti.

 

101. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä diá¹­á¹­hadhammanibbÄnavÄdÄ sato
sattassa paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti pañcahi vatthÅ«hi. Ye hi
keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ diá¹­á¹­hadhammanibbÄnavÄdÄ sato
sattassa paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti, sabbe te imeheva pañcahi
vatthÅ«hi, etesaṃ vÄ aññatarena. Natthi ito bahiddhÄ.

 

102. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti: “ime diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ gahitÄ
evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃabhisamparÄyÄ”ti. Tañca
tathÄgato pajÄnÄti. Tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Tañca pajÄnanaṃ na
parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaṃ yeva nibbuti viditÄ. VedanÄnaṃ
samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ
viditvÄ anupÄdÄ vimutto bhikkhave tathÄgato.

 

Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ paṇītÄ
atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ
vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

103. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä aparantakappikÄ
aparantÄnudiá¹­á¹­hino aparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni
abhivadanti catucattÄrÄ«sÄya vatthÅ«hi. Ye hi keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ
brÄhmaá¹‡Ä vÄ aparantakappikÄ aparantÄnudiá¹­á¹­hino aparantaṃ Ärabbha
anekavihitÄni adhivuttipadÄni abhivadanti, sabbe te imeheva
catucattÄrÄ«sÄya vatthÅ«hi, etesaṃ vÄ aññatarena. Natthi ito bahiddhÄ.

 

104. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti: “ime diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ gahitÄ
evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃabhisamparÄyÄ”ti. Tañca
tathÄgato pajÄnÄti. Tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Tañca pajÄnanaṃ [PTS Page 039]
[\q 39/] na parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaṃ yeva nibbuti
viditÄ. VedanÄnaṃ samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca
nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ viditvÄ anupÄdÄ vimutto bhikkhave tathÄgato.

 

Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ paṇītÄ
atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ
vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

105. Imehi kho te bhikkhave samaṇabrÄhmaá¹‡Ä pubbantakappikÄ ca
aparantakappikÄ ca pubbantÄparantakappikÄ ca pubbantÄparantÄnudiá¹­á¹­hino
pubbantÄparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni abhivadanti
dvÄsaá¹­á¹­hiyÄ vatthÅ«hi. Ye hi keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ
pubbantakappikÄ ca aparantakappikÄ ca pubbantÄparantakappikÄ ca
pubbantÄparantÄnudiá¹­á¹­hino pubbantÄparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni
adhivuttipadÄni abhivadanti, sabbe te imeheva dvÄsaá¹­á¹­hiyÄ vatthÅ«hi,
etesaṃ vÄ aññatarena. Natthi ito bahiddhÄ.

 

1. Atthaá¹…gamÄ, kesuci potthakesu.

 

[BJT Page 68] [\x 68/]

 

106. Tayidaṃ bhikkhave tathÄgato pajÄnÄti: ime diá¹­á¹­hiá¹­á¹­hÄnÄ evaṃ ÄgatÄ
evaṃ parÄmaá¹­á¹­hÄ evaṃgatikÄ bhavissanti evaṃabhisamparÄyÄ’ti. Tañca
tathÄgato pajÄnÄti tato ca uttaritaraṃ pajÄnÄti. Tañca pajÄnanaṃ na
parÄmasati. AparÄmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditÄ. VedanÄnaṃ
samudayañca atthagamañca assÄdañca ÄdÄ«navañca nissaraṇañca yathÄbhÅ«taṃ
viditvÄ anupÄdÄvimutto bhikkhave tathÄgato.

 

107. Ime kho te bhikkhave dhammÄ gambhÄ«rÄ duddasÄ duranubodhÄ santÄ
paṇīnÄ atakkÄvacarÄ nipuá¹‡Ä paṇá¸itavedanÄ«yÄ, ye tathÄgato sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti, yehi tathÄgatassa yathÄbhuccaṃ vaṇṇaṃ sammÄ
vadamÄnÄ vadeyyuṃ.

 

108. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti catÅ«hi [PTS Page 040]
[\q 40/] vatthÅ«hi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ
ajÄnataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhÄgatÄnaṃ paritasitavipphanditameva.

 

109. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ekaccasassatikÄ
ekaccaasassatikÄ ekaccaṃ asassataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti catÅ«hi,
tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ ajÄnataṃ apassataṃ vedayitaṃ
taṇahÄgatÄnaṃ paritasitavipphanditameva.

 

110. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa
paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ
ajÄnataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhÄgatÄnaṃ paritasitavipphanditameva.

 

111. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä amarÄvikkhepikÄ tattha1 tattha
pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ Äpajjanti amarÄvikkhepaṃ catÅ«hi
vatthÅ«hi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ ajÄnataṃ apassataṃ
vedayitaṃ taṇhÄgatÄnaṃ paritasitavipphanditameva.

 

1. Tatra tatra. Kesuci potthakesu

 

[BJT Page 070] [\x 70/]

 

112. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä adhiccasamuppannikÄ
adhiccasamuppannaṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti dvÄ«hi vatthÅ«hi, tadapi
tesaṃ bhavataṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ ajÄnataṃ apassataṃ vedayitaṃ,
taṇhÄgatÄnaṃ parisitavipphanditameva.

 

113. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä pubbantakappikÄ
pubbantÄnudiá¹­á¹­hino pubbantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni
abhivadanti aá¹­á¹­hÄrasahi vatthÅ«hi, tadapi tesaṃ bhavataṃ
samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ ajÄnataṃ apassataṃ vedayitaṃ, taṇhÄgatÄnaṃ
paritasitavipphanditameva.

 

114. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ saññīvÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ saññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti soḷasahi vatthÅ«hi, tadapi tesaṃ
bhavataṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ ajÄnataṃ apassataṃ vedayitaṃ, taṇhÄgatÄnaṃ
paritasitavipphanditameva.

 

115. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ asaññīvÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ asaññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi, tadapi tesaṃ
bhavataṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ ajÄnataṃ apassataṃ vedayitaṃ, taṇhÄgatÄnaṃ
paritasitavipphanditameva.

 

116. [PTS Page 041] [\q 41/] tatra
bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ nevasaññinÄsaññīvÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ nevasaññiṃ nÄsaññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi,
tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ ajÄnataṃ apassataṃ vedayitaṃ,
taṇhÄgatÄnaṃ paritasitavipphanditameva.

 

117. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ucchedavÄdÄ sato sattassa
ucchedaṃ vinÄsaṃ vibhavaṃ paññÄpenti sattahi vatthÅ«hi, tadapi tesaṃ
bhavataṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ ajÄnataṃ apassataṃ vedayitaṃ, taṇhÄgatÄnaṃ
paritasitavipphandimeva.

 

118. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä diá¹­á¹­hadhammanibbÄnavÄdÄ sato
sattassa paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti pañcahi vatthÅ«hi, tadapi
tesaṃ bhavataṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ ajÄnataṃ apassataṃ vedayitaṃ,
taṇhÄgatÄnaṃ paritasitavipphanditameva.

 

119. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä aparantakappikÄ
aparantÄnudiá¹­á¹­hino aparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni
abhivadanti catucattÄrÄ«sÄya vatthÅ«hi, tadapi tesaṃ bhavataṃ
samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ ajÄnataṃ apassataṃ vedayitaṃ, taṇhÄgatÄnaṃ
paritasitavipphanditameva.

 

[BJT Page 72] [\x 72/]

 

120. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä pubbantakappikÄ ca
aparantakappikÄ ca pubbantÄparantakappikÄ ca pubbantÄparantÄnudiá¹­á¹­hino
pubbantÄparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni abhivadanti
dvÄsaá¹­á¹­hiyÄ vatthÅ«hi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ ajÄnataṃ
apassataṃ vedayitaṃ, taṇhÄgatÄnaṃ paritasitavipphanditameva.

 

121. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sassatavÄdÄ [PTS Page 042] [\q 42/] sassataṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi, tadapi phassapaccayÄ.

 

122. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ekaccasassatikÄ
ekaccaasassatikÄ ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attÄnañca lokañca
paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi, tadapi phassapaccayÄ.

 

123. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi, tadapi phassapaccayÄ.

 

124. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä amarÄvikkhepikÄ tattha tattha
pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ Äpajjanti amarÄvikkhepaṃ catÅ«hi
vatthuhi, tadapi phassapaccayÄ.

 

125. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä adhiccasamuppannikÄ
adhiccasamuppannaṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti dvÄ«hi vatthÅ«hi, tadapi
phassapaccayÄ.

 

126. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä pubbantakappikÄ
pubbantÄnudiá¹­á¹­hino pubbantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni
abhivadanti aá¹­á¹­hÄrasahi vatthÅ«hi, tadapi phassapaccayÄ.

 

127. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ saññīvÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ saññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti soḷasahi vatthÅ«hi, tadapi
phassapaccayÄ.

 

128. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ asaññīvÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ asaññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi, tadapi
phassapaccayÄ.

 

[BJT Page 74] [\x 74/]

 

129. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ
nevasaññinÄsaññivÄdÄ uddhamÄghÄtanÄ nevasaññiṃ nÄsaññiṃ attÄnaṃ
paññÄpeti aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi, tadapi phassapaccayÄ.

 

130. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ucchedavÄdÄ sato sattassa
ucchedaṃ vinÄsaṃ vibhavaṃ paññÄpenti sattahi vatthÅ«hi, tadapi
phassapaccayÄ.

 

131. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä diá¹­á¹­hadhammanibbÄnavÄdÄ sato
sattassa paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti pañcahi vatthÅ«hi, tadapi
phassapaccayÄ.

 

132. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä aparantakappikÄ [PTS Page 043]
[\q 43/] aparantÄnudiá¹­á¹­hino aparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni
adhivuttipadÄni abhivadanti catucattÄrÄ«sÄya vatthÅ«hi, tadapi
phassapaccayÄ.

 

133. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä pubbantakappikÄ ca
aparantakappikÄ ca pubbantÄparantakappikÄ ca pubbantÄparantÄnudiá¹­á¹­hino
pubbantÄparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni abhivadanti
dvÄsaá¹­á¹­hiyÄ vatthÅ«hi, tadapi phassapaccayÄ.

 

134. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnañca
lokañca paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi, te vata aññatra phassÄ
paá¹­isaṃvedissantÄ«ti netaṃ á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

135. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ekaccasassatikÄ
ekaccaasassatikÄ ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attÄnañca lokañca
paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi, te vata aññatra phassÄ paá¹­isaṃvedissantÄ«ti
netaṃ á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

136. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä antÄnantikÄ antÄnantaṃ lokassa
paññÄpenti catÅ«hi vatthÅ«hi, te vata aññatra phassÄ paá¹­isaṃvedissantÄ«ti
netaṃ á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

137. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä amarÄvikkhepikÄ tattha tattha
pañhaṃ puá¹­á¹­hÄ samÄnÄ vÄcÄvikkhepaṃ Äpajjanti amarÄvikkhepaṃ catÅ«hi
vatthÅ«hi, te vata aññatra phassÄ paá¹­isaṃvedissantÄ«ti netaṃ á¹­hÄnaṃ
vijjati.

 

[BJT Page 76] [\x 76/]

 

138. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä adhiccasamuppannikÄ
adhiccasamuppannaṃ attÄnañca lokañca paññÄpenti dvÄ«hi vatthÅ«hi, te vata
aññatra phassÄ paá¹­isaṃvedissantÄ«ti netaṃ á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

139. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä pubbantakappikÄ
pubbantÄnudiá¹­á¹­hino pubbantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni
abhivadanti aá¹­á¹­hÄrasahi vatthÅ«hi, te vata aññatra phassÄ
paá¹­isaṃvedissantÄ«ti netaṃ á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

140. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ [PTS Page 044]
[\q 44/] saññīvÄdÄ uddhamÄghÄtanÄ saññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti
soḷasahi vatthÅ«hi, te vata aññatra phassÄ paá¹­isaṃvedissantÄ«ti netaṃ
á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

141. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ asaññīvÄdÄ
uddhamÄghÄtanÄ asaññiṃ attÄnaṃ paññÄpenti aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi, te vata
aññatra phassÄ paá¹­isaṃvedissantÄ«ti netaṃ á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

142. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ
nevasaññīnÄsaññīvÄdÄ uddhamÄghÄtanÄ nevasaññiṃ nÄsaññiṃ attÄnaṃ
paññÄpenti aá¹­á¹­hahi vatthÅ«hi, te vata aññatra phassÄ paá¹­isaṃvedissantÄ«ti
netaṃ á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

143. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ucchedavÄdÄ sato sattassa
ucchedaṃ vinÄsaṃ vibhavaṃ paññÄpenti sattahi vatthÅ«hi, te vata aññatra
phassÄ paá¹­isaṃvedissantÄ«ti netaṃ á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

144. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä diá¹­á¹­hadhammanibbÄnavÄdÄ sato
sattassa paramadiá¹­á¹­hadhammanibbÄnaṃ paññÄpenti pañcahi vatthÅ«hi, te vata
aññatra phassÄ paá¹­isaṃvedissantÄ«ti netaṃ á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

145. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä aparantakappikÄ
aparantÄnudiá¹­á¹­hino aparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni
abhivadanti catucattÄrÄ«sÄya vatthÅ«hi, te vata aññatra phassÄ
paá¹­isaṃvedissantÄ«ti netaṃ á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

146. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä pubbantakappikÄ ca
aparantakappikÄ ca pubbantÄparantakappikÄ ca pubbantÄparantÄnudiá¹­á¹­hino
pubbantÄparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni abhivadanti
dvÄsaá¹­á¹­hiyÄ vatthÅ«hi, te vata aññatra phassÄ paá¹­isaṃvedissantÄ«ti netaṃ
á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

[BJT Page 78] [\x 78/]

 

147. Tatra bhikkhave ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sassatavÄdÄ sassataṃ attÄnañca
lokañca paññÄpenti catuhi vatthÅ«hi, ye’pi te samaṇabrÄhmaṇÄ
ekaccasassatikÄ ekaccaasassatikÄ, ye’pi te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä antÄnantikÄ,
ye’pi te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä amarÄvikkhepikÄ, ye’pi te [PTS Page 045]
[\q 45/] samaṇabrÄhmaá¹‡Ä adhiccasamuppannikÄ, ye’pi te
samaṇabrÄhmaá¹‡Ä pubbantakappikÄ, ye’pi te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ
saññīvÄdÄ, ye’pi te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ asaññīvÄdÄ, ye’pi
te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä uddhamÄghÄtanikÄ nevasaññīnÄsaññīvÄdÄ, ye’pi te
samaṇabrÄhmaá¹‡Ä ucchedavÄdÄ, ye’pi te samaṇabrÄhmaṇÄ
diá¹­á¹­hadhammanibbÄnavÄdÄ, ye’pi te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä aparantakappikÄ, ye’pi
te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä pubbantakappikÄ ca aparantakappikÄ ca
pubbantÄparantakappikÄ ca, pubbantÄparantÄnudiá¹­á¹­hino pubbantÄparantaṃ
Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni abhivadanti dvÄsaá¹­á¹­hiyÄ vatthÅ«hi,
sabbe te chahi phassÄyatanehi phussa phussa paá¹­isaṃvedenti. Tesaṃ
vedanÄpaccayÄ taṇhÄ, taṇhÄpaccayÄ upÄdÄnaṃ, upÄdÄnapaccayÄ bhavo,
bhavapaccayÄ jÄti, jÄtipaccayÄ jarÄmaraṇaṃ
sokaparidevadukkhadomanassupÄyÄsÄ sambhavanti. Yato kho bhikkhave
bhikkhu channaṃ phassÄyatanÄnaṃ samudayaṃ ca atthagamaṃ ca assÄdaṃ ca
ÄdÄ«navaṃ ca nissaraṇaṃ ca yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti, ayaṃ imehi sabbeheva
uttaritaraṃ pajÄnÄti.

 

148. Ye hi keci bhikkhave samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ pubbantakappikÄ vÄ
aparantakappikÄ vÄ pubbantÄparantakappikÄ vÄ pubbantÄparantÄnudiá¹­á¹­hino
pubbantÄparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni adhivuttipadÄni abhivadanti,
sabbe te imeheva dvÄsaá¹­á¹­hiyÄ vatthÅ«hi antojÄlÄ«katÄ ettha sitÄ’va
ummujjamÄnÄ ummujjanti, (nimujjamÄnÄ nimujjanti. ) Ettha pariyÄpannÄ
antojÄlÄ«katÄ’va ummujjamÄnÄ ummujjanti, (nimujjamÄnÄ nimujjanti. )*
SeyyathÄpi bhikkhave dakkho kevaá¹­á¹­o vÄ kevaá¹­á¹­antevÄsÄ« vÄ sukhumacchikena
jÄlena parittaṃ udakadahaṃ otthareyya, tassa evamassa: “ye kho keci
imasmiṃ udakadahe oḷÄrikÄ pÄṇÄ, sabbe te antojÄlÄ«katÄ ettha sitÄ’va
ummujjamÄnÄ ummujjanti, (nimujjamÄnÄ nimujjanti). Ettha pariyÄpannÄ [PTS Page 046]
[\q 46/] antojÄlÄ«katÄ ‘va ummujjamÄnÄ ummujjanti, (nimujjamÄnÄ
nimujjantÄ«”ti)* evameva kho bhikkhave ye hi keci samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ
pubbantakappikÄ vÄ aparantakappikÄ vÄ pubbantÄparantakappikÄ vÄ
pubbantÄparantÄnudiá¹­á¹­hino pubbantÄparantaṃ Ärabbha anekavihitÄni
adhivuttipadÄni abhivadanti, sabbe te imeheva dvÄsaá¹­á¹­hiyÄ vatthÅ«hi
antojÄlÄ«katÄ ettha sitÄ’va ummujjamÄnÄ ummujjanti, (nimmujjamÄnÄ
nimujjanti. )* Ettha pariyÄpannÄ antojÄlÄ«katÄ’va ummujjamÄnÄ ummujjanti,
(nimujjamÄnÄ nimujjanti. )*

 

*()Ciṇhantarita padÄni potthakesu na dissanti.

 

[BJT Page 80] [\x 80/]

 

149. Ucchinnabhavanettiko bhikkhave tathÄgatassa kÄyo tiá¹­á¹­hati. YÄvassa
kÄyo á¹­hassati, tÄva naṃ dakkhinti devamanussÄ. KÄyassa bhedÄ uddhaṃ
jÄ«vitapariyÄdÄnÄ na naṃ dakkhinti devamanussÄ.

 

SeyyathÄpi bhikkhave ambapiṇá¸iyÄ vaṇṭacchinnÄya yÄni kÄnici ambÄni
vaṇṭapaá¹­ibaddhÄni, sabbÄni tÄni tadanvayÄni bhavanti, evameva kho
bhikkhave ucchinnabhavanettiko tathÄgatassa kÄyo tiá¹­á¹­hati. YÄvassa kÄyo
á¹­hassati, tÄva naṃ dakkhinti devamanussÄ. KÄyassa bhedÄ uddhaṃ
jÄ«vitapariyÄdÄnÄ na naṃ dakkhinti devamanussÄ’ti.

 

150. Evaṃ vutte ÄyasmÄ Änando bhagavantaṃ etadavoca: ‘acchariyaṃ bhante, abbhutaṃ bhante, ko nÄmÄyaṃ bhante dhammapariyÄyo?’Ti.

 

“TasmÄtiha tvaṃ Änanda imaṃ dhammapariyÄyaṃ atthajÄlanti’pi naṃ dhÄrehi.
DhammajÄlanti’pi naṃ dhÄrehi. BrahmajÄlanti’pi naṃ dhÄrehi.
Diá¹­á¹­hijÄlanti’pi naṃ dhÄrehi. Anuttaro saá¹…gÄmavijayo’ti’pi naṃ
dhÄrehÄ«”ti.

 

Idamavoca bhagavÄ. AttamanÄ te bhikkhÅ« bhagavato bhÄsitaṃ abhinandunti.

 

Imasmiṃ ca pana veyyÄkaraṇasmiṃ bhaññamÄne dasasahassÄ« lokadhÄtu akampitthÄti.

 

BrahmajÄlasuttaṃ niá¹­á¹­hitaṃ paá¹­hamaṃ.

 

[BJT Page 82] [\x 82/]

 

2

 

[PTS Page 047] [\q 47/]
SÄmaññaphalasuttaṃ

 

1. Evaṃ me sutaṃ. Ekaṃ samayaṃ bhagavÄ rÄjagahe viharati jÄ«vakassa
komÄrabhaccassa ambavane mahatÄ bhikkhusaá¹…ghena saddhiṃ aá¸á¸hateḷasehi
bhikkhusatehi. Tena kho pana samayena rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu
vedehiputto tadahuposathe paṇṇarase komudiyÄ cÄtumÄsiniyÄ puṇṇÄya
puṇṇamÄya rattiyÄ rÄjÄmaccaparivuto uparipÄsÄdavaragato nisinno hoti.
Atha kho rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto tadahuposathe udÄnaṃ
udÄnesi:

 

“RamaṇīyÄ vata bho dosinÄ ratti, abhirÅ«pÄ vata bho dosinÄ ratti,
dassanÄ«yÄ vata bho dosinÄ ratti, pÄsÄdikÄ vata bho dosinÄ ratti,
lakkhaÃ±Ã±Ä vata bho dosinÄ ratti. Kannu khvajja samaṇaṃ vÄ brÄhmaṇaṃ vÄ
payirupÄseyyÄma yanno payirupÄsato cittaṃ pasÄ«deyyÄ”ti

 

2. Evaṃ vutte aññataro rÄjÄmacco rÄjÄnaṃ mÄgadhaṃ ajÄtasattuṃ
vedehiputtaṃ etadavoca: ‘ayaṃ deva pÅ«raṇo kassapo saá¹…ghÄ« ceva gaṇī ca
gaṇÄcariyo ca ñÄto yasassÄ« titthaṃkaro1 sÄdhusammato bahujanassa
rattaññū cirapabbajito addhagato vayo anuppatto. Taṃ devo pūraṇaṃ
kassapaṃ payirupÄsatu. AppevanÄma devassa pÅ«raṇaṃ kassapaṃ payirupÄsato
cittaṃ pasÄ«deyyÄ’ti. Evaṃ vutte rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto
tuṇhī ahosi.

 

3. Aññataro’pi kho rÄjÄmacco rÄjÄnaṃ mÄgadhaṃ ajÄtasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca: ‘ayaṃ deva [PTS Page 048]
[\q 48/] makkhalÄ« gosÄlo saá¹…ghÄ« ceva gaṇī ca gaṇÄcariyo ca ñÄto
yasassÄ« titthaṃkaro sÄdhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito
addhagato vayo anuppatto. Taṃ devo makkhaliṃ gosÄlaṃ payirupÄsatu.
AppevanÄma devassa makkhaliṃ gosÄlaṃ payirupÄsato cittaṃ pasÄ«deyyÄ’ti.
Evaṃ vutte rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu tuṇhÄ« ahosi.

 

1. Titthakaro, bahusu.

 

[BJT Page 84] [\x 84/]

 

4. Aññataro’pi kho rÄjÄmacco rÄjÄnaṃ mÄgadhaṃ ajÄtasattuṃ vedehiputtaṃ
etadavoca: ‘ayaṃ deva ajito kesakambalo saá¹…ghÄ« ceva gaṇī ca gaṇÄcariyo
ca ñÄto yasassÄ« titthaṃkaro sÄdhusammato bahujanassa rattaññū
cirapabbajito addhagato vayo anuppatto. Taṃ devo ajitaṃ kesakambalaṃ
payirupÄsatu. AppevanÄma devassa ajitaṃ kesakambalaṃ payirupÄsato cittaṃ
pasÄ«deyyÄ’ti. Evaṃ vutte rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu tuṇhÄ« ahosi.

 

5. Aññataro’pi kho rÄjÄmacco rÄjÄnaṃ mÄgadhaṃ ajÄtasattuṃ vedehiputtaṃ
etadavoca: ‘ayaṃ deva pakudho kaccÄyano1 saá¹…ghÄ« ceva gaṇī ca gaṇÄcariyo
ca ñÄto yasassÄ« titthaṃkaro sÄdhusammato bahujanassa rattaññū
cirapabbajito addhagato vayo anuppatto. Taṃ devo pakudhaṃ kaccÄyanaṃ
payirupÄsatu. AppevanÄma devassa pakudhaṃ kaccÄyanaṃ payirupÄsato cittaṃ
pasÄ«deyyÄ’ti. Evaṃ vutte rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu tuṇhÄ« ahosi.

 

6. Aññataro’pi kho rÄjÄmacco rÄjÄnaṃ mÄgadhaṃ ajÄtasattuṃ vedehiputtaṃ
etadavoca: ‘ayaṃ deva sañjayo beḷaá¹­á¹­haputto saá¹…ghÄ« ceva gaṇī ca
gaṇÄcariyo ca ñÄto yasassÄ« titthaṃkaro sÄdhusammato bahujanassa rattaññū
cirapabbajito addhagato vayo anuppatto. Taṃ devo sañjayaṃ
beḷaá¹­á¹­haputtaṃ payirupÄsatu. AppevanÄma devassa sañjayaṃ beḷaá¹­á¹­haputtaṃ
payirupÄsato cittaṃ pasÄ«deyyÄ’ti. Evaṃ vutte rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu
tuṇhī ahosi.

 

7. Aññataro’pi kho rÄjÄmacco rÄjÄnaṃ mÄgadhaṃ ajÄtasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca: ‘ayaṃ deva [PTS Page 049]
[\q 49/] nigaṇṭho nÄtaputto saá¹…ghÄ« ceva gaṇī ca gaṇÄcariyo ca
ñÄto yasassÄ« titthaṃkaro sÄdhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito
addhagato vayo anuppatto. Taṃ devo nigaṇṭhaṃ nÄtaputtaṃ payirupÄsatu.
AppevanÄma devassa nigaṇṭhaṃ nÄtaputtaṃ payirupÄsato cittaṃ
pasÄ«deyyÄ’ti. Evaṃ vutte rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu tuṇhÄ« ahosi.

 

8. Tena kho pana samayena jÄ«vako komÄrabhacco rañño mÄgadhassa
ajÄtasattussa vedehiputtassa avidÅ«re tuṇhÄ«bhÅ«to nisinno hoti. Atha kho
rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto jÄ«vakaṃ komÄrabhaccaṃ etadavoca:
‘tvaṃ pana samma jÄ«vaka kiṃ tuṇhÄ«?’Ti.

 

1. KaccÄno, katthaci.

 

[BJT Page 86] [\x 86/]

 

“Ayaṃ deva bhagavÄ arahaṃ sammÄsambuddho amhÄkaṃ ambavane viharati
mahatÄ bhikkhusaá¹…ghena saddhiṃ aá¸á¸hateḷasehi bhikkhusatehi. Taṃ kho pana
bhagavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo abbhuggato: ‘iti pi so
bhagavÄ arahaṃ sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ«
anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ’ti. Taṃ
devo bhagavantaṃ payirupÄsatu. AppevanÄma devassa bhagavantaṃ
payirupÄsato cittaṃ pasÄ«deyyÄ”ti.

 

“Tena hi samma jÄ«vaka hatthiyÄnÄni kappÄpehÄ«”ti.

 

9. ‘Evaṃ devÄ’ti kho jÄ«vako komÄrabhacco rañño mÄgadhassa ajÄtasattussa
vedehiputtassa paá¹­issutvÄ1 pañcamattÄni hatthinikÄsatÄni2 kappÄpetvÄ
rañño ca ÄrohanÄ«yaṃ nÄgaṃ, rañño mÄgadhassa ajÄtasattussa vedehiputtassa
paá¹­ivedesi: ‘kappitÄni kho te deva hatthiyÄnÄni yassa’dÄni kÄlaṃ
maññasÄ«’ti.

 

Atha kho rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto pañcasu hatthinikÄsatesu
paccekÄ itthiyo ÄropetvÄ Ärohaṇīyaṃ nÄgaṃ abhirÅ«hitvÄ ukkÄsu
dhÄriyÄmÄnÄsu rÄjagahamhÄ niyyÄsi mahacca rÄjÄnubhÄvena. Yena jÄ«vakassa
komÄrabhaccassa ambavanaṃ tena pÄyÄsi.

 

10. Atha kho rañño mÄgadhassa ajÄtasattussa vedehiputtassa avidÅ«re
ambavanassa ahudeva bhayaṃ ahu chambhitattaṃ ahu lomahaṃso. Atha kho
rÄjÄ mÄgadho [PTS Page 050] [\q 50/]
ajÄtasattu vedehiputto bhÄ«to saṃviggo lomahaá¹­á¹­hajÄto jÄ«vakaṃ
komÄrabhaccaṃ etadavoca: ‘kacci maṃ samma jÄ«vaka na vañcesi? Kacci maṃ
samma jÄ«vaka na palambhesi? Kacci maṃ samma jÄ«vaka na paccatthikÄnaṃ
desi? Kathaṃ hi nÄma tÄva mahato bhikkhusaá¹…ghassa aá¸á¸hateḷasÄnaṃ
bhikkhusatÄnaṃ neva khipitasaddo bhavissati na ukkÄsitasaddo na
nigghoso?’Ti.

 

“MÄ bhÄyi mahÄrÄja3 na taṃ deva vañcemi. Na taṃ deva palambhemi. Na taṃ
deva paccatthikÄnaṃ demi. Abhikkama mahÄrÄja, abhikkama mahÄrÄja. Ete
maṇá¸alamÄḷe4 dÄ«pÄ jhÄyantÄ«”ti.

 

1. Paá¹­issuṇitvÄ, machasaṃ.
2. HatthikÄ, sÄ«. HatthiniyÄ, katthaci.
3. MÄ hÄyi mahÄrÄja mÄ bhÄyi mahÄrÄja, sitri.
4. Maṇá¸alasÄḷe, machasaṃ.

 

[BJT Page 88] [\x 88/]

 

11. Atha kho rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto yÄvatikÄ nÄgassa bhÅ«mi
nÄgena gantvÄ nÄgÄ paccorohitvÄ pattiko’va yena maṇá¸alamÄḷassa dvÄraṃ
tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ jÄ«vakaṃ komÄrabhaccaṃ etadavoca: kahaṃ pana
samma jÄ«vaka bhagavÄ?Ti.

 

“Eso mahÄrÄja bhagavÄ. Eso mahÄrÄja bhagavÄ majjhimaṃ thambhaṃ nissÄya puratthÄbhimukho nisinno purakkhato bhikkhusaá¹…ghassÄ”ti.

 

12. Atha kho rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto yena bhagavÄ
tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ ekamantaṃ aá¹­á¹­hÄsi. Ekamantaṃ dhito kho rÄjÄ
mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto tuṇhÄ«bhÅ«taṃ tuṇhÄ«bhÅ«taṃ bhikkhusaá¹…ghaṃ
anuviloketvÄ rahadamiva vippasannaṃ, udÄnaṃ udÄnesi: ‘iminÄ me upasamena
udÄyibhaddo1 kumÄro samannÄgato hotu yenetarahi upasamena bhikkhusaá¹…gho
samannÄgato’ti.

 

“Ä€gamÄ kho tvaṃ mahÄrÄja yathÄpemaṃ”ti?

 

“Piyo me bhante udÄyibhaddo1 kumÄro. IminÄ me bhante upasamena
udÄyibhaddo1 kumÄro samannÄgato hotu yenetarahi upasamena bhikkhusaá¹…gho
samannÄgato”ti.

 

13. Atha kho rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto bhagavantaṃ abhivÄdetvÄ bhikkhusaá¹…ghassa añjalimpaṇÄmetvÄ [PTS Page 051]
[\q 51/] ekamantaṃ nisÄ«di. Ekamantaṃ nisinno kho rÄjÄ mÄgadho
ajÄtasattu vedehiputto bhagavantaṃ etadavoca: “puccheyyÄmahaṃ bhante
bhagavantaṃ kiñcideva desaṃ, sace me bhagavÄ okÄsaṃ karoti pañhassa
veyyÄkaraṇÄyÄ”ti.

 

“Puccha mahÄrÄja yadÄkaá¹…khasÄ«”ti.

 

14. “YathÄ nu kho imÄni bhante puthusippÄyatanÄni seyyathÄ«daṃ2:
hatthÄrohÄ assÄrohÄ rathikÄ dhanuggahÄ3 celakÄ calakÄ piṇá¸adÄyakÄ4 uggÄ
rÄjaputtÄ pakkhandino mahÄnÄgÄ sÅ«rÄ cammayodhino dÄsakaputtÄ5 ÄḷÄrikÄ6
kappakÄ nahÄpakÄ7 sÅ«dÄ8 mÄlÄkÄrÄ9 rajakÄ pesakÄrÄ naḷakÄrÄ10 kumbhakÄrÄ
gaṇakÄ muddikÄ, yÄni vÄ panaññÄni’pi evaṃgatikÄni11 puthusippÄyatanÄni,
te diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sippaphalaṃ upajÄ«vanti. Te tena attÄnaṃ
sukhenti pÄ«nenti. 12 MÄtÄpitaro sukhenti pÄ«nenti. PuttadÄraṃ sukhenti
pÄ«nenti. MittÄmacce sukhenti pÄ«nenti. Samaṇesu brÄhmaṇesu13 uddhaggikaṃ
dakkhiṇaṃ patiá¹­á¹­hÄpenti14 sovaggikaṃ sukhavipÄkaṃ saggasaṃvattanikaṃ.
SakkÄ nu kho bhante evameva15 diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ
paññÄpetunti”. 16

 

1. Udayabhaddo, kesuvi.
2. Seyyathīdaṃ, machasaṃ.
3. DhanuggÄhÄ, sitri.
4. DosikÄ, sitira. DÄsaka [PTS.]
5. DÄsikaṃ, machasaṃ.
6. Ä€lÄrikÄ, sitira.
7. NahÄpakaṃ, machasaṃ. NahÄpikÄ, syÄ.
8. SÅ«rÄ, machasaṃ.
9. MÄla, machasaṃ.
10. NÄla, syÄ.
11. GatÄni, sÄ«. [I.]
12. Pinenti, machasaṃ. Pīṇenti, syÄ (sabbattha)
13. SamaṇabrÄhmaṇesu, sÄ«. [I.] SÄ«tira.
14. Patiṭṭha, sī. [I]
15. Evamevaṃ, (katthaci. )
16. PaññÄpenti, sÄ«. [I.]

 

[BJT Page 90] [\x 90/]

 

15. “AbhijÄnÄsi no tvaṃ mahÄrÄja imaṃ pañhaṃ aññe samaṇabrÄhmaṇe pucchitÄ”ti.

 

“AbhijÄnÄmahaṃ bhante imaṃ pañhaṃ aññe samaṇabrÄhmaṇe pucchitÄ”ti.

 

“YathÄkathaṃ pana te mahÄrÄja byÄkariṃsu, sace te agaru bhÄsassÅ«”ti.

 

“Na kho me bhante garu yatthassa bhagavÄ vÄ nisinno bhagavantarÅ«po vÄ”ti. [PTS Page 052] [\q 52/] “tena hi mahÄrÄja bhÄsassÅ«”ti.

 

16. “EkamidÄhaṃ bhante samayaṃ yena pÅ«raṇo kassapo tenupasaá¹…kamiṃ.
Upasaá¹…kamitvÄ pÅ«raṇena kassapena saddhiṃ sammodiṃ. SammodanÄ«yaṃ kathaṃ
sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ
bhante pÅ«raṇaṃ kassapaṃ etavocaṃ: yathÄ nu kho imÄni bho kassapa
puthusippÄyatanÄni seyyathÄ«daṃ hatthÄrohÄ assÄrohÄ rathikÄ dhanuggahÄ
celakÄ calakÄ piṇá¸adÄyakÄ uggÄ rÄjaputtÄ pakkhandino mahÄnÄgÄ sÅ«rÄ
cammayodhino dÄsakaputtÄ ÄḷÄrikÄ kappakÄ nahÄpakÄ sÅ«dÄ mÄlÄkÄrÄ rajakÄ
pesakÄrÄ naḷakÄrÄ kumbhakÄrÄ gaṇakÄ muddikÄ, yÄni vÄ panaññÄni’pi
evaṃgatikÄni puthusippÄyatanÄni, te diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ
sippaphalaṃ upajÄ«vanti. Te tena attÄnaṃ sukhenti pÄ«nenti. MÄtÄpitaro
sukhenti pÄ«nenti. PuttadÄraṃ sukhenti pÄ«nenti. MittÄmacce sukhenti
pÄ«nenti. Samaṇesu brÄhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiá¹­á¹­hÄpenti
sovaggikaṃ sukhavipÄkaṃ saggasaṃvattanikaṃ. SakkÄ nu kho kassapa evameva
diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ paññÄpetunti”.

 

17. Evaṃ vutte bhante pÅ«raṇo kassapo maṃ etadavoca: karoto kho mahÄrÄja
kÄrayato chindato chedÄpayato pacato pÄcayato socayato socÄpayato
kilamayato1 kilamÄpayato phandayato phandÄpayato pÄṇamatipÄtayato
adinnaṃ Ädiyato sandhiṃ chindato nillopaṃ harato ekÄgÄrikaṃ karoto
paripanthe tiá¹­á¹­hato paradÄraṃ gacchato musÄ bhaṇato karoto na karÄ«yati
pÄpaṃ. Khurapariyantena ce’pi cakkena yo imissÄ paá¹­haviyÄ2 pÄṇe
ekamaṃsakhalaṃ ekamaṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tato nidÄnaṃ pÄpaṃ,
natthipÄpassa Ägamo. Dakkhiṇañce’pi gaá¹…gÄya3 tÄ«raṃ gaccheyya hananto
ghÄtento chindanto chedÄpento pacanto pÄcento, natthi tato nidÄnaṃ
pÄpaṃ, natthi pÄpassa Ägamo. Uttarañce’pi gaá¹…gÄya3 tÄ«raṃ gaccheyya
dadanto dÄpento yajanto yajÄpento, natthi tato nidÄnaṃ puññaṃ, natthi
puññassa Ägamo. [PTS Page 053] [\q 53/] dÄnena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ natthi puññassa Ägamo’ti.

 

1. Kilamato, kesuci.
2. Karato phandato, [PTS.]
3. GaṃgÄtÄ«raṃ, [PTS.]

 

[BJT Page 92] [\x 92/]

 

Itthaṃ kho me bhante pÅ«raṇo1 kassapo sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho samÄno akiriyaṃ byÄkÄsi. 2

 

SeyyathÄpi bhante ambaṃ vÄ puá¹­á¹­ho labujaṃ byÄkareyya2 labujaṃ vÄ puá¹­á¹­ho
ambaṃ byÄkareyya2, evameva kho me bhante pÅ«raṇo1 kassapo sandiá¹­á¹­hikaṃ
sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho samÄno akiriyaṃ byÄkÄsi. 2

 

Tassa mayhaṃ etadahosi: ‘kathaṃ hi nÄma mÄdiso samaṇaṃ vÄ brÄhmaṇaṃ vÄ
vijite vasantaṃ apasÄdetabbaṃ maññeyyÄ’ti. So kho ahaṃ bhante pÅ«raṇassa
kassapassa bhÄsitaṃ neva abhinandiṃ nappaá¹­ikkosiṃ. 3 AnabhinanditvÄ
appaá¹­ikkositvÄ anattamano anattamanavÄcaṃ anicchÄretvÄ tameva vÄcaṃ
anuggaṇhanto4 anikujjanto5 uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ pakkÄmiṃ. 6

 

18. EkamidÄhaṃ bhante samayaṃ yena makkhalÄ« gosÄlo tenupasaṃkamiṃ.
UpasaṃkamitvÄ makkhalinÄ gosÄlena7 saddhiṃ sammodiṃ. SammodanÄ«yaṃ kathaṃ
sÄrÄṇiyaṃ8 vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ
bhante makkhaliṃ gosÄlaṃ9 etadavocaṃ:10 ‘yathÄ nu kho imÄni bho gosÄla
puthusippÄyatanÄni seyyathÄ«daṃ: hatthÄrohÄ assÄrohÄ rathikÄ dhanuggahÄ
celakÄ calakÄ piṇá¸adÄyakÄ uggÄ rÄjaputtÄ pakkhandino mahÄnÄgÄ sÅ«rÄ
cammayodhino dÄsakaputtÄ ÄḷÄrikÄ kappakÄ nahÄpakÄ sÅ«dÄ mÄlÄkÄrÄ rajakÄ
pesakÄrÄ naḷakÄrÄ kumbhakÄrÄ gaṇakÄ muddikÄ, yÄni vÄ panaññÄni’pi
evaṃgatikÄni puthusippÄyatanÄni, te diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ
sippaphalaṃ upajÄ«vanti. Te tena attÄnaṃ sukhenti pÄ«nenti. MÄtÄpitaro
sukhenti pÄ«nenti. PuttadÄraṃ sukhenti pÄ«nenti. MittÄmacce sukhenti
pÄ«nenti. Samaṇesu brÄhmaṇesu13 uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiá¹­á¹­hÄpenti
sovaggikaṃ sukhavipÄkaṃ saggasaṃvattanikaṃ. SakkÄ nu kho bhante evameva
diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ paññÄpetunti”.

 

19. Evaṃ vutte bhante makkhali gosÄlo maṃ etadavoca: ‘natthi mahÄrÄja
hetu natthi paccayo sattÄnaṃ saṃkilesÄya. Ahetu appaccayÄ sattÄ
saṃkilissanti. Natthi hetu natthi paccayo sattÄnaṃ visuddhiyÄ. Ahetu
appaccayÄ sattÄ visujjhanti. Natthi attakÄre natthi parakÄre natthi
purisakÄre natthi balaṃ natthi viriyaṃ natthi purisathÄmo natthi
purisaparakkamo. Sabbe sattÄ sabbe pÄá¹‡Ä sabbe bhÅ«tÄ sabbe jÄ«vÄ avasÄ
abalÄ aviriyÄ niyatisaá¹…gatibhÄvapariṇatÄ chassevÄbhijÄtisu sukhadukkhaṃ
paṭisaṃvedenti.

 

Cuddasa [PTS Page 054] [\q 54/] kho
panimÄni yonippamukhasatasahassÄni saá¹­á¹­hi ca satÄni cha ca satÄni, pañca
ca kammuno satÄni, pañca ca kammÄni, tīṇi ca kammÄni, kamme ca
aá¸á¸hakamme ca.

 

1. PurÄṇo, machasaṃ.
2. VyÄ, [PTS.]
3. Napaṭikkosiṃ, [PTS.]
4. Anugaṇhanto, [PTS.]
5. Anikkujjanto, machasaṃ. SyÄ.
6. PakkÄmiṃ, machasaṃ.
7. MakkhaligosÄlena, [PTS.]
8. SÄraṇīyaṃ, machasaṃ
9. MakkhaligosÄlaṃ, [PTS.]
10. Etadavoca, [PTS]
11. PaññÄpenti [PTS.]

 

[BJT Page 94] [\x 94/]

 

Dvaá¹­á¹­hi paá¹­ipadÄ, dvaá¹­á¹­hantarakappo, chaḷabhijÄtiyo, aá¹­á¹­ha
purisabhÅ«miyo, ekÅ«napaññÄsa ÄjÄ«vakasate, ekÅ«napaññÄsa paribbÄjakasate,
ekÅ«napaññÄsa nÄgÄvÄsasate, vÄ«se indriyasate, tiṃsa nirayasate, chattiṃsa
rajodhÄtuyo, satta saññīgabbhÄ, satta asaññīgabbhÄ, satta
nigaṇṭhigabbhÄ, satta devÄ, satta mÄnusÄ, satta pesÄcÄ, satta sarÄ,
satta pavuá¹­Ä, satta pavuá¹­asatÄni, satta papÄtÄ, satta papÄtasatÄni,
satta supinÄ, satta supinasatÄni, cūḷÄsÄ«ti mahÄkappuno satasahassÄni
yÄni bÄle ca paṇá¸ite ca sandhÄvitvÄ saṃsaritvÄ dukkhassantaṃ karissanti.

 

Tattha natthi iminÄhaṃ sÄ«lena vÄ vatena vÄ tapena vÄ brahmacariyena vÄ
aparipakkaṃ vÄ kammaṃ paripÄcessÄmÄ«ti paripakkaṃ vÄ kammaṃ phussa phussa
byantÄ« karissÄmÄ«ti hevaṃ natthi. Doṇamite sukhadukkhe pariyantakate.
SaṃsÄre natthi hÄyanavaá¸á¸hane, natthi ukkaṃsÄvakaṃse. SeyyathÄpi nÄma
suttaguḷe khitte nibbeá¹­hiyamÄnameva paḷeti, evameva bÄle ca paṇá¸ite ca
sandhÄvitvÄ saṃsaritvÄ dukkhassantaṃ karissantÄ«ti.

 

Itthaṃ kho me bhante makkhalÄ« gosÄlo sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho
samÄno saṃsÄrasuddhiṃ byÄkÄsi. SeyyathÄpi bhante ambaṃ vÄ puá¹­á¹­ho labujaṃ
byÄkareyya, labujaṃ vÄ puá¹­á¹­ho ambaṃ byÄkareyya, evameva kho me bhante
makkhalÄ« gosÄlo sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho samÄno saṃsÄrasuddhiṃ
byÄkÄsi. Tassa mayhaṃ bhante etadahosi: kathaṃ hi nÄma mÄdiso samaṇaṃ vÄ
brÄhmaṇaṃ vÄ vijite vasantaṃ apasÄdetabbaṃ maññeyyÄti. So kho ahaṃ
bhante makkhalissa [PTS Page 055] [\q 55/]
gosÄlassa bhÄsitaṃ neva abhinandiṃ nappaá¹­ikkosiṃ. AnabhinanditvÄ
appaá¹­ikkositvÄ anattamano anattamanavÄcaṃ anicchÄretvÄ tameva vÄcaṃ
anuggaṇhanto anikujjanto uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ pakkÄmiṃ.

 

20. EkamidÄhaṃ bhante samayaṃ yena ajito kesakambalo1 tenupasaá¹…kamiṃ.
Upasaá¹…kamitvÄ ajitena kesakambalena2 saddhiṃ sammodiṃ. SammodanÄ«yaṃ
kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ3 vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃ. Ekamantaṃ nisinno kho
ahaṃ bhante ajitaṃ kesakambalaṃ4 etadavocaṃ:5 ‘yathÄ nu kho imÄni bho
ajita puthusippÄyatanÄni seyyathÄ«daṃ hatthÄrohÄ assÄrohÄ rathikÄ
dhanuggahÄ celakÄ calakÄ piṇá¸adÄyakÄ uggÄ rÄjaputtÄ pakkhandino mahÄnÄgÄ
sÅ«rÄ cammayodhino dÄsakaputtÄ ÄḷÄrikÄ kappakÄ nahÄpakÄ sÅ«dÄ mÄlÄkÄrÄ
rajakÄ pesakÄrÄ naḷakÄrÄ kumbhakÄrÄ gaṇakÄ muddikÄ, yÄni vÄ panaññÄni’pi
evaṃgatikÄni puthusippÄyatanÄni, te diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ
sippaphalaṃ upajÄ«vanti. Te tena attÄnaṃ sukhenti pÄ«nenti. MÄtÄpitaro
sukhenti pÄ«nenti. PuttadÄraṃ sukhenti pÄ«nenti. MittÄmacce sukhenti
pÄ«nenti. Samaṇesu brÄhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiá¹­á¹­hÄpenti
sovaggikaṃ sukhavipÄkaṃ saggasaṃvattanikaṃ. SakkÄ nu kho bhante evameva
diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ paññÄpetunti?”8.

 

1. Kesakambalī, katthaci.
2. KesakambalinÄ, katthaci
3. SÄraṇīyaṃ. Machasaṃ.
4. Kesakambaliṃ, katthaci
5. Etadavoca, katthaci.
6. Seyyathīdaṃ, machasaṃ.
7. Kho ajito, katthaci
8. PaññÄpenti, machasaṃ.

 

[BJT Page 96] [\x 96/]

 

Evaṃ vutte bhante ajito kesakambalo1 maṃ etadavoca: “natthi mahÄrÄja
dinnaṃ. Natthi yiá¹­á¹­haṃ. Natthi hutaṃ. Natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ
phalaṃ vipÄko. Natthi ayaṃ loko. Natthi paro2 loko. Natthi mÄtÄ. Natthi
pitÄ. Natthi sattÄ opapÄtikÄ. Natthi loke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sammaggatÄ3
sammÄpaá¹­ipannÄ ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ
pavedenti. CÄtummahÄbhÅ«tiko ayaṃ puriso yadÄ kÄlaṃ karoti, paá¹­havÄ«
paá¹­havikÄyaṃ anupeti anupagacchati. Ä€po ÄpokÄyaṃ anupeti anupagacchati.
Tejo tejokÄyaṃ anupeti anupagacchati. VÄyo vÄyokÄyaṃ anupeti
anupagacchati, ÄkÄsaṃ induyÄni saṃkamanti. Ä€sandipañcamÄ purisÄ mataṃ
ÄdÄya gacchanti. YÄva ÄḷahanÄ padÄni paññÄyanti. KÄpotakÄni aá¹­á¹­hÄ«ni
bhavanti. BhasmantÄ Ähutiyo. Dattupaññattaṃ yadidaṃ dÄnaṃ. Tesaṃ tucchaṃ
musÄ vilÄpo ye keci atthikavÄdaṃ vadanti. BÄle ca paṇá¸ite ca kÄyassa
bhedÄ ucchijjanti vinassanti na honti parammaraṇĔti.

 

Itthaṃ kho me bhante ajito kesakambalo sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho
samÄno ucchedaṃ byÄkÄsi. SeyyathÄpi bhante ambaṃ vÄ puá¹­á¹­ho labujaṃ [PTS Page 056]
[\q 56/] byÄkareyya, labujaṃ vÄ puá¹­á¹­ho ambaṃ byÄkareyya, evameva
kho bhante ajito kesakambalo sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho samÄno
ucchedaṃ byÄkÄsi.

 

Tassa mayhaṃ bhante etadahosi: ‘kathaṃ hi nÄma mÄdiso samaṇaṃ vÄ
brÄhmaṇaṃ vÄ vijite vasantaṃ apasÄdetabbaṃ maññeyyÄ’ti so kho ahaṃ
bhante ajitassa kesakambalassa bhÄsitaṃ neva abhinandiṃ nappaá¹­ikkosiṃ.
AnabhinanditvÄ appaá¹­ikkositvÄ anattamano anattamanavÄcaṃ anicchÄretvÄ
tameva vÄcaṃ anuggaṇhanto anikujjanto uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ pakkÄmiṃ.

 

1. Kesakambali, [PTS.]
2. Paraloko, katthaci.
3. SamaggatÄ, samaggagatÄ, machasaṃ.

 

[BJT Page 98] [\x 98/]

 

21. EkamidÄhaṃ bhante samayaṃ yena pakudho kaccÄyano tenupasaá¹…kamiṃ.
Upasaá¹…kamitvÄ pakudhena kaccÄyanena saddhiṃ sammodiṃ. SammodanÄ«yaṃ
kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃ. Ekamantaṃ nisinno kho
ahaṃ bhante pakudhaṃ kaccÄyanaṃ etadavocaṃ: yathÄ nu kho imÄni bho
kaccÄyana puthusippÄyatanÄni, seyyathÄ«daṃ: hatthÄrohÄ assÄrohÄ rathikÄ
dhanuggahÄ celakÄ calakÄ piṇá¸adÄyakÄ uggÄ rÄjaputtÄ pakkhandino mahÄnÄgÄ
sÅ«rÄ cammayodhino dÄsakaputtÄ ÄḷÄrikÄ kappakÄ nahÄpakÄ sÅ«dÄ mÄlÄkÄrÄ
rajakÄ pesakÄrÄ naḷakÄrÄ kumbhakÄrÄ gaṇakÄ muddikÄ, yÄni vÄ panaññÄni’pi
evaṃgatikÄni puthusippÄyatanÄni, te diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ
sippaphalaṃ upajÄ«vanti. Te tena attÄnaṃ sukhenti pÄ«nenti. MÄtÄpitaro
sukhenti pÄ«nenti. PuttadÄraṃ sukhenti pÄ«nenti. MittÄmacce sukhenti
pÄ«nenti. Samaṇesu brÄhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiá¹­á¹­hÄpenti
sovaggikaṃ sukhavipÄkaṃ saggasaṃvattanikaṃ. SakkÄ nu kho kaccÄyana
evameva diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ paññÄpetu?Nti.

 

Evaṃ vutte bhante pakudho kaccÄyano maṃ etadavoca: “sattime mahÄrÄja
kÄyÄ akaá¹­Ä akaá¹­avidhÄ animmitÄ animmÄtÄ vañjhÄ kuá¹­aá¹­á¹­hÄ
esikaá¹­á¹­hÄyiá¹­á¹­hitÄ. Te na iñjanti, na vipariṇamanti, na aññamaññaṃ
vyÄbÄdhenti, nÄlaṃ aññamaññassa sukhÄya vÄ dukkhÄya vÄ sukhadukkhÄya vÄ.
Katame satta? Paá¹­havikÄyo ÄpokÄyo tejokÄyo vÄyokÄyo sukhe dukkhe jÄ«ve
sattame. Ime satta kÄyÄ akaá¹­Ä akaá¹­avidhÄ animmitÄ animmÄtÄ vañjhÄ
kuá¹­aá¹­á¹­hÄ esikaá¹­á¹­hÄyiá¹­á¹­hitÄ. Te na iñjanti, na vipariṇamanti, na
aññamaññaṃ vyÄbÄdhenti, nÄlaṃ aññamaññassa sukhÄya vÄ dukkhÄya vÄ
sukhadukkhÄya vÄ. Tattha natthi hantÄ vÄ ghÄtetÄ vÄ sotÄ vÄ sÄvetÄ vÄ
viññÄtÄ vÄ viññÄpetÄ vÄ. Yo’pi tiṇhena satthena sÄ«saṃ chindati, na koci
kañci jÄ«vitÄ voropeti. Sattannaṃ yeva kÄyÄnamantarena satthaṃ
vivaramanupatatÄ«”ti.

 

[PTS Page 057] [\q 57/] itthaṃ kho me
bhante pakudho kaccÄyano sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho samÄno aññena
aññaṃ byÄkÄsi. SeyyathÄpi bhante ambaṃ vÄ puá¹­á¹­ho labujaṃ byÄkareyya,
labujaṃ vÄ puá¹­á¹­ho ambaṃ byÄkareyya, evameva kho me bhante pakudho
kaccÄyano sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho samÄno aññena aññaṃ byÄkÄsi.

 

Tassa mayhaṃ bhante etadahosi: kathaṃ hi nÄma mÄdiso samaṇaṃ vÄ
brÄhmaṇaṃ vÄ vijite vasantaṃ apasÄdetabbaṃ maññeyyÄ?Ti. So kho ahaṃ
bhante pakudhassa kaccÄyanassa bhÄsitaṃ neva abhinandiṃ. Nappaá¹­ikkosiṃ.
AnabhinanditvÄ appaá¹­ikkositvÄ anattamano anattamanavÄcaṃ anicchÄretvÄ
tameva vÄcaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ pakkÄmiṃ.

 

22. EkamidÄhaṃ bhante samayaṃ yena nigaṇṭho nÄtaputto tenupasaá¹…kamiṃ.
Upasaá¹…kamitvÄ nigaṇṭhena nÄtaputtena saddhiṃ sammodiṃ. SammodanÄ«yaṃ
kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃ. Ekamantaṃ nisinno kho
ahaṃ bhante nigaṇṭhaṃ nÄtaputtaṃ etadavocaṃ:

 

[BJT Page 100] [\x 100/]

 

“YathÄ nu kho imÄni bho aggivessana puthusippÄyatanÄni, seyyathÄ«daṃ:
hatthÄrohÄ assÄrohÄ rathikÄ dhanuggahÄ celakÄ calakÄ piṇá¸adÄyakÄ uggÄ
rÄjaputtÄ pakkhandino mahÄnÄgÄ sÅ«rÄ cammayodhino dÄsakaputtÄ ÄḷÄrikÄ
kappakÄ nahÄpakÄ sÅ«dÄ mÄlÄkÄrÄ rajakÄ pesakÄrÄ naḷakÄrÄ kumbhakÄrÄ
gaṇakÄ muddikÄ, yÄni vÄ panaññÄni’pi evaṃgatikÄni puthusippÄyatanÄni, te
diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sippaphalaṃ upajÄ«vanti. Te tena attÄnaṃ
sukhenti pÄ«nenti. MÄtÄpitaro sukhenti pÄ«nenti. PuttadÄraṃ sukhenti
pÄ«nenti. MittÄmacce sukhenti pÄ«nenti. Samaṇesu brÄhmaṇesu uddhaggikaṃ
dakkhiṇaṃ patiá¹­á¹­hÄpenti sovaggikaṃ sukhavipÄkaṃ saggasaṃvattanikaṃ.
SakkÄ nu kho bho aggivessana evameva diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ
sÄmaññaphalaṃ paññÄpetu”?Nti

 

Evaṃ vutte bhante nigaṇṭho nÄtaputto maṃ etadavoca: “idha mahÄrÄja
nigaṇṭho cÄtuyÄmasaṃvarasaṃvuto hoti. Kathañca mahÄrÄja nigaṇṭho
cÄtuyÄmasaṃvarasaṃvuto hoti? Idha mahÄrÄja nigaṇṭho sabbavÄrivÄrito ca
hoti, sabbavÄriyuto ca, sabbavÄridhuto ca, sabbavÄriphuá¹­o 1ca. Evaṃ kho
mahÄrÄja nigaṇṭho cÄtuyÄmasaṃvarasaṃvuto hoti. Yato kho mahÄrÄja
nigaṇṭho evaṃ cÄtuyÄmasaṃvarasaṃvuto hoti, ayaṃ vuccati mahÄrÄja
nigaṇṭho gatatto ca yatatto ca ṭhitatto cĔti.

 

[PTS Page 058] [\q 58/] itthaṃ kho me
bhante nigaṇṭho nÄtaputto sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho samÄno
cÄtuyÄmasaṃvaraṃ byÄkÄsi. SeyyathÄpi bhante ambaṃ vÄ puá¹­á¹­ho labujaṃ
byÄkareyya, labujaṃ vÄ puá¹­á¹­ho ambaṃ byÄkareyya, evameva kho bhante
nigaṇṭho nÄtaputto sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho samÄno
cÄtuyÄmasaṃvaraṃ byÄkÄsi.

 

Tassa mayhaṃ bhante etadahosi: kathaṃ hi nÄma mÄdiso samaṇaṃ vÄ
brÄhmaṇaṃ vÄ vijite vasantaṃ apasÄdetabbaṃ maññeyyÄ?’Ti. So kho ahaṃ
bhante nigaṇṭhassa nÄtaputtassa bhÄsitaṃ neva abhinandiṃ. Nappaá¹­ikkosiṃ.
AnabhinanditvÄ appaá¹­ikkositvÄ anattamano anattamanavÄcaṃ anicchÄretvÄ
tameva vÄcaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ pakkÄmiṃ.

 

23. EkamidÄhaṃ bhante samayaṃ yena sañjayo belaá¹­á¹­hiputto2
tenupasaá¹…kamiṃ. Upasaá¹…kamitvÄ sañjayena belaá¹­á¹­hiputtena saddhiṃ
sammodiṃ. SammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃ.
Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ bhante sañjayaṃ belaṭṭhiputtaṃ etadavocaṃ:
“yathÄ nu kho imÄni bho sañjaya puthusippÄyatanÄni, seyyathÄ«daṃ
hatthÄrohÄ assÄrohÄ rathikÄ dhanuggahÄ celakÄ calakÄ piṇá¸adÄyakÄ uggÄ
rÄjaputtÄ pakkhandino mahÄnÄgÄ sÅ«rÄ cammayodhino dÄsakaputtÄ ÄḷÄrikÄ
kappakÄ nahÄpakÄ sÅ«dÄ mÄlÄkÄrÄ rajakÄ pesakÄrÄ naḷakÄrÄ kumbhakÄrÄ
gaṇakÄ muddikÄ, yÄni vÄ panaññÄni’pi evaṃgatikÄni puthusippÄyatanÄni, te
diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sippaphalaṃ upajÄ«vanti. Te tena attÄnaṃ
sukhenti pÄ«nenti. MÄtÄpitaro sukhenti pÄ«nenti. PuttadÄraṃ sukhenti
pÄ«nenti. MittÄmacce sukhenti pÄ«nenti. Samaṇesu brÄhmaṇesu uddhaggikaṃ
dakkhiṇaṃ patiá¹­á¹­hÄpenti sovaggikaṃ sukhavipÄkaṃ saggasaṃvattanikaṃ.
SakkÄ nu kho sañjaya evameva diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ
paññÄpetu”?Nti

 

1. Phuá¹­á¹­ho, [PTS.] Phuá¸o (jenamÄgadhÄ«).
2. Belaá¹­á¹­haputto, katthaci.

 

[BJT Page 102] [\x 102/]

 

Evaṃ vutte bhante sañjayo belaá¹­á¹­hiputto maṃ etadavoca: ‘atthi paro
loko?’Ti iti ce maṃ pucchasi, ‘atthi paro loko’ti iti ce me assa, ‘atthi
paro loko’ti iti te naṃ byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me
no. AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me no. ‘Natthi
paro loko?’Ti iti ce maṃ pucchasi, ‘natthi paro loko’ti iti ce me assa,
‘natthi paro loko’ti iti te naṃ byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no.
TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me
no. ‘Atthi ca natthi ca paro loko?’Ti iti ce maṃ pucchasi, ‘atthi ca
natthi ca paro loko’ti iti ce me assa, ‘atthi ca natthi ca paro loko’ti
iti te naṃ byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me no. ‘Nevatthi na
natthi paro loko?’Ti iti ce maṃ pucchasi, ‘nevatthi na natthi paro
loko’ti iti ce me assa, ‘nevatthi na natthi paro loko’ti iti te naṃ
byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No
‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me no. ‘Atthi sattÄ opapÄtikÄ?’Ti iti ce maṃ
pucchasi, ‘atthi sattÄ opapÄtikÄ’ti iti ce me assa, ‘atthi sattÄ
opapÄtikÄ’ti iti te naṃ byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me no. ‘Atthi ca
natthi ca sattÄ opapÄtikÄ?’Ti iti ce maṃ pucchasi, ‘atthi ca natthi ca
sattÄ opapÄtikÄ’ti iti ce me assa, ‘atthi ca natthi ca sattÄ
opapÄtikÄ’ti iti te naṃ byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me no. ‘Nevatthi na
natthi sattÄ opapÄtikÄ?’Ti iti ce maṃ pucchasi, ‘nevatthi na natthi
sattÄ opapÄtikÄ’ti iti ce me assa, ‘nevatthi na natthi sattÄ
opapÄtikÄ’ti iti te naṃ byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me no. ‘Atthi
sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko?’Ti iti ce maṃ pucchasi, ‘atthi
sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko’ti iti ce me assa, ‘atthi
sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko’ti iti te naṃ byÄkareyyaṃ.
Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me
no. No no ‘ti’pi me no. ‘Natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ
vipÄko?’Ti iti ce maṃ pucchasi, ‘natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ
vipÄko’ti iti ce me assa, ‘natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ
vipÄko’ti iti te naṃ byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me no. ‘Atthi ca
natthi ca sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko?’Ti iti ce maṃ
pucchasi, ‘atthi ca natthi ca sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko’ti
iti ce me assa, ‘atthi ca natthi ca sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ
vipÄko’ti iti te naṃ byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me no. ‘Nevatthi na
natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko?’Ti iti ce maṃ pucchasi,
‘nevatthi na natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko’ti iti ce me
assa, ‘nevatthi na natthi sukaá¹­adukkaá¹­Änaṃ kammÄnaṃ phalaṃ vipÄko’ti
iti te naṃ byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me no.
AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me no. ‘Hoti
tathÄgato [PTS Page 059] [\q 59/]
parammaraṇÄ?’Ti iti ce maṃ pucchasi, ‘hoti tathÄgato parammaraṇĒti iti
ce me assa, ‘hoti tathÄgato parammaraṇĒti iti te naṃ byÄkareyyaṃ.
Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me
no. No no ‘ti’pi me no. ‘ Na hoti tathÄgato parammaraṇÄ?’Ti iti ce maṃ
pucchasi, ‘na hoti tathÄgato parammaraṇĒti iti ce me assa, ‘na hoti
tathÄgato paramaraṇĒti iti te naṃ byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no.
TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me
no. ‘Hoti ca na hoti ca tathÄgato parammaraṇÄ?’Ti iti ce maṃ pucchasi,
‘hoti ca na hoti ca tathÄgato parammaraṇĒti iti ce me assa, ‘hoti ca na
hoti ca tathÄgato parammaraṇĒti iti te naṃ byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me
no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No ‘ti’pi me no. No no
‘ti’pi me no. ‘Neva hoti na na hoti tathÄgato parammaraṇÄ?’Ti iti ce maṃ
pucchasi, ‘neva hoti na na hoti tathÄgato parammaraṇĒti iti ce me
assa, ‘neva hoti na na hoti tathÄgato parammaraṇĒti iti te naṃ
byÄkareyyaṃ. Evanti’pi me no. TathÄ’ti’pi me no. AññathÄ’ti’pi me no. No
‘ti’pi me no. No no ‘ti’pi me no’ti.

 

Itthaṃ kho me bhante sañjayo belaá¹­á¹­hiputto sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ
puá¹­á¹­ho samÄno vikkhepaṃ byÄkÄsi. SeyyathÄpi bhante ambaṃ vÄ puá¹­á¹­ho
labujaṃ byÄkareyya, labujaṃ vÄ puá¹­á¹­ho ambaṃ byÄkareyya, evameva kho
bhante sañjayo belaá¹­á¹­hiputto sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho samÄno
vikkhepaṃ byÄkÄsi.

 

Tassa mayhaṃ bhante etadahosi: ayañca imesaṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ sabbabÄlo
sabbamūḷho. Kathaṃ hi nÄma sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ puá¹­á¹­ho samÄno
vikkhepaṃ byÄkarissati?Ti. Tassa mayhaṃ bhante etadahosi: kathaṃ hi nÄma
mÄdiso samaṇaṃ vÄ brÄhmaṇaṃ vÄ vijite vasantaṃ apasÄdetabbaṃ
maññeyyÄ?Ti. So kho ahaṃ bhante sañjayassa belaá¹­á¹­hiputtassa bhÄsitaṃ
neva abhinandiṃ. Nappaá¹­ikkosiṃ. AnabhinanditvÄ appaá¹­ikkositvÄ anattamano
anattamanavÄcaṃ anicchÄretvÄ tameva vÄcaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto
uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ pakkÄmiṃ.

 

[BJT Page 104] [\x 104/]

 

24. So ‘haṃ bhante bhagavantampi pucchÄmi: yathÄ nu kho imÄni bhante
puthusippÄyatanÄni, seyyathÄ«daṃ: hatthÄrohÄ assÄrohÄ rathikÄ dhanuggahÄ
celakÄ calakÄ piṇá¸adÄyakÄ uggÄ rÄjaputtÄ pakkhandino mahÄnÄgÄ sÅ«rÄ
cammayodhino dÄsakaputtÄ ÄḷÄrikÄ kappakÄ nahÄpakÄ sÅ«dÄ mÄlÄkÄrÄ rajakÄ
pesakÄrÄ naḷakÄrÄ kumbhakÄrÄ gaṇakÄ muddikÄ, yÄni vÄ panaññÄni’pi
evaṃgatikÄni puthusippÄyatanÄni, te diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ
sippaphalaṃ upajÄ«vanti. Te tena attÄnaṃ sukhenti pÄ«nenti. MÄtÄpitaro
sukhenti pÄ«nenti. PuttadÄraṃ sukhenti pÄ«nenti. MittÄmacce sukhenti
pÄ«nenti. Samaṇesu brÄhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiá¹­á¹­hÄpenti
sovaggikaṃ sukhavipÄkaṃ saggasaṃvattanikaṃ. SakkÄ nu [PTS Page 060] [\q 60/] kho me bhante evameva diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ paññÄpetu”?Nti

 

“SakkÄ mahÄrÄja “. Tena hi mahÄrÄja taññevettha paá¹­ipucchissÄmi. YathÄ te khameyya, tathÄ naṃ byÄkareyyÄsi”.

 

25. “Taṃ kimmaññasi, mahÄrÄja, idha te assa puriso dÄso kammakaro
pubbuá¹­á¹­hÄyÄ« pacchÄnipÄtÄ« kiá¹…kÄrapaá¹­issÄvÄ« manÄpacÄrÄ« piyavÄdÄ«
mukhullokako. Tassa evamassa: ‘acchariyaṃ vata bho, abbhutaṃ vata bho,
puññÄnaṃ gati puññÄnaṃ vipÄko. Ayaṃ hi rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu
vedehiputto manusso. Ahampi manusso. Ayaṃ hi rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu
vedehiputto pañcahi kÄmaguṇehi samappito samaá¹…gÄ«bhÅ«to parivÄreti devo
maññe. Ahampanambhi’ssa dÄso kammakaro pubbuá¹­á¹­hÄyÄ« pacchÄnipÄtÄ«
kiá¹…kÄrapaá¹­issÄvÄ« manÄpacÄrÄ« piyavÄdÄ« mukhullokako. So vatassÄhaṃ puññÄni
kareyyaṃ. YannÅ«nÄhaṃ kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajeyya’nti.

 

So aparena samayena kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajeyya. So evaṃ pabbajito samÄno kÄyena saṃvuto
vihareyya, vÄcÄya saṃvuto vihareyya, manasÄ saṃvuto vihareyya,
ghÄsacchÄdanaparamatÄya santuá¹­á¹­ho abhirato paviveke.

 

Tañce te purisÄ evamÄroceyyuṃ: ‘yagghe deva jÄneyyÄsi, yo te puriso dÄso
kammakaro pubbuá¹­á¹­hÄyÄ« pacchÄnipÄtÄ« kiá¹…kÄrapaá¹­issÄvÄ« manÄpacÄrÄ« piyavÄdÄ«
mukhullokako, so deva kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajito. So evaṃ pabbajito samÄno kÄyena saṃvuto
viharati, vÄcÄya saṃvuto viharati, manasÄ saṃvuto viharati,
ghÄsacchÄdanaparamatÄya santuá¹­á¹­ho abhirato paviveke’ti. Api nu tvaṃ evaṃ
vadeyyÄsi: etu me bho so puriso. Punadeva hotu dÄso kammakaro
pubbuá¹­á¹­hÄyÄ« pacchÄnipÄtÄ« kiá¹…kÄrapaá¹­issÄvÄ« manÄpacÄrÄ« piyavÄdÄ«
mukhullokako”ti.

 

[BJT Page 106] [\x 106/]

 

“No hetaṃ bhante. Atha kho naṃ mayameva [PTS Page 061]
[\q 61/] abhivÄdeyyÄmapi, paccuá¹­á¹­heyyÄmapi, Äsanenapi
nimanteyyÄma. AbhinimanteyyÄmapi naṃ
cÄ«varapiṇá¸apÄtasenÄsanagilÄnapaccayabhesajjaparikkhÄrehi.
Dhammikampi’ssa rakkhÄvaraṇaguttiṃ saṃvidaheyyÄmÄ”ti.

 

“Taṃ kimmaññasi mahÄrÄja, yadi evaṃ sante hoti vÄ sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ no vÄ?”Ti.

 

“AddhÄ kho bhante evaṃ sante hoti sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ”ti.

 

“Idaṃ kho te mahÄrÄja mayÄ paá¹­hamaṃ diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ paññatta”nti.

 

26. “SakkÄ pana bhante aññampi evameva diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ paññapetu?”Nti.

 

“SakkÄ mahÄrÄja. Tena hi mahÄrÄja, taññevettha paá¹­ipucchissÄmi. YathÄ te
khameyya tathÄ naṃ byÄkareyyÄsi. Taṃ kimmaññasi mahÄrÄja idha te assa
puriso kassako gahapatiko kÄrakÄrako rÄsivaá¸á¸hako, tassa evamassa:
“acchariyaṃ vata bho abbhutaṃ vata bho puññÄnaṃ gati puññÄnaṃ vipÄko.
Ayaṃ hi rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto manusso. Ahampi manusso.
Ayaṃ hi rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto pañcahi kÄmaguṇehi samappito
samaá¹…gÄ«bhÅ«to parivÄreti devo maññe. Ahampanambhi’ssa kassako gahapatiko
kÄrakÄrako rÄsivaá¸á¸hako. So vatassÄhaṃ puññÄni kareyyaṃ. YannÅ«nÄhaṃ
kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ
pabbajeyya’nti.

 

So aparena samayena appaṃ vÄ bhogakkhandhaṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
bhogakkhandhaṃ pahÄya appaṃ vÄ Ã±Ätiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
ñÄtiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajeyya. So evaṃ pabbajito samÄno kÄyena saṃvuto
vihareyya, vÄcÄya saṃvuto vihareyya, manasÄ saṃvuto vihareyya,
ghÄsacchÄdanaparamatÄya santuá¹­á¹­ho abhirato paviveke.

 

Taṃ ce te purisÄ evamÄroceyyuṃ: ‘yagghe deva jÄneyyÄsi. Yo te puriso
kassako gahapatiko kÄrakÄrako rÄsivaá¸á¸hako, so deva kesamassuṃ ogÄretvÄ
kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajito. So evaṃ
pabbajito samÄno kÄyena saṃvuto viharati vÄcÄya saṃvuto viharati, manasÄ
saṃvuto viharati, [PTS Page 062] [\q 62/]
ghÄsacchÄdanaparamatÄya santuá¹­á¹­ho abhirato paviveke’ti. Api nu tvaṃ
evaṃ vadeyyÄsi: ‘etu me bho so puriso. Punadeva hotu kassako gahapatiko
kÄrakÄrako rÄsivaá¸á¸hako’ti?

 

[BJT Page 108] [\x 108/]

 

“No hotaṃ bhante. Atha kho naṃ mayameva abhivÄdeyyÄmapi
paccuá¹­á¹­heyyÄmapi, Äsanenapi nimanteyyÄma, abhinimanteyyÄmapi naṃ
cÄ«varapiṇá¸apÄtasenÄsanagilÄnapaccayabhesajjaparikkhÄrehi.
Dhammikampi’ssa rakkhÄvaraṇaguttiṃ saṃvidaheyyÄmÄ”ti.

 

“Taṃ kimmaññesi mahÄrÄja, yadi evaṃ sante hoti vÄ sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ no vÄ?”Ti.

 

“AddhÄ kho bhante evaṃ sante hoti sandiá¹­á¹­hikaṃ samÄññaphala”nti.

 

“Idaṃ kho te mahÄrÄja mayÄ dutiyaṃ diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ paññattanti”.

 

27. “SakkÄ pana bhante aññampi diá¹­á¹­heva dhamme sandiá¹­á¹­hikaṃ
sÄmaññaphalaṃ paññÄpetuṃ imehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi
abhikkantatarañca paṇitatarañcÄ?”Ti

 

“SakkÄ mahÄrÄja. Tena hi mahÄrÄja suṇohi sÄdhukaṃ manasi karohi bhÄsissÄmÄ«”ti.

 

“Evaṃ bhante”ti kho rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto bhagavato paccassosi.
28. BhagavÄ etadavoca: “idha mahÄrÄja tathÄgato loke uppajjati arahaṃ
sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ« anuttaro
purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ. So imaṃ lokaṃ
sadevakaṃ samÄrakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ
majjhekalyÄṇaṃ pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ
parisuddhaṃ. Brahmacariyaṃ pakÄseti.

 

29. Taṃ dhammaṃ suṇÄti gahapati vÄ gahapatiputto vÄ aññatarasmiṃ vÄ kule paccÄjÄto. So taṃ dhammaṃ [PTS Page 063]
[\q 63/] sutvÄ tathÄgate saddhaṃ paá¹­ilabhati. So tena
saddhÄpaá¹­ilÄbhena samannÄgato iti paá¹­isaṃcikkhati: ’sambÄdho gharÄvaso
rajÄpatho1. AbbhokÄso pabbajjÄ. Nayidaṃ sukaraṃ agÄraṃ ajjhÄvasatÄ
ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṃkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ.
YannÅ«nÄhaṃ kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ agÄrasmÄ
anagÄriyaṃ pabbajeyya’nti.

 

1. Rajopatho, katthaci.

 

[BJT Page 110] [\x 110/]

 

So aparena samayena appaṃ vÄ bhogakkhandhaṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
bhogakkhandhaṃ pahÄya appaṃ vÄ Ã±Ätiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
ñÄtiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajati. So evaṃ pabbajito samÄno
pÄtimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ÄcÄragocarasampanno aṇumattesu vajjesu
bhayadassÄvÄ«. SamÄdÄya sikkhati sikkhÄpadesu kÄyakammavacÄ«kammena
samannÄgato kusalena. ParisuddhÄjÄ«vo sÄ«lasampanno indriyesu guttadvÄro
bhojane mattaññū satisampajaññesu samannÄgato sattuá¹­á¹­ho.

 

29. Kathañca mahÄrÄja bhikkhu sÄ«lasampanno hoti? Idha mahÄrÄja bhikkhu
pÄṇÄtipÄtaṃ pahÄya pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­ivirato hoti nihitadaṇá¸o nihitasattho
lajjÄ« dayÄpanno. SabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ« viharati. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

AdinnÄdÄnaṃ pahÄya adinnÄdÄnÄ paá¹­ivirato hoti dinnÄdÄyÄ« dinnapÄá¹­ikaá¹…khÄ«.
Athenena sucibhÅ«tena attanÄ viharati. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Abrahmacariyaṃ pahÄya brahmacÄrÄ« hoti ÄrÄcÄrÄ«1 virato methunÄ gÄmadhammÄ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

MusÄvÄdaṃ pahÄya musÄvÄdÄ paá¹­ivirato hoti saccavÄdÄ« saccasandho theto2
paccayiko avisaṃvÄdako lokassa. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pisuṇaṃ vÄcaṃ3 pahÄya pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. Ito sutvÄ na amutra akkhÄtÄ imesaṃ bhedÄya. [PTS Page 064]
[\q 64/] amutra vÄ sutvÄ na imesaṃ akkhÄtÄ amÅ«saṃ bhedÄya. Iti
bhinnÄnaṃ vÄ sandhÄtÄ, sahitÄnaṃ vÄ anuppadÄtÄ4 samaggÄrÄmo5 samaggarato
samagganandiṃ samaggakaraṇiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

Pharusaṃ vÄcaṃ6 pahÄya pharusÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. YÄ sÄ vÄcÄ neḷÄ
kaṇṇasukhÄ pemanÄ«yÄ7 hadayaá¹…gamÄ porÄ« bahujanakantÄ bahujanamanÄpÄ,
tathÄrÅ«paṃ8 vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

SamphappalÄpaṃ pahÄya samphappalÄpÄ paá¹­ivirato hoti kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ«
atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ«. NidhÄnavatiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti kÄlena
sÄpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasañhitaṃ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. AnÄcÄri, machasaṃ.
2. Ṭheto, syÄ.
3. PisuṇÄvÄcaṃ, [PTS.]
4. AnuppÄdÄtÄ, [PTS.]
5. SamaggarÄmo, machasaṃ.
6. PharusÄvÄcaṃ, [PTS.] Sitira
7. PemaniyÄ, machasaṃ. 8. EvarÅ«piṃ. [PTS.] Sitira.
[BJT Page 112] [\x 112/]

 

30. BÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ1 paá¹­ivirato hoti. Ekabhattiko2 hoti
rattÅ«parato3 paá¹­ivirato4 vikÄlabhojanÄ. NaccagÄ«tavÄditavisÅ«kadassanÄ5
paá¹­ivirato hoti. MÄlÄgandhavilepanadhÄraṇamaṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄ
paá¹­ivirato hoti. UccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti.
JÄtarÅ«parajatapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. Ä€makadhaññapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ä€makamaṃsapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
ItthikumÄrikapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. DÄsidÄsapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ajeḷakapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
Kukkuá¹­asÅ«karapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. HatthigavassavaḷavÄ7
paá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Khettavatthupaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
DÅ«teyyapaheṇa8 gamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. KayavikkayÄ paá¹­ivirato
hoti. TulÄkūṭakaṃsakūṭamÄnakūṭÄ9 paá¹­ivirato hoti.
Ukkoá¹­anavañcananikatisÄci10 yogÄ paá¹­ivirato hoti.
ChedanavadhabandhanaviparÄmosaÄlopasahasÄkÄrÄ11 paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Cullasīlaṃ12 niṭṭhitaṃ

 

31. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhaṃ13 anuyuttÄ viharanti,
seyyathīdaṃ: mūlabījaṃ khandhabījaṃ phalubījaṃ14 aggabījaṃ
bijabÄ«jameva15 pañcamaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ16
bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ17 [PTS Page 065] [\q 65/] paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

32. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ sannidhikÄraparibhogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: annasannidhiṃ pÄnasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yÄnasannidhiṃ
sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ Ämisasannidhiṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
sannidhikÄraparibhogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
2. Ekaṃ bhattiko, machasaṃ.
3. Rattuparato, machasaṃ.
4. Virato, the. Se.
5. Visūkaṃ, machasaṃ.
6. PariggahaṇÄ, (sabbattha)
7. Gavassaṃ, se. Vaḷavaṃ, machasaṃ.
8. Pahiṇa, sÄ«mu. Machasa. SyÄ.
9. Kūṭaṃ, machasaṃ.
10. SÄvi, machasaṃ.
11. Sahasaṃ, machasaṃ.
12. Cūḷa sīlaṃ, machasaṃ.
13. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
14. Phalaṃ, se. Phaluṃ, si. The.
15. Bija bījaṃ eva. The.
16. Iti evarupÄ, kesuci.
17. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.

 

[BJT Page 114] [\x 114/]

 

33. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ visÅ«kadassanaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
naccaṃ gÄ«taṃ vÄditaṃ pekkhaṃ akkhÄtaṃ pÄṇissaraṃ vetÄlaṃ kumbhathÅ«naṃ
sobhanakaṃ1 caṇá¸Älaṃ vaṃsaṃ dhopanakaṃ2 hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ
mahisayuddhaṃ3 usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇá¸ayuddhaṃ4 kukkuá¹­ayuddhaṃ
vaá¹­á¹­akayuddhaṃ daṇá¸ayuddhaṃ muá¹­á¹­hiyuddhaṃ5 nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ
balaggaṃ senÄbyÅ«haṃ aṇīkadassanaṃ6. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ visÅ«kadassanÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

34. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹­á¹­hapadaṃ dasapadaṃ ÄkÄsaṃ parihÄrapathaṃ santikaṃ
khalikaṃ ghaá¹­ikaṃ salÄkahatthaṃ akkhaṃ paá¹…gacÄ«raṃ vaá¹…kakaṃ mokkhacikaṃ
ciá¹…gulakaṃ pattÄḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ
yathÄvajjaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

35. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ uccÄsayanamahÄsayanaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: Äsandiṃ pallaá¹…kaṃ gonakaṃ cittakaṃ paá¹­ikaṃ paá¹­alikaṃ
tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭhissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ
hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ
kÄdalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakÅ«padhÄnaṃ.
Iti vÄ iti [PTS Page 066] [\q 66/] evarÅ«pÄ uccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Sobhanagarakaṃ, katthaci. Sobhanakarakaṃ, [PTS.] Sobhanagharakaṃ, machasaṃ.
2. Dhovanaṃ, katthaci. Dhopanaṃ, sitira.
3. Mahiṃsaṃ, machasaṃ.
4. Meṇá¸akaṃ, machasaṃ.
5. Sīhala potthakesu na dissati.
6. Anīka - kesuci.

 

[BJT Page 116] [\x 116/]

 

36. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: ucchÄdanaṃ parimaddanaṃ nahÄpanaṃ sambÄhanaṃ ÄdÄsaṃ añjanaṃ
mÄlÄvilepanaṃ mukhacuṇṇakaṃ1 mukhalepanaṃ2 hatthabandhaṃ sikhÄbandhaṃ
daṇá¸akaṃ nÄḷikaṃ khaggaṃ chattaṃ citrÅ«pÄhanaṃ uṇhÄ«saṃ maṇiṃ vÄlavÄ«janiṃ
odÄtÄni vatthÄni dÄ«ghadasÄni. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

37. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ tiracchÄnakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
rÄjakathaṃ corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ
yuddhakathaṃ annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mÄlÄkathaṃ
gandhakathaṃ ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ
janapadakathaṃ itthikathaṃ purisakathaṃ (kumÄrakathaṃ kumÄrikathaṃ)3
sÅ«rakathaṃ visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ pubbapetakathaṃ
nÄnattakathaṃ lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ itibhavÄbhavakathaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

38. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄ viggÄhikakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
“na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄsi. Ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄmi.
Kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnissasi? MicchÄpaá¹­ipanno tvamasi.
Ahamasmi sammÄpaá¹­ipanno. Sahitaṃ me, asahitaṃ te. Pure vacanÄ«yaṃ pacchÄ
avaca. PacchÄ vacanÄ«yaṃ pure avaca. Ä€ciṇṇaṃ4 te viparÄvattaṃ. Ä€ropito te
vÄdo. NiggahÄ«to tvamasi. Cara vÄdappamokkhÄya. Nibbeá¹­hehi vÄ sace
pahosÄ«”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄya viggÄhikakathÄya paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

39. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogamanuyuttÄ [PTS Page 067]
[\q 67/] viharanti, seyyathÄ«daṃ: raññaṃ rÄjamahÄmattÄnaṃ
khattiyÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ gahapatikÄnaṃ kumÄrÄnaṃ “idha gaccha.
AmutrÄgaccha. Idaṃ hara. Amutra idaṃ ÄharÄ”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄ
dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Mukhacuṇṇaṃ, machasaṃ.
2. MukhÄlepanaṃ, sÄ«mu.
3. Marammapotthakesuyeva dissate
4. Aviciṇṇaṃ, kesuci.

 

[BJT Page 118] [\x 118/]

 

40. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te kuhakÄ ca honti lapakÄ ca nemittikÄ ca nippesikÄ ca lÄbhena
ca lÄbhaṃ nijigiṃsitÄro. Iti vÄ itievarÅ«pÄ kuhanalapanÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

 

41. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ1 kappenti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹…gaṃ nimittaṃ uppÄtaṃ2 supiṇaṃ3 lakkhaṇaṃ mÅ«sikacchinnaṃ
aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ taṇá¸ulahomaṃ sappihomaṃ telahomaṃ
mukhahomaṃ lohitahomaṃ aá¹…gavijjÄ vatthuvijjÄ khattavijjÄ4 sivavijjÄ
bhÅ«tavijjÄ bhurivijjÄ ahivijjÄ visavijjÄ vicchikavijjÄ mÅ«sikavijjÄ
sakuṇavijjÄ vÄyasavijjÄ pakkajjhÄnaṃ5 saraparittÄnaṃ migacakkaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

42. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti,
seyyathÄ«daṃ: maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇá¸alakkhaṇaṃ6 asilakkhaṇaṃ
usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ Ävudhalakkhaṇaṃ7 itthilakkhaṇaṃ
purisalakkhaṇaṃ kumÄralakkhaṇaṃ kumÄrilakkhaṇaṃ dÄsalakkhaṇaṃ
dÄsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahisalakkhaṇaṃ8
usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ9 ajalakkhaṇaṃ meṇá¸alakkhaṇaṃ10
kukkuá¹­alakkhaṇaṃ vaá¹­á¹­akalakkhaṇaṃ godhÄlakkhaṇaṃ kaṇṇikÄlakkhaṇaṃ
kacchapalakkhaṇaṃ migalakkhaṇaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya
micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

43. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya [PTS Page 068]
[\q 68/] micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti seyyathÄ«daṃ: raññaṃ
niyyÄnaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ
upayÄnaṃ bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ bhavissati, bÄhirÄnaṃ
raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ bhavissati,
abbhantarÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ parÄjayo
bhavissati. Iti imassa jayo bhavissati. Imassa parÄjayo bhavissati. Iti
vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

1. Jīvitaṃ, machasaṃ.
2. UppÄdaṃ, sÄ«mu.
3. Supinaṃ, machasaṃ. Supiṇakaṃ, si.
4. Khettaṃ, kesuci.
5. Pakkha, kesuci.
6. Daṇá¸alakkhaṇaṃ satthalakkhaṇaṃ, machasaṃ.
7. Āyudha, kesuci.
8. Mahiṃsa, machasaṃ.
9. Goṇa, machasaṃ.
10. Meṇá¸aka, kesuci.

 

[BJT Page 120] [\x 120/]

 

44. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: candaggÄho bhavissati. SuriyaggÄho bhavissati.
NakkhattagÄho bhavissati. CandimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati.
CandimasuriyÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. NakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. NakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. UkkÄpÄto bhavissati.
DÄ«sÄá¸Äho bhavissati. BhÅ«micÄlo bhavissati. DevadundÅ«bhi bhavissati.
CandimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ1 saṃkilesaṃ vodÄnaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄko candaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄko suriyaggÄho
bhavissati. EvaṃvipÄko nakkhattaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ
candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ candimasuriyÄnaṃ
uppathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati.
EvaṃvipÄko ukkÄpÄto bhavissati. EvaṃvipÄko disÄá¸Äho bhavissati.
EvaṃvipÄko bhumivÄlo bhavissati. EvaṃvipÄko devadundÅ«bhi bhavissati.
EvaṃvipÄko candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saá¹…kilesaṃ
vodÄnaṃ bhavissati. Iti vÄ evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

45. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya [PTS Page 069]
[\q 69/] micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti. SeyyathÄ«daṃ: subbuá¹­á¹­hikÄ
bhavissati. Dubbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Subhikkhaṃ bhavissati. Dubbhikkhaṃ
bhavissati. Khemaṃ bhavissati. Bhayaṃ bhavissati. Rogo bhavissati.
Ä€rogyaṃ bhavissati. MuddÄ gaṇanÄ saṃkhÄnaṃ kÄveyyaṃ lokÄyataṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

46. YathÄ pana paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: ÄvÄhanaṃ vivÄhanaṃ saṃvadanaṃ vivadanaṃ saṃkiraṇaṃ
vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ
jivhÄnitthambhanaṃ2 hanusaṃhananaṃ hatthÄbhijappanaṃ hanujappanaṃ
kaṇṇajappanaṃ ÄdÄsapañhaṃ kumÄripañhaṃ devapañhaṃ Ädiccupaá¹­á¹­hÄnaṃ
mahatupaá¹­á¹­hÄnaṃ abbhujjalanaṃ sirivhÄyanaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Oggamanaṃ, kesuci.
2. JivhÄnitthaddhanaṃ. Bahusu.

 

[BJT Page 122] [\x 122/]

 

47. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
Seyyathīdaṃ: santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhurikammaṃ
vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikiraṇaṃ Äcamanaṃ
nahÄpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhavirecanaṃ adhovirecanaṃ
sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ
sÄlÄkiyaṃ sallakattiyaṃ dÄrakatikicchÄ mÅ«labhesajjÄnaṃ anuppadÄnaṃ
osadhÄ«naṃ paá¹­imokkho. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

48. Sa kho1 so mahÄrÄja bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci bhayaṃ
samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. SeyyathÄpi mahÄrÄja khattiyo
muddhÄvasitto2 nihatapaccÄmitto na [PTS Page 070]
[\q 70/] kutoci bhayaṃ samanupassati yadidaṃ paccatthikato,
evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci bhayaṃ
samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. So iminÄ ariyena sÄ«lakkhandhena
samannÄgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ kho mahÄrÄja
bhikkhu sīlasampanno hoti.

 

49. Kathañca mahÄrÄja bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti? Idha mahÄrÄja
bhikkhu cakkhunÄ rÅ«paṃ disvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ
domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati cakkhundriyaṃ cakkhundriye saṃvaraṃ Äpajjati.
Sotena saddaṃ sutvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ sotindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati sotindriyaṃ sotindriye saṃvaraṃ Äpajjati. GhÄṇena gandhaṃ
ghÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ
ghÄṇindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ
dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati ghÄṇindriyaṃ
ghÄṇindriye saṃvaraṃ Äpajjati. JivhÄya rasaṃ sÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ«
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ jivhindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati jivhindriyaṃ jivhindriye saṃvaraṃ
Äpajjati. KÄyena phoá¹­á¹­habbaṃ phusitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti
nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ kÄyindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ
abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati kÄyindriyaṃ kÄyindriye saṃvaraṃ Äpajjati. ManasÄ
dhammaṃ viññÄya na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati manindriyaṃ. Manindriye saṃvaraṃ Äpajjati. So iminÄ ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato ajjhattaṃ abyÄsekasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti.
Evaṃ kho mahÄrÄja bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti.

 

1. Atha kho, kesuci.
2. MuddhÄbhisinto, kesuci.
3. AnvÄsaveyyuṃ, anvÄssaveyyu, kesuci.

 

[BJT Page 124] [\x 124/]

 

50. Kathañca mahÄrÄja bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti? Idha
mahÄrÄja bhikkhu abhikkante paá¹­ikkante sampajÄnakÄrÄ« hoti. Ä€lokite
vilokite sampajÄnakÄrÄ« hoti. Samiñjite1 pasÄrite sampajÄnakÄrÄ« hoti.
Saá¹…ghÄá¹­ipattacÄ«varadhÄraṇe sampajÄnakÄrÄ« hoti. Asite pÄ«te khÄyite sÄyite
sampajÄnakÄrÄ« hoti. UccÄrapassÄvakamme sampajÄnakÄrÄ« hoti. Gate á¹­hite
nisinne sutte jÄgarite bhÄsite tuṇhÄ«bhÄve sampajÄnakÄrÄ« hoti. Evaṃ kho [PTS Page 071] [\q 71/] mahÄrÄja bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti.

 

51. Kathañca mahÄrÄja bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti? Idha mahÄrÄja bhikkhu
santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena kucchiparihÄriyena2
piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. SeyyathÄpi
mahÄrÄja pakkhi sakuṇo yena yeneva á¸eti sapattabhÄro’va á¸eti, evameva
kho mahÄrÄja bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena
kucchiparihÄriyena piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva
pakkamati. Evaṃ kho mahÄrÄja bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti.

 

52. So iminÄ ca ariyena sÄ«lakkhandhena3 samannÄgato iminÄ ca ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato iminÄ ca ariyena satisampajaññena
samannÄgato imÄya ca ariyÄya santuá¹­á¹­hiyÄ samannÄgato vivittaṃ senÄsanaṃ
bhajati araññaṃ rukkhamÅ«laṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susÄnaṃ
vanapatthaṃ abbhokÄsaṃ palÄlapuñjaṃ. So pacchÄbhattaṃ
piṇá¸apÄtapaá¹­ikkanto nisÄ«dati pallaá¹…kaṃ ÄbhujitvÄ ujuṃ kÄyaṃ paṇīdhÄya
parimukhaṃ satiṃ upaá¹­á¹­hapetvÄ.

 

53. So abhijjhaṃ loke pahÄya vigatÄbhijjhena cetasÄ viharati. AbhijjhÄya
cittaṃ parisodheti. ByÄpÄdapadosaṃ pahÄya abyÄpannacitto viharati
sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ«. ByÄpÄdapadosÄ cittaṃ parisodheti.
ThÄ«namiddhaṃ pahÄya vigatathÄ«namiddho viharati Älokasaññī sato
sampajÄno. ThÄ«namiddhÄ cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahÄya
anuddhato viharati ajjhattaṃ vÅ«pasannacitto. UddhaccakukkuccÄ cittaṃ
parisodheti. Vicikicchaṃ pahÄya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathÄ«
kusalesu dhammesu. VicikicchÄya cittaṃ parisodheti.

 

1. Sammiñjite, kesuci.
2. ParibhÄrikena, sÄ«mu.
3. IminÄ sÄ«lakkhandhena, sabbattha.

 

[BJT Page 126] [\x 126/]

 

54. SeyyathÄpi mahÄrÄja puriso iṇaṃ ÄdÄya kammante payojeyya, tassa te
kammantÄ samijjheyyuṃ, so yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca
byantÄ«kareyya, siyÄ cassa uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄya, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ÄdÄya kammante payojesiṃ. [PTS Page 072]
[\q 72/] tassa me te kammantÄ samijjhiṃsu. So’haṃ yÄni ca
porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca byantÄ« akÄsiṃ. Atthi ca me uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ
dÄrabharaṇÄyÄ”ti. So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya
somanassaṃ -

 

55. SeyyathÄpi mahÄrÄja puriso ÄbÄdhiko assa dukkhito bÄḷhagilÄno,
bhattaṃ cassa nacchÄdeyya, na cassa kÄye balamattÄ, so aparena samayena
tamhÄ ÄbÄdhÄ mucceyya, bhattañcassa chÄdeyya, siyÄ cassa kÄye balamattÄ,
tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe ÄbÄdhiko ahosiṃ dukkhito bÄḷhagilÄno.
Bhattaṃ ca me nacchÄdesi. Nacassa me Äsi kÄye balamattÄ. So’mhi etarahi
tamhÄ ÄbÄdhÄ mutto bhattañca me chÄdeti. Atthi ca me kÄye balamattÄ”ti.
So tato nidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

56. SeyyathÄpi mahÄrÄja puriso bandhanÄgÄre baddho assa, so aparena
samayena tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mucceyya sotthinÄ abbayena1, na cassa kiñci
bhogÄnaṃ vayo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe bandhanÄgÄre baddho
ahosiṃ. So’mhi etarahi tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mutto sotthinÄ abbayena.
Natthi ca me kiñci bhogÄnaṃ vayo”ti. So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ,
adhigaccheyya somanassaṃ -

 

57. SeyyathÄpi mahÄrÄja puriso dÄso assa anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na
yenakÄmaá¹…gamo, so aparena samayena tamhÄ dÄsabyÄ mucceyya attÄdhÄ«no
aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe dÄso
ahosiṃ anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na yenakÄmaá¹…gamo, so’mhi etarahi tamhÄ
dÄsabyÄ mutto attÄdhÄ«no aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo”ti. So [PTS Page 073] [\q 73/] tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

1. Avyayena, [PTS.]

 

[BJT Page 128] [\x 128/]

 

59. SeyyathÄpi mahÄrÄja puriso sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ
paá¹­ipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantÄraṃ
nitthareyya, sotthinÄ gÄmantaṃ anupÄpuṇeyya khemaṃ appaá¹­ibhayaṃ, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ paá¹­ipajjiṃ
dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So’mhi etarahi taṃ kantÄraṃ tiṇṇo sotthinÄ
gÄmantaṃ anuppatto khemaṃ appaá¹­ibhaya”nti. So tato nidÄnaṃ labhetha
pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ -

 

60. Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu yathÄ guṇaṃ yathÄ rogaṃ yathÄ
bandhanÄgÄraṃ yathÄ dÄsabyaṃ yathÄ kantÄraddhÄnamaggaṃ evaṃ ime pañca
nÄ«varaṇe appahīṇe attani samanupassati. SeyyathÄpi mahÄrÄja Änaṇyaṃ
yathÄ Ärogyaṃ yathÄ bandhanÄ mokkhaṃ yathÄ bhujissaṃ yathÄ
khemantabhÅ«miṃ evameva kho mahÄrÄja bhikkhu ime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe
attani samanupassati.

 

61. Tassime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani samanupassato pÄmojjaṃ jÄyati.
Pamuditassa pÄ«ti jÄyati. PÄ«timanassa kÄyo passambhati. PassaddhakÄyo
sukhaṃ vedeti. Sukhino cittaṃ samÄdhiyati.

 

62. So vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicÄraṃ
vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena abhisanteti1 parisanneti2 paripÅ«reti
parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena
apphuṭaṃ hoti.

 

63. [PTS Page 074] [\q 74/] seyyathÄpi
mahÄrÄja dakkho nahÄpako vÄ nahÄpakantevÄsÄ« vÄ kaṃsathÄle
nahÄnÄ«yacuṇṇÄni ÄkiritvÄ udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sanneyya3
sÄyaṃ nahÄnÄ«yapiṇá¸i snehÄnugatÄ snehaparetÄ santarabÄhirÄ phuá¹­Ä snehena
na ca paggharaṇī -

 

Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu imameva kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena
abhisanneti parisanneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti. Idampi kho mahÄrÄja
sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi
abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

1. Abhisandeti sīmu, machasaṃ.
2. Parisandeti. Sīmu, machasaṃ.
3. Sandeyya. Sīmu, machasaṃ.

 

[BJT Page 130] [\x 130/]

 

64. Puna ca paraṃ mahÄrÄja bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ
sampasÄdanaṃ cetaso ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ
dutiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ samÄdhijena
pÄ«tisukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

65. SeyyathÄpi mahÄrÄja udakarahado ubbhidodako, tassa nevassa
puratthimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na dakkhiṇÄya disÄya udakassa
Äyamukhaṃ, na pacchimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na uttarÄya disÄya
udakassa Äyamukhaṃ, devo ca na kÄlena kÄlaṃ sammÄ dhÄraṃ anupaveccheyya,
atha kho tamhÄ ca udakarahadÄ sÄ«tÄ vÄridhÄrÄ ubbhijjitvÄ tameva
udakarahadaṃ sÄ«tena vÄrinÄ abhisandeyya parisandeyya paripÅ«reyya
paripphareyya, nÄssa kiñci sabbÄvato udakarahadassa vÄrinÄ sÄ«tena
apphuṭaṃ assa -

 

Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu imameva kÄyaṃ samÄdhijena pÄ«tisukhena abhisandeti parisandeti [PTS Page 075] [\q 75/] paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Idampi kho mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

66. Puna ca paraṃ mahÄrÄja bhikkhu pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca
viharati sato sampajÄno sukhañca kÄyena paá¹­isaṃvedeti. Yantaṃ ariyÄ
Äcikkhanti: upekkhako satimÄ sukhavihÄrÄ«ti tatiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja
viharati.

 

So imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti,
parippharati nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ
hoti.

 

67. SeyyathÄpi mahÄrÄja uppaliniyaṃ vÄ paduminiyaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kiniyaṃ vÄ
appekaccÄni uppalÄni vÄ padumÄni vÄ puṇá¸arÄ«kÄni vÄ udake jÄtÄni udake
saṃvaddhÄni udakÄnuggatÄni antonimuggaposÄ«ni1 tÄni yÄva caggÄ yÄva ca
mÅ«lÄ sÄ«tena vÄrinÄ abhisannÄni2 parisannÄni3 paripÅ«rÄni, paripphuá¹­Äni
nÄssÄ4 kiñci sabbÄvataṃ uppalÄnaṃ vÄ padumÄnaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kÄnaṃ vÄ sÄ«tena
vÄrinÄ apphuá¹­aṃ assa.

 

1. Anto nimugga posinī, bau. Sa. Sa.
2. AbhisandÄni, bau. Sa. Sa.
3. ParisandÄni, lau. Sa. Sa.
4. NÄssa, bahusu.

 

[BJT Page 132] [\x 132/]

 

Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena
abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Idampi kho mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

68. Puna ca paraṃ mahÄrÄja bhikkhu sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca
pahÄnÄ pubbeva somanassadomanassÄnaṃ atthaá¹…gamÄ adukkhamasukhaṃ
upekkhÄsatipÄrisuddhiṃ catutthaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena [PTS Page 076] [\q 76/] pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

SeyyathÄpi mahÄrÄja puriso odÄtena vatthena sasÄ«saṃ pÄrupitvÄ nisinno
assa, nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa odÄtena vatthena apphuá¹­aṃ assa,
evameva kho mahÄrÄja bhikkhu imameva kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ
pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Idampi kho mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

69. Puna ca paraṃ mahÄrÄja so bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ
pajÄnÄti: “ayaṃ kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo
odanakummÄsÅ«pacayo aniccucchÄdanaparimaddanabhedaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ
ca pana me viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddha’nti.

 

70. SeyyathÄpi mahÄrÄja maṇi veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso
suparikammakato accho vippasanno anÄvilo sabbÄkÄrasampanno, tatra’ssa
suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ.
Tamenaṃ cakkhumÄ puriso hatthe karitvÄ paccavekkheyya “ayaṃ kho maṇi
veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso suparikammakato, accho vippasanno anÄvilo
sabbÄkÄrasampanno. Tatiradaṃ suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ
odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ”ti.

 

[BJT Page 134] [\x 134/]

 

Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ pajÄnÄti ayaṃ
kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo odanakummÄsÅ«pacayo
aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo. [PTS Page 077] [\q 77/] idaṃ ca pana me viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddhanti.

 

Idampi kho mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

71. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte manomayaṃ kÄyaṃ
abhinimminanÄya1 cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So imamhÄ kÄyÄ aññaṃ
kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ ahÄ«nindriyaṃ,

 

SeyyathÄpi mahÄrÄja puriso muñjamhÄ isikaṃ2 pavÄheyya3. Tassa evamassa:
ayaṃ muñjo ayaṃ isikÄ añño muñjo aÃ±Ã±Ä isikÄ muñjamhÄtveva isikÄ
pavÄḷhÄti4.

 

SeyyathÄpi vÄ pana mahÄrÄja puriso asiṃ kosiyÄ pavÄheyya. Tassa
evamassa: “ayaṃ asi ayaṃ kosi, añño asi aÃ±Ã±Ä kosi, kosiyÄtveva asi
pavÄḷho”ti.

 

SeyyathÄpi vÄ pana mahÄrÄja puriso ahaṃ karaṇá¸Ä uddhareyya. Tassa
evamassa: “ayaṃ ahi ayaṃ karaṇá¸o, añño ahi añño karaṇá¸o, karaṇá¸Ätveva
ahi ubbhato”ti5.

 

Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudrabhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ
ahÄ«nindriyaṃ. Idampi kho mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi
sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

1. AbhinimminÄya. Bausasa.
2. Īsikaṃ. Bausasa.
3. PabbÄbheyya. Bausasa.
4. PabbÄḷahÄ. Bausasa.
5. Uddharito. SyÄ.

 

[BJT Page 136] [\x 136/]

 

72. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte iddhividhÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. [PTS Page 078]
[\q 78/] so anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti: eko’pi hutvÄ
bahudhÄ hoti bahudhÄpi hutvÄ eko hoti, ÄvÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ
tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ asajjamÄno gacchati seyyathÄpi ÄkÄse,
paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ karoti seyyathÄpi udake, udake’pi
abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi paá¹­haviyaṃ, ÄkÄse’pi pallaá¹…kena kamati
seyyathÄ’pi pakkhi sakuṇo. Ime’pi candimasuriye evaṃmahiddhike
evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati parimajjati. YÄva brahmalokÄpi kÄyena
vasaṃ vatteti.

 

73. SeyyathÄpi mahÄrÄja dakkho kumbhakÄro vÄ kumbhakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatÄya mattikÄya yaṃ yadeva bhÄjanavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

SeyyathÄpi vÄ pana mahÄrÄja dakkho dantakÄro vÄ dantakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ dantasmiṃ yaṃ yadeva dantavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

SeyyathÄpi vÄ pana mahÄrÄja dakkho suvaṇṇakÄro vÄ suvaṇṇakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ suvaṇṇasmiṃ yaṃ yadeva suvaṇṇavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
iddhividhÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ
iddhividhaṃ paccanuhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti. BahudhÄ’pi hutvÄ eko
hoti. Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ
asajjamÄno gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. Paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ
karoti seyyathÄpi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi
paá¹­haviyaṃ. Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhi sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve [PTS Page 079] [\q 79/] pÄṇinÄ parÄmasati parimajjati. YÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

[BJT Page 138] [\x 138/]

 

Idampi kho mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

74. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte dibbÄya
sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbÄya sotadhÄtuyÄ
visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti dibbe ca mÄnuse ca ye
dūre santike ca.

 

75. SeyyathÄpi mahÄrÄja puriso addhÄnamaggapaá¹­ipanno so suṇeyya
bherisaddampi mudiá¹…gasaddampi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddampi, tassa
evamassa: bherisaddo iti’pi mudiá¹…gasaddo iti’pi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddo
iti’pi. Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte dibbÄya sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
dibbÄya sotadhÄtuyÄ visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti
dibbe ca mÄnuse ca ye dÅ«re santike ca.

 

Idampi kho mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

76. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte cetopariyañÄṇÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ
ceto paricca pajÄnÄti: “sarÄgaṃ vÄ cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti.
VÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti. [PTS Page 080]
[\q 80/] sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittatanti pajÄnÄti. VÄ«tadosaṃ
vÄ cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ
cittanti pajÄnÄti. VÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti.
Saá¹…khittaṃ vÄ cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄti. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ
vikkhittaṃ cittanti pajÄnÄti. Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti
pajÄnÄti. Amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ
vÄ cittaṃ sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ
cittanti pajÄnÄti. SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti.
AsamÄhitaṃ vÄ cittaṃ asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ
vimuttaṃ cittanti pajÄnÄti. Avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti
pajÄnÄti.

 

77. SeyyathÄpi mahÄrÄja itthi vÄ puriso vÄ daharo vÄ yuvÄ
maṇá¸anakajÄtiko ÄdÄse vÄ parisuddhe pariyodÄte acche vÄ udakapatte sakaṃ
mukhanimittaṃ paccavekkhamÄno sakaṇikaṃ vÄ sakaṇikanti jÄneyya,
akaṇikaṃ vÄ akaṇikanti jÄneyya -

 

[BJT Page 140] [\x 140/]

 

Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti.

 

So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti: sarÄgaṃ vÄ
cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti
pajÄnÄti. Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tadosaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti
pajÄnÄti vÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ
cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄti. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ
cittanti pajÄnÄti. Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti
amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ
sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti*. [PTS Page 081]
[\q 81/] anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti pajÄnÄti.
SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti asamÄhitaṃ vÄ cittaṃ
asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ cittanti
pajÄnÄti avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

Idampi kho mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

78. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tÄ«saṃmpi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo jÄtisatampi
jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe aneke’pi
vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto
evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃ sukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So
tato cuto amutra upapÄdiṃ tatrÄpÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo
evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto
idhÅ«papanno’ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati.

 

79. SeyyathÄpi mahÄrÄja puriso sakamhÄ gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya
tamhÄ’pi gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya. So tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ
paccÄgaccheyya. Tassa evamassa: ‘ahaṃ kho sakamhÄ gÄmÄ amuṃ gÄmaṃ
agacchiṃ tatra evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ abhÄsiṃ evaṃ tuṇahÄ«
ahosiṃ. TamhÄpi gÄmÄ agacchiṃ tatrÄpi evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ
abhÄsiṃ evaṃ tuṇhÄ« ahosiṃ. So’mpi tamhÄ [PTS Page 082] [\q 82/] gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ paccÄgato’ti.

 

[BJT Page 142] [\x 142/]

 

Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampi jÄtiyo
jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe
aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ tatrÄpÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedi
evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno’ti iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati.

 

Idampi kho mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

80. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ
cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti:
‘ime vata bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena
samannÄgatÄ manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraṇÄ
apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ
kÄyasucaritena samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena
samannÄgatÄ ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ.
Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti
dibbena cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena [PTS Page 083] [\q 83/] satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti.

 

[BJT Page 144] [\x 144/]

 

81. SeyyathÄpi mahÄrÄja majjhe siṃghÄá¹­ake pÄsÄdo. Tattha cakkhumÄ puriso
á¹­hito passeyya manusse gehaṃ pavisante’pi rathiyÄ vÄ«tisañcarante’pi
majjhe siṃghÄá¹­ake nisinne’pi, tassa evamassa: ete manussÄ gehaṃ
pavisanti. Ete nikkhamanti. Ete rathiyÄ vÄ«tisañcaranti. Ete majjhe
siṃghÄá¹­ake nisinnÄ’ti.

 

Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ
cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti:
‘ime vata bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena
samannÄgatÄ manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraṇÄ
apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ
kÄyasucaritena samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena
samannÄgatÄ ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ.
Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti
dibbena cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne
upapajjamÄne hÄ«ne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page
satte pajÄnÄti.

 

Idampi kho mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

82. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ
khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti so idaṃ dukkhanti
yathÄbhÅ«taṃ [PTS Page 084] [\q 84/]
pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ime
ÄsavÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ
pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ
PajÄnÄti. Ayaṃ ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Tassa
evaṃ jÄnato evaṃ passato kÄmÄsavÄpi cittaṃ vimuccati bhavÄsavÄpi cittaṃ
vimuccati avijjÄsavÄpi cittaṃ vimuccati. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ
hoti. KhÄ«á¹‡Ä jÄti vusitaṃ brahmacariyaṃ kataṃ karaṇiyaṃ nÄparaṃ
itthattÄyÄti pajÄnÄti.

 

[BJT Page 146] [\x 146/]

 

83. SeyyathÄpi mahÄrÄja pabbatasaá¹…khepe udakarahado accho vippasanno
anÄvilo. Tattha cakkhumÄ puriso tÄ«re á¹­hito passeyya sippisambÅ«kampi
sakkharakaá¹­halampi macchagumbampi carantampi tiá¹­á¹­hantampi. Tassa
evamassa: ayaṃ kho udakarahado accho vippasanno anÄvilo. Tatrime
sippisambūkĒpi sakkharakaṭhalĒpi macchagumbĒpi carantipi
tiṭṭhantipīti.

 

Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ
khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So idaṃ dukkhanti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ime ÄsavÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.

 

Tassa evaṃ jÄnato evaṃ passato kÄmÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati,
bhavÄsavÄ’pÄ« cittaṃ vimuccati, avijjÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati.
Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti. KhÄ«á¹‡Ä jÄti, vusitaṃ brahmacariyaṃ,
kataṃ karaṇīyaṃ nÄparaṃ itthattÄyÄti pajÄnÄti.

 

[PTS Page 085] [\q 85/] idaṃ kho
mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi
sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca. ImasmÄ ca pana mahÄrÄja
sandiá¹­á¹­hikÄ sÄmaññaphalÄ aññaṃ sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ uttaritaraṃ vÄ
paṇītataraṃ vÄ natthÄ«ti.

 

84. Evaṃ vutte rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto bhagavantaṃ
etadavoca: ‘abhikkantaṃ bhante, abhikkantaṃ bhante. SeyyathÄpi bhante
nikujjitaṃ vÄ ukkujjeyya, paá¹­icchannaṃ vÄ vivareyya, mūḷhassa vÄ maggaṃ
Äcikkheyya, andhakÄre vÄ telapajjotaṃ dhÄreyya cakkhumanto rÅ«pÄni
dakkhintÄ«ti, evameva bhante bhagavatÄ anekapariyÄyena dhammo pakÄsito.
EsÄhaṃ bhante bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchÄmi, dhammañca bhikkhusaá¹…ghañca.
UpÄsakaṃ maṃ bhagavÄ dhÄretu ajjatagge pÄṇupetaṃ saraṇaṃ gataṃ. Accayo
maṃ bhante accagamÄ yathÄbÄlaṃ yathÄmūḷhaṃ yathÄakusalaṃ yo’haṃ pÄ«taraṃ
dhammikaṃ dhammarÄjÄnaṃ issariyassa kÄraá¹‡Ä jÄ«vitÄ voropesiṃ. Tassa me
bhante bhagavÄ accayaṃ accayato paá¹­iggaṇhÄtu Äyatiṃ saṃvarÄyÄ’ti.

 

[BJT Page 148] [\x 148/]

 

85. Taggha tvaṃ mahÄrÄja accayo accagamÄ yathÄbÄlaṃ yathÄmūḷhaṃ
yathÄakusalaṃ yo tvaṃ pitaraṃ dhammikaṃ dhammarÄjÄnaṃ jÄ«vitÄ coropesi.
Yato ca kho tvaṃ mahÄrÄja accayaṃ accayato disvÄ yathÄdhammaṃ
paá¹­ikarosi. Tante mayaṃ paá¹­igaṇhÄma. Vuddhi hesÄ mahÄrÄja ariyassa
vinaye yo accayaṃ accayato disvÄ yathÄdhammaṃ paá¹­ikaroti Äyatiṃ saṃvaraṃ
ÄpajjatÄ«ti.

 

86. Evaṃ vutte rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto bhagavantaṃ
etadavoca: handa ca dÄni mayaṃ bhante gacchÄmi bahukiccÄ mayaṃ
bahukaraṇīyĒti.

 

“Yassa ‘dÄni tvaṃ mahÄrÄja kÄlaṃ maññasÄ«”ti.

 

Atha kho rÄjÄ mÄgadho ajÄtasattu vedehiputto bhagavato bhÄsitaṃ
abhinanditvÄ anumoditvÄ uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ bhagavantaṃ abhivÄdetvÄ padakkhiṇaṃ
katvÄ pakkÄmi.

 

87. Atha kho bhagavÄ acirapakkantassa rañño mÄgadhassa [PTS Page 086]
[\q 86/] ajÄtasattussa vedehiputtassa bhikkhÅ« Ämantesi: khatÄyaṃ
bhikkhave rÄjÄ, upahatÄyaṃ bhikkhave rÄjÄ. SacÄyaṃ bhikkhave rÄjÄ
pitaraṃ dhammikaṃ dhammarÄjÄnaṃ jÄ«vitÄ na voropessatha imasmiṃ yeva
Äsane virajaṃ vÄ«tamalaṃ dhammacakkhuṃ uppajjissathÄti.

 

Idamavoca bhagavÄ. AttamanÄ te bhikkhÅ« bhagavato bhÄsitaṃ abhinandunti.

 

SÄmaññaphalasuttaṃ niá¹­á¹­hitaṃ dutiyaṃ.

 

[BJT Page 150] [\x 150/]

 

3

 

[PTS Page 087] [\q 87/]
Ambaṭṭhasuttaṃ

 

1. Evaṃ me1 sutaṃ ekaṃ samayaṃ bhagavÄ kosalesu cÄrikaṃ caramÄno mahatÄ
bhikkhusaá¹…ghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi yena icchÄnaá¹…galaṃ2
nÄma kosalÄnaṃ brÄhmaṇagÄmo tadavasari. Tatra sudaṃ bhagavÄ
icchÄnaá¹…gale3 viharati icchÄnaá¹…galavanasaṇá¸e.

 

2. Tena kho pana samayena brÄhmaṇo pokkharasÄtÄ«4 ukkaá¹­á¹­haṃ ajjhÄvasati
sattussadaṃ satiṇakaá¹­á¹­hodakaṃ sadhaññaṃ rÄjabhoggaṃ raÃ±Ã±Ä pasenadinÄ5
kosalena dinnaṃ rÄjadÄyaṃ brahmadeyyaṃ. Assosi kho brÄhmaṇo
pokkharasÄti:

 

“Samaṇo khalu bho gotamo sakyaputto sakyakulÄ pabbajito kosalesu cÄrikaṃ
caramÄno mahatÄ bhikkhusaá¹…ghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi
icchÄnaá¹…galaṃ anuppatto icchÄnaá¹…gale viharati icchÄnaá¹…galavanasaṇá¸e. Taṃ
kho pana bhagavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo abbhuggato: “itipi
so bhagavÄ arahaṃ sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ«
anuttaro purisadammasÄrathÄ«6 satthÄ devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ. 7 So
imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ
sadevamanussaṃ sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti
ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ8
kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ [PTS Page 088] [\q 88/] brahmacariyaṃ pakÄseti. SÄdhu kho pana tathÄrÅ«pÄnaṃ arahataṃ dassanaṃ hotÄ«”ti.

 

3. Tena kho pana samayena brÄhmaṇassa pokkharasÄtissa ambaá¹­á¹­ho nÄma
mÄṇavo9 antevÄsÄ« hoti ajjhÄyako mantadharo tiṇṇaṃ vedÄnaṃ pÄragÅ«
sanighaṇá¸ukeá¹­ubhÄnaṃ sÄkkharappabhedÄnaṃ itihÄsapañcamÄnaṃ padako
veyyÄkaraṇo lokÄyatamahÄpurisalakkhaṇesu anavayo anuññÄtapaá¹­iññÄto sake
Äcariyake tevijjake pÄvacane yamahaṃ jÄnÄmi taṃ tvaṃ jÄnÄsi, yaṃ tvaṃ
jÄnÄsi tamahaṃ jÄnÄmÄ«ti.

 

1. Evamema, [PTS.]
2. Naá¹…kala, [PTS.] IcchÄnaá¹…kalantipi pÄá¹­ho, a.
3. IcchÄnaá¹…kalo, [PTS.] Sabbattha.
4. SÄdi, sabbattha. PokkharasÄtÄ« itipi vuccati, a.
5. Pasenadi, [PTS.] PassenadinÄ, sÄ«mu.
6. SÄrathÄ«, sÄ«mu. SyÄ.
7. BhagavÄti, machasaṃ. SyÄ.
8. Savyañjanaṃ, [PTS.]
9. Ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, [PTS.] MÄnavo, [PTS - n.]

 

[BJT Page 152] [\x 152/]

 

4. Atha kho brÄhmaṇo pokkharasÄti ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ Ämantesi: “ayaṃ tÄta
ambaá¹­á¹­ha samaṇo gotamo sakyaputto sakyakulÄ pabbajito kosalesu cÄrikaṃ
caramÄno mahatÄ bhikkhusaá¹…ghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi
icchÄnaá¹…galaṃ anuppatto icchÄnaá¹…gale viharati icchÄnaá¹…galavanasaṇá¸e.

 

Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo abbhuggato:
“itipi so bhagavÄ arahaṃ sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato
lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho
bhagavÄ. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ sabrahmakaṃ
sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ
pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ
pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ
brahmacariyaṃ pakÄseti. SÄdhu kho pana tathÄrÅ«pÄnaṃ arahataṃ dassanaṃ
hotÄ«”ti.

 

Ehi tvaṃ tÄta ambaá¹­á¹­ha yena samaṇo gotamo tenupasaá¹…kama. Upasaá¹…kamitvÄ
samaṇaṃ gotamaṃ jÄnÄhi yadi vÄ taṃ bhavantaṃ gotamaṃ tathÄsantaṃyeva
saddo abbhuggato, yadi vÄ no tathÄ, yadi vÄ so bhavaṃ gotamo tÄdiso,
yadivÄ na tÄdiso, tathÄ mayaṃ taṃ bhavantaṃ gotamaṃ vedissÄmÄti.

 

5. “YathÄ kathaṃ panÄhaṃ bho taṃ bhavantaṃ gotamaṃ jÄnissÄmi yadi vÄ taṃ
bhavantaṃ gotamaṃ tathÄsantaṃyeva saddo abbhuggato, yadi vÄ no tathÄ,
yadi vÄ so bhavaṃ gotamo tÄdiso yadi vÄ na tÄdiso”ti.

 

6. “Ä€gatÄni kho tÄta ambaá¹­á¹­ha amhÄkaṃ mantesu
dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇÄni yehi samannÄgatassa mahÄpurisassa dveva
gatiyo bhavanti anaññÄ: sace agÄraṃ ajjhÄvasati rÄjÄ hoti cakkavatti
dhammiko dhammarÄjÄ cÄturanto vijitÄvÄ« janapadatthÄvariyappatto
sattaratanasamannÄgato. [PTS Page 089] [\q
89/] tassimÄni sattaratanÄni bhavanti. SeyyathÄ«daṃ: cakkaratanaṃ
hatthiratanaṃ assaratanaṃ maṇiratanaṃ itthiratanaṃ gahapatiratanaṃ
parinÄyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho panassa puttÄ bhavanti
sÅ«rÄ vÄ«raá¹…garÅ«pÄ parasenappamaddanÄ. So imaṃ paá¹­haviṃ sÄgarapariyantaṃ
adaṇá¸ena asatthena dhammena abhivijiya ajjhÄvasati.

 

Sace kho pana agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajati arahaṃ hoti sammÄsambuddho
loke vivattacchado1. Ahaṃ kho pana tÄta ambaá¹­á¹­ha mantÄnaṃ dÄtÄ tvaṃ
mantÄnaṃ paá¹­iggahetÄ”ti.

 

1. Vivittacchaddo. Bau. Sa. Sa. Vivaá¹­á¹­acchado. SyÄ. Vivaá¹­á¹­acchado. Machasaṃ.

 

[BJT Page 154] [\x 154/]

 

“Evaṃ bho’ti kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo brÄhmaṇassa pokkharasÄtissa paá¹­issutvÄ
uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ brÄhmaṇaṃ pokkharasÄtiṃ abhivÄdetvÄ padakkhiṇaṃ katvÄ
vaḷavÄrathamÄruyha sambahulehi mÄṇavehi1 saddhiṃ yena
icchÄnaá¹…galavanasaṇá¸o tena pÄyÄsi. YÄvatikÄ yÄnassa bhÅ«mi yÄnena gantvÄ
yÄnÄ paccorohitvÄ pattiko’va ÄrÄmaṃ pÄvisi.

 

7. Tena kho pana samayena sambahulÄ bhikkhÅ« abbhokÄse caá¹…kamanti. Atha
kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo yena te bhikkhÅ« tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ te
bhikkhÅ« etadavoca: “kahannu kho bho etarahi so bhavaṃ gotamo viharati?
Taṃ hi mayaṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya idhÅ«pasaá¹…kantÄ”ti.

 

8. Atha kho tesaṃ bhikkhÅ«naṃ etadahosi: “ayaṃ kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo
abhiññÄtakolañño ceva abhiññÄtassa ca brÄhmaṇassa pokkharasÄtissa
antevÄsÄ«. Agaru kho pana bhagavato evarÅ«pehi kulaputtehi saddhiṃ
kathÄsallÄpo hotÄ«”ti. Te ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ etadavocuṃ: “eso ambaá¹­á¹­ha
vihÄro saṃvutadvÄro. Tena appasaddo upasaá¹…kamitvÄ ataramÄno Älindaṃ
pavisitvÄ ukkÄsitvÄ aggaḷaṃ Äkoá¹­ehi. Vivarissati te bhagavÄ dvÄranti. ”

 

9. Atha kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo yena so vihÄro saṃvutadvÄro tena appasaddo
upasaá¹…kamitvÄ ataramÄno Älindaṃ pavisitvÄ ukkÄsitvÄ aggaḷaṃ Äkoá¹­esi.
Vivari bhagavÄ dvÄraṃ. PÄvisi ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo. MÄṇavakÄ’pi pavisitvÄ
bhagavatÄ saddhiṃ sammodiṃsu. SammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ
ekamantaṃ nisÄ«diṃsu. Ambaá¹­á¹­ho pana mÄṇavo caá¹…kamanto’pi nisinnena
bhagavatÄ [PTS Page 090] [\q 90/] kañci kañci kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄreti. Ṭhito’pi nisinnena bhagavatÄ kañci kañci kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄreti.

 

10. Atha kho bhagavÄ ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ etadavoca: evannu kho te2
ambaá¹­á¹­ha brÄhmaṇehi vuddhehi mahallakehi ÄcariyapÄcariyehi saddhiṃ
kathÄsallÄpo hoti yathayidaṃ caraṃ tiá¹­á¹­haṃ nisinnena mayÄ kañci kañci
kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄresÄ«?”Ti.

 

“Nohidaṃ bho gotama. Gacchanto vÄ hi bho gotama gacchantena brÄhmaṇo
brÄhmaṇena saddhiṃ sallapitumarahati. Ṭhito vÄ hi bho gotama á¹­hitena
brÄhmaṇo brÄhmaṇena saddhiṃ sallapitumarahati. Nisinno vÄ hi bho gotama
nisinnena brÄhmaṇo buhmaṇena saddhiṃ sallapitumarahati. SayÄno vÄ hi bho
gotama sayÄnena brÄhmaṇo brÄhmaṇena saddhiṃ sallapitumarahati. Ye ca
kho te bho gotama muṇá¸akÄ samaṇakÄ ibbhÄ kaṇhÄ2 bandhupÄdÄpaccÄ, tehipi
me saddhiṃ evaṃ kathÄsallÄpo hoti yathariva bhotÄ gotamenÄ”ti.

 

1. MÄnavakehi, katthavi.
2. KiṇahÄ, machasaṃ.

 

[BJT Page 156] [\x 156/]

 

11. “Atthikavato kho pana te ambaá¹­á¹­ha idhÄgamanaṃ ahosi. YÄyeva kho
panatthÄya ÄgaccheyyÄtho tameva atthaṃ sÄdhukaṃ manasi kareyyÄtho1.
AvusitavÄ yeva kho pana bho ayaṃ ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, vusitamÄnÄ«2 kimaññatra
avusitattĔti.

 

12. Atha kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo bhagavatÄ avusitavÄdena vuccamÄno kupito
anattamano bhagavantaṃyeva khuṃsento bhagavantaṃyeva vambhento
bhagavantaṃyeva upavadamÄno samaṇo ca me bho gotamo pÄpito bhavissatÄ«ti
bhagavantaṃ etadavoca: “caṇá¸Ä bho gotama sakyajÄti, pharusÄ bho gotama
sakyajÄti, lahusÄ [PTS Page 091] [\q 91/]
bho gotama sakyajÄti, rabhasÄ bho gotama sakyÄjÄti. IbbhÄ santÄ ibbhÄ
samÄnÄ na brÄhmaṇe sakkaronti na brÄhmaṇe garukaronti na brÄhmaṇe
mÄnenti na brÄhmaṇe pÅ«jenti na brÄhmaṇe apacÄyanti. Tayidaṃ bho gotama
nacchannaṃ tayidaṃ nappaá¹­irÅ«paṃ yadime sakyÄ ibbhÄ santÄ ibbhÄ samÄnÄ na
brÄhmaṇe sakkaronti na brÄhmaṇe garu karonti na brÄhmaṇe mÄnenti na
brÄhmaṇe pÅ«jenti na brÄhmaṇe apacÄyantÄ«ti.

 

Itiha ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo idaṃ paá¹­hamaṃ sakkesu ibbhavÄdaṃ nipÄtesi.

 

13. “Kimpana te ambaá¹­á¹­ha sakyÄ aparaddhunti?”

 

“Eka midÄhaṃ bho gotama samayaṃ Äcariyassa brÄhmaṇassa pokkharasÄtissa
kenavideva karaṇīyena kapilavatthuṃ agamÄsiṃ. Yena sakyÄnaṃ santhÄgÄraṃ
tenupasaá¹…kamiṃ. Tena kho pana samayena sambahulÄ sakyÄ ceva sakyakumÄrÄ
ca santhÄgÄre uccesu Äsanesu nisinnÄ honti aññamaññaṃ aá¹…gulipatodakehi
sañjagghantÄ saṃkīḷantÄ aññadatthu mamaññeva maññe anujagghantÄ. Na maṃ
koci Äsanena’pi nimantesi. Tayidaṃ bho gotama nacchannaṃ, tayidaṃ
nappaá¹­irÅ«paṃ, yadime sakyÄ ibbhÄ santÄ ibbhÄ samÄnÄ na brÄhmaṇe
sakkaronti na brÄhmaṇe garukaronti na brÄhmaṇe mÄnenti na brÄhmaṇe
pÅ«jenti na brÄhmaṇe apacÄyantÄ«”ti.

 

1. KareyyÄtha, sÄ«mu. [II]
2. VÄsitavÄmÄnÄ«, sÄ«mu. [II.]

 

[BJT Page 158] [\x 158/]

 

Itiha ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo idaṃ dutiyaṃ sakkesu ibbhavÄdaṃ nipÄtesi.

 

14. “Laá¹­ukikÄpi kho ambaá¹­á¹­ha sakuṇikÄ sake kulÄvake kÄmalÄpinÄ« hoti.
Sakaṃ kho panetaṃ ambaá¹­á¹­ha sakyÄnaṃ yadidaṃ kapilavatthu. Na
arahatÄyasmÄ ambaá¹­á¹­ho imÄya appamattÄya abhisajjituntÄ«. ”

 

15. “CattÄro’me bho gotama vaṇṇÄ: khattiyÄ brÄhmaá¹‡Ä vessÄ suddÄ. Imesaṃ
hi bho gotama catunnaṃ vaṇṇÄnaṃ tayo vaá¹‡á¹‡Ä khattiyÄ ca vessÄ ca suddÄ ca
aññadatthu brÄhmaṇasseva paricÄrikÄ sampajjanti. Tayidaṃ bho [PTS Page 092]
[\q 92/] gotama nacchannaṃ tayidaṃ nappaá¹­irÅ«paṃ yadi me sakyÄ
ibbhÄ santÄ ibbhÄ samÄnÄ na brÄhmaṇe sakkaronti na brÄhmaṇe karukaronti
na brÄhmaṇe mÄnenti na brÄhmaṇe pÅ«jenti na brÄhmaṇe apacÄyantÄ«”ti.

 

Itiha ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo idaṃ tatiyaṃ sakkesu ibbhavÄdaṃ nipÄtesi.

 

16. Atha kho bhagavato etadahosi: atibÄḷhaṃ kho ayaṃ ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo
sakkesu ibbhavÄdena nimmÄneti1. YannÅ«nÄhaṃ gottaṃ puccheyyenti.

 

Atha kho bhagavÄ ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ etadavoca: ‘kathaṃ gottosi ambaá¹­á¹­hÄ?Ti’ “kaṇhÄyano’hamasmi bho gotamÄ”ti.

 

17. “PorÄṇaṃ kho pana te ambaá¹­á¹­ha mÄtÄpettikaṃ nÄmagottaṃ anussarato
ayyaputtÄ sakyÄ bhavanti, dÄsiputto tvamasi sakyÄnaṃ. SakyÄ kho pana
ambaá¹­á¹­ha rÄjÄnaṃ okkÄkaṃ pitÄmahaṃ dahanti.

 

“BhÅ«tapubbaṃ ambaá¹­á¹­ha rÄjÄ okkÄko yÄ sÄ mahesÄ« piyÄ manÄpÄ tassÄ
puttassa rajjaṃ pariṇÄmetukÄmo jeá¹­á¹­hakumÄre raá¹­á¹­hasmÄ pabbÄjesi
ukkÄmukhaṃ2 karakaṇá¸aṃ3 hatthinikaṃ nipuraṃ4. Te raá¹­á¹­hasmÄ pabbÄjitÄ
himavantapasse pokkharaṇiyÄ tÄ«re mahÄsÄkasaṇá¸o tattha vÄsaṃ kappesuṃ. Te
jÄtisambhedabhayÄ sakÄhi bhaganÄ«hi saddhiṃ saṃvÄsaṃ kappesuṃ.

 

1. NimmÄdeti, katthaci.
2. EkÄmukhaṃ, katthaci.
3. Karakaṇá¸uṃ, katthaci.
4. Sinipuraṃ bau. Sa. Sa. Sinupuraṃ, [PTS.]

 

[BJT Page 160] [\x 160/]

 

Atha kho ambaá¹­á¹­ha rÄjÄ okkÄko amacce pÄrisajje Ämantesi: “kahannu kho bho etarahi kumÄrÄ sammantÄ«ti”?

 

“Atthi deva himavantapasse pokkharaṇiyÄ tÄ«re mahÄsÄkasaṇá¸o tatthetarahi
kumÄrÄ sammanti. Te jÄtisambhedabhayÄ sakÄhi bhaganÄ«hi saddhiṃ saṃvÄsaṃ
kappenti”ti.

 

Atha kho ambaá¹­á¹­ha rÄjÄ okkÄko udÄnaṃ udÄnesi: [PTS Page 093]
[\q 93/] “sakyÄ vata bho kumÄrÄ paramasakyÄ vata bho kumÄrÄ”ti.
Tadagge kho pana ambaá¹­á¹­ha sakyÄ paññÄyanti. So’va1 nesaṃ pubbapuriso.

 

Rañño ca kho pana ambaá¹­á¹­ha okkÄkassa disÄ nÄma dÄsÄ« ahosi. SÄ kaṇhaṃ2
nÄma janesi. JÄto kaṇho pabyÄhÄsi: “dhovatha maṃ amma, nahÄpetha maṃ
amma, imasmÄ maṃ amma asucismÄ parimocetha, atthÄya vo bhavissÄmÄ«”ti.

 

YathÄ kho pana ambaá¹­á¹­ha etarahi manussÄ pisÄce disvÄ ‘pisÄcÄ’ti
sañjÄnanti. Evameva kho ambaá¹­á¹­ha tena samayena manussÄ pisÄce ‘kaṇhÄ’ti
sañjÄnanti. Te evamÄhaṃsu: ayaṃ jÄto pabyÄhÄsi: ‘kaṇho jÄto pisÄco
jÄto’ti.

 

Tadagge kho pana ambaá¹­á¹­ha kaṇhÄyanÄ paññÄyanti. So ca kaṇhÄyanÄnaṃ
pubbapuriso. Iti kho te ambaá¹­á¹­ha porÄṇaṃ mÄtÄpettikaṃ nÄmagottaṃ
anussarato ayyaputtÄ sakyÄ bhavanti. DÄsiputto tvamasi sakyÄnanti.

 

18. Evaṃ vutte te mÄṇavakÄ bhagavantaṃ etadavocuṃ: “mÄ bhavaṃ gotamo
ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ atibÄḷhaṃ dÄsiputtavÄdena nimmÄnesi. SujÄto ca bho
gotama ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo kulaputto ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo bahussuto ca
ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo kalyÄṇavÄkkaraṇo ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo paṇá¸ito ca ambaá¹­á¹­ho
mÄṇavo. Pahoti ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo bhotÄ gotamena saddhiṃ asmiṃ vacane
paá¹­imantetu”nti.

 

1. Soca. Sīmu. 1.
2. Kaṇaṃ. Sīmu. [II.]

 

[BJT Page 162] [\x 162/]

 

19. Atha kho bhagavÄ te mÄṇavake etadavoca: “sace kho tumhÄkaṃ mÄṇavakÄ
evaṃ hoti ‘dujjÄto ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, akulaputto ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo,
appassuto [PTS Page 094] [\q 94/] ca
ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, akalyÄṇavÄkkaraṇo ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, duppañño ca
ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, na ca pahoti ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo samaṇena gotamena saddhiṃ
asmiṃ vacane paá¹­imantetunti, tiá¹­á¹­hatu ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, tumhe mayÄ saddiṃ
mantayavho1 asmiṃ vacane. Sace pana tumhÄkaṃ mÄṇavakÄ evaṃ hoti: sujÄto
ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, kulaputto ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, bahussuto ca ambaá¹­á¹­ho
mÄṇavo, kalyÄṇavÄkkaraṇo va ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, paṇá¸ito ca ambaá¹­á¹­ho
mÄṇavo, pahoti ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo samaṇena gotamena saddhiṃ asmiṃ vacane
paá¹­imantetunti, tiá¹­á¹­hatha tumhe, ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo mayÄ saddhiṃ
paá¹­imantetu”ti.

 

20. “SujÄto ca bho gotama ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, kulaputto ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo,
bahussuto ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, kalyÄṇavÄkkaraṇo va ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo,
paṇá¸ito ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, pahoti ca ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo bhotÄ gotamena
saddhiṃ asmiṃ vacane paá¹­imantetuṃ. TuṇhÄ« mayaṃ bhavissÄma. Ambaá¹­á¹­ho
mÄṇavo bhotÄ gotamena saddhiṃ asmiṃ vacane paá¹­imantetÅ«”ti.

 

21. Atha kho bhagavÄ ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ etadavoca: ayaṃ kho pana te
ambaá¹­á¹­ha sahadhammiko pañho Ägacchati. AkÄmÄpi vyÄkÄtabbo. Sace tvaṃ na
vyÄkarissasi aññena vÄ aññaṃ paá¹­icarissasi, tuṇhÄ« vÄ bhavissasi,
pakkamissasi vÄ, ettheva te sattadhÄ muddhÄ phalissati. Taṃ kiṃ maññasi
ambaá¹­á¹­ha? Kinti te sutaṃ brÄhmaṇÄnaṃ vuddhÄnaṃ mahallakÄnaṃ
ÄcariyapÄcariyÄnaṃ kutopabhÅ«tikÄ kaṇhÄyanÄ? Ko ca kaṇhÄyanÄnaṃ
pubbapuriso?Ti.

 

Evaṃ vutte ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo tuṇhÄ« ahosi. Dutiyampi kho bhagavÄ ambaá¹­á¹­haṃ
mÄṇavaṃ etadavoca: taṃ kimmaññasi ambaá¹­á¹­ha? Kinti te sutaṃ brÄhmaṇÄnaṃ
vuddhÄnaṃ mahallakÄnaṃ ÄcariyapÄcariyÄnaṃ kukopabhÅ«tikÄ kaṇhÄyanÄ? Ko ca
kaṇhÄyanÄnaṃ [PTS Page 095] [\q 95/] pubbapuriso?Ti dutiyampi kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo tuṇhÄ« ahosi.

 

Atha kho bhagavÄ ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ etadavoca: vyÄkarohi ‘dÄni ambaá¹­á¹­ha,
na ‘dÄni te tuṇhÄ«bhÄvassa kÄlo. Yo kho ambaá¹­á¹­ha tathÄgatena
yÄvatatiyakaṃ sahadhammikaṃ pañhaṃ puá¹­á¹­ho na vyÄkaroti etthevassa
sattadhÄ muddhÄ phalissati.

 

1. Mantaveha. Machasaṃ.

 

[BJT Page 164] [\x 164/]

 

22. Tena kho pana samayena vajirapÄṇi yakkho mahantaṃ ayokūṭaṃ ÄdÄya
Ädittaṃ sampajjalitaṃ sajotibhÅ«taṃ ambaá¹­á¹­hassa mÄṇavassa uparivehÄsaṃ
á¹­hito hoti: sacÄyaṃ ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo bhagavatÄ yÄvatatiyakaṃ
sahadhammikaṃ pañhaṃ puá¹­á¹­ho na vyÄkarissati etthevassa sattadhÄ muddhaṃ
phÄlessÄmÄ«ti. Taṃ kho pana vajirapÄṇiṃ yakkhaṃ bhagavÄ ceva passati
ambaá¹­á¹­ho ca mÄṇavo.

 

23. Atha kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo bhÄ«to saṃviggo lomahaá¹­á¹­hajÄto
bhagavantaṃyeva tÄṇagavesÄ« bhagavantaṃyeva leṇagavesÄ« bhagavantaṃyeva
saraṇagavesi upanisÄ«ditvÄ bhagavantaṃ etadavoca: “kiṃ me taṃ bhavaṃ
gotamo Äha? Puna bhavaṃ gotamo bravÄ«tÅ«”ti.

 

“Taṃ kimmaññasÄ« ambaá¹­á¹­ha? Kinti te sutaṃ brÄhmaṇÄnaṃ vuddhÄnaṃ
mahallÄkÄnaṃ ÄcariyapÄcariyÄnaṃ bhÄsamÄnÄnaṃ, kutoppabhÅ«tikÄ kaṇhÄyanÄ?
Ko ca kaṇhÄyanÄnaṃ pubbapuriso?Ti. ”

 

“Evameva me bho gotama sutaṃ, yatheva bhavaṃ gotamo Äha. TatoppabhÅ«tikÄ kaṇhÄyanÄ. So ca kaṇhÄyanÄnaṃ pubbapuriso”ti.

 

24. Evaṃ vutte te mÄṇavakÄ unnÄdino uccÄsaddamahÄsaddÄ ahesuṃ: “dujjÄto
kira bho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, akulaputto kira bho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo, dÄsiputto
kira bho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo sakyÄnaṃ, ayyaputtÄ kira bho ambaá¹­á¹­hassa
mÄṇavassa sakyÄ bhavanti. DhammavÄdiṃ yeva kira mayaṃ samaṇaṃ gotamaṃ
apasÄdetabbaṃ amaññimhÄ”ti.

 

25. Atha kho bhagavato etadahosi: “atibÄḷhaṃ kho [PTS Page 096]
[\q 96/] ime mÄṇavakÄ ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ dÄsiputtavÄdena
nimmÄnenti. YannÅ«nÄhaṃ parimoceyyanti. ” Atha kho bhagavÄ te mÄṇavake
etadavoca: “mÄ kho tumhe mÄṇavakÄ ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ atibÄḷhaṃ
dÄsiputtavÄdena nimmÄnetha. UḷÄro so kaṇho isi ahosi. So dakkhiṇaṃ
janapadaṃ gantvÄ brahme mante adhÄ«yitvÄ rÄjÄnaṃ okkÄnaṃ upasaá¹…kamitvÄ
maá¹­á¹­harÅ«piṃ1 dhÄ«taraṃ yÄci. Tassa rÄjÄ okkÄko ‘ko neva re ayaṃ mayhaṃ
dÄsiputto samÄno maá¹­á¹­harÅ«piṃ dhÄ«taraṃ yÄcatÄ«’ti kupito anattamano
khurappaṃ sannayhi. So taṃ khurappaṃ neva asakkhi muñcituṃ, no
paṭisaṃharituṃ.

 

1. Maddarūpiṃ, machasaṃ.

 

[BJT Page 166] [\x 166/]

 

Atha kho mÄṇavakÄ amaccÄ pÄrisajjÄ kaṇhaṃ isiṃ upasaá¹…kamitvÄ etadavocuṃ:
“sotthi bhadante hotu rañño, sotthi bhadante hotu rañño”ti.

 

“Sotthi bhavissati rañño, api ca rÄjÄ yadi adho khurappaṃ muñcissati yÄvatÄ rañño vijitaṃ ettÄvatÄ paá¹­havÄ« udrÄ«yissatÄ«”ti.

 

“Sotthi bhadante hotu rañño, sotthi janapadassÄ”ti.

 

“Sotthi bhavissati rañño, sotthi janapadassa. Api ca rÄjÄ yadi uddhaṃ
khurappaṃ muñcissati yÄvatÄ rañño vijitaṃ ettÄvatÄ sattavassÄni devo na
vassissatÄ«”ti.

 

“Sotthi bhadante hotu rañño, sotthi janapadassa, devo ca vassatÅ«”ti.

 

“Sotthi bhavissati rañño, sotthi janapadassa, devo ca vassissati. Api ca
rÄjÄ jeá¹­á¹­hakumÄre khurappaṃ patiá¹­á¹­hÄpetu, sotthi kumÄro, pallomo
bhavissatÄ«”ti.

 

Atha kho mÄṇavakÄ, amaccÄ okkÄkassa Ärocesuṃ: “devo jeá¹­á¹­hakumÄre
khurappaṃ patiá¹­á¹­hÄpetu, sotthi kumÄro pallomo bhavissatÄ«”ti. Atha kho
rÄjÄ okkÄko jeá¹­á¹­hakumÄre khurappaṃ patiá¹­á¹­hÄpesi. Sotthi kumÄro pallomo
bhavi.

 

Atha kho tassa rÄjÄ okkÄko bhÄ«to saṃviggo lomahaá¹­á¹­hajÄto brahmadaṇá¸ena [PTS Page 097]
[\q 97/] tajjito maá¹­á¹­harÅ«piṃ dhÄ«taraṃ adÄsi. MÄ kho tumhe
mÄṇavakÄ ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ atibÄḷhaṃ dÄsiputtavÄdena nimmÄnetha. UḷÄro
so kaṇho isi ahosi.

 

26. Atha kho bhagavÄ ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ Ämantesi: “taṃ kimmaññasi
ambaá¹­á¹­ha? Idha khattiyakumÄro brÄhmaṇakaññÄya saddhiṃ saṃvÄsaṃ kappeyya,
tesaṃ saṃvÄsamanvÄya putto jÄyetha, yo so khattiyakumÄrena
brÄhmaṇakaññÄya putto uppanno, api nu so labhetha brÄhmaṇesu Äsanaṃ vÄ
udakaṃ vÄ?’Ti,

 

“Labhetha bho gotama”.

 

“Api nu naṃ brÄhmaá¹‡Ä bhojeyyuṃ saddhe vÄ thÄlipÄke vÄ yaññe vÄ pÄhune vÄ?”Ti.

 

[BJT Page 168] [\x 168/]

 

“Bhojeyyuṃ bho gotama. ”

 

“Api nu naṃ brÄhmaá¹‡Ä mante vÄceyyuṃ vÄ no vÄ?”Ti

 

“VÄceyyuṃ bho gotama. ”

 

“Apinu’ssa itthisu Ävaá¹­aṃ vÄ assa anÄvaá¹­aṃ vÄ?”Ti

 

“AnÄvaá¹­aṃ hi’ssa bho gotama”.

 

“Api nu naṃ khattiyÄ khattiyÄbhisekena abhisiñceyyunti?”

 

“No hidaṃ bho gotama. ”

 

“Taṃ kissa hetu?”

 

“MÄtito hi bho gotama anuppanno”ti.

 

27. “Taṃ kimmaññasi ambaá¹­á¹­ha? Idha brÄhmaṇakumÄro khattiyakaññÄya
saddhiṃ saṃvÄsaṃ kappeyya, tesaṃ saṃvÄsamanvÄya putto jÄyetha, yo so
brÄhmaṇakumÄrena khattiyakaññÄya putto uppanno, api nu so labhetha
brÄhmaṇesu Äsanaṃ vÄ udakaṃ vÄ?”Ti

 

“Labhetha bho gotama. ”

 

“Api nu naṃ brÄhmaá¹‡Ä bhojeyyuṃ saddhe vÄ thÄlipÄke vÄ yaññe vÄ pÄhune vÄ?”Ti

 

“Bhojeyyuṃ bho gotama. ”

 

“Api nu naṃ brÄhmaá¹‡Ä mante vÄceyyuṃ vÄ no vÄ?”Ti

 

“VÄceyyuṃ bho gotama. ”

 

[PTS Page 098] [\q 98/] “apinu’ssa itthisu Ävaá¹­aṃ vÄ assa anÄvaá¹­aṃ vÄ?”Ti

 

“AnÄvaá¹­aṃ hi’ssa bho gotama. ”

 

“Api nu naṃ khattiyÄ khattiyÄbhisekena abhisiñceyyunti?”

 

“No hidaṃ bho gotama. ”

 

“Taṃ kissa hetu?”

 

“Pitito hi bho gotama anuppanno”ti.

 

28. “Iti kho ambaá¹­á¹­ha itthiyÄ vÄ itthiṃ karitvÄ purisena vÄ purisaṃ
karitvÄ khattiyÄ ‘va seá¹­á¹­hÄ, hÄ«nÄ brÄhmaṇÄ. Taṃ kimmaññasi ambaá¹­á¹­ha?
Idha brÄhmaá¹‡Ä brÄhmaṇaṃ kismicideva pakaraṇe khuramuṇá¸aṃ karitvÄ
assapuá¹­ena vadhitvÄ raá¹­á¹­hÄ vÄ nagarÄ vÄ pabbÄjeyyuṃ, api nu so labhetha
brÄhmaṇesu Äsanaṃ vÄ udakaṃ vÄ?”Ti

 

[BJT Page 170] [\x 170/]

 

“No hidaṃ bho gotama. ”

 

“Api nu naṃ brÄhmaá¹‡Ä bhojeyyuṃ saddhe vÄ thÄlipÄke vÄ yaññe vÄ pÄhune vÄ?”Ti

 

“No hidaṃ bho gotama. ”

 

“Api nu naṃ brÄhmaá¹‡Ä mante vÄceyyuṃ vÄ no vÄ?”Ti.

 

“No hidaṃ bho gotama. ”

 

“Api nu’ssa itthÄ«su Ävaá¹­aṃ vÄ assa anÄvaá¹­aṃ vÄ?Ti”

 

“Ä€vaá¹­aṃ hi’ssa bho gotama. ”

 

29. “Taṃ kimmaññasi ambaá¹­á¹­ha? Idha khattiyÄ khattiyaṃ kismicideva
pakaraṇe khuramuṇá¸aṃ karitvÄ assapuá¹­ena vadhitvÄ raá¹­á¹­hÄ vÄ nagarÄ vÄ
pabbÄjeyyuṃ, api nu so labhetha brÄhmaṇesu Äsanaṃ vÄ udakaṃ vÄ?Ti”

 

“Labhetha bho gotama”

 

“Api nu naṃ brÄhmaá¹‡Ä bhojeyyuṃ saddhe vÄ thÄlipÄke vÄ yaññe vÄ pÄhune vÄ?Ti”

 

“Bhojeyyuṃ bho gotama. ”

 

“Api nu naṃ brÄhmaá¹‡Ä mante vÄceyyuṃ vÄ no vÄ?”Ti

 

“VÄceyyuṃ bho gotama. ”

 

“Api nu’ssa ithÄ«su Ävaá¹­aṃ vÄ assa anÄvaá¹­aṃ vÄ?”Ti

 

“AnÄvaá¹­aṃ hi’ssa bho gotama. ”

 

“EttÄvatÄ kho ambaá¹­á¹­ha khattiyo paramanihÄ«nataṃ [PTS Page 099]
[\q 99/] patto hoti, yadeva naṃ khattiyÄ khuramuṇá¸aṃ karitvÄ
assapuá¹­ena vadhitvÄ raá¹­á¹­hÄ vÄ nagarÄ vÄ pabbÄjenti. Iti kho ambaá¹­á¹­ha
yadÄ khattiyo paramanihÄ«nataṃ patto hoti, tadÄpi khattiyÄ’va seá¹­á¹­hÄ hÄ«nÄ
brÄhmaṇÄ.

 

30. BrahmunÄ’pi ambaá¹­á¹­ha sanaá¹…kumÄrena gÄthÄ bhÄsitÄ:

 

‘Khattiyo seá¹­á¹­ho janetasmiṃ
Ye gottapaá¹­isÄrino,
VijjÄcaraṇasampanno
So seá¹­á¹­ho devamÄnuse’ti

 

SÄ kho panesÄ ambaá¹­á¹­ha brahmunÄ sanaá¹…kumÄrena gÄthÄ sugÄ«tÄ no duggÄ«tÄ,
subhÄsitÄ no dubbhÄsitÄ, atthasaṃhitÄ no anatthasaṃhitÄ, anumatÄ mayÄ.
Ahampi1 ambaá¹­á¹­ha evaṃ vadÄmi:

 

‘Khattiyo seá¹­á¹­ho janetasmiṃ
Ye gottapaá¹­isÄrino,
VijjÄcaraṇasampanno
So seá¹­á¹­ho devamÄnuse’ti.

 

BhÄṇÄvÄro paá¹­hamo.

 

1. Ahampibhi, machasaṃ.

 

[BJT Page 172] [\x 172/]

 

31. “Katamaṃ pana taṃ bho gotama caraṇaṃ, katamÄ ca pana sÄ vijjÄ?”Ti.
“Na kho ambaá¹­á¹­ha anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya jÄtivÄdo vÄ vuccati
gottavÄdo vÄ vuccati mÄnavÄdo vÄ vuccati: ‘arahasi vÄ maṃ tvaṃ na vÄ maṃ
tvaṃ arahasÄ«’ti. Yattha kho ambaá¹­á¹­ha ÄvÄho vÄ hoti, vivÄho vÄ hoti,
ÄvÄhavivÄho vÄ hoti, etthetaṃ vuccati jÄtivÄdo vÄ itipi, gottavÄdo vÄ
itipi, mÄnavÄdo vÄ itipi:’arahasi vÄ maṃ tvaṃ na vÄ maṃ tvaṃ arahasÄ«’ti.
Ye hi keci ambaá¹­á¹­ha jÄtivÄdavinibaddhÄ vÄ gottavÄdavinibaddhÄ vÄ
mÄnavÄdavinibaddhÄ vÄ ÄvÄhavivÄhavinibaddhÄ vÄ, ÄrakÄ te anuttarÄya
vijjÄcaraṇasampadÄya. PahÄya kho ambaá¹­á¹­ha jÄtivÄdavinibaddhañca
gottavÄdavinibaddhañca mÄnavÄdavinibaddhañca ÄvÄhavivÄhavinibaddhañca [PTS Page 100] [\q 100/] anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya sacchikiriyÄ hotÄ«”ti.

 

32. “Katamaṃ pana taṃ bho gotama caraṇaṃ? KatamÄ ca sÄ vijjÄ?”Ti “idha
ambaá¹­á¹­ha tathÄgato loke uppajjati arahaṃ sammÄsambuddho
vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ
devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ
sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ
pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ
brahmacariyaṃ pakÄseti.

 

33. Taṃ dhammaṃ suṇÄti gahapati vÄ gahapatiputto vÄ aññatarasmiṃ vÄ kule
paccÄjÄto. So taṃ dhammaṃ sutvÄ tathÄgate saddhaṃ paá¹­ilabhati. So tena
saddhÄpaá¹­ilÄbhena samannÄgato iti paá¹­isaṃcikkhati: “sambÄdho gharÄvÄso
rajopatho abbhokÄso pabbajjÄ. Nayidaṃ sukaraṃ agÄraṃ ajjhÄvasatÄ
ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṃkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ,
yannÅ«nÄhaṃ kesamassuṃ ohÄretthÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ agÄrasmÄ
anagÄriyaṃ pabbajeyya”nti.

 

So aparena samayena appaṃ vÄ bhogakkhandhaṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
bhogakkhandhaṃ pahÄya appaṃ vÄ Ã±Ätiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
ñÄtiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajati. So evaṃ pabbajito samÄno
pÄtimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ÄcÄragocarasampanno aṇumattesu vajjesu
bhayadassÄvÄ«. SamÄdÄya sikkhati sikkhÄpadesu kÄyakammavacÄ«kammena
samannÄgato kusalena, parisuddhÄjÄ«vo sÄ«lasampanno indriyesu guttadvÄro
bhojane mattaññū satisampajaññena samannÄgato santuá¹­á¹­ho.

 

[BJT Page 174] [\x 174/]

 

34. Kathañca ambaṭṭha bhikkhu sīlasampanno hoti?

 

Idha ambaá¹­á¹­ha bhikkhu pÄṇÄtipÄtaṃ pahÄya pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­ivirato hoti
nihitadaṇá¸o nihitasattho lajjÄ« dayÄpanno sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ«
viharati. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

AdinnÄdÄnaṃ pahÄya adinnÄdÄnÄ paá¹­ivirato hoti. DinnÄdÄyÄ« dinnapÄá¹­ikaá¹…khÄ«
athenena sucibhÅ«tena attanÄ viharati. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Abrahmacariyaṃ pahÄya brahmacÄrÄ« hoti ÄrÄcÄrÄ« virato methunÄ gÄmadhammÄ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

MusÄvÄdaṃ pahÄya musÄvÄdÄ paá¹­ivirato hoti saccavÄdÄ« saccasandho theto paccayiko avisaṃvÄdako lokassa. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pisuṇaṃ vÄcaṃ pahÄya pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti, ito sutvÄ na
amutra akkhÄtÄ imesaṃ bhedÄya. Amutra vÄ sutvÄ na imesaṃ akkhÄtÄ amÅ«saṃ
bhedÄya. Iti bhinnÄnaṃ vÄ sandhÄtÄ saṃhitÄnaṃ vÄ anuppadÄtÄ samaggÄrÄmo
samaggarato samagganandÄ« samaggakaraṇiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

Pharusaṃ vÄcaṃ pahÄya pharusÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. YÄ sÄ vÄcÄ nelÄ
kaṇṇasukhÄ pemanÄ«yÄ hadayaá¹…gamÄ porÄ« bahujanakantÄ bahujanamanÄpÄ
tathÄrÅ«piṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

SamphappalÄpaṃ pahÄya samphappalÄpÄ paá¹­ivirato hoti kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ«
atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ« nidhÄnavatiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti kÄlena
sÄpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasañhitaṃ idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

35. BÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ paá¹­ivirato hoti. Ekabhattiko hoti
rattÅ«parato paá¹­ivirato vikÄlabhojanÄ. NaccagÄ«tavÄditavisÅ«kadassanÄ
paá¹­ivirato hoti. MÄlÄgandhavilepanadhÄraṇamaṇá¸anavibhÅ«sanaá¹­á¹­hÄnÄ
paá¹­ivirato hoti. UccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti.
JÄtarÅ«parajatapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Ä€makadhaññapaá¹­iggahaṇÄ
paá¹­ivirato hoti. Ä€makamaṃsapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
ItthikumÄrikapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. DÄsidÄsapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato
hoti. Ajeḷakapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Kukkuá¹­asÅ«karapaá¹­iggahaṇÄ
paá¹­ivirato hoti. HatthigavÄssavaḷavapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
Khettavatthupaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. DÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ
paá¹­ivirato hoti. KayavikkayÄ paá¹­ivirato hoti. TulÄkūṭakaṃsakūṭamÄnakūṭÄ
paá¹­ivirato hoti. Ukkoá¹­anavañcananikatisÄciyogÄ paá¹­ivirato hoti.
ChedanavadhabandhanaviparÄmosaÄlopasahasÄkÄrÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 176] [\x 176/]

 

36. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathīdaṃ: mūlabījaṃ khandhabījaṃ phaḷubījaṃ aggabījaṃ bījabījameva
pañcamaṃ. Iti evarÅ«pÄ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ paá¹­ivirato hoti
idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

37. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ sannidhikÄraparibhogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: annasannidhiṃ pÄnasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yÄnasannidhiṃ
sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ Ämisasannidhiṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
sannidhikÄraparibhogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

38. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄ visÅ«kadassanaṃ anuyuttÄ viharanti seyyathÄ«daṃ:
naccaṃ gÄ«taṃ vÄditaṃ pekkhaṃ akkhÄnaṃ pÄṇissaraṃ vetÄlaṃ kumbhathÅ«naṃ
sobhanagarakaṃ caṇá¸Älaṃ vaṃsaṃ dhovanaṃ hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ
mahisayuddhaṃ usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇá¸ayuddhaṃ kukkuá¹­ayuddhaṃ
vaá¹­á¹­akayuddhaṃ daṇá¸ayuddhaṃ muá¹­á¹­hiyuddhaṃ nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ balaggaṃ
senÄbyuhaṃ aṇīkadassanaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ visÅ«kadassanÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

39. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti.
SeyyathÄ«daṃ: aá¹­á¹­hapadaṃ dasapadaṃ ÄkÄsaṃ parihÄrapathaṃ santikaṃ
khalikaṃ ghaá¹­ikaṃ salÄkahatthaṃ akkhaṃ paá¹…gacÄ«raṃ vaá¹…kakaṃ mokkhacikaṃ
ciá¹…gulakaṃ pattÄḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ
yathÄvajjaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

40. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ uccÄsayanamahÄsayanaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: Äsandiṃ pallaá¹…kaṃ gonakaṃ cittakaṃ paá¹­ikaṃ paá¹­alikaṃ
tulikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭhissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ
hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ
kÄdalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakupadhÄnaṃ -
iti vÄ iti evarÅ«pÄ uccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

[BJT Page 178] [\x 178/]

 

41. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: uccÄdanaṃ parimaddanaṃ nahÄpanaṃ sambÄhanaṃ ÄdÄsaṃ añjanaṃ
mÄlÄvilepanaṃ mukhacuṇṇakaṃ mukhÄlepanaṃ hatthabandhaṃ sikhÄbandhaṃ
daṇá¸akaṃ nÄḷikaṃ khaggaṃ chattaṃ citrÅ«pÄhanaṃ uṇhÄ«saṃ maṇiṃ vÄḷavÄ«janiṃ
odÄtÄni vatthÄni dÄ«ghadasÄni. Iti vÄ itievarÅ«pÄ
maṇá¸anavibhÅ«sanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

42. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ tiracchÄnakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
rÄjakathaṃ corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ
yuddhakathaṃ annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mÄlÄkathaṃ
gandhakathaṃ ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ
janapadakathaṃ itthikathaṃ purisakathaṃ kumÄrakathaṃ kumÄrÄ«kathaṃ
sÅ«rakathaṃ visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ pubbapetakathaṃ
nÄnattakathaṃ lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ itibhavÄbhavakathaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

43. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ viggÄhikakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄsi. Ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄmi. Kiṃ
tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnissasi? MicchÄpaá¹­ipanno tvamasi, ahamasmi
sammÄpaá¹­inno. Sahitamme1 asahitanne. Pure vacanÄ«yaṃ pacchÄ avaca,
pacchÄvacanÄ«yaṃ pure avaca. Ä€ciṇṇaṃ te viparÄvattaṃ. Ä€ropito te vÄdo
niggahito’si. Cara vÄdappamokkhÄya. Nibbeá¹­hehi vÄ sace pahosÄ«ti. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya viggÄhikakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

44. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogamanuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ rÄjamahÄmattÄnaṃ khattiyÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ
gahapatikÄnaṃ kumÄrÄnaṃ: idha gaccha, amutrÄgaccha, idaṃ hara, amutra
idaṃ ÄharÄti. Iti vÄ evarÅ«pÄ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Saṃhitamme asaṃhitaṃ te. Kesuci.

 

[BJT Page 180] [\x 180/]

 

45. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te kuhakÄ ca honti lapakÄ ca nemittikÄ ca nippesikÄ ca lÄbhena
lÄbhaṃ nijigiṃsitÄro ca. Iti vÄ itievarÅ«pÄ kuhanalapanÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

46. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: aá¹…gaṃ nimittaṃ uppÄdaṃ supinaṃ lakkhaṇaṃ mÅ«sikacchinnaṃ
aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ kaṇahomaṃ taṇá¸ulahomaṃ sappihomaṃ
telahomaṃ mukhahomaṃ lohitahomaṃ aá¹…gavijjÄ vatthuvijjÄ khattavijjÄ
sivavijjÄ bhÅ«tavijjÄ bhÅ«rivijjÄ ahivijjÄ visavijjÄ vicchikavijjÄ
mÅ«sikavijjÄ sakuṇavijjÄ vÄyasavijjÄ pakkajjhÄnaṃ saraparittÄnaṃ
migacakkaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

47. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇá¸alakkhaṇaṃ asilakkhaṇaṃ
usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ Ävudhalakkhaṇaṃ itthilakkhaṇaṃ
purisalakkhaṇaṃ kumÄralakkhaṇaṃ kumÄrilakkhaṇaṃ dÄsalakkhaṇaṃ
dÄsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahisalakkhaṇaṃ
usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ ajalakkhaṇaṃ meṇá¸alakkhaṇaṃ kukkuá¹­alakkhaṇaṃ
vaá¹­á¹­akalakkhaṇaṃ godhÄlakkhaṇaṃ kaṇṇikÄlakkhaṇaṃ kacchapalakkhaṇaṃ
migalakkhaṇaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

48. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ niyyÄnaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyÄnaṃ bhavissati.
AbbhantarÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ
bhavissati. BÄhirÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ
apayÄnaṃ bhavissati. AbbhantarÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati, bÄhirÄnaṃ
raññaṃ parÄjayo bhavissati. BÄhirÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati,
abbhantarÄnaṃ raññaṃ parÄjayo bhavissati. Iti imassa jayo bhavissati,
imassa parÄjayo bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya
micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 182] [\x 182/]

 

49. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: candaggÄho bhavissati suriyaggÄho bhavissati nakkhattaggÄho
bhavissati. CandimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati candimasuriyÄnaṃ
uppathagamanaṃ bhavissati nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati
nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. UkkÄpÄto bhavissati. DisÄá¸Äho
bhavissati. BhÅ«micÄlo bhavissati. Evaṃ vipÄko devadundubhi bhavissati.
EvaṃvipÄko candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ
vodÄnaṃ bhavissati. EvaṃvipÄko candaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄko
suriyaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄko nakkhattaggÄho bhavissati.
EvaṃvipÄkaṃ candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ
candimasuriyÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ
pathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄko ukkÄpÄto bhavissati. EvaṃvipÄko
disÄá¸Äho bhavissati. EvaṃvipÄko bhÅ«micÄlo bhavissati. EvaṃvipÄko
devadundÅ«bhi bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ
ogamanaṃ saá¹…kileso vodÄnaṃ bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

50. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: subbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati dubbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Subhikkhaṃ
bhavissati dubbhikkhaṃ bhavissati. Khemaṃ bhavissati bhayaṃ bhavissati.
Rogo bhavissati Ärogyaṃ bhavissati. MuddÄ gaṇanÄ saṃkhÄnaṃ kÄveyyaṃ
lokÄyataṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

51. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: ÄvÄhanaṃ vivÄhanaṃ saṃvadanaṃ vivadanaṃ saṃkiraṇaṃ
vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ
jivhÄnitthambhanaṃ hanusaṃhananaṃ hatthÄbhijappanaṃ hanujappanaṃ
kaṇṇajappanaṃ ÄdÄsapañhaṃ kumÄripañhaṃ devapañhaṃ Ädiccupaá¹­á¹­hÄnaṃ
mahatupaá¹­á¹­hÄnaṃ abbhujjalanaṃ sirivhÄyanaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 184] [\x 184/]

 

52. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti -
seyyathīdaṃ: santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūrikammaṃ vassakammaṃ
vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikiraṇaṃ Äcamanaṃ nahÄpanaṃ juhanaṃ
vamanaṃ virecanaṃ uddhavirecanaṃ adhovirecanaṃ sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ
nettapatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ sÄlÄkiyaṃ sallakattiyaṃ
dÄrakatikicchÄ mÅ«labhesajjÄnaṃ anuppadÄnaṃ osadhÄ«naṃ paá¹­imokkho. Iti vÄ
iti evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

53. Atha kho so ambaṭṭha bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ
samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha khattiyo
muddhÄvasitto nihatapaccÄmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati yadidaṃ
paccatthikato, evameva kho ambaṭṭha bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci
bhayaṃ samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. So iminÄ ariyena
sÄ«lakkhandhena samannÄgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ
kho ambaṭṭha bhikkhu sīlasampanno hoti.

 

54. Kathañca ambaá¹­á¹­ha bhikkhu indirayesu gutatadvÄro hoti? Idha ambaá¹­á¹­ha
bhikkhu cakkhunÄ rÅ«paṃ disvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇametaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄdomanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvÄssaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati
rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriya saṃvaraṃ Äpajjati. Sotena saddaṃ
sutvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇametaṃ
sotendriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄdomanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ
anvÄssaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati rakkhati sotendriyaṃ,
sotendriye saṃvaraṃ Äpajjati. GhÄṇena gandhaṃ ghÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ«
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇametaṃ ghÄnindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄdomanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvÄssaveyyuṃ tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati rakkhati ghÄṇindriyaṃ, ghÄṇindriye saṃvaraṃ
Äpajjati. JivhÄya rasaṃ sÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇametaṃ jivhindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄdomanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvÄssaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati rakkhati
jivhindriyaṃ, jivhindriye saṃvaraṃ Äpajjati. KÄyena phoá¹­á¹­habbaṃ
phusitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇametaṃ
kÄyindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄdomanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ
anvÄssaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati rakkhati kÄyindriyaṃ,
kÄyindriye saṃvaraṃ Äpajjati. ManasÄ dhammaṃ viññÄya na nimittaggÄhÄ«
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇametaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄdomanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvÄssaveyyuṃ tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ
Äpajjati. So iminÄ ariyena indriyasaṃvarena samannÄgato ajjhattaṃ
abyÄsekasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu indriyesu
guttadvÄro hoti.

 

[BJT Page 186] [\x 186/]

 

55. Kathañca ambaá¹­á¹­ha bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti? Idha
ambaá¹­á¹­ha bhikkhu abhikkante paá¹­ikkante sampajÄnakÄrÄ« hoti, Älokite
vilokite sampajÄnakÄrÄ« hoti, samiñjite pasÄrite sampajÄnakÄrÄ« hoti,
saá¹…ghÄá¹­ipattacÄ«varadhÄraṇe sampajÄnakÄrÄ« hoti, asite pÄ«te khÄyite sÄyite
sampajÄnakÄrÄ« hoti, uccÄrapassÄvakamme sampajÄnakÄrÄ« hoti, gate á¹­hite
nisinne sutte jÄgarite bhÄsite tuṇhÄ«bhÄve sampajÄnakÄrÄ« hoti. Evaṃ kho
ambaá¹­á¹­ha bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti.

 

56. Kathañca ambaṭṭha bhikkhu santuṭṭho hoti?

 

Idha ambaá¹­á¹­ha bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄrikena cÄ«varena
kucchiparihÄrikena piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva
pakkamati. SeyyathÄpÄ« ambaá¹­á¹­ha pakkhi sakuṇo yena yeneva á¸eti
sapattabhÄro’va á¸eti, evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti
kÄyaparihÄrikena cÄ«varena kucchiparihÄrikena piṇá¸apÄtena. So yena yeneva
pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. Evaṃ kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu santuá¹­á¹­ho
hoti.

 

57. So iminÄ ca ariyena sÄ«lakkhandhena samannÄgato iminÄ ca ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato iminÄ ca ariyena satisampajaññena
samannÄgato imÄya ca ariyÄya santuá¹­á¹­hiyÄ samannÄgato vivittaṃ senÄsanaṃ
bhajati araññaṃ rukkhamÅ«laṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susÄnaṃ
vanapatthaṃ abbhokÄsaṃ palÄlapuñjaṃ. So pacchÄbhattaṃ
piṇá¸apÄtapaá¹­ikkanto nisÄ«dati pallaá¹…kaṃ ÄbhujitvÄ ujuṃ kÄyaṃ paṇidhÄya
parimukhaṃ satiṃ upaá¹­á¹­hapetvÄ.

 

58. So abhijjhaṃ loke pahÄya vigatÄbhijjhena cetasÄ viharati abhijjhÄya
cittaṃ parisodheti. ByÄpÄdapadosaṃ pahÄya abyÄpannacitto viharati
sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampi, byÄpÄdapadosÄ cittaṃ parisodheti.
ThÄ«namiddhaṃ pahÄya vigatathÄ«namiddho viharati Älokasaññī sato
sampajÄno, thÄ«namiddhÄ cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahÄya
anuddhato viharati ajjhattaṃ vūpasantacitto, uddhaccakukkuccaṃ cittaṃ
parisodheti. Vicikicchaṃ pahÄya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathÄ«
kusalesu dhammesu, vicikicchÄya cittaṃ parisodheti.

 

[BJT Page 188] [\x 188/]

 

59. SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha puriso iṇaṃ ÄdÄya kammante payojeyya tassa te
kammantÄ samijjheyyuṃ, so yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca
byantÄ«kareyya, siyÄ cassa uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄya, tassa
evamassa: ‘ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ÄdÄya kammante payojesiṃ tassa me te
kammantÄ samijjhiṃsu so’haṃ yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca
byantÄ«akÄsiṃ. Atthi ca me uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄyÄ’ti. So
tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

 

60. SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha puriso ÄbÄdhiko assa dukkhito bÄḷhagilÄno,
bhattaṃ cassa nacchÄdeyya, na cassa kÄye balamattÄ. So aparena samayena
tambhÄ ÄbÄdhÄ mucceyya bhattañcassa chÄdeyya siyÄ cassa kÄye balamattÄ.
Tassa evamassa: ‘ahaṃ bo pubbe ÄbÄdhiko ahosiṃ dukkhito bÄḷhagilÄno
bhattaṃ me nacchÄdesi na cassa me Äsi kÄye balamattÄ. So’mhi etarahi
tamhÄ ÄbÄdhÄ mutto bhattañca me chÄdeti atthi ca me kÄye balamattÄ’ti,
so tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ.

 

61. SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha puriso bandhanÄgÄre baddho assa, so aparena
samayena tambhÄ bandhanÄgÄrÄ mucceyya sotthinÄ abbayena, na cassa kiñci
bhogÄnaṃ vayo. Tassa evamassa: ‘ahaṃ kho pubbe bandhanÄgÄre baddho
ahosiṃ. So’mhi etarahi tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mutto sotthinÄ abbayena.
Natthi ca me kiñci bhogÄnaṃ vayo’ti. So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ
adhigaccheyya somanassaṃ.

 

62. SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha puriso dÄso assa anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na
yenakÄmaá¹…gamo. So aparena samayena tamhÄ dÄsabyÄ mucceyya attÄdhÄ«no
aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo. Tassa evamassa: ‘ahaṃ kho pubbe dÄso
ahosiṃ anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na yenakÄmaá¹…gamo. So’mhi etarahi tamhÄ
dÄsabyÄ mutto attÄdhÄ«no aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo’ti. So
tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

 

[BJT Page 190] [\x 190/]

 

63. SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha puriso sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ
paá¹­ipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantÄraṃ
nitthareyya sotthinÄ gÄmantaṃ anupÄpuṇeyya khemaṃ appaá¹­ibhayaṃ. Tassa
evamassa: ‘ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ paá¹­ipajjiṃ
dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So’mhi etarahi taṃ kantÄraṃ tiṇṇo sotthinÄ
gÄmantaṃ anuppatto khemaṃ appaá¹­ibhaya’nti. So tato nidÄnaṃ labhetha
pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ.

 

Evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu yathÄ iṇaṃ yathÄ rogaṃ yathÄ bandhanÄgÄraṃ
yathÄ dÄsabyaṃ yathÄ kantÄraddhÄnamaggaṃ evaṃ ime pañcanÄ«varaṇe appahÄ«ne
attani samanupassati. SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha Änaṇyaṃ yathÄ Ärogyaṃ yathÄ
bandhanÄ mokkhaṃ yathÄ bhujissaṃ yathÄ khemantabhÅ«miṃ evameva kho
ambaṭṭha bhikkhu ime pañcanīvaraṇe pahīne attani samanupassati.

 

64. Tassime pañcanÄ«varaṇe pahīṇe attani samanupassato pÄmojjaṃ jÄyati,
pamuditassa pÄ«ti jÄyati, pÄ«timanassa kÄyo passambhati, passaddhakÄyo
sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samÄdhiyati.

 

65. So vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicÄraṃ
vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena abhisanneti parisanneti paripÅ«reti
parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena
apphuṭaṃ hoti.

 

66. SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha dakkho nahÄpako vÄ nahÄpakantevÄsÄ« vÄ kaṃsathÄle
nahÄnÄ«yacuṇṇÄni ÄkiritvÄ udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sanneyya,
sÄyaṃ nahÄnÄ«yapiṇá¸Ä« snehÄnugatÄ snehaparetÄ sÄntarabÄhirÄ phuá¹­Ä snehena,
na ca pagghariṇī,

 

Evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu imameva kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena
abhisanneti parisanneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti. Idampi’ssa hoti
caraṇasmiṃ.

 

67. Puna ca paraṃ ambaá¹­á¹­ha bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ
sampasÄdanaṃ cetaso ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ
dutiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ samÄdhijena
pÄ«tisukhena abhisanneti parisanneti paripÅ«reti parippharati nÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

[BJT Page 192] [\x 192/]

 

68. SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha udakarahado gambhÄ«ro ubbhidodako, tassa nevassa
puratthimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na dakkhiṇÄya disÄya udakassa
Äyamukhaṃ, na pacchimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na uttarÄya disÄya
udakassa Äyamukhaṃ, devo ca na kÄlena kÄlaṃ sammÄ dhÄraṃ
anuppaveccheyya, atha kho tamhÄ ca udakarahadÄ sÄ«tÄ vÄridhÄrÄ
ubbhijjitvÄ tameva udakarahadaṃ sÄ«tena vÄrinÄ abhisanneyya1
parisanneyya2 paripÅ«reyya paripphareyya, nÄssa kiñci sabbÄvato
udakarahadassa sÄ«tena vÄrinÄ apphuá¹­aṃ assa,

 

Evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu imameva kÄyaṃ samÄdhijena pÄ«tisukhena
abhisanneti parisanneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti. Idampi’ssa hoti
caraṇasmiṃ.

 

69. Puna ca paraṃ ambaá¹­á¹­ha bhikkhu pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca
viharati sato sampajÄno, sukhañca kÄyena paá¹­isaṃvedeti, yantaṃ ariyÄ
Äcikkhanti: upekkhako satimÄ sukhavihÄrÄ«ti taṃ tatiyaṃ jhÄnaṃ
upasampajja viharati.

 

So imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisanneti parisanneti paripÅ«reti
parippharati, nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ
hoti.

 

SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha uppaliniyaṃ vÄ paduminiyaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kiniyaṃ vÄ
appekaccÄni uppalÄni vÄ padumÄni vÄ puṇá¸arÄ«kÄni vÄ udake jÄtÄni udake
saṃvaddhÄni udakÄnuggatÄni antonimuggaposÄ«ni tÄni yÄva caggÄ yÄva ca
mÅ«lÄ sÄ«tena cÄrinÄ abhisannÄni parisannÄni3 paripÅ«rÄni paripphuá¹­Äni
nÄssa kiñci sabbÄvataṃ uppalÄnaṃ vÄ padumÄnaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kÄnaṃ vÄ sÄ«tena
vÄrinÄ apphuá¹­aṃ assa,

 

Evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena
abhisanneti parisanneti paripÅ«reti parippharati nÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ hoti. Idampi’ssa hoti caraṇasmiṃ.

 

70. Puna ca paraṃ ambaá¹­á¹­ha bhikkhu sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca
pahÄnÄ pubbeva somanassadomanassÄnaṃ atthaá¹…gamÄ adukkhamasukhaṃ
upekkhÄsatipÄrisuddhiṃ catutthaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti nÄssa
kiñci sabbÄvato kÄyassa parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha puriso odÄtena vatthena sasÄ«saṃ pÄrupitvÄ nisinno
assa, nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa odÄtena vatthena apphuá¹­aṃ assa,
evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu imameva kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ
pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti. Idampi’ssa hoti
caraṇasmiṃ.

 

Idaṃ kho taṃ ambaṭṭha caraṇaṃ.

 

1. Abhisandeyya, machasaṃ.
2. Parisandeyya, machasaṃ.
3. AbhisandÄni parisandÄni, machasaṃ. AbhisaniddhÄni parisaniddhÄni?

 

[BJT Page 194] [\x 194/]

 

71. (Puna ca paraṃ ambaá¹­á¹­ha) so evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ
pajÄnÄti: ayaṃ kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo
odanakummÄsÅ«pacayo aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo.
Idaṃ ca pana me viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddhanti.

 

SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha maṇi veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso suparikammakato
accho vippasanno anÄvilo sabbÄkÄrasampanno, tatrassa suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ
vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ. Tamenaṃ cakkhumÄ
puriso hatthe karitvÄ paccavekkheyya: ayaṃ kho maṇi veḷuriyo subho
jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso suparikammakato accho vippasanno anÄvilo
sabbÄkÄrasampanno. Tatiradaṃ suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ
odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ’ti.

 

Evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ pajÄnÄti: ayaṃ
kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo odanakummÄsÅ«pacayo
aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ ca pana me
viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddhanti. Idampi’ssa hoti vijjÄya.

 

72. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte manomayaṃ kÄyaṃ
abhinimminanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So imambhÄ kÄyÄ aññaṃ
kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ ahÄ«nindriyaṃ.

 

[BJT Page 196] [\x 196/]

 

SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha puriso muñjamhÄ Ä«sikaṃ pabbÄheyya. Tassa evamassa:
ayaṃ muñjo, ayaṃ Ä«sikÄ, añño muñjo, aÃ±Ã±Ä Ä«sikÄ, muñjamhÄtveva Ä«sikÄ
pabbÄḷhÄ’ti. SeyyathÄ vÄ pana ambaá¹­á¹­ha puriso asiṃ kosiyÄ pabbÄheyya,
tassa evamassa: ayaṃ asi, ayaṃ kosi, añño asi, aÃ±Ã±Ä kosi, kosiyÄ tveva
asi pabbÄḷho’ti. SeyyathÄ vÄ pana ambaá¹­á¹­ha puriso ahiṃ karaṇá¸Ä
uddhareyya, tassa evamassa: ayaṃ ahi, ayaṃ karaṇá¸o, añño ahi, añño
karaṇá¸o, karaṇá¸Ätveva ahi ubbhato’ti. Evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu
evaṃsamÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese
mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ
abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ ahÄ«nindriyaṃ. Idampi’ssa
hoti vijjÄya.

 

73. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte iddhividhÄya
cittaṃ abhinÄ«harati, abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ
paccanubhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti, bahudhÄpi hutvÄ eko hoti,
ÄcÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ asajjamÄno
gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. PathaviyÄ pi ummujjanimujjaṃ karoti
seyyathÄpi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi pathaviyaṃ.
Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhi sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parimasati
parimajjati, yÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha dakkho kumbhakÄro vÄ kumbhakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatÄya mattikÄya yaṃ yadeva bhÄjanavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya. SeyyathÄ vÄ pana ambaá¹­á¹­ha dakkho
dantakÄrovÄ dantakÄrantevÄsÄ« vÄ suparikammakatasmiṃ dantasmiṃ yaṃ yadeva
dantavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ tadeva kareyya abhinipphÄdeyya. SeyyathÄ vÄ
pana ambaá¹­á¹­ha dakkho suvaṇṇakÄro vÄ suvaṇṇakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ suvaṇṇasmiṃ yaṃ yadeva suvaṇṇavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya, evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu evaṃ
samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vÄ«gatÅ«pakkilese mudubhÅ«te
kammaniye á¹­hite Äneñjappatte iddhividhÄya cittaṃ abhinÄ«harati
abhininnÄmeti.

 

[BJT Page 198] [\x 198/]

 

So anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti
bahudhÄpi hutvÄ eko hoti. Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ
tiropabbataṃ asajjamÄno gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. PathaviyÄpi
ummujjanimujjaṃ karoti seyyathÄpi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati
seyyathÄpi paá¹­haviyaṃ. Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhi
sakuṇo. Ime’pi candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ
parimasati. Parimajjati. YÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti.
Idampi’ssa hoti vijjÄya.

 

74. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte1 dibbÄya
sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbÄya sotadhÄtuyÄ
visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti dibbe ca mÄnuse ca ye
dūre sannike ca.

 

SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha puriso addhÄnamaggapaá¹­ipanno so suṇeyya
bherisaddampi mudiá¹…gasaddampi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddampi. Tassa
evamassa: bherisaddo itipi mudiá¹…gasaddo itipi saá¹…khapaṇavadeṇá¸isaddo
itipi. Evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte dibbÄya sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti.

 

So dibbÄya sotadhÄtuyÄ visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti
dibbe ca mÄnuse ca ye dÅ«re santike ca. Idampi’ssa hoti vijjÄya.

 

75. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte Äneñjappatte
cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhininnÄmeti. So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ
cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti:

 

SarÄgaṃ vÄ cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti,
VÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti,
Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti,
VÄ«tadosaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti,
Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti pajÄnÄti,
VÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti,
Saá¹…khittaṃ vÄ cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄti,
Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ cittanti pajÄnÄti,
Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti,
Amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti,
Sauttaraṃ vÄ cittaṃ sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti,
Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti pajÄnÄti,
SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti,
AsamÄhitaṃ vÄ cittaṃ asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti,
Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ cittanti pajÄnÄti,
Avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti,

 

1. Ānejjappatte (kesuci potthakesu)

 

[BJT Page 200] [\x 200/]

 

SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha itthi vÄ puriso vÄ daharo vÄ yuvÄ maṇá¸anajÄtiko
ÄdÄse vÄ parisuddhe pariyodÄte acche vÄ udakapatte sakaṃ mukhanimittaṃ
paccavekkhamÄno sakaṇikaṃ vÄ sakaṇikanti jÄneyya, akaṇikaṃ vÄ akaṇikanti
jÄneyya, evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti.

 

So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti:

 

“SarÄgaṃ vÄ cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti,
VÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti,
Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti,
VÄ«tadosaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti,
Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti pajÄnÄti,
VÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti,
Saá¹…khittaṃ vÄ cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄti,
Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ cittanti pajÄnÄti,
Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti,
Amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti,
Sauttaraṃ vÄ cittaṃ sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti,
Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti pajÄnÄti,
SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti,
AsamÄhitaṃ vÄ cittaṃ asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti,
Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ cittanti pajÄnÄti,
Avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti,
Idampissa hoti vijjÄya.

 

76. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Änañjeppatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati. SeyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampi jÄtiyo
jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe
aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe “amutrÄsiṃ evannÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ. TatrÄpÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno”ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati.

 

[BJT Page 202] [\x 202/]

 

SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha puriso sakambhÄ gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya, tamhÄpi
gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya, so tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ
paccÄgaccheyya, tassa evamassa: ahaṃ kho sakamhÄ gÄmÄ amuṃ gÄmaṃ
agacchiṃ. Tatra evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ abhÄsiṃ evaṃ tuṇhÄ«
ahosiṃ. TamhÄpi gÄmÄ amuṃ gÄmaṃ agacchiṃ. TatrÄpi evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ
nisÄ«diṃ evaṃ abhÄsiṃ evaṃ tuṇhÄ« ahosiṃ. So’mhi tamhÄ gÄmÄ sakaññeva
gÄmaṃ paccÄgato’ti,

 

Evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudrabhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati: seyyathÄ«daṃ ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasapi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampÄ« jÄtiyo
jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe
aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe: amutrÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ. TatrÄpÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno’ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati. Idampi’ssa hoti vijjÄya.

 

77. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ
cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti:
ime vata bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena
samannÄgatÄ manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraṇÄ
apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ
kÄyasucaritena samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena
samannÄgatÄ ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ.
Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti
dibbena cakkhunÄ vÄ«suddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne
upapajjamÄne hÄ«ne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page
satte pajÄnÄti.

 

[BJT Page 204] [\x 204/]

 

SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha majjhe siṃghÄá¹­ake pasÄdo, tattha cakkhumÄ puriso
á¹­hito passeyya manusse gehaṃ pavisante’pi nikkhamante’pi rathiyÄ
vÄ«tisañcarante’pi majjhe siṃghÄá¹­ake nisinne’pi. Tassa evamassa: ete
manussÄ gehaṃ pavisanti. Ete nikkhamanti. Ete rathiyÄ vÄ«tisañcaranti.
Ete majjhe siṃghÄá¹­ake nisinnÄ’ti.

 

Evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ
cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇīte suvaṇṇe dubabaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti:
ime vata bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena
samannÄgatÄ manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hÄ«kammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraṇÄ
apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ
kÄyasucaritena samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena
samannÄgatÄ ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hÄ«kÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ.
Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti
dibbena cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne
upapajjamÄne hÄ«ne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate
yathÄkapammÅ«page satte pajÄnÄti. Idampi’ssa hoti vijjÄya.

 

78. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ
khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti.

 

So idaṃ dukkhanti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.
Ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.
Ayaṃ dukkhanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.
Ayaṃ dukkhanirodhagÄminipaá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.
Ime ÄsavÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.
Ayaṃ Äsavasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.
Ayaṃ Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.
Ayaṃ ÄsavanirodhagÄminÄ« paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.

 

Tassa evaṃ jÄnato evaṃ passato kÄmÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati,
bhavÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati, avijjÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati.
Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti.

 

‘KhÄ«á¹‡Ä jÄti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nÄparaṃ itthattÄyÄ’ti pajÄnÄti.

 

[BJT Page 206] [\x 206/]

 

SeyyathÄpi ambaá¹­á¹­ha pabbatasaá¹…khepe udakarahado accho vippasanno
anÄvilo, tattha cakkhumÄ puriso tÄ«re á¹­hito passeyya sippisambukampi
sakkharakaá¹­halampi macchagumbampi carantampi tiá¹­á¹­hantampi. Tassa
evamassa: ayaṃ kho udakarahado accho vippasanno anÄvilo. Tatirame
sippisambukÄ’pi sakkharakaá¹­halÄ’pi macchagumbÄ’pi caranti’pi
tiá¹­á¹­hanti’pÄ«ti. Evameva kho ambaá¹­á¹­ha bhikkhu samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti.

 

So ‘idaṃ dukkhanti’ yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.

 

‘Ayaṃ dukkhanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ dukkhanirodhagÄminÄ« paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.

 

‘Ime ÄsavÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ Äsavasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.

 

‘Ayaṃ Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.

 

Tassa evaṃ jÄnato evaṃ passato kÄmÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati,
bhavÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati, avijjÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati.
Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti.

 

‘KhÄ«á¹‡Ä jÄti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nÄparaṃ itthattÄyÄ’ti pajÄnÄti. Ayaṃ kho sÄ ambaá¹­á¹­ha vijjÄ.

 

79. Ayaṃ vuccati ambaá¹­á¹­ha bhikkhu vijjÄsampanno itipi, caraṇa sampanno
itipi, vijjÄcaraṇasampanno itipi. ImÄya ca ambaá¹­á¹­ha vijjÄcaraṇasampadÄya
caraṇasampadÄya ca aÃ±Ã±Ä vijjÄsampadÄ ca caraṇasampadÄ ca uttaritarÄ vÄ
paṇītatarÄ vÄ natthi.

 

80. ImÄya kho ambaá¹­á¹­ha anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya [PTS Page 101]
[\q 101/] cattÄri apÄyamukhÄni bhavanti. KatamÄni cattÄri? Idha
ambaá¹­á¹­ha ekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ imañceva anuttaraṃ
vijjÄcaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamÄno khÄrivivadhamÄdÄya araññÄyatanaṃ
ajjhogÄhati pavattaphalabhojano bhavissÄmÄ«ti. So aññadatthu
vijjÄcaraṇasampannasseva paricÄrako sampajjati. ImÄya kho ambaá¹­á¹­ha
anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya idaṃ paá¹­hamaṃ apÄyamukhaṃ bhavati.

 

81. Puna ca paraṃ ambaá¹­á¹­ha idhekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ imañceva
anuttaraṃ vijjÄcaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamÄno
pavattaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamÄno kuddÄlapiá¹­akaṃ ÄdÄya
araññÄyatanamajjhogÄhati kandamÅ«laphalabhojano bhavissÄmÄ«ti. So
aññadatthu vijjÄcaraṇasampannasseva paricÄrako sampajjati. ImÄya ca kho
ambaá¹­á¹­ha anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya idaṃ dutiyaṃ apÄyamukhaṃ
bhavati.

 

[BJT Page 208] [\x 208/]

 

82. Puna ca paraṃ ambaá¹­á¹­ha idhekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ imañceva
anuttaraṃ vijjÄcaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamÄno
pavattaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamÄno kandamÅ«laphalabhojanatañca
anabhisambhuṇamÄno gÄmasÄmantaṃ vÄ nigamasÄmantaṃ vÄ agyÄgÄraṃ karitvÄ
aggiṃ paricaranto acchati. So aññadatthu vijjÄcaraṇasampannasseva
paricÄriko sampajjati. ImÄya kho ambaá¹­á¹­ha anuttarÄya
vijjÄcaraṇasampadÄya idaṃ tatiyaṃ apÄyamukhaṃ bhavati.

 

83. Puna ca paraṃ ambaá¹­á¹­ha idhekacco samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ imañceva
anuttaraṃ vijjÄcaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamÄno pavattaphalabhojanañca
anabhisambhuṇamÄno kandamÅ«laphalabhojananañca anabhisambhuṇamÄno
aggiparicariyañca anabhisambhuṇamÄno [PTS Page 102]
[\q 102/] cÄtummahÄpathe catudvÄraṃ agÄraṃ karitvÄ acchati: yo
imÄhi catÅ«hi disÄhi Ägamissati samaṇo vÄ brÄhmaṇo vÄ tamahaṃ yathÄsatti
yathÄbalaṃ paá¹­ipÅ«jessÄmÄ«ti. So aññadatthu vijjÄcaraṇasampannasseva
paricÄrako sampajjati. ImÄya kho ambaá¹­á¹­ha anuttarÄya
vijjÄcaraṇasampadÄya idaṃ catutthaṃ apÄyamukhaṃ bhavati.

 

ImÄya kho ambaá¹­á¹­ha anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya imÄni cattÄri apÄyamukhÄni bhavanti.

 

84. Taṃ kimmaññasi ambaá¹­á¹­ha? Api nu tvaṃ imÄya anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya sandissasi sÄcariyako?”Ti.

 

“No hidaṃ bho gotama. Ko cÄhaṃ bho gotama sÄcariyako? KÄ ca anuttarÄ
vijjÄcaraṇasampadÄ? Ä€rakÄ’haṃ bho gotama anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya
sÄcariyako”ti.

 

“Taṃ kimmaññasi ambaá¹­á¹­ha? Api nu tvaṃ imañceva anuttaraṃ
vijjÄcaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamÄno khÄrivivadhamÄdÄya
araññavanamajjhogÄhasi sÄcariyako pavattaphalabhojano bhavissÄmiti?”

 

“No hidaṃ bho gotama. ”

 

“Taṃ kimmaññasi ambaá¹­á¹­ha? Api nu tvaṃ imañceva anuttaraṃ
vijjÄcaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamÄno pavattaphalabhojanatañca
anabhisambhuṇamÄno kuddÄlapiá¹­akaṃ ÄdÄya araññavanamajjhogÄhasi
sÄcariyako kandamÅ«laphalabhojano bhavissÄmÄ«ti?”

 

“No hidaṃ bho gotama. ”

 

“Taṃ kimmaññasi ambaá¹­á¹­ha? Api nu tvaṃ imañceva anuttaraṃ
vijjÄcaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamÄno pavattaphalabhojananañca
anabhisambhuṇamÄno kandamÅ«laphalabhojanatañca anabhisambhuṇamÄno
gÄmasÄmantaṃ vÄ nigamasÄmantaṃ vÄ agyÄgÄraṃ karitvÄ aggiṃ paricaranto
acchasi sÄcariyako? “Ti

 

[PTS Page 103] [\q 103/] “no hidaṃ bho gotama. ”

 

[BJT Page 210] [\x 210/]

 

“Taṃ kimmaññasi ambaá¹­á¹­ha api nu tvaṃ imañceva anuttaraṃ
vijjÄcaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamÄno pavattaphalabhojanatañca
anabhisambhuṇamÄno kandamÅ«laphalabhojanatañca anabhisambhuṇamÄno
aggiparicariyañca anabhisambhuṇamÄno cÄtummahÄpathe catudvÄraṃ agÄraṃ
karitvÄ acchasi sÄcariyako, yo imÄhi catÅ«hi disÄhi Ägamissati samaṇo vÄ
brÄhmaṇo vÄ taṃ mayaṃ yathÄsatti yathÄbalaṃ paá¹­ipÅ«jessÄmÄti?”

 

“No hidaṃ bho gotama. ”

 

85. Iti kho ambaá¹­á¹­ha imÄya ceva tvaṃ anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya
parihÄ«no sÄcariyako. Ye cime anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya cattÄri
apÄyamukhÄni bhavanti, tato ca tvaṃ parihÄ«no sÄcariyako. BhÄsitÄ kho
pana te esÄ ambaá¹­á¹­ha Äcariyena brÄhmaṇena pokkharasÄdinÄ vÄcÄ “ke ca
muṇá¸akÄ samaṇakÄ ibbhÄ kaṇhÄ bandhupÄdapaccÄ, kÄ ca tevijjÄnaṃ
brÄhmaṇÄnaṃ sÄkacchÄ”ti, attanÄ ÄpÄyiko’pi aparipÅ«rayamÄno. Passa
ambaá¹­á¹­ha yÄva aparaddhañca te idaṃ Äcariyassa brÄhmaṇassa
pokkharasÄdissa.

 

86. BrÄhmaṇo kho pana ambaá¹­á¹­ha pokkharasÄdÄ« rañño pasenadissa kosalassa
dattikaṃ bhuñjati. Tassa rÄjÄ pasenadi kosalo sammukhÄ«bhÄvampi na
dadÄti. YadÄpi tena manteti tirodussena manteti. Yassa kho pana ambaá¹­á¹­ha
dhammikaṃ payataṃ bhikkhaṃ patigaṇheyya, kathaṃ tassa rÄjÄ pasenadÄ«
kosalo sammukhÄ«bhÄvampi na dadeyya? Passa ambaá¹­á¹­ha yÄvaaparaddhañca te
idaṃ Äcariyassa brÄhmaṇassa pokkharasÄdissa.

 

Taṃ kimmaññasi ambaá¹­á¹­ha? RÄjÄ pasenadi kosalo hatthigÄ«vÄya vÄ nisinno
assapiá¹­á¹­he vÄ nisinno rathÅ«patthare vÄ á¹­hito uggehi vÄ rÄjaññehi vÄ
kiñcideva [PTS Page 104] [\q 104/]
mantaṇaṃ manteyya, so tamhÄ padesÄ apakkamma ekamantaṃ tiá¹­á¹­heyya. Atha
Ägaccheyya suddo vÄ suddadÄso vÄ, so tasmiṃ padese á¹­hito tadeva mantaṇaṃ
manteyya: evampi rÄjÄ pasenadi kosalo Äha evampi rÄjÄ pasenadÄ« kosalo
ÄhÄti. Api nu so rÄjabhaṇitaṃ vÄ bhaṇati rÄjamantaṃ vÄ manteti, ettÄvatÄ
so assa rÄjÄ vÄ rÄjamahÄmatto vÄti?”

 

“No hidaṃ bho gotama. ”

 

87. Evameva kho tvaṃ ambaá¹­á¹­ha, ye te ahesuṃ brÄhmaṇÄnaṃ pubbakÄ isayo
mantÄnaṃ kattÄro mantÄnaṃ pavattÄro, yesamidaṃ etarahi brÄhmaá¹‡Ä porÄṇaṃ
mantapadaṃ gÄ«taṃ pavuttaṃ samÅ«hitaṃ tadanuggÄyanti tadanubhÄsanti
bhÄsitamanubhÄsanti vÄcitamanuvÄcenti, seyyathÄ«daṃ: aá¹­á¹­ako vÄmako
vÄmadevo vessÄmitto yamataggÄ« aá¹…giraso bhÄradvÄjo vÄseá¹­á¹­ho kassapo
bhagu, tyÄhaṃ mante adhiyÄmi sÄcariyako’ti tÄvatÄ tvaṃ bhavissasi isi vÄ
isittÄya vÄ paá¹­inno’ti netaṃ á¹­hÄnaṃ vijjati.

 

[BJT Page 212] [\x 212/]

 

88. Taṃ kimmaññasi ambaá¹­á¹­ha kinti te sutaṃ brÄhmaṇÄnaṃ vuddhÄnaṃ
mahallakÄnaṃ ÄcariyapÄcariyÄnaṃ bhÄsamÄnÄnaṃ: “ye te ahesuṃ brÄhmaṇÄnaṃ
pubbakÄ isayo mantÄnaṃ kattÄro mantÄnaṃ pavattÄro, yesamidaṃ etarahi
brÄhmaá¹‡Ä porÄṇaṃ mantapadaṃ gÄ«taṃ pavuttaṃ samÅ«hitaṃ tadanugÄyanti
tadanubhÄsanti bhÄsitamanubhÄsanti vÄcitamanuvÄcenti seyyathÄ«daṃ:
aá¹­á¹­ako, vÄmako, vÄmadevo, vessÄmitto, yamataggi, aá¹…giraso, bhÄradvÄjo,
vÄseá¹­á¹­ho, kassapo, bhagu - evaṃ su te sunhÄtÄ suvilittÄ kappitakesamassÅ«
Ämuttamaṇikuṇá¸alÄbharaá¹‡Ä odÄtavatthavasanÄ pañcahi kÄmaguṇehi samappitÄ
samaá¹…gibhÅ«tÄ paricÄrenti, seyyathÄpi tvaṃ etarahi sÄcariyako?”Ti.

 

[PTS Page 105] [\q 105/] “no hidaṃ bho gotama. ”

 

89. “Evaṃ su te sÄlÄ«naṃ odanaṃ sucimaṃsÅ«pasecanaṃ vicitakÄlakaṃ
anekasÅ«paṃ anekabyañjanaṃ paribhuñjanti, seyyathÄpi tvaṃ etarahi
sÄcariyako?”Ti.

 

“No hidaṃ bho gotama. ”

 

“Evaṃ su te veá¹­hanakapassÄhi nÄrÄ«hi paricÄrenti seyyathÄpi tvaṃ etarahi sÄcariyako?”Ti.

 

“No hidaṃ bho gotama. ”

 

“Evaṃ su te kuttavÄlehi vaḷavÄrathehi dÄ«ghÄhi patodalaá¹­á¹­hihi vÄhane
vitudentÄ vipariyÄyanti seyyathÄpi tvaṃ etarahi sÄcariyako?”Ti.

 

” No hidaṃ bho gotama. ”

 

“Evaṃ su te ukkiṇṇaparikhÄsu okkhittapalighÄsu nagarÅ«pakÄrikÄsu
dÄ«ghÄsibaddhehi purisehi rakkhÄpeti seyyathÄpi tvaṃ etarahi
sÄcariyako?”Ti.

 

” No hidaṃ bho gotama. ”

 

Iti kho ambaá¹­á¹­ha neva tvaṃ isi, na isittÄya paá¹­ipanno sÄcariyako. Yassa
kho pana ambaá¹­á¹­ha mayi kaá¹…khÄ vÄ vimati vÄ, so maṃ pañhena, ahaṃ
veyyakaraṇena sodhissÄmÄ«”ti.

 

90. Atha kho bhagavÄ vihÄrÄ nikkhamma caá¹…kamaṃ abbhuá¹­á¹­hÄsi. Ambaá¹­á¹­ho’pi
mÄṇavo vihÄrÄ nikkhamma caá¹…kamaṃ abbhuá¹­á¹­hÄsi. Atha kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo
bhagavantaṃ caá¹…kamantaṃ anucaá¹…kamamÄno kÄye
dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇÄni samannesi. Addasa kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo
bhagavato kÄye dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇÄni yebhuyyena á¹­hapetvÄ [PTS Page 106]
[\q 106/] dve. DvÄ«su mahÄpurisalakkhaṇesu kaá¹…khati vicikicchati
nÄdhimuccati na sampasÄ«dati kosohite ca vatthaguyhe1 pahÅ«tajivhatÄya ca.

 

1. KoÅ›Ävahita vasatuguhya. (MahÄyÄnikÄdÄ«naṃ ganthesu)

 

[BJT Page 214] [\x 214/]

 

91. Atha kho bhagavato etadahosi: passati kho me ayaṃ ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo
dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇÄni yebhuyyena á¹­hapetvÄ dve. DvÄ«su
mahÄpurisalakkhaṇesu kaá¹…khati vicikicchati nÄdhimuccati na sampasÄ«dati
kosohite ca vatthaguyhe pahÅ«tajivhatÄya cÄti.

 

Atha kho bhagavÄ tathÄrÅ«paṃ iddhÄbhisaá¹…khÄraṃ abhisaá¹…kÄsi yathÄ addasa
ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo bhagavato kosohitaṃ vatthaguyhaṃ. Atha kho bhagavÄ
jivhaṃ ninnÄmetvÄ ubho’pi kaṇṇasotÄni anumasi parimasi. Ubho’pi
nÄsikÄsotÄni anumasi parimasi. Kevalampi naḷÄá¹­amaṇá¸alaṃ jivhÄya chÄdesi.

 

Atha kho ambaá¹­á¹­hassa mÄṇavassa etadahosi: samannÄgato kho samaṇo gotavo
dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇehi paripuṇṇehi no aparipuṇṇehÄ«ti bhagavantaṃ
etadavoca: “handa ca’dÄni mayaṃ bho gotama gacchÄma. BahukiccÄ mayaṃ
bahukaraṇīyĔti.

 

“Yassa’dÄni tvaṃ ambaá¹­á¹­ha kÄlaṃ maññasÄ«ti”.

 

Atha kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo vaḷavÄrathamÄruyha pakkÄmi.

 

92. Tena kho pana samayena brahmaṇo pokkharasÄdi ukkaá¹­á¹­hÄya nikkhamitvÄ
mahatÄ brÄhmaṇagaṇena saddhiṃ sake ÄrÄme nisinno hoti ambaá¹­á¹­haṃ yeva
mÄṇavaṃ patimÄnento. Atha kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo yena sako ÄrÄmo tena
pÄyÄsi. YÄvatikÄ yÄnassa bhÅ«mi yÄnena gantvÄ yÄnÄ paccorohitvÄ
pattiko’va yena brÄhmaṇo pokkharasÄdÄ« tenupasaá¹…kami, upasaá¹…kamitvÄ
brÄhmaṇaṃ pokkharasÄdiṃ abhivÄdetvÄ ekamantaṃ nisÄ«di.

 

93. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ brÄhmaṇo pokkharasÄdÄ«
etadavoca: kacci tÄta ambaá¹­á¹­ha addasa taṃ bhavantaṃ gotamanti?.

 

“AddasÄma kho bho taṃ bhavantaṃ gotamanti. ”

 

“Kacci tÄta ambaá¹­á¹­ha taṃ bhavantaṃ gotamaṃ tathÄ [PTS Page 107] [\q 107/] santo yeva saddo abbhuggato no aññathÄ? Kacci pana bho so bhavaṃ gotamo tÄdiso no aññÄdiso?”Ti.

 

“TathÄ santo yeva bho taṃ bhavantaṃ gotamaṃ saddo abbhuggato no aññathÄ.
TÄdiso’va bho so bhavaṃ gotamo no aññÄdiso. SamannÄgato ca bho so
bhavaṃ gotamo dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇehi paripuṇṇehi no
aparipuṇṇehÄ«”ti.

 

[BJT Page 216] [\x 216/]

 

“Ahu pana te tÄta ambaá¹­á¹­ha samaṇena gotamena saddhiṃ kocideva kathÄsallÄpo?”Ti.

 

“Ahu kho yeva bho samaṇena gotamena saddhiṃ kocideva kathÄsallÄpo?”Ti.

 

“YathÄkathaṃ pana te tÄta ambaá¹­á¹­ha ahu samaṇena gotamena saddhiṃ kocideva kathÄsallÄpo?”Ti.

 

Atha kho ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo yÄvatako ahosi bhagavatÄ saddhiṃ kathÄsallÄpo taṃ sabbaṃ brÄhmaṇassa pokkharasÄdissa Ärocesi.

 

94. Evaṃ vutte brÄhmaṇo pokkharasÄdÄ« ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ etadavoca: “aho
vata re, amhÄkaṃ paṇá¸itaka! Aho vata re amhÄkaṃ bahussutaka! Aho vata
re, amhÄkaṃ tevijjaka! EvarÅ«pena kira bho puriso atthacarakena kÄyassa
bhedÄ parammaraá¹‡Ä apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapajjeyya. Yadeva
kho tvaṃ ambaá¹­á¹­ha taṃ bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ Äsajja Äsajja avacÄsi. Atha
kho bhavaṃ gotamo amhe’pi evaṃ upaneyya upaneyya avaca. Abho vata re,
amhÄkaṃ paṇá¸itaka! Aho vata re, amhÄkaṃ bahussutaka! Aho vata re,
amhÄkaṃ tevijjaka! EvarÅ«pena kira bho puriso atthacarakena kÄyassa bhedÄ
parammaraá¹‡Ä apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapajjeyyÄ”ti kupito
anattamano ambaá¹­á¹­haṃ mÄṇavaṃ padasÄ yeva pavattesi. Icchati ca tÄvadeva
bhagavantaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

95. [PTS Page 108] [\q 108/] atha kho te
brÄhmaá¹‡Ä brÄhmaṇaṃ pokkharasÄdiṃ etadavocuṃ: ativikÄlo kho bho ajja
samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. SvedÄni bhavaṃ pokkharasÄtÄ«
samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamissatÄ«”ti.

 

Atha kho brÄhmaṇo sake nivesane paṇītaṃ khÄdanÄ«yaṃ bhojanÄ«yaṃ
paá¹­iyÄdÄpetvÄ yÄnesu ÄropetvÄ ukkÄsu dhÄriyamÄnÄsu ukkaá¹­á¹­hÄya niyyÄsi.
Yena icchÄnaá¹…galavanasaṇá¸o tena pÄyÄsi. YÄvatikÄ yÄnassa bhÅ«mi yÄnena
gantvÄ yÄnÄ paccorohitvÄ pattiko’va yena bhagavÄ tenupasaá¹…kami.
Upasaá¹…kamitvÄ bhagavatÄ saddhiṃ sammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ
vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«di. Ekamantaṃ nisinno kho brÄhmaṇo
pokkharasÄdÄ« bhagavantaṃ etadavoca: “ÄgamÄnukhavidha bho gotama amhÄkaṃ
antevÄsÄ« ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo?”Ti.

 

[BJT Page 218] [\x 218/]

 

“Ä€gamÄ kho te antevÄsÄ« ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo”ti.

 

“Ahu pana te bho gotama ambaá¹­á¹­hena mÄṇavena saddhiṃ kocideva kathÄsallÄpo?”Ti.

 

“Ahu kho me brÄhmaṇa ambaá¹­á¹­hena mÄṇavena saddhiṃ kocideva kathÄsallÄpo”ti.

 

“YathÄkathaṃ pana te bho gotama ahu ambaá¹­á¹­hena mÄṇavena saddhiṃ kocideva kathÄsallÄpo?”Ti.

 

Atha kho bhagavÄ yÄvatiko ahosi ambaá¹­á¹­hena mÄṇavena saddhiṃ kathÄsallÄpo, taṃ sabbaṃ brÄhmaṇassa pokkharasÄdissa Ärocesi.

 

“Evaṃ vutte brÄhmaṇo pokkharasÄdi bhagavantaṃ etadavoca: bÄlo bho gotama
ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo. Khamatu bhavaṃ gotamo ambaá¹­á¹­hassa mÄṇavassÄ”ti.

 

“SukhÄ« hotu brÄhmaṇa ambaá¹­á¹­ho mÄṇavo”ti.

 

96. [PTS Page 109] [\q 109/] atha kho
brÄhmaṇo pokkharasÄdi bhagavato kÄye dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇÄni
samannesi. AddasÄ kho brÄhmaṇo pokkharasÄdÄ« bhagavato kÄye
dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇÄni yebhuyyena á¹­hapetvÄ dve. DvÄ«su
mahÄpurisalakkhaṇesu kaá¹…khati vicikicchati nÄdhimuccati na sampasÄ«dati
kosohite ca vatthaguyhe pahÅ«tajivhatÄya ca.

 

97. Atha kho bhagavato etadahosi: passati kho me ayaṃ brÄhmaṇo
pokkharasÄdÄ« dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇÄni yebhuyyena á¹­hapetvÄ dve.
DvÄ«su mahÄpurisalakkhaṇesu kaá¹…khati vicikicchati nÄdhimuccati na
sampasÄ«dati kosohite ca vatthaguyhe pahÅ«tajivhatÄya cÄti.

 

Atha kho bhagavÄ tathÄrÅ«paṃ iddhÄbhisaá¹…khÄraṃ abhisaá¹…khÄsÄ« yathÄ addasa
brÄhmaṇo pokkharasÄdÄ« bhagavato kosohitaṃ vatthaguyhaṃ. Atha kho bhagavÄ
jivhaṃ ninnÄmetvÄ ubho’pi kaṇṇasotÄni anumasi, paá¹­imasi, ubho’pi
nÄsikÄsotÄni anumasi, paá¹­imasi. Kevalampi naḷÄá¹­amaṇá¸alaṃ jivhÄya
chÄdesi.

 

98. Atha kho brÄhmaṇassa pokkharasÄdissa etadahosi: “samannÄgato kho
samaṇo gotamo dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇehi paripuṇṇehi no
aparipuṇṇehÄ«”ti bhagavantaṃ etadavoca: adhivÄsetu me bhavaṃ gotamo
ajjatanÄya bhattaṃ saddhiṃ bhikkhusaá¹…ghenÄ”ti. AdhivÄsesi bhagavÄ
tuṇhÄ«bhÄvena.

 

99. Atha kho brÄhmaṇo pokkharasÄdÄ« bhagavato, adhivÄsanaṃ viditvÄ
bhagavato kÄlaṃ Ärocesi: kÄlo bho gotama, niá¹­á¹­hitaṃ bhattanti. ‘

 

[BJT Page 220] [\x 220/]

 

Atha kho bhagavÄ pubbanhasamayaṃ nivÄsetvÄ pattacÄ«varamÄdÄya saddhiṃ
bhikkhusaá¹…ghena yena buhmaṇassa pokkharasÄdissa parivesanÄ
tenupasaá¹…khami. Upasaá¹…kamitvÄ paññatte Äsane nisÄ«di. Atha kho brÄhmaṇo
pokkharasÄtÄ« bhagavantaṃ paṇītena khÄdanÄ«yena bhojanÄ«yena sahatthÄ
santappesi sampavÄresi. MÄṇavakÄ’pi bhikkhusaá¹…ghaṃ. Atha kho brÄhmaṇo
pokkharasÄtÄ« bhagavantaṃ bhuttÄviṃ onÄ«tapattapÄṇiṃ aññataraṃ nÄ«caṃ
Äsanaṃ gahetvÄ ekamantaṃ nisÄ«di.

 

100. Ekamantaṃ nisinnassa kho brÄhmaṇassa pokkharasÄdissa [PTS Page 110]
[\q 110/] bhagavÄ ÄnupubbÄ«kathaṃ kathesi, seyyathÄ«daṃ: dÄnakathaṃ
sÄ«lakathaṃ saggakathaṃ kÄmÄnaṃ ÄdÄ«navaṃ okÄraṃ saṃkilesaṃ nekkhamme ca
Änisaṃsaṃ pakÄsesi. YadÄ bhagavÄ aññÄsi brÄhmaṇaṃ pokkharasÄtiṃ
kallacittaṃ muducittaṃ vinīvaraṇacittaṃ udaggacittaṃ pasannacittaṃ, atha
yÄ buddhÄnaṃ sÄmukkaṃsikÄ dhammadesanÄ taṃ pakÄsesi: dukkhaṃ samudayaṃ
nirodhaṃ maggaṃ.

 

SeyyathÄpi nÄma suddhaṃ vatthaṃ apagatakÄḷakaṃ sammadeva rajanaṃ
paá¹­iggaṇheyya, evameva brÄhmaṇassa pokkharasÄdissa tasmiṃ yeva Äsane
virajaṃ vÄ«tamalaṃ dhammacakkhuṃ udapÄdi yaṃ kiñci samudayadhammaṃ sabbaṃ
taṃ nirodhadhammanti.

 

101. Atha kho brÄhmaṇo pokkharasÄdÄ« diá¹­á¹­hadhammo pattadhammo
viditadhammo pariyogÄḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho
vesÄrajjappatto aparappaccayo satthusÄsane bhagavantaṃ etadavoca:
“abhikkantaṃ bho gotama abhikkantaṃ bho gotama. SeyyathÄpi bho gotama
nikkujjitaṃ vÄ ukkujjeyya paá¹­icchannaṃ vÄ vivareyya mūḷhassa vÄ maggaṃ
Äcikkheyya andhakÄre vÄ telapajjotaṃ dhÄreyya cakkhumanto rÅ«pÄni
dakkhintÄ«ti, evameva bhotÄ gotamena anekapariyÄyena dhammo pakÄsito.
EsÄhaṃ bho gotama saputto sabhariyo sapariso sÄmacco bhavantaṃ gotamaṃ
saraṇaṃ gacchÄmi dhammañca bhikkhusaá¹…ghañca. UpÄsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo
dhÄretu ajjatagge pÄṇupetaṃ saraṇaṃ gataṃ. YathÄ ca bhavaṃ gotamo
ukkaá¹­á¹­hÄya aññÄni upÄsakakulÄni upasaá¹…kamati evameva bhavaṃ gotamo
pokkharasÄdikulaṃ upasaá¹…kamatu. Tattha ye te mÄṇavakÄ vÄ mÄṇavikÄ vÄ
bhavantaṃ gotamaṃ abhivÄdessanti vÄ paccuá¹­á¹­hissanti vÄ Äsanaṃ vÄ udakaṃ
vÄ dassanti cittaṃ vÄ pasÄdessanti, tesaṃ taṃ bhavissanti dÄ«gharattaṃ
hitÄya sukhÄyÄ”ti. “KalyÄṇaṃ vuccati brÄhmaṇĔti.

 

Ambaṭṭhasuttaṃ tatiyaṃ.

 

Piá¹­ava:222

 

4

 

[PTS Page 111] [\q 111/] soṇadaṇá¸asuttaṃ

 

1. Evaṃ me sutaṃ. Ekaṃ samayaṃ bhagavÄ aá¹…gesu cÄrikaṃ caramÄno mahatÄ
bhikkhusaá¹…ghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi yena campÄ
tadavasari. Tatra sudaṃ bhagavÄ campÄyaṃ viharati gaggarÄya pokkharaṇiyÄ
tīre.

 

Tena kho pana samayena soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo campaṃ ajjhÄvasati sattussadaṃ
satiṇakaá¹­á¹­hodakaṃ sadhaññaṃ rÄjabhoggaṃ raÃ±Ã±Ä mÄgadhena seniyena
bimbisÄrena dinnaṃ rÄjadÄyaṃ brahmadeyyaṃ.

 

2. Assosuṃ kho campeyyakÄ brÄhmaṇagahapatikÄ “samaṇo khalu bho gotamo
sakyaputto sakyakulÄ pabbajito aá¹…gesu cÄrikaṃ caramÄno mahatÄ
bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi campaṃ anuppatto,
campÄyaṃ viharati gaggarÄya pokkharaṇiyÄ tÄ«re. Taṃ kho pana bhavantaṃ
gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo abbhuggato: “itipi so bhagavÄ arahaṃ
sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ« anuttaro
purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ’ti. So imaṃ
lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ
sadevamanussaṃ sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti
ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ
kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakÄseti. SÄdhu kho pana
tathÄrÅ«pÄnaṃ arahataṃ dassanaṃ hotÄ«”ti.

 

3. [PTS Page 112] [\q 112/] atha kho
campeyyakÄ brÄhmaṇagahapatikÄ campÄya nikkhamitvÄ saá¹…ghasaá¹…ghÄ« gaṇībhÅ«tÄ
yena gaggarÄ pokkharaṇī tenupasaá¹…kamanti.

 

4. Tena kho pana samayena soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo uparipÄsÄde divÄseyyaṃ
upagato hoti. AddasÄ kho soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo campeyyake
brÄhmaṇagahapatike campÄya nikkhamitvÄ saá¹…ghasaá¹…ghÄ« gaṇībhÅ«te yena
gaggarÄ pokkharaṇī tenupasaá¹…kamante. DisvÄ khattaṃ Ämantesi: “kinnu kho
bho khatte campeyyakÄ brÄhmaṇagahapatikÄ campÄya nikkhamitvÄ
saá¹…ghasaá¹…ghÄ« gaṇībhÅ«tÄ yena gaggarÄ pokkharaṇī tenupasaá¹…kamantÄ«?”Ti

 

[BJT Page 224] [\x 224/]

 

“Atthi kho bho samaṇo gotamo sakyaputto sakyakulÄ pabbajito aá¹…gesu
cÄrikaṃ caramÄno mahatÄ bhikkhusaá¹…ghena saddhiṃ pañcamattehi
bhikkhusatehi campaṃ anuppatto campÄya viharati gaggarÄya pokkharaṇiyÄ
tÄ«re. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo abbhuggato:
‘itipi so bhagavÄ arahaṃ sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato
lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho
bhagavÄ’ti. Tamete bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamantÄ«”ti.

 

5. Tena hi bho khatte yena campeyyakÄ brÄhmaṇagahapatikÄ tenupasaá¹…kama.
Upasaá¹…kamitvÄ campeyyake brÄhmaṇagahapatike evaṃ vadehi: “soṇadaṇá¸o bho
brÄhmaṇo evamÄha: ‘Ägamentu kira bhavanto soṇadaṇá¸o’pi brÄhmaṇo samaṇaṃ
gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamissatÄ«”ti.

 

‘Evaṃ bho’ti kho so khattÄ soṇadaṇá¸assa brÄhmaṇassa paá¹­issutvÄ yena
campeyyakÄ brÄhmaṇagahapatikÄ tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ campeyyake
brÄhmaṇa gahapatike etadavoca: [PTS Page 113]
[\q 113/] “soṇadaṇá¸o bho brÄhmaṇo evamÄha: “ÄgamentÅ« kira
bhavanto. Soṇadaṇá¸o’pi brÄhmaṇo samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamissatÄ«”ti.

 

6. Tena kho pana samayena nÄnÄverajjakÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ pañcamattÄni
brÄhmaṇasatÄni campÄyaṃ paá¹­ivasanti kenacideva karaṇīyena. Assosuṃ kho
te brÄhmaṇÄ: ’soṇadaṇá¸o kira brÄhmaṇo samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamissatÄ«’ti. Atha kho te brÄhmaá¹‡Ä yena soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo
tenupasaá¹…kamiṃsu. Upasaá¹…kamitvÄ soṇadaṇá¸aṃ brÄhmaṇaṃ etadavocuṃ: ’saccaṃ
kira bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamissatÄ«’?”Ti

 

“Evaṃ kho me bho hoti ahampi samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamissÄmÄ«”ti.

 

7. “MÄ bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kami. Na arahati
bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Sace bhavaṃ
soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamissati, bhoto soṇadaṇá¸assa
yaso hÄyissati samaṇassa gotamassa yaso abhivaá¸á¸hissati. Yampi bhoto
soṇadaṇá¸assa yaso hÄyissati samaṇassa gotamassa yaso abhivaá¸á¸hissati,
iminÄ paá¹…gena na arahati bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ soṇadaṇá¸aṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

[BJT Page 226] [\x 226/]

 

Bhavaṃ hi soṇadaṇá¸o ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko
yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho jÄtivÄdena.

 

Yampi bhavaṃ soṇadaṇá¸o ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca,
saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho
jÄtivÄdena. IminÄ paá¹…gena na arahati bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ
soṇadaṇá¸aṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi soṇadaṇá¸o aá¸á¸ho mahaddhano mahÄbhogo.

 

Yampi bhavaṃ soṇadaṇá¸o aá¸á¸ho mahaddhano mahÄbhogo. IminÄ paá¹…gena na
arahati bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo
tveva gotamo arahati bhavantaṃ soṇadaṇá¸aṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi soṇadaṇá¸o [PTS Page 114] [\q 114/]
ajjhÄyako mantadharo tiṇṇaṃ vedÄnaṃ pÄragÅ« sanighaṇá¸ukeá¹­ubhÄnaṃ
sÄkkharappabhedÄnaṃ itihÄsapañcamÄnaṃ, padako, veyyÄkaraṇo,
lokÄyatamahÄpurisalakkhaṇesu anavayo.

 

Yampi bhavaṃ soṇadaṇá¸o ajjhÄyako mantadharo tiṇṇaṃ vedÄnaṃ pÄragÅ«
sanighaṇá¸ukeá¹­ubhÄnaṃ sÄkkharappabhedÄnaṃ itihÄsapañcamÄnaṃ, padako,
veyyÄkaraṇo, lokÄyatamahÄpurisalakkhaṇesu anavayo. IminÄ paá¹…gena na
arahati bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo
tveva gotamo arahati bhavantaṃ soṇadaṇá¸aṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi soṇadaṇá¸o abhirÅ«po dassanÄ«yo pÄsÄdiko paramÄya
vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato brahmavaṇṇī brahmavaccasÄ«, akkhuddÄvakÄso
dassanÄya.

 

Yampi bhavaṃ soṇadaṇá¸o abhirÅ«po dassanÄ«yo pÄsÄdiko paramÄya
vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato brahmavaṇṇī brahmavaccasÄ«, akkhuddÄvakÄso
dassanÄya. IminÄ paá¹…gena na arahati bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ
soṇadaṇá¸aṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi soṇadaṇá¸o sÄ«lavÄ vuddhasÄ«lÄ« vuddhasÄ«lena samannÄgato.

 

Yampi bhavaṃ soṇadaṇá¸o sÄ«lavÄ vuddhasÄ«lÄ« vuddhasÄ«lena samannÄgato. IminÄ
paá¹…gena na arahati bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ soṇadaṇá¸aṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi soṇadaṇá¸o kalyÄṇavÄco kalyÄṇavÄkkaraṇo, poriyÄ vÄcÄya samannÄgato vissaá¹­á¹­hÄya anelagalÄya atthassa viññÄpaniyÄ.

 

Yampi bhavaṃ soṇadaṇá¸o kalyÄṇavÄco kalyÄṇavÄkkaraṇo, poriyÄ vÄcÄya
samannÄgato vissaá¹­á¹­hÄya anelagalÄya atthassa viññÄpaniyÄ. IminÄ paá¹…gena
na arahati bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.
Samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ soṇadaṇá¸aṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Bhavaṃ hi soṇadaṇá¸o bahunnaṃ ÄcariyapÄcariyo, tīṇi mÄṇavakasatÄni mante
vÄceti. BahÅ« kho pana nÄnÄdisÄ nÄnÄjanapadÄ mÄṇavakÄ Ägacchanti bhoto
soṇadaṇá¸assa santike mantatthikÄ mante adhÄ«yitukÄmÄ.

 

Yampi bhavaṃ soṇadaṇá¸o bahunnaṃ ÄcariyapÄcariyo, tīṇi mÄṇavasatÄni mante
vÄceti. BahÅ« kho pana nÄnÄdisÄ nÄnÄjanapadÄ mÄṇavakÄ Ägacchanti bhoto
soṇadaṇá¸assa santike mantatthikÄ mante adhÄ«yitukÄmÄ. IminÄ paá¹…gena na
arahati bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo
tveva gotamo arahati bhavantaṃ soṇadaṇá¸aṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi soṇadaṇá¸o jiṇṇo vuddho mahallako addhagato vayo anuppatto. Samaṇo gotamo taruṇo ceva taruṇapabbajito ca.

 

Yampi bhavaṃ soṇadaṇá¸o jiṇṇo vuddho mahallako addhagato vayo anuppatto.
Samaṇo gotamo taruṇo ceva taruṇapabbajito ca. IminÄ paá¹…gena na arahati
bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva
gotamo arahati bhavantaṃ soṇadaṇá¸aṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi soṇadaṇá¸o rañño mÄgadhassa seniyassa bimbisÄrassa sakkato garukato mÄnito pÅ«jito apacito.

 

Yampi bhavaṃ soṇadaṇá¸o rañño mÄgadhassa seniyassa bimbisÄrassa sakkato
garukato mÄnito pÅ«jito apacito. IminÄ paá¹…gena na arahati bhavaṃ
soṇadaṇá¸o samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo
arahati bhavantaṃ soṇadaṇá¸aṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi soṇadaṇá¸o brÄhmaṇassa pokkharasÄtissa sakkato garukato mÄnito pÅ«jito apacito.

 

Yampi bhavaṃ soṇadaṇá¸o brÄhmaṇassa pokkharasÄtissa sakkato garukato
mÄnito pÅ«jito apacito. IminÄ paá¹…gena na arahati bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇaṃ
gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ
soṇadaṇá¸aṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

[BJT Page 228] [\x 228/]

 

Bhavaṃ hi soṇadaṇá¸o campaṃ ajjhÄvasati sattussadaṃ satiṇakaá¹­á¹­hodakaṃ
sadhaññaṃ rÄjabhoggaṃ raÃ±Ã±Ä mÄgadhena seniyena bimbisÄrena dinnaṃ
rÄjadÄyaṃ brahmadeyyaṃ.

 

Yampi bhavaṃ soṇadaṇá¸o campaṃ ajjhÄvasati sattussadaṃ satiṇakaá¹­á¹­hodakaṃ
sadhaññaṃ rÄjabhoggaṃ raÃ±Ã±Ä mÄgadhena seniyena bimbisÄrena dinnaṃ
rÄjadÄyaṃ brahmadeyyaṃ, iminÄ paá¹…gena na arahati bhavaṃ soṇadaṇá¸o
samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati
bhavantaṃ soṇadaṇá¸aṃ dassanÄya upasaá¹…kamitunti.

 

8. Evaṃ vutte soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo te brÄhmaṇe etadavoca: [PTS Page 115]
[\q 115/] tena hi bho mamapi suṇÄtha, yathÄ mayameva arahÄma taṃ
bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ natveva arahati so bhavaṃ
gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo khalu bho gotamo ubhato
sujÄto mÄtito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ,
akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho jÄtivÄdena.

 

Yampi bho samaṇo gotamo ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca,
saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho
jÄtivÄdena, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
usaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo mahantaṃ ñÄtisaá¹…ghaṃ ohÄya pabbajito.

 

Yampi bho samaṇo gotamo mahantaṃ ñÄtisaá¹…ghaṃ ohÄya pabbajito,
iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo pahÅ«taṃ hiraññasuvaṇṇaṃ ohÄya pabbajito bhÅ«migatañca vehÄsaá¹­á¹­hañca.

 

Yampi bho samaṇo gotamo pahÅ«taṃ hiraññasuvaṇṇaṃ ohÄya pabbajito
bhÅ«migatañca vehÄsaá¹­á¹­hañca, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo
amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ
gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo daharo’va samÄno yuvÄ susu kÄḷakeso bhadrena
yobbaṇena samannÄgato paá¹­hamena vayasÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajito.

 

Yampi bho samaṇo gotamo daharo’va samÄno yuvÄ susu kÄḷakeso bhadrena
yobbaṇena samannÄgato paá¹­hamena vayasÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajito,
iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo akÄmakÄnaṃ mÄtÄpitunnaṃ assumukhÄnaṃ rudantÄnaṃ
kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ
pabbajito.

 

Yampi bho samaṇo gotamo akÄmakÄnaṃ mÄtÄpitunnaṃ assumukhÄnaṃ rudantÄnaṃ
kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ
pabbajito, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo abhirÅ«po dassanÄ«yo pÄsÄdiko paramÄya
vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato brahmavaṇṇī brahmavaccasÄ« akkhuddÄvakÄso
dassanÄya.

 

Yampi bho samaṇo gotamo abhirÅ«po dassanÄ«yo pÄsÄdiko paramÄya
vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato brahmavaṇṇī brahmavaccasÄ« akkhuddÄvakÄso
dassanÄya, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo sÄ«lavÄ ariyasÄ«li kusalasÄ«lÄ« kusalasÄ«lena samannÄgato.

 

Yampi bho samaṇo gotamo sÄ«lavÄ ariyasÄ«li kusalasÄ«li kusalasÄ«lena
samannÄgato, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

[BJT Page 230] [\x 230/]
Samaṇo khalu bho gotamo kalyÄṇavÄco kalyÄṇavÄkkaraṇo poriyÄ vÄcÄya samannÄgato vissaá¹­á¹­hÄya anelagalÄya atthassa viññÄpaniyÄ.

 

Yampi bho samaṇo gotamo kalyÄṇavÄco kalyÄṇavÄkkaraṇo poriyÄ vÄcÄya
samannÄgato vissaá¹­á¹­hÄya anelagalÄya atthassa viññÄpaniyÄ, iminÄpaá¹…gena
na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho
mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo bahunnaṃ ÄcariyapÄcariyo.

 

Yampi bho samaṇo gotamo bahunnaṃ ÄcariyapÄcariyo, iminÄpaá¹…gena na
arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho
mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo khīṇakÄmarÄgo vigatacÄpallo.

 

Yampi bho samaṇo gotamo khīṇakÄmarÄgo vigatacÄpallo, iminÄpaá¹…gena na
arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho
mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo kammavÄdÄ« kiriyavÄdÄ« apÄpapurekkhÄro brahmaññÄya pajÄya.

 

Yampi bho samaṇo gotamo kammavÄdÄ« kiriyavÄdÄ« apÄpapurekkhÄro brahmaññÄya
pajÄya, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo uccÄ kulÄ pabbajito asambhinnakhattiyakulÄ.

 

Yampi bho samaṇo gotamo uccÄ kulÄ pabbajito asambhinnakhattiyakulÄ,
iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo aá¸á¸hÄ kulÄ pabbajito mahaddhanÄ mahÄbhogÄ.

 

Yampi bho samaṇo gotamo aá¸á¸hÄ kulÄ pabbajito mahaddhanÄ mahÄbhogÄ,
iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

[PTS Page 116] [\q 116/] samaṇaṃ khalu bho gotamaṃ tiroraá¹­á¹­hÄ tirojanapadÄ sampucchituṃ Ägacchanti.

 

Yampi bho samaṇaṃ gotamaṃ tiroraá¹­á¹­hÄ tirojanapadÄ sampucchituṃ
Ägacchanti, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇaṃ khalu bho gotamaṃ anekÄni devatÄsahassÄni pÄṇehi saraṇaṃ gatÄni.

 

Yampi bho samaṇaṃ gotamaṃ anekÄni devatÄsahassÄni pÄṇehi saraṇaṃ gatÄni,
iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇaṃ khalu bho gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo abbhuggato ‘itipi so
bhagavÄ arahaṃ sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ«
anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ’ti.

 

Yampi bho samaṇaṃ gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo abbhuggato ‘itipi so
bhagavÄ arahaṃ sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ«
anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ’ti,
iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇehi samannÄgato.

 

Yampi bho samaṇo gotamo dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇehi samannÄgato,
iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo ehisÄgatavÄdÄ« sakhilo sammodako abbhÄkuá¹­iko uttÄnamukho pubbabhÄsÄ«.

 

Yampi bho samaṇo gotamo ehisÄgatavÄdÄ« sakhilo sammodako abbhÄkuá¹­iko
uttÄnamukho pubbabhÄsÄ«, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ
gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo catunnaṃ parisÄnaṃ sakkato garukato mÄnito pÅ«jito apacito.

 

Yampi bho samaṇo gotamo catunnaṃ parisÄnaṃ sakkato garukato mÄnito
pÅ«jito apacito, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇe khalu bho gotame bahÅ« devÄ manussÄ ca abhippasannÄ.

 

Yampi bho samaṇe gotame bahÅ« devÄ manussÄ ca abhippasannÄ, iminÄpaá¹…gena
na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho
mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

[BJT Page 232] [\x 232/]

 

Samaṇo khalu bho gotamo yasmiṃ gÄme vÄ nigame vÄ paá¹­ivasati, na tasmiṃ gÄme vÄ nigame vÄ amanussÄ manusse viheá¹­henti.

 

Yampi bho samaṇo gotamo yasmiṃ gÄme vÄ nigame vÄ paá¹­ivasati, na tasmiṃ
gÄme vÄ nigame vÄ amanussÄ manusse viheá¹­henti, iminÄpaá¹…gena na arahati
so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva
arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo saá¹…ghÄ« gaṇī gaṇÄcariyo puthutitthakarÄnaṃ aggamakkhÄyati.

 

Yampi bho samaṇo gotamo saá¹…ghÄ« gaṇī gaṇÄcariyo puthutitthakarÄnaṃ
aggamakkhÄyati, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

YathÄ kho pana bho ekesaṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ yathÄ vÄ tathÄ vÄ yaso
samudÄgacchati na hevaṃ samaṇassa gotamassa yaso samudÄgato. Atha kho
anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya samaṇassa gotamassa yaso samudÄgato. . .

 

Samaṇaṃ khalu bho gotamaṃ rÄjÄ mÄgadho seniyo bimbisÄro saputto sabhariyo sapariso sÄmacco pÄṇehi saraṇaṃ gato.

 

Yampi bho samaṇaṃ gotamaṃ rÄjÄ mÄgadho seniyo bimbisÄro saputto
sabhariyo sapariso sÄmacco pÄṇehi saraṇaṃ gato, iminÄpaá¹…gena na arahati
so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva
arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇaṃ khalu bho gotamaṃ rÄjÄ pasenadÄ« kosalo saputto sabhariyo sapariso sÄmacco pÄṇehi saraṇaṃ gato.

 

Yampi bho samaṇaṃ gotamaṃ rÄjÄ pasenadÄ« kosalo saputto sabhariyo
sapariso sÄmacco pÄṇehi saraṇaṃ gato, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ
gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ
bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇaṃ khalu bho gotamaṃ brÄhmaṇo pokkharasÄtÄ« saputto sabhariyo sapariso sÄmacco pÄṇehi saraṇaṃ gato.

 

Yampi bho samaṇaṃ gotamaṃ brÄhmaṇo pokkharasÄtÄ« saputto sabhariyo
sapariso sÄmacco pÄṇehi saraṇaṃ gato. IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ
gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ
bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo rañño mÄgadhassa seniyassa bimbisÄrassa sakkato garukato mÄnito pÅ«jito apacito.

 

Yampi bho samaṇo gotamo rañño mÄgadhassa seniyassa bimbisÄrassa sakkato
garukato mÄnino pÅ«jito apacito, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo
amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ
bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo rañño pasenadissa kosalassa sakkato garukato mÄnito pÅ«jito apacito.

 

Yampi bho samaṇo gotamo rañño pasenadissa kosalassa sakkato garukato
mÄnito pÅ«jito apacito, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo brÄhmaṇassa pokkharasÄtissa sakkato garukato mÄnito pÅ«jito apacito.

 

Yampi bho samaṇo gotamo brÄhmaṇassa pokkharasÄtissa sakkato garukato
mÄnito pÅ«jito apacito, iminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

[PTS Page 117] [\q 117/] samaṇo khalu
bho gotamo campaṃ anuppatto campÄyaṃ viharati gaggarÄya pokkharaṇiyÄ
tÄ«re. Ye kho pana bho keci samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ amhÄkaṃ gÄmakkhettaṃ
Ägacchanti, atithÄ« no te honti. AtithÄ« kho panamhehi sakkÄtabbÄ
garukÄtabbÄ mÄnetabbÄ pÅ«jetabbÄ apacetabbÄ. Yampi bho samaṇo gotamo
campaṃ anuppatto campÄyaṃ viharati gaggarÄya pokkharaṇiyÄ tÄ«re.
AtithamhÄkaṃ samaṇo gotamo. Atithi kho panamhehi sakkÄtabbo garukÄtabbo
mÄnetabbo pÅ«jetabbo apacetabbo. IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo
amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho pana mayameva arahÄma taṃ
bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Ettake kho ahaṃ bho tassa bhoto gotamassa guṇe pariyÄpuṇÄmi. No ca kho
so bhavaṃ gotamo ettakavaṇṇo. AparimÄṇavaṇṇo hi so bhavaṃ gotamo”ti.

 

[BJT Page 234] [\x 234/]

 

9. Evaṃ vutte te brÄhmaá¹‡Ä soṇadaṇá¸aṃ brÄhmaṇaṃ etadavocuṃ: ‘yathÄ kho
bhavaṃ soṇadaṇá¸o samaṇassa gotamassa vaṇṇe bhÄsati ito ce’pi so bhavaṃ
gotamo yojanasate viharati, alameva saddhena kulaputtena dassanÄya
upasaṅkamituṃ api puṭosena1. Tena hi bho sabbeva mayaṃ samaṇaṃ gotamaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamissÄmÄ”ti.

 

Atha kho soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo mahatÄ brÄhmaṇagaṇena saddhiṃ yena gaggarÄ pokkharaṇī tenupasaá¹…kami.

 

10. Atha kho soṇadaṇá¸assa brÄhmaṇassa tirovanasaṇá¸agatassa evaṃ cetaso
parivitakko udapÄdi: “ahañceva kho pana samaṇaṃ gotamaṃ pañhaṃ
puccheyyaṃ, tatra ce maṃ samaṇo gotamo evaṃ vadeyya: ‘na kho esa
brÄhmaṇa pañho evaṃ pucchÄ«tabbo, evaṃ nÄmesa buhmaṇa pañho
pucchitabbo’ti. Tena maṃ ayaṃ parisÄ paribhaveyya: ‘bÄlo soṇadaṇá¸o
brÄhmaṇo abyatto, [PTS Page 118] [\q 118/]
nÄsakkhi samaṇaṃ gotamaṃ yoniso pañhaṃ pucchitunti’. Yaṃ kho panÄyaṃ
parisÄ paribhaveyya, yaso’pi tassa hÄyetha, yassa kho pana yaso hÄyetha
bhogÄ’pi tassa hÄyeyyuṃ. YasoladdhÄ kho panamhÄkaṃ bhogÄ. Mañceva kho
pana samaṇo gotamo pañhaṃ puccheyya, tassa cÄhaṃ pañhassa veyyÄkaraṇena
cittaṃ na ÄrÄdheyyaṃ, tatra ce maṃ samaṇo gotamo evaṃ vadeyya: ‘na kho
esa brÄhmaṇa pañho evaṃ vyÄkÄtabbo. Evaṃ nÄmesa brÄhmaṇa pañho
vyÄkÄtabbo’ti, tena maṃ ayaṃ parisÄ paribhaveyya: ‘bÄlo soṇaṇá¸o
brÄhmaṇo, abyatto nÄsakkhi samaṇassa gotamassa pañhassa veyyÄkaraṇena
cittaṃ ÄrÄdhetunti. Yaṃ kho panÄyaṃ parisÄ paribhaveyya, yaso’pi tassa
hÄyetha. Yassa kho pana yaso hÄyetha bhogÄpi tassa hÄyeyyuṃ. YasoladdhÄ
kho panamhÄkaṃ bhogÄ. Ahaṃ ceva kho pana evaṃ samÄ«pagato samÄno
adisvÄ’va samaṇaṃ gotamaṃ nivatteyyaṃ, tena maṃ ayaṃ parisÄ
paribhaveyya: ‘bÄlo soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo abyatto mÄnatthaddho bhÄ«to ca. No
visahi samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Kathaṃ hi nÄma
samÄ«pagato samÄno adisvÄ samaṇaṃ gotamaṃ nivattissatÄ«?’Ti. Yaṃ kho
panÄyaṃ parisÄ paribhaveyya yaso’pi tassa hÄyetha. Yassa kho pana yaso
hÄyetha, bhogÄ’pi tassa hÄyeyyuṃ. YasoladdhÄ kho panamhÄkaṃ bhogÄ”ti.

 

11. Atha kho soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo yena bhagavÄ tenupasaá¹…kami.
Upasaá¹…kamitvÄ bhagavatÄ saddhiṃ sammodi. SammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ
vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«di. CampeyyakÄpi kho brÄhmaṇagahapatikÄ
appekacce bhagavantaṃ abhivÄdetvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃsu. Appekacce
bhagavatÄ saddhiṃ sammodiṃsu. SammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ
ekamantaṃ nisÄ«diṃsu. Appekacce yena bhagavÄ tenañjaliṃ panÄmetvÄ
ekamantaṃ nisÄ«diṃsu. Appekacce nÄmagottaṃ sÄvetvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃsu.
Appekacce tuṇhÄ«bhÅ«tÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃsu.

 

1. Puá¹­aṃsenÄti’pi pÄá¹­ho kesuci potthakesu.

 

[BJT Page 236] [\x 236/]

 

12. [PTS Page 119] [\q 119/] tatrapi
sudaṃ soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo etadeva bahulamanuvitakkento nisinno hoti.
“Ahaṃ ceva kho pana samaṇaṃ gotamaṃ pañhaṃ puccheyyaṃ tatra ce maṃ
samaṇo gotamo evaṃ vadeyya ‘na kho esa brÄhmaṇa pañho pucchÄ«tabbo’ti,
tena maṃ ayaṃ parisÄ paribhaveyya ‘bÄlo soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo abyatto,
nÄsakkhi samaṇaṃ gotamaṃ yoniso pañhaṃ pucachitunti’ yaṃ kho panÄyaṃ
parisÄ paribhaveyya yaso’pi tassa hÄyetha. Yassa kho pana yaso hÄyetha
bhogÄpi tassa hÄyeyyuṃ. YasoladdhÄ kho panamhÄkaṃ bhogÄ. Mañceva kho
pana samaṇo gotamo pañhaṃ puccheyya, tassa cÄhaṃ pañhassa veyyÄkaraṇena
cittaṃ na ÄrÄdheyyaṃ, tatra ce maṃ samaṇo gotamo evaṃ vadeyya ‘na kho
esa brÄhmaṇa, pañho evaṃ vyÄkÄtabbo, evaṃ nÄmesa brÄhmaṇa pañho
vyÄkÄtabbo’ti, tena maṃ ayaṃ parisÄ paribhaveyya: ‘bÄlo soṇadaṇá¸o
brÄhmaṇo abyatto, nÄsakkhi samaṇassa gotamassa pañhassa veyyÄkaraṇena
cittaṃ ÄrÄdhetunti. ‘ Yaṃ kho panÄyaṃ parisÄ paribhaveyya yaso’pi tassa
hÄyetha yassa kho pana yaso hÄyetha bhogÄpi tassa hÄyeyyuṃ. YasoladdhÄ
kho panambhÄkaṃ bhogÄ. Aho vata maṃ samaṇo gotamo sake Äcariyake
tevijjake pañhaṃ puccheyya. AddhÄvatassÄhaṃ cittaṃ ÄrÄdheyyaṃ pañhassa
veyyÄkaraṇenÄ”ti.

 

13. Atha kho bhagavato soṇadaṇá¸assa brÄhmaṇassa cetasÄ
cetoparivitakkamaññÄya etadahosi: “vihaññati kho ayaṃ soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo
sakena cittena. YannÅ«nÄhaṃ soṇadaṇá¸aṃ brÄhmaṇaṃ sake Äcariyake
tevijjake pañhaṃ puccheyyanti. ”

 

Atha kho bhagavÄ soṇadaṇá¸aṃ brÄhmaṇaṃ etadavoca: “katÄ«hi pana brÄhmaṇa
aá¹…gehi samannÄgataṃ brÄhmaá¹‡Ä brÄhmaṇaṃ paññapenti brÄhmaṇo’smÄ«ti ca
vadamÄno sammÄ vadeyya na ca pana musÄvÄdaṃ ÄpajjeyyÄ?”Ti

 

14. Atha kho soṇadaṇá¸assa brÄhmaṇassa etadahosi: [PTS Page 120]
[\q 120/] yaṃ vata no ahosi icchitaṃ, yaṃ Äkaá¹…khitaṃ, yaṃ
adhippetaṃ, yaṃ abhipatthitaṃ ‘aho vata maṃ samaṇo gotamo sake Äcariyake
tevijjake pañhaṃ puccheyya, addhÄ vatassÄhaṃ cittaṃ ÄrÄdheyyaṃ pañhassa
veyyÄṇenÄ’ti, tatra maṃ samaṇo gotamo sake Äcariyake tevijjake pañhaṃ
pucchati. AddhÄ vatassÄhaṃ cittaṃ ÄrÄdhessÄmi pañhassa veyyÄkaraṇenÄ’ti.

 

15. Atha kho soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo abbhunnÄmetvÄ kÄyaṃ anuviloketvÄ parisaṃ
bhagavantaṃ etadavoca: “pañcahi bho gotama aá¹…gehi samannÄgataṃ brÄhmaṇÄ
brÄhmaṇaṃ paññÄpenti ‘brÄhmaṇo’smÄ«ti ca vadamÄno sammÄ vadeyya na ca
pana musÄvÄdaṃ Äpajjeyya. Katamehi pañcahi? Idha bho gotama brÄhmaṇo
ubhato sujÄto hoti mÄtito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ
pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho jÄtivÄdena. AjjhÄyako hoti
mantadharo tiṇṇaṃ vedÄnaṃ pÄragÅ« sanighaṇá¸ukeá¹­ubhÄnaṃ
sÄkkharappabhedÄnaṃ itihÄsapañcamÄnaṃ, padako veyyÄkaraṇo
lokÄyatamahÄpurisalakkhaṇesu anavayo:

 

[BJT Page 238] [\x 238/]

 

AbhirÅ«po hoti dassanÄ«yo pÄsÄdiko paramÄya vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato,
brahmavaṇṇī brahmavaccasÄ« akkhuddÄvakÄso dassanÄya. SÄ«lavÄ hoti
vuddhasÄ«lÄ« vuddhasÄ«lena samannÄgato, paṇá¸ito ca hoti medhÄvÄ«, paá¹­hamo vÄ
dutiyo vÄ sujaṃ paggaṇhantÄnaṃ. Imehi kho bho gotama pañcahi aá¹…gehi
samannÄgataṃ brÄhmaá¹‡Ä brÄhmaṇaṃ paññÄpenti. BrÄhmaṇo’smÄ«ti ca vadamÄno
sammÄ vadeyya na ca pana musÄvÄdaṃ ÄpajjeyyÄti.

 

16. “Imesaṃ pana brÄhmaṇa pañcannaṃ aá¹…gÄnaṃ sakkÄ ekaṃ aá¹…gaṃ á¹­hapetvÄ
catÅ«hi aá¹…gehi samannÄgataṃ brÄhmaṇaṃ paññÄpetuṃ brÄhmaṇo’smÄ«ti ca
vadamÄno sammÄ vadeyya na ca pana musÄvÄdaṃ ÄpajjeyyÄ?”Ti.

 

17. “SakkÄ bho gotama. Imesaṃ hi bho gotama pañcannaṃ aá¹…gÄnaṃ vaṇṇaṃ
á¹­hapayÄma. Kiṃ hi vaṇṇo karissati? Yato kho bho gotama brÄhmaṇo ubhato
sujÄto hoti mÄtito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ [PTS Page 121]
[\q 121/] pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho jÄtivÄdena.
AjjhÄyako ca hoti mantadharo, tiṇṇaṃ vedÄnaṃ pÄragÅ« sanighaṇá¸ukeá¹­ubhÄnaṃ
sÄkkharappabhedÄnaṃ itihÄsapañcamÄnaṃ, padako, veyyÄkaraṇo,
lokÄyatamahÄpurisalakkhaṇesu anavayo. SÄ«lavÄ ca hoti vuddhasÄ«lÄ«
vuddhasÄ«lena samannÄgato, paṇá¸ito ca hoti medhÄvÄ« paá¹­hamo vÄ dutiyo vÄ
sujaṃ paggaṇhantÄnaṃ. Imehi kho bho gotama catÅ«haá¹…gehi samannÄgataṃ
brÄhmaá¹‡Ä brÄhmaṇaṃ paññÄpenti brÄhmaṇo’smÄ«ti ca vadamÄno sammÄ vadeyya,
na ca pana musÄvÄdaṃ ÄpajjeyyÄ”ti.

 

18. “Imesaṃ pana brÄhmaṇa catunnaṃ aá¹…gÄnaṃ sakkÄ ekaṃ aá¹…gaṃ á¹­hapayitvÄ
tÄ«hi aá¹…gehi samannÄgataṃ brÄhmaṇaṃ paññÄpetuṃ brÄhmaṇosmÄ«ti ca vadamÄno
sammÄ vadeyya na ca pana musÄvÄdaṃ ÄpajjeyyÄ?”Ti.

 

19. “SakkÄ bho gotama. Imesaṃ hi bho gotama catunnaṃ aá¹…gÄnaṃ mante
á¹­hapayÄma. Kiṃ hi mantÄ karissanti? Yato kho bho gotama brÄhmaṇo ubhato
sujÄto hoti mÄtito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ
pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho jÄtivÄdena, sÄ«lavÄ ca hoti
vuddhasÄ«lÄ« vuddhasÄ«lena samannÄgato, paṇá¸ito ca hoti medhÄvÄ«, paá¹­hamo vÄ
dutiyo vÄ sujaṃ paggaṇhantÄnaṃ. Imehi kho bho gotama catÅ«haá¹…gehi
samannÄgataṃ brÄhmaá¹‡Ä brÄhmaṇaṃ paññÄpenti brÄhmaṇo’smÄ«ti ca vadamÄno
sammÄ vadeyya na ca pana musÄvÄdaṃ ÄpajjeyyÄ”ti.

 

[BJT Page 240] [\x 240/]

 

20. “Imesaṃ pana brÄhmaṇa tiṇṇaṃ aá¹…gÄnaṃ sakkÄ ekaṃ aá¹…gaṃ á¹­hapetvÄ
dvÄ«haá¹…gehi samannÄgataṃ brÄhmaṇaṃ paññÄpetuṃ, brÄhmaṇosmÄ«ti ca vadamÄno
sammÄ vadeyya na ca pana musÄvÄdaṃ ÄpajjeyyÄ?”Ti.

 

21. “SakkÄ bho gotama, imesaṃ hi bho gotama tiṇṇaṃ aá¹…gÄnaṃ jÄtiṃ
á¹­hapayÄma. Kiṃ hi jÄti karissati? Yato kho bho gotama brÄhmaṇo sÄ«lavÄ
hoti vuddhasÄ«lÄ« vuddhasÄ«lena samannÄgato, paṇá¸ito ca hoti medhÄvÄ«
paá¹­hamo vÄ dutiyo vÄ sujaṃ paggaṇhantÄnaṃ. Imehi kho bho gotama
dvÄ«haá¹…gehi samannÄgataṃ brÄhmaá¹‡Ä brÄhmaṇaṃ paññÄpenti. BrÄhmaṇo’smÄ«ti ca
vadamÄno sammÄ vadeyya na ca pana musÄvÄdaṃ ÄpajjeyyÄ”ti.

 

22. [PTS Page 122] [\q 122/] evaṃ vutte
te brÄhmaá¹‡Ä soṇadaṇá¸aṃ brÄhmaṇaṃ etadavocuṃ: “mÄ bhavaṃ soṇadaṇá¸o evaṃ
avaca. MÄ bhavaṃ soṇadaṇá¸o evaṃ avaca. Apavadateva bhavaṃ soṇadaṇá¸o
vaṇṇaṃ, apavadati mante, apavadati jÄtiṃ. Ekaṃsena bhavaṃ soṇadaṇá¸o
samaṇasseva gotamassa vÄdaṃ anupakkhandatÄ«”ti.

 

23. Atha kho bhagavÄ te brÄhmaṇe etadavoca: “sace kho tumhÄkaṃ brÄhmaṇÄ
evaṃ hoti, ‘appassuto ca soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo, akalyÄṇavÄkkaraṇo ca
soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo, duppañño ca soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo samaṇena gotamena
saddhiṃ asmiṃ vacane paá¹­imantetunti, tiá¹­á¹­hatu soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo, tumhe
mayÄ saddhiṃ mantavho. Sace pana tumhÄkaṃ brÄhmaá¹‡Ä evaṃ hoti: “bahussuto
ca soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo, kalyÄṇavÄkkaraṇo ca soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo, paṇá¸ito
ca soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo, pahoti ca soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo samaṇena gotamena
saddhiṃ asmiṃ vacane paá¹­imantetunti’ tiá¹­á¹­hatha tumhe, soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo
mayÄ saddhiṃ paá¹­imantetÅ«”ti.

 

24. Evaṃ vutte soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca: “tiá¹­á¹­hatu
bhavaṃ gotamo. Tuṇhī bhavaṃ gotamo hotu. Ahameva tesaṃ sahadhammena
paá¹­ivacanaṃ karissÄmÄ«”ti.

 

Atha kho soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo te brÄhmaṇe etadavoca: “mÄ bhavanto evaṃ
avacuttha, mÄ bhavanto evaṃ avacuttha: ‘apavadateva bhavaṃ soṇadaṇá¸o
vaṇṇaṃ, apavadati mante, apavadati jÄtiṃ, ekaṃsena. Bhavaṃ soṇadaṇá¸o [PTS Page 123] [\q 123/] samaṇasseva gotamassa vÄdaṃ anupakkhandatÄ«’ti nÄhaṃ bho apavadÄmi vaṇṇaṃ vÄ mante vÄ jÄtiṃ vÄ”ti.

 

[BJT Page 242] [\x 242/]

 

25. Tena kho pana samayena soṇadaṇá¸assa brÄhmaṇassa bhÄgineyyo aá¹…gako
nÄma mÄṇavako tassaṃ parisÄyaṃ nisinno hoti. Atha kho soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo
te brÄhmaṇe etadavoca: “passanti no bhonto imaṃ aá¹…gakaṃ mÄṇavakaṃ
amhÄkaṃ bhÄgineyyanti?”

 

“Evaṃ bho. ”

 

“Aá¹…gako kho bho mÄṇavako abhirÅ«po dassanÄ«yo pÄsÄdiko paramÄya
vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato brahmavaṇṇī brahmavaccasÄ« akkhuddÄvakÄso
dassanÄya. NÄssa imissaṃ parisÄyaṃ samasamo atthi vaṇṇena, á¹­hapetvÄ
samaṇaṃ gotamaṃ.

 

Aá¹…gako kho bho mÄṇavako ajjhÄyako mantadharo, tiṇṇaṃ vedÄnaṃ pÄragÅ«
sanighaṇá¸ukeá¹­ubhÄnaṃ sÄkkharappabhedÄnaṃ itihÄsapañcamÄnaṃ. Padako
veyyÄkaraṇo lokÄyatamahÄpurisalakkhaṇesu anavayo. Ahamassa mante vÄcetÄ.

 

Aá¹…gako kho bho mÄṇavako ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca,
saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho
jÄtivÄdena. Ahamassa mÄtÄpitaro jÄnÄmi.

 

Aá¹…gako kho bho mÄṇavako pÄṇampi haneyya adinnampi Ädiyeyya paradÄrampi
gaccheyya musÄpi bhaṇeyya majjampi piveyya, etthadÄni bho kiṃ vaṇṇo
karissati, kiṃ mantÄ, kiṃ jÄti. ?

 

Yato kho bho brÄhmaṇo sÄ«lavÄ ca hoti vuddhasÄ«lÄ« vuddhasÄ«lena
samannÄgato, paṇá¸ito ca hoti medhÄvÄ« paá¹­hamo vÄ dutiyo vÄ sujaṃ
paggaṇhantÄnaṃ. Imehi kho bho dvÄ«haá¹…gehi samannÄgataṃ brÄhmaá¹‡Ä brÄhmaṇaṃ
paññÄpenti. BrÄhmaṇo’smÄ«ti ca vadamÄno sammÄ vadeyya, na ca pana
musÄvÄdaṃ ÄpajjeyyÄ”ti.

 

26. “Imesaṃ pana brÄhmaṇa dvinnaṃ aá¹…gÄnaṃ sakkÄ ekaṃ aá¹…gaṃ á¹­hapayitvÄ
ekena aá¹…gena samannÄgataṃ brÄhmaṇaṃ paññÄpetuṃ, brÄhmaṇo’smÄ«ti ca
vadamÄno sammÄ vadeyya. Na ca pana musÄvÄdaṃ ÄpajjeyyÄ?”Ti.

 

[PTS Page 124] [\q 124/] “no hidaṃ bho
gotama. SÄ«laparidhotÄ hi bho gotama paññÄ. PaññÄparidhotaṃ sÄ«laṃ. Yattha
sÄ«laṃ tattha paññÄ. Yattha paÃ±Ã±Ä tattha sÄ«laṃ. SÄ«lavato paññÄ,
paññavato sÄ«laṃ. SÄ«lapaññÄṇaṃ ca pana lokasmiṃ aggamakkhÄyati.
SeyyathÄpi bho gotama hatthena vÄ hatthaṃ dhoveyya pÄdena vÄ pÄdaṃ
dhoveyya, evameva kho bho gotama sÄ«laparidhotÄ paññÄ, paññÄparidhotaṃ
sÄ«laṃ. Yattha sÄ«laṃ tattha paññÄ, yattha paÃ±Ã±Ä tattha sÄ«laṃ. SÄ«lavato
paññÄ, paññÄvato sÄ«laṃ. SÄ«lapaññÄṇañca pana lokasmiṃ aggamakkhÄyati.

 

[BJT Page 244] [\x 244/]

 

“Evametaṃ brÄhmaṇa sÄ«laparidhotÄ hi brÄhmaṇa paññÄ, paññÄparidhotaṃ
sÄ«laṃ. Yattha sÄ«laṃ tattha paññÄ, yattha paÃ±Ã±Ä tattha sÄ«laṃ. SÄ«lavato
paññÄ, paññavato sÄ«laṃ. SÄ«lapaññÄṇañca pana lokasmiṃ aggamakkhÄyati.

 

“Katamaṃ pana taṃ brÄhmaṇa sÄ«laṃ? KatamÄ sÄ paññĔti

 

“EttakaparamÄ’va mayaṃ bho gotama etasmiṃ atthe. SÄdhu vata bhavantaṃyeva gotamaṃ paá¹­ibhÄtu etassa bhÄsitassa attho”ti.

 

“Tena hi brÄhmaṇa suṇÄhi, sÄdhukaṃ manasi karohi, bhÄsissÄmÄ«”ti.

 

‘Evaṃ bho’ti kho soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo bhagavato paccassosi. BhagavÄ etadavoca:

 

25 . “Idha brÄhmaṇa tathÄgato loke uppajjati arahaṃ sammÄ sambuddho
vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ
devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ
sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ
pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ
brahmacariyaṃ pakÄseti.

 

Taṃ dhammaṃ suṇÄti gahapati vÄ gahapatiputto vÄ aññatarasmiṃ vÄ kule
paccÄjÄto. So taṃ dhammaṃ sutvÄ tathÄgate saddhaṃ paá¹­ilabhati. So tena
saddhÄpaá¹­ilÄbhena samannÄgato iti paá¹­isaṃcikkhati: ’sambÄdho gharÄvÄso
rajÄpatho. AbbhokÄso pabbajjÄ. Nayidaṃ sukaraṃ agÄraṃ ajjhÄvasatÄ
ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṃkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ.
YannÅ«nÄhaṃ kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ agÄrasmÄ
anagÄriyaṃ pabbajeyya’nti.

 

So aparena samayena appaṃ vÄ bhogakkhandhaṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
bhogakkhandhaṃ pahÄya appaṃ vÄ Ã±Ätiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
ñÄtiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajati. So evaṃ pabbajito samÄno
pÄtimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ÄcÄragocarasampanno aṇumattesu vajjesu
bhayadassÄvÄ«. SamÄdÄya sikkhati sikkhÄpadesu kÄyakammavacÄ«kammena
samannÄgato kusalena. ParisuddhÄjÄ«vo sÄ«lasampanno indriyesu guttadvÄro
bhojane mattaññū satisampajaññesu samannÄgato santuá¹­á¹­ho.

 

Kathañca brÄhmaṇa bhikkhu sÄ«lasampanno hoti? Idha brÄhmaṇa bhikkhu
pÄṇÄtipÄtaṃ pahÄya pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­ivirato hoti nihitadaṇá¸o nihitasattho
lajjÄ« dayÄpanno. SabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ« viharati. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

AdinnÄdÄnaṃ pahÄya adinnÄdÄnÄ paá¹­ivirato hoti dinnÄdÄyÄ« dinnapÄá¹­ikaá¹…khÄ«.
Athenena sucibhÅ«tena attanÄ virahati. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Abrahmacariyaṃ pahÄya brahmacÄrÄ« hoti ÄrÄcÄrÄ« virato methunÄ gÄmadhammÄ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

MusÄvÄdaṃ pahÄya musÄvÄdÄ paá¹­ivirato hoti saccavÄdÄ« saccasandho theto paccayiko avisaṃvÄdako lokassa. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pisuṇaṃ vÄcaṃ pahÄya pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. Ito sutvÄ na
amutra akkhÄtÄ imesaṃ bhedÄya. Amutra vÄ sutvÄ na imesaṃ akkhÄtÄ amÅ«saṃ
bhedÄya. Iti bhinnÄnaṃ vÄ sandhÄtÄ, sahitÄnaṃ vÄ anuppadÄtÄ samaggÄrÄmo
samaggarato samagganandiṃ samaggakaraṇiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

Pharusaṃ vÄcaṃ pahÄya pharusÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. YÄ sÄ vÄcÄ neḷÄ
kaṇṇasukhÄ pemanÄ«yÄ7 hadayaá¹…gamÄ porÄ« bahujanakantÄ bahujanamanÄpÄ,
tathÄrÅ«paṃ8 vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

SamphappalÄpaṃ pahÄya samphappalÄpÄ paá¹­ivirato hoti kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ«
atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ«. NidhÄnavatiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti kÄlena
sÄpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasañhitaṃ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

BÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ paá¹­ivirato hoti. Ekabhattiko hoti
rattÅ«parato paá¹­ivirato vikÄlabhojanÄ. NaccagÄ«tavÄditavisÅ«kadassanÄ
paá¹­ivirato hoti. MÄlÄgandhavilepanadhÄraṇamaṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄ
paá¹­ivirato hoti. UccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti.
JÄtarÅ«parajatapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Ä€makadhaññapaá¹­iggahaṇÄ
paá¹­ivirato hoti. Ä€makamaṃsapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
ItthikumÄrikapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. DÄsidÄsapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato
hoti. Ajeḷakapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Kukkuá¹­asÅ«karapaá¹­iggahaṇÄ
paá¹­ivirato hoti. HatthigavassavaḷavÄ paá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
Khettavatthupaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. DÅ«teyyapaheṇa gamanÄnuyogÄ
paá¹­ivirato hoti. KayavikkayÄ paá¹­ivirato hoti. TulÄkūṭakaṃsakūṭamÄnakūṭÄ
paá¹­ivirato hoti. Ukkoá¹­anavañcananikatisÄci yogÄ paá¹­ivirato hoti.
ChedanavadhabandhanaviparÄmosaÄlopasahasÄkÄrÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Cullasīlaṃ niṭṭhitaṃ

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«paṃ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathīdaṃ: mūlabījaṃ khandhabījaṃ phalubījaṃ aggabījaṃ bijabījameva
pañcamaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«paṃ sannidhikÄraparibhogaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
annasannidhiṃ pÄnasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yÄnasannidhiṃ
sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ Ämisasannidhiṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
sannidhikÄraparibhogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«paṃ visÅ«kadassanaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ: naccaṃ gÄ«taṃ
vÄditaṃ pekkhaṃ akkhÄtaṃ pÄṇissaraṃ vetÄlaṃ kumbhathÅ«naṃ sobhanakaṃ
caṇá¸Älaṃ vaṃsaṃ dhopanakaṃ hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ mahisayuddhaṃ
usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇá¸ayuddhaṃ kukkuá¹­ayuddhaṃ vaá¹­á¹­akayuddhaṃ
daṇá¸ayuddhaṃ muá¹­á¹­hiyuddhaṃ nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ balaggaṃ senÄbyÅ«haṃ
aṇīkadassanaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ visÅ«kadassanÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«paṃ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
aá¹­á¹­hapadaṃ dasapadaṃ ÄkÄsaṃ parihÄrapathaṃ santikaṃ khalikaṃ ghaá¹­ikaṃ
salÄkahatthaṃ akkhaṃ paá¹…gacÄ«raṃ vaá¹…kakaṃ mokkhacikaṃ ciá¹…gulakaṃ
pattÄḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ yathÄvajjaṃ. Iti vÄ
iti evarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«paṃ uccÄsayanamahÄsayanaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
Äsandiṃ pallaá¹…kaṃ gonakaṃ cittakaṃ paá¹­ikaṃ paá¹­alikaṃ tÅ«likaṃ vikatikaṃ
uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭhissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ hatthattharaṃ
assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ kÄdalimigapavarapaccattharaṇaṃ
sauttaracchadaṃ ubhatolohitakÅ«padhÄnaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
uccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«paṃ maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: ucchÄdanaṃ parimaddanaṃ nahÄpanaṃ sambÄhanaṃ ÄdÄsaṃ añjanaṃ
mÄlÄvilepanaṃ mukhacuṇṇakaṃ mukhalepanaṃ hatthabandhaṃ sikhÄbandhaṃ
daṇá¸akaṃ nÄḷikaṃ khaggaṃ chattaṃ citrÅ«pÄhanaṃ uṇahÄ«saṃ maṇiṃ vÄlavÄ«janiṃ
odÄtÄni vatthÄni dÄ«ghadasÄni. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«paṃ tiracchÄnakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ: rÄjakathaṃ
corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ yuddhakathaṃ
annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mÄlÄkathaṃ gandhakathaṃ
ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ
janapadakathaṃ itthikathaṃ purisakathaṃ (kumÄrakathaṃ kumÄrikathaṃ)
sÅ«rakathaṃ visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ pubbapetakathaṃ
nÄnattakathaṃ lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ itibhavÄbhavakathaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«pÄ viggÄhikakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ: “na tvaṃ
imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄsi. Ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄmi. Kiṃ tvaṃ
imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnissasi? MicchÄpaá¹­ipanno tvamasi. Ahamasmi
sammÄpaá¹­ipanno. Sahitaṃ me, asahitaṃ te. Pure vacanÄ«yaṃ pacchÄ avaca.
PacchÄ vacanÄ«yaṃ pure avaca. Ä€ciṇṇaṃ te viparÄvattaṃ. Ä€ropito te vÄdo.
NiggahÄ«to tvamasi. Cara vÄdappamokkhÄya. Nibbeá¹­hehi vÄ sace pahosÄ«”ti.
Iti vÄ itievarÅ«pÄya viggahikakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«paṃ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogamanuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
raññaṃ rÄjamahÄmattÄnaṃ khattiyÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ gahapatikÄnaṃ kumÄrÄnaṃ
“idha gaccha. AmutrÄgaccha. Idaṃ hara. Amutra idaṃ ÄharÄ”ti. Iti vÄ
itievarÅ«pÄ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te kuhakÄ ca honti lapakÄ ca nemittikÄ ca nippesikÄ ca lÄbhena ca lÄbhaṃ
nijigiṃsitÄro. Iti vÄ itievarÅ«pÄ kuhalapanÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹…gaṃ nimittaṃ uppÄtaṃ supiṇaṃ lakkhaṇaṃ mÅ«sikacchinnaṃ
aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ taṇá¸ulahomaṃ sappihemaṃ telahomaṃ
mukhahomaṃ lohitahomaṃ aá¹…gavijjÄ vatthuvijjÄ khattavijjÄ sivavijjÄ
bhÅ«tavijjÄ bhurivijjÄ ahivijjÄ visavijjÄ vicchikavijjÄ mÅ«sikavijjÄ
sakuṇavijjÄ vÄyasavijjÄ pakkajjhÄnaṃ saraparittÄnaṃ migacakkaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti,
seyyathÄ«daṃ: maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇá¸alakkhaṇaṃ asikalakkhaṇaṃ
usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ Ävudhalakkhaṇaṃ itthilakkhaṇaṃ
purisalakkhaṇaṃ kumÄralakkhaṇaṃ kumÄrilakkhaṇaṃ dÄsalakkhaṇaṃ
dÄsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahisalakkhaṇaṃ
usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ ajalakkhaṇaṃ meṇá¸alakkhaṇaṃ kukkuá¹­alakkhaṇaṃ
vaá¹­á¹­akalakkhaṇaṃ godhÄlakkhaṇaṃ kaṇṇikÄlakkhaṇaṃ kacchapalakkhaṇaṃ
migalakkhaṇaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ niyyÄnaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyÄnaṃ bhavissati,
abbhantarÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ
bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ
apayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarÄnaṃ
raññaṃ parÄjayo bhavissati. Iti imassa jayo bhavissati. Imassa parÄjayo
bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: candaggÄho bhavissati. SuriyaggÄho bhavissati.
NakkhattagÄho bhavissati. CandimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati.
CandimasuriyÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. NakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. NakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. UkkÄpÄto bhavissati.
DÄ«sÄá¸Äho bhavissati. BhÅ«micÄlo bhavissati. DevadundÅ«bhi bhavissati.
CandimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ vodÄnaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄko candaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄko suriyaggÄho
bhavissati. EvaṃvipÄko nakkhattaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ
candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ candimasuriyÄnaṃ
uppathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati.
EvaṃvipÄko ukkÄpÄto bhavissati. EvaṃvipÄko disÄá¸Äho bhavissati.
EvaṃvipÄko bhumivÄlo bhavissati. EvaṃvipÄko devadundÅ«bhi bhavissati.
EvaṃvipÄko candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saá¹…kilesaṃ
vodÄnaṃ bhavissati. Iti vÄ evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
Seyyathadaṃ: subbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Dubbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Subhikkhaṃ
bhavissati. Dubbhikkhaṃ bhavissati. Khemaṃ bhavissati. Bhayaṃ
bhavissati. Rogo bhavissati. Ä€rogyaṃ bhavissati. MuddÄ gaṇanÄ saṃkhÄnaṃ
kÄveyyaṃ lokÄyataṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: ÄvÄhanaṃ vivÄhanaṃ saṃvadanaṃ vivadanaṃ saṃkiraṇaṃ
vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ
jivhÄnitthambhanaṃ hanusaṃhananaṃ hatthÄbhijappanaṃ hanujappanaṃ
kaṇṇajappanaṃ ÄdÄsapañhaṃ kumÄripañhaṃ devapañhaṃ Ädiccupaá¹­á¹­hÄnaṃ
mahatupaá¹­á¹­hÄnaṃ abbhujjalanaṃ sirivhÄyanaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni bhuñjitvÄ
te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
Seyyathīdaṃ: santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhurikammaṃ
vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikiraṇaṃ Äcamanaṃ
nahÄpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhavirecanaṃ adhovirecanaṃ
sīsavirecanaṃ
Kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ sÄlÄkiyaṃ
sallakattiyaṃ dÄrakatikicchÄ mÅ«labhesajjÄnaṃ anuppadÄnaṃ osadhÄ«naṃ
paá¹­imokkho. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Sa kho so brÄhmaṇa bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci bhayaṃ
samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. SeyyathÄpi mahÄrÄja khattiyo
muddhÄvasitto nihatapaccÄmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati yadidaṃ
paccatthikato, evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci
bhayaṃ samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. So iminÄ ariyena
sÄ«lakkhandhena samannÄgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ
kho brÄhmaṇa bhikkhu sÄ«lasampanno hoti.

 

Kathañca brÄhmaṇa bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti? Idha mahÄrÄja
bhikkhu cakkhunÄ rÅ«paṃ disvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ
domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati cakkhundriyaṃ cakkhundriye saṃvaraṃ Äpajjati.
Sotena saddaṃ sutvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ sotindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati sotindriyaṃ sotindriye saṃvaraṃ Äpajjati. GhÄṇena gandhaṃ
ghÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ
ghÄnindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ
dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati ghÄnindriyaṃ
ghÄnindriye saṃvaraṃ Äpajjati. JivhÄya rasaṃ sÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ«
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ jivhindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ, tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati jivhindriyaṃ jivhindriye saṃvaraṃ
Äpajjati. KÄyena phoá¹­á¹­habbaṃ phusitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti
nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ kÄyindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ
abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati kÄyindriyaṃ kÄyindriye saṃvaraṃ Äpajjati. ManasÄ
dhammaṃ viññÄya na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati manindriyaṃ. Manindriye saṃvaraṃ Äpajjati. So iminÄ ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato ajjhattaṃ abyÄsekasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti.
Evaṃ kho brÄhmaṇa bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti.

 

Kathañca brÄhmaṇa bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti? Idha
brÄhmaṇa bhikkhu abhikkante paá¹­ikkante sampajÄnakÄrÄ« hoti. Ä€lokite
vilokite sampajÄnakÄrÄ« hoti. Samiñjite1 pasÄrite sampajÄnakÄrÄ« hoti.
Saá¹…ghÄá¹­ipattacÄ«varadhÄraṇe sampajÄnakÄrÄ« hoti. Asite pÄ«te khÄyite sÄyite
sampajÄnakÄrÄ« hoti. UccÄrapassÄvakamme sampajÄnakÄrÄ« hoti. Gate á¹­hite
nisinne sutte jÄgarite bhÄsite tuṇhÄ«bhÄve sampajÄnakÄrÄ« hoti. Evaṃ kho
brÄhmaṇa bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti.

 

Kathañca brÄhmaṇa bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti? Idha brÄhmaṇa bhikkhu
santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena kucchiparihÄriyena2
piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. SeyyathÄpi
mahÄrÄja pakkhi sakuṇo yena yeneva á¸eti sapattabhÄro’va á¸eti, evameva
kho brÄhmaṇa bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena
kucchiparihÄriyena piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva
pakkamati. Evaṃ kho brÄhmaṇa bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti.

 

So iminÄ ca ariyena sÄ«lakkhandhena3 samannÄgato iminÄ ca ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato iminÄ ca ariyena satisampajaññena
samannÄgato imÄya ca ariyÄya santuá¹­á¹­hiyÄ samannÄgato vivittaṃ senÄsanaṃ
bhajati araññaṃ rukkhamÅ«laṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susÄnaṃ
vanapatthaṃ abbhokÄsaṃ palÄlapuñjaṃ. So pacchÄbhattaṃ
piṇá¸apÄtapaá¹­ikkanto nisÄ«dati pallaá¹…kaṃ ÄbhujitvÄ ujuṃ kÄyaṃ paṇīdhÄya
parimukhaṃ satiṃ upaá¹­á¹­hapetvÄ.

 

So abhijjhaṃ loke pahÄya vigatÄbhijjhena cetasÄ viharati. AbhijjhÄya
cittaṃ parisodheti. ByÄpÄdapadosaṃ pahÄya abyÄpannacitto viharati
sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampi. ByÄpÄdapadosÄ cittaṃ parisodheti.
ThÄ«namiddhaṃ pahÄya vigatathÄ«namiddho viharati Älokasaññī sato
sampajÄno. ThÄ«namiddhÄ cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahÄya
anuddhato viharati ajjhattaṃ vÅ«pasantacitto. UddhaccakukkuccÄ cittaṃ
parisodheti. Vicikicchaṃ pahÄya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathÄ«
kusalesu dhammesu. VicikicchÄya cittaṃ parisodheti.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso iṇaṃ ÄdÄya kammante payojeyya, tassa te
kammantÄ samijjheyyuṃ, so yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca
byantÄ«kareyya, siyÄ cassa uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄya, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ÄdÄya kammante payojesiṃ. Tassa me te
kammantÄ samijjhiṃsu. So’haṃ yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca byantÄ«
akÄsiṃ. Atthi ca me uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄyÄ”ti. So tatonidÄnaṃ
labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso ÄbÄdhiko assa dukkhito bÄḷhagilÄno, bhattaṃ
cassa nacchÄdeyya, na cassa kÄye balamattÄ, so aparena samayena tamhÄ
ÄbÄdhÄ mucceyya, bhattañcassa chÄdeyya, siyÄ cassa kÄye balamattÄ, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe ÄbÄdhiko ahosiṃ dukkhito bÄḷhagilÄno. Bhattaṃ
ca me nacchÄdesi. Nacassa me Äsi kÄye balamattÄ. So’mhi etarahi tamhÄ
ÄbÄdhÄ mutto bhattañca me chÄdeti. Atthi ca me kÄye balamattÄ”ti. So
tato nidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso bandhanÄgÄre baddho assa, so aparena samayena
tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mucceyya sotthinÄ abbayena1, na cassa kiñci bhogÄnaṃ
vayo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe bandhanÄgÄre baddho ahosiṃ.
So’mhi etarahi tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mutto sotthinÄ abbayena. Natthi ca me
kiñci bhogÄnaṃ vayo”ti. So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya
somanassaṃ -

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso dÄso assa anattadhÄ«no parÄdhÄ«no na
yenakÄmaá¹…gamo, so aparena samayena tamhÄ dÄsabyÄ mucceyya attÄdhÄ«no
aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe dÄso
ahosiṃ anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na yenakÄmaá¹…gamo, so’mhi etarahi tamhÄ
dÄsabyÄ mutto attÄdhÄ«no aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo”ti. So
tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ
paá¹­ipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantÄraṃ
nitthareyya, sotthinÄ gÄmantaṃ anupÄpuṇeyya khemaṃ appaá¹­ibhayaṃ, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ paá¹­ipajjiṃ
dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So’mhi etarahi taṃ kantÄraṃ tiṇṇo sotthinÄ
gÄmantaṃ anuppatto khemaṃ appaá¹­ibhaya”nti. So tato nidÄnaṃ labhetha
pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ -

 

Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu yathÄ guṇaṃ yathÄ rogaṃ yathÄ bandhanÄgÄraṃ
yathÄ dÄsabyaṃ yathÄ kantÄraddhÄnamaggaṃ evaṃ ime pañca nÄ«varaṇe
appahīṇe attani samanupassati. SeyyathÄpi brÄhmaṇa Änaṇyaṃ yathÄ Ärogyaṃ
yathÄ bandhanÄ mokkhaṃ yathÄ bhujissaṃ yathÄ khemantabhÅ«miṃ evameva kho
brÄhmaṇa bhikkhu ime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani samanupassati.

 

Tassime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani samanupassato pÄmojjaṃ jÄyati.
Pamuditassa pÄ«ti jÄyati. PÄ«timanassa kÄyo passambhati. PassaddhakÄyo
sukhaṃ vedeti. Sukhino cittaṃ samÄdhiyati.

 

So vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicÄraṃ
vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena abhisanteti parisanneti paripÅ«reti
parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena
apphuṭaṃ hoti.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa dakkho nahÄpako vÄ nahÄpakantevÄsÄ« vÄ kaṃsathÄle
nahÄnÄ«yavuṇṇÄni ÄkiritvÄ udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sanneyya
sÄyaṃ nahÄnÄ«yapiṇá¸i snehÄnugatÄ snehaparetÄ santarabÄhirÄ phuá¹­Ä snehena
na ca paggharaṇī -

 

Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu imameva kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena
abhisanneti parisanneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Puna ca paraṃ brÄhmaṇa bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ
sampasÄdanaṃ cetaso ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ
dutiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ samÄdhijena
pÄ«tisukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa udakarabhado ubbhidodako, tassa nevassa puratthimÄya
disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na dakkhiṇÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na
pacchimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na uttarÄya disÄya udakassa
Äyamukhaṃ, devo ca na kÄlena kÄlaṃ sammÄ dhÄraṃ anupaveccheyya, atha kho
tamhÄ ca udakarahadÄ sÄ«tÄ vÄridhÄrÄ ubbhijjitvÄ tameva udakarahadaṃ
sÄ«tena vÄrinÄ abhisandeyya parisandeyya paripÅ«reyya paripphareyya, nÄssa
kiñci sabbÄvato udakarahadassa vÄrinÄ sÄ«tena apphuá¹­aṃ assa -

 

Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu imameva kÄyaṃ samÄdhijena pÄ«tisukhena
abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Puna ca paraṃ brÄhmaṇa bhikkhu pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca viharati
sato sampajÄno sukhañca kÄyena paá¹­isaṃvedeti. Yantaṃ ariyÄ Äcikkhanti:
upekkhako satimÄ sukhavihÄrÄ«ti tatiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati.

 

So imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti,
parippharati nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ
hoti.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa uppaliniyaṃ vÄ paduminiyaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kiniyaṃ vÄ
appekaccÄni uppalÄni vÄ padumÄni vÄ puṇá¸arÄ«kÄni vÄ udake jÄtÄni udake
saṃvaddhÄni udakÄnuggatÄni antonimuggaposÄ«ni tÄni yÄva caggÄ yÄva ca
mÅ«lÄ sÄ«tena vÄrinÄ abhisannÄni parisannÄni paripÅ«rÄni, paripphuá¹­Äni
nÄssÄ kiñci sabbÄvataṃ uppalÄnaṃ vÄ padumÄnaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kÄnaṃ vÄ sÄ«tena
vÄrinÄ apphuá¹­aṃ assa.

 

Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena
abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Puna ca paraṃ brÄhmaṇa bhikkhu sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca pahÄnÄ
pubbeva somanassadomanassÄnaṃ atthaá¹…gamÄ adukkhamasukhaṃ
upekkhÄsatipÄrisuddhiṃ catutthaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa
kiñci sabbÄvato kÄyassa parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso odÄtena vatthena sasÄ«saṃ pÄrupitvÄ nisinno
assa, nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa odÄtena vatthena apphuá¹­aṃ assa,
evameva kho mahÄrÄja bhikkhu imameva kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ
pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Puna ca paraṃ brÄhmaṇa so bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ
pajÄnÄti: “ayaṃ kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo
odanakummÄsÅ«pacayo aniccucchÄdanaparimaddanabhedaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ
ca pana me viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddha’nti.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa maṇi veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso suparikammakato
accho vippasanno anÄvilo sabbÄkÄrasampanno, tatra’ssa suttaṃ Ävutaṃ
nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ. Tamenaṃ cakkhumÄ
puriso hatthe karitvÄ paccavekkheyya “ayaṃ kho maṇi veḷuriyo subho
jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso suparikammakato, accho vippasanno anÄvilo
sabbÄkÄrasampanno. Tatiradaṃ suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ
odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ”ti.

 

Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhinnÄmeti. So evaṃ pajÄnÄti ayaṃ kho
me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo odanakummÄsÅ«pacayo
aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ ca pana me
viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddhanti.

 

So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese
mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ
abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ ahÄ«nindriyaṃ,

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso muñjamhÄ isikaṃ pavÄheyya. Tassa evamassa:
ayaṃ muñjo ayaṃ isikÄ añño muñjo aÃ±Ã±Ä isikÄ muñjamhÄtveva isikÄ
pavÄḷhÄti.

 

SeyyathÄpi vÄ pana brÄhmaṇa puriso asiṃ kosiyÄ pavÄheyya. Tassa
evamassa: “ayaṃ asi ayaṃ kosi, añño asi aÃ±Ã±Ä kosi, kosiyÄtveva asi
pavÄḷho”ti.

 

SeyyathÄpi vÄ pana brÄhmaṇa puriso ahiṃ karaṇá¸Ä uddhareyya. Tassa
evamassa: “ayaṃ ahi ayaṃ karaṇá¸o, añño ahi añño karaṇá¸o, karaṇá¸Ätveva
ahi ubbhato”ti.

 

Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudrabhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ
ahīnindriyaṃ.

 

So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese
mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte iddhividhÄya cittaṃ abhinÄ«harati
abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti: eko’pi hutvÄ
bahudhÄ hoti bahudhÄpi hutvÄ eko hoti, ÄvÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ
tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ asajjamÄno gacchati seyyathÄpi ÄkÄse,
paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ karoti seyyathÄpi udake, udake’pi
abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi paá¹­haviyaṃ, ÄkÄse’pi pallaá¹…kena kamati
seyyathÄ’pi pakkhi sakuṇo. Ime’pi candimasuriye evaṃmahiddhike
evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati parimajjati. YÄva brahmalokÄpi kÄyena
vasaṃ vatteti.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa dakkho kumbhakÄro vÄ kumbhakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatÄya mattikÄya yaṃ yadeva bhÄjanavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

SeyyathÄpi vÄ pana brÄhmaṇa dakkho dantakÄro vÄ dantakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ dantasmiṃ yaṃ yadeva dantavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

SeyyathÄpi vÄ pana brÄhmaṇa dakkho suvaṇṇakÄro vÄ suvaṇṇakÄrentavÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ suvaṇṇasmiṃ yaṃ yadeva suvaṇṇavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

Evavema kho brÄhmaṇa bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
iddhividhÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ
iddhividhaṃ paccanubhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti. BahudhÄ’pi hutvÄ
eko hoti. Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ
asajjamÄno gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. Paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ
karoti seyyathÄpi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi
paá¹­haviyaṃ. Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhi sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati
parimajjati. YÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese
mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte dibbÄya sotadhÄtuyÄ cittaṃ
abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbÄya sotadhÄtuyÄ visuddhÄya
atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti dibbe ca mÄnuse ca ye dÅ«re santike
ca.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso addhÄnamaggapaá¹­ipanno so suṇeyya
bherisaddampi mudiá¹…gasaddampi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddampi, tassa
evamassa: bherisaddo iti’pi mudiá¹…gasaddo iti’pi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddo
iti’pi. Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte dibbÄya sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
dibbÄya sotadhÄtuyÄ visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti
dibbe ca mÄnuse ca ye dÅ«re santike ca.

 

So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese
mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte cetopariyañÄṇÄya cittaṃ
abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto
paricca pajÄnÄti: “sarÄgaṃ vÄ cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti.
VÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti. Sadosaṃ vÄ cittaṃ
sadosaṃ cittanti pajÄnÄti. VÄ«tadosaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti
pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti pajÄnÄti. VÄ«tamohaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ cittaṃ saá¹…khittaṃ
cittanti pajÄnÄti. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ cittanti pajÄnÄti.
Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Amahaggataṃ vÄ cittaṃ
amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ sauttaraṃ cittanti
pajÄnÄti. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti pajÄnÄti. SamÄhitaṃ vÄ
cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. AsamÄhitaṃ vÄ cittaṃ asamÄhitaṃ
cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.
Avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa itthi vÄ puriso vÄ daharo vÄ yuvÄ maṇá¸anakajÄtiko
ÄdÄse vÄ parisuddhe pariyodÄte acche vÄ udakapatte sakaṃ mukhanimittaṃ
paccavekkhamÄno sakaṇikaṃ vÄ sakaṇikanti jÄneyya, akaṇikaṃ vÄ akaṇikanti
jÄneyya -

 

Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti.

 

So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti: sarÄgaṃ vÄ
cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti
pajÄnÄti. Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti. VÄ«tadosaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti
pajÄnÄti. VÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ
cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄti. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ
cittanti pajÄnÄti. Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti
amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ
sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti*. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti
pajÄnÄti. SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti asamÄhitaṃ vÄ
cittaṃ asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ
cittanti pajÄnÄti avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese
mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ
abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati
seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi
jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo
cattÄrÄ«sampi jÄtiyo jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi
aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi
saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro
evaṃ sukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra
upapÄdiṃ tatrÄpÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro
evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto
idhÅ«papanno’ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso sakamhÄ gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya tamhÄ’pi
gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya. So tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ
paccÄgaccheyya. Tassa evamassa: ‘ahaṃ kho sakamhÄ gÄmÄ amuṃ gÄmaṃ
agacchiṃ tatra evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ abhÄsiṃ evaṃ tuṇahÄ«
ahosiṃ. TamhÄpi gÄmÄ agacchiṃ tatrÄpi evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ
abhÄsiṃ evaṃ tuṇhÄ« ahosiṃ. So’mpi tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ
paccÄgato’ti.

 

Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampi jÄtiyo
jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe
aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ tatrÄpÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedi
evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno’ti iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati.

 

So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese
mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ
abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ visuddhena
atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne paṇīte
suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti: ‘ime vata
bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena samannÄgatÄ
manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ micchÄdiá¹­á¹­hikÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä apÄyaṃ duggatiṃ
vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ kÄyasucaritena
samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena samannÄgatÄ
ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa
bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa majjhe siṃghÄá¹­ake pÄsÄdo. Tattha cakkhumÄ puriso
á¹­hito passeyya manusse gehaṃ pavisante’pi rathiyÄ vÄ«tisañcarante’pi
majjhe siṃghÄá¹­ake nisinne’pi, tassa evamassa: ete manussÄ gehaṃ
pavisanti. Ete nikkhamanti. Ete rathiyÄ vÄ«tisañcaranti. Ete majjhe
siṃghÄá¹­ake nisinnÄ’ti.

 

Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ
cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti:
‘ime vata bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena
samannÄgatÄ manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraṇÄ
apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ
kÄyasucaritena samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena
samannÄgatÄ ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ.
Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti
dibbena cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne
upapajjamÄne hÄ«ne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page
satte pajÄnÄti.

 

So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese
mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ khayañÄṇÄya cittaṃ
abhinÄ«harati abhininnÄmeti so idaṃ dukkhanti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhanirodho’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ
pajÄnÄti. Ime ÄsavÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavasamudayo’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Tassa evaṃ jÄnato
evaṃ passato kÄmÄsavÄpi cittaṃ vimuccati bhavÄsavÄpi cittaṃ vimuccati
avijjÄsavÄpi cittaṃ vimuccati. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti. KhīṇÄ
jÄti vusitaṃ brahmacariyaṃ kataṃ karaṇīyaṃ nÄparaṃ itthattÄyÄti
pajÄnÄti.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa pabbatasaá¹…khepe udakarahado accho vippasanno
anÄvilo. Tattha cakkhumÄ puriso tÄ«re á¹­hito passeyya sippisambÅ«kampi
sakkharakaá¹­halampi macchagumbampi carantampi tiá¹­á¹­hantampi. Tassa
evamassa: ayaṃ kho udakarahado accho vippasanno anÄvilo. Tatrime
sippisambūkĒpi sakkharakaṭhalĒpi macchagumbĒpi carantipi
tiṭṭhantipīti.

 

Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ
khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So idaṃ dukkhanti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ime ÄsavÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.

 

Tassa evaṃ jÄnato evaṃ passato kÄmÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati,
bhavÄsavÄ’pÄ« cittaṃ vimuccati, avijjÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati.
Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti. KhÄ«á¹‡Ä jÄti, vusitaṃ brahmacariyaṃ,
kataṃ karaṇīyaṃ nÄparaṃ itthattÄyÄti pajÄnÄti.

 

26. Evaṃ vutte soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca: “abhikkantaṃ bho gotama, abhikkantaṃ bho [PTS Page 125]
[\q 125/] gotama. SeyyathÄpi bho gotama nikkujjitaṃ vÄ ukkujjeyya
paá¹­icchantaṃ vÄ vivareyya mūḷhassa vÄ maggaṃ Äcikkheyya andhakÄre vÄ
telapajjotaṃ dhÄreyya cakkhumanto rÅ«pÄni dakkhintÄ«ti, evameva bhotÄ
gotamena anekapariyÄyena dhammo pakÄsito. EsÄhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ
saraṇaṃ gacchÄmi dhammañca bhikkhusaá¹…ghañca. UpÄsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo
dhÄretu ajjatagge pÄṇupetaṃ saraṇaṃ gataṃ. AdhivÄsetu ca me bhavaṃ
gotamo svÄtanÄya bhattaṃ saddhiṃ bhikkhusaá¹…ghenÄ”ti. AdhivÄsesi bhagavÄ
tuṇhÄ«bhÄvena.

 

[BJT Page 246] [\x 246/]

 

27. Atha kho soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo bhagavato adhivÄsanaṃ viditvÄ
uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ bhagavantaṃ abhivÄdetvÄ padakkhiṇaṃ katvÄ pakkÄmi. Atha kho
soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo tassÄ rattiyÄ accayena sake nivesane paṇītaṃ
khÄdanÄ«yaṃ bhojanÄ«yaṃ paá¹­iyÄdÄpetvÄ bhagavato kÄlaṃ ÄrocÄpesi: kÄlo bho
gotama, niṭṭhitaṃ bhattanti.

 

28. Atha kho bhagavÄ pubbanhasamayaṃ nivÄsetvÄ pattacÄ«varamÄdÄya saddhiṃ
bhikkhusaá¹…ghena yena soṇadaṇá¸assa brÄhmaṇassa nivesanaṃ tenupasaá¹…kami.
Upasaá¹…kamitvÄ paññatte Äsane nisÄ«di. Atha kho soṇadaṇá¸o brÄhmaṇo
buddhapamukhaṃ bhikkhusaá¹…ghaṃ paṇītena khÄdanÄ«yena bhojanÄ«yena sahatthÄ
santappesi sampavÄresi.

 

29. Atha kho soṇadaṇá¸o bhagavantaṃ bhuttÄviṃ onÄ«tapattapÄṇiṃ aññataraṃ
nÄ«caṃ Äsanaṃ gahetvÄ ekamantaṃ nisÄ«di. Ekamantaṃ nisinno kho soṇadaṇá¸o
brÄhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca: “ahañceva kho pana bho gotama parisagato
samÄno ÄsanÄ vuá¹­á¹­hahitvÄ bhavantaṃ gotamaṃ abhivÄdeyyaṃ, tena maṃ sÄ
parisÄ paribhaveyya. Yaṃ kho pana sÄ parisÄ paribhaveyya yaso’pi tassa
hÄyetha. Yassa kho pana yaso hÄyetha bhogÄpi tassa hÄyeyyuṃ. YasoladdhÄ
kho panamhÄkaṃ bhogÄ.

 

Ahañceva kho pana bho gotama parisagato samÄno añjaliṃ paggaṇheyyaṃ, ÄsanÄ me taṃ bhavaṃ gotamo paccuá¹­á¹­hÄnaṃ dhÄretu.

 

Ahañceva [PTS Page 126] [\q 126/] kho pana bho gotama parisagato samÄno veá¹­hanaṃ omuñceyyaṃ, sirasÄ metaṃ bhavaṃ gotamo abhivÄdanaṃ dhÄretu.

 

Ahañceva kho pana bho gotama yÄnagato samÄno yÄnÄ paccorohitvÄ bhavantaṃ
gotamaṃ abhivÄdeyyaṃ, tena maṃ sÄ parisÄ paribhaveyya. Yaṃ kho pana sÄ
parisÄ paribhaveyya yaso’pi tassa bhÄyetha. Yassa kho pana yaso hÄyetha
bhogÄpi tassa hÄyeyyuṃ. YasoladdhÄ kho panamhÄkaṃ bhogÄ.

 

Ahañceva kho pana bho gotama yÄnagato samÄno patodalaá¹­á¹­hiṃ abbhunnÄmeyyaṃ, yÄnÄ me bhavaṃ gotamo paccorohanaṃ dhÄretu.

 

Ahañceva kho pana bho gotama yÄnagato samÄno chattaṃ apanÄmeyyaṃ, sirasÄ me taṃ bhavaṃ gotamo abhivÄdanaṃ dhÄretÅ«”ti.

 

Atha kho bhagavÄ soṇadaṇá¸aṃ brÄhmaṇaṃ dhammiyÄ kathÄya sandassetvÄ
samÄdapetvÄ samuttejetvÄ sampahaṃsetvÄ uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ pakkÄmÄ«ti.

 

Soṇadaṇá¸asuttaṃ niá¹­á¹­hitaṃ catutthaṃ

 

[BJT Page 248] [\x 248/]

 

5

 

[PTS Page 127] [\q 127/]

 

Kūṭadantasuttaṃ

 

1. Evaṃ me sutaṃ. Ekaṃ samayaṃ bhagavÄ magadhesu cÄrikaṃ caramÄno mahatÄ
bhikkhusaá¹…ghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi, yena khÄṇumataṃ
nÄma magadhÄnaṃ brÄhmaṇagÄmo tadavasari. Tatra sudaṃ bhagavÄ khÄṇumate
viharati ambalaá¹­á¹­hikÄyaṃ.

 

Tena kho pana samayena kūṭadanto brÄhmaṇo khÄṇumataṃ ajjhÄvasati
sattussadaṃ satiṇakaá¹­á¹­hodakaṃ sadhaññaṃ rÄjabhoggaṃ raÃ±Ã±Ä mÄgadhena
seniyena bimbisÄrena dinnaṃ rÄjadÄyaṃ brahmadeyyaṃ.

 

Tena kho pana samayena kūṭadantassa brÄhmaṇassa mahÄyañño upakkhaá¹­o
hoti. Satta ca usabhasatÄni satta ca vacchatarasatÄni satta ca
vacchatarÄ«satÄni satta ca ajasatÄni satta ca urabbhasatÄni thÅ«nÅ«panÄ«tÄni
honti yaññatthÄya.

 

Assosuṃ kho khÄṇumatakÄ brÄhmaṇagahapatikÄ: “samaṇo khalu bho gotamo
sakyaputto sakyakulÄ pabbajito magadhesu cÄrikaṃ caramÄno mahatÄ
bhikkhusaá¹…ghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi khÄṇumataṃ anuppatto
khÄṇumate viharati ambalaá¹­á¹­hikÄyaṃ.

 

‘Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo abbhuggato’:
itipi so bhagavÄ arahaṃ sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato
lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho
bhagavÄ’ti. [PTS Page 128] [\q 128/] so
imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ
sadevamanussaṃ sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti
ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ
kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakÄseti. SÄdhu kho pana
tathÄrÅ«pÄnaṃ arahataṃ dassanaṃ hotÄ«”ti.

 

Atha kho khÄṇumatakÄ brÄhmaṇagahapatikÄ khÄṇumataṃ nikkhamitvÄ saá¹…ghasaá¹…ghÄ« gaṇībhÅ«tÄ yena ambalaá¹­á¹­hikÄ tenupasaá¹…kamanti.

 

[BJT Page 250] [\x 250/]

 

3. Tena kho pana samayena kūṭadanto brÄhmaṇo uparipÄsÄde divÄseyyaṃ
upagato hoti. AddasÄ kho kūṭadanto brÄhmaṇo khÄṇumatake
brÄhmaṇagahapatike khÄṇumatÄ nikkhamitvÄ saá¹…ghasaá¹…ghÄ« gaṇībhÅ«te yena
ambalaá¹­á¹­hikÄ tenupasaá¹…kamante. DisvÄ khattaṃ Ämantesi: “kinnu kho bho
khatte khÄṇumatakÄ brÄhmaṇagahapatikÄ khÄṇumatÄ nikkhamitvÄ saá¹…ghasaá¹…ghÄ«
gaṇībhÅ«tÄ yena ambalaá¹­á¹­hikÄ tenupasaá¹…khamantÄ«”?Ti.

 

“Atthi kho bho samaṇo gotamo sakyaputto sakyakulÄ pabbajito magadhesu
cÄrikaṃ caramÄno mahatÄ bhikkhusaá¹…ghena saddhiṃ pañcamattehi
bhikkhusatehi khÄṇumataṃ anuppatto khÄṇumate viharati ambalaá¹­á¹­hikÄyaṃ.
Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo abbhuggato: itipi
so bhagavÄ arahaṃ sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ«
anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ”ti.

 

4. Atha kho kūṭadantassa brÄhmaṇassa etadahosi “sutaṃ kho pana me taṃ:
samaṇo gotamo tividhaṃ yaññasampadaṃ soḷasaparikkhÄraṃ jÄnÄtÄ«ti. Na kho
panÄhaṃ jÄnÄmi tividhaṃ yaññasampadaṃ soḷasaparikkhÄraṃ. IcchÄmi cÄhaṃ
mahÄyaññaṃ yajituṃ. YannÅ«nÄhaṃ [PTS Page 129] [\q 129/] samaṇaṃ gotamaṃ upasaá¹…kamitvÄ tividhaṃ yaññasampadaṃ soḷasaparikkhÄraṃ puccheyyanti”.

 

Atha kho kūṭadanto brÄhmaṇo khattaṃ Ämantesi “tena hi bho khatte yena
khÄṇumatakÄ brÄhmaṇagahapatikÄ tenupasaá¹…kama. Upasaá¹…kamitvÄ khÄṇumatake
brÄhmaṇagahapatike evaṃ vadehi “kūṭadanto bho brÄhmaṇo evamÄha: Ägamentu
kira bhavanto. Kūṭadanto’pi brÄhmaṇo samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamissatÄ«”ti.

 

‘Evaṃ bho’ti kho so khattÄ kūṭadantassa brÄhmaṇassa paá¹­issutvÄ yena
khÄṇumatakÄ brÄhmaṇagahapatikÄ tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ khÄṇumatake
brÄhmaṇagahapatike etadavoca “kūṭadanto bho brÄhmaṇo evamÄha: Ägamentu
kira bhonto. Kūṭadanto’pi brÄhmaṇo samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamissatÄ«’ti.

 

5. Tena kho pana samayena anekÄni brÄhmaṇasatÄni khÄṇumate paá¹­ivasanti
‘kūṭadantassa brÄhmaṇassa mahÄyaññaṃ anubhavissÄmÄ’ti. Assosuṃ kho te
brÄhmaá¹‡Ä ‘kūṭadanto kira brÄhmaṇo samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamissatÄ«’ti. Atha kho te brÄhmaá¹‡Ä yena kūṭadanto brÄhmaṇo
tenupasaá¹…kamiṃsu. Upasaá¹…kamitvÄ kūṭadantaṃ brÄhmaṇaṃ etadavocuṃ ’saccaṃ
kira bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamissatÄ«?’Ti.

 

[BJT Page 252] [\x 252/]

 

“Evaṃ kho me bho hoti: ahampi samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamissÄmÄ«”ti.

 

6. “MÄ bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kami na arahati
bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Sace bhavaṃ
kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamissati bhoto kūṭadantassa
yaso hÄyissati. Samaṇassa gotamassa yaso abhivaá¸á¸hissati. Yampi bhoto
kūṭadantassa yaso hÄyissati samaṇassasa gotamassa yaso abhivaá¸á¸hissati,
iminÄpaá¹…gena na arahati bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ, samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

[PTS Page 130] [\q 130/] bhavaṃ hi
kūṭadanto ubhato mÄtito ca pÄ«tito ca, saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ
pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho jÄtivÄdena. Yampi bhavaṃ kūṭadanto
ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ
pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho jÄtivÄdena, iminÄpaá¹…gena na arahati
bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva
gotamo arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi kūṭadanto aá¸á¸ho mahaddhano mahÄbhogo. Yampi bhavaṃ kūṭadanto
aá¸á¸ho mahaddhano mahÄbhogo. IminÄpaá¹…gena na arahati bhavaṃ kūṭadanto
samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati
bhavantaṃ kūṭadantaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi kūṭadanto ajjhÄyako mantadharo tinnaṃ vedÄnaṃ pÄragÅ«
sanighaṇá¸ukeá¹­ubhÄnaṃ sÄkkharappabhedÄnaṃ itihÄsapañcamÄnaṃ, padako
veyyÄkaraṇo lokÄyatamahÄpurisalakkhaṇesu anavayo. Yampi bhavaṃ kūṭadanto
ajjhÄyako mantadharo tinnaṃ vedÄnaṃ pÄragÅ« sanighaṇá¸ukeá¹­ubhÄnaṃ
sÄkkharappabhedÄnaṃ itihÄsapañcamÄnaṃ, padako veyyÄkaraṇo
lokÄyatamahÄpurisalakkhaṇesu anavayo. IminÄpaá¹…gena na arahati bhavaṃ
kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo
arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi kūṭadanto abhirÅ«po dassanÄ«yo pÄsÄdiko paramÄya
vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato, brahmavaṇṇi brahmavaccasÄ« akkhuddÄvakÄso
dassanÄya. Yampi bhavaṃ kūṭadanto abhirÅ«po dassanÄ«yo pÄsÄdiko paramÄya
vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato, brahmavaṇṇī brahmavaccasÄ« akkhuddÄvakÄso
dassanÄya, iminÄpaá¹…gena na arahati bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ
kūṭadantaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi kūṭadanto sÄ«lavÄ hoti vuddhasÄ«lÄ« vuddhasÄ«lena samannÄgato.
Yampi bhavaṃ kūṭadanto sÄ«lavÄ hoti vuddhasÄ«lÄ« vuddhasÄ«lena samannÄgato,
iminÄpaá¹…gena na arahati bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi kūṭadanto kalyÄṇavÄco kalyÄṇavÄkkaraṇo poriyÄ vÄcÄya
samannÄgato vissaá¹­á¹­hÄya anelagalÄya atthassa viññÄpatiyÄ. Yampi bhavaṃ
kūṭadanto kalyÄṇavÄco kalyÄṇavÄkkaraṇo poriyÄ vÄcÄya samannÄgato
vissaá¹­á¹­hÄya anelagalÄya atthassa viññÄpaniyÄ, iminÄpaá¹…gena na arahati
bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva
gotamo arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi kūṭadanto bahunnaṃ ÄcariyapÄcariyo. Tīṇi mÄṇavakasatÄni mante
vÄceti. BahÅ« kho pana nÄnÄdisÄ nÄnÄjanapadÄ mÄṇavakÄ Ägacchanti bhoto
kūṭadantassa santike mantatthikÄ mante adhiyitukÄmÄ. Yampi bhavaṃ
kūṭadanto bahunnaṃ ÄcariyapÄcariyo. Tīṇi mÄṇavakasatÄni mante vÄceti.
BahÅ« kho pana nÄnÄdisÄ nÄnÄjanapadÄ mÄṇavakÄ Ägacchanti bhoto
kūṭadantassa santike mantatthikÄ mante adhiyitukÄmÄ, iminÄpaá¹…gena na
arahati bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo
tveva gotamo arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

[BJT Page 254] [\x 254/]

 

Bhavaṃ hi kūṭadanto jiṇṇo vuddho mahallako addhagato vayo anuppatto.
Samaṇo gotamo taruṇo ceva taruṇapabbajito ca. Yampi bhavaṃ kuṭadanto
jiṇṇo vuddho mahallako addhagato vayo anuppatto. Samaṇo gotamo taruṇo
ceva taruṇapabbajito ca, iminÄpaá¹…gena na arahati bhavaṃ kūṭadanto
samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati
bhavantaṃ kūṭadantaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi kūṭadanto rañño mÄgadhassa seniyassa bimbisÄrassa sakkato
garukato mÄnito pÅ«jito apacito. Yampi bhavaṃ kūṭadanto rañño mÄgadhassa
seniyassa bimbisÄrassa sakkato garukato mÄnito pÅ«jito apacito,
iminÄpaá¹…gena na arahati bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Bhavaṃ hi kūṭadanto brÄhmaṇassa pokkharasÄtissa sakkato garukato mÄnito
pÅ«jito apacito. Yampi bhavaṃ kūṭadanto brÄhmaṇassa pokkharasÄtissa
sakkato garukato mÄnito pÅ«jito apacito, iminÄpaá¹…gena na arahati bhavaṃ
kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva gotamo
arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

[PTS Page 131] [\q 131/] bhavaṃ hi
kūṭadanto khÄṇumataṃ ajjhÄvasati sattussadaṃ satiṇakaá¹­á¹­hodakaṃ sadhaññaṃ
rÄjabhoggaṃ raÃ±Ã±Ä mÄgadhena seniyena bimbisÄrena dinnaṃ rÄjadÄyaṃ
brahmadeyyaṃ. Yampi bhavaṃ kūṭadanto khÄṇumataṃ ajjhÄvasati sattussadaṃ
satiṇakaá¹­á¹­hodakaṃ sadhaññaṃ rÄjabhoggaṃ raÃ±Ã±Ä mÄgadhena seniyena
bimbisÄrena dinnaṃ rÄjadÄyaṃ brahmadeyyaṃ. IminÄpaá¹…gena na arahati
bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Samaṇo tveva
gotamo arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ dassanÄya upasaá¹…kamitunti.

 

7. Evaṃ vutte kūṭadanto brÄhmaṇo te brÄhmaṇe etadavoca: “tena hi bho
mamapi suṇÄtha yathÄ mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ, natveva arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

“Samaṇo khalu bho gotamo ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca,
saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho
jÄtivÄdena. Yampi kho samaṇo gotamo ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca,
saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho
jÄtivÄdena. IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo mahantaṃ ñÄtisaá¹…ghaṃ ohÄya pabbajito. Yampi bho
samaṇo gotamo mahantaṃ ñÄtisaá¹…ghaṃ ohÄya pabbajito. IminÄpaá¹…gena na
arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho
mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo pahÅ«taṃ hiraññasuvaṇṇaṃ ohÄya pabbajito
bhÅ«migatañca vehÄsaá¹­á¹­hañca. Yampi bho samaṇo gotamo pahÅ«taṃ
hiraññasuvaṇṇaṃ ohÄya pabbajito bhÅ«migatañca vehÄsaá¹­á¹­hañca. IminÄpaá¹…gena
na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho
mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo daharo’va samÄno yuvÄ susukÄḷakeso bhadrena
yobbanena samannÄgato paá¹­hamena vayasÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajito.
Yampi bho samaṇo gotamo daharo’va samÄno yuvÄ susukÄḷakeso bhadrena
yobbanena samannÄgato paá¹­hamena vayasÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajito.
IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

[BJT Page 256] [\x 256/]

 

Samaṇo khalu bho gotamo akÄmakÄnaṃ mÄtÄpitunnaṃ assumukhÄnaṃ rudantÄnaṃ
kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ
pabbajito. Yampi bho samaṇo gotamo akÄmakÄnaṃ mÄtÄpitunnaṃ assumukhÄnaṃ
rudantÄnaṃ kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ agÄrasmÄ
anagÄriyaṃ pabbajito. IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo abhirÅ«po dassanÄ«yo pÄsÄdiko paramÄya
vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato brahmavaṇṇī brahmavaccasÄ« akkhuddÄvakÄso [PTS Page 132]
[\q 132/] dassanÄya. Yampi bho samaṇo gotamo abhirÅ«po dassanÄ«yo
pÄsÄdiko paramÄya vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato brahmavaṇṇī
brahmavaccasÄ« akkhuddÄvakÄso dassanÄya. IminÄpaá¹…gena na arahati so
bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho
Mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo sÄ«lavÄ ariyasÄ«lÄ« kusalasÄ«lÄ« kusalasÄ«lena
samannÄgato. Yampi bho samaṇo gotamo sÄ«lavÄ ariyasÄ«li kusalasÄ«lena
samannÄgato. IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo kalyÄṇavÄco kalyÄṇavÄkkaraṇo poriyÄ vÄcÄya
samannÄgato vissaá¹­á¹­hÄya anelagalÄya atthassa viññÄpaniyÄ. Yampi bho
samaṇo gotamo kalyÄṇavÄco kalyÄṇavÄkkaraṇo poriyÄ vÄcÄya samannÄgato
vissaá¹­á¹­hÄya anelagalÄya atthassa viññÄpaniyÄ, iminÄpaá¹…gena na arahati
bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho
mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo bahunnaṃ ÄcariyapÄcariyo. Yampi bho samaṇo
gotamo bahunnaṃ ÄcariyapÄcariyo. IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ
gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ
bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo kammavÄdÄ« kiriyavÄdÄ« apÄpapurekkhÄro brahmaññÄya
pajÄya. Yampi bho samaṇo gotamo kammavÄdÄ« kiriyavÄdÄ« apÄpapurekkhÄro
brahmaññÄya pajÄya. IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ
dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo uccÄkulÄ pabbajito asambhinnakhattiyakulÄ. Yampi
bho samaṇo gotamo uccÄkulÄ pabbajito asambhinnakhattiyakulÄ.
IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo aá¸á¸hÄ kulÄ pabbajito mahaddhanÄ mahÄbhogÄ. Yampi
bho samaṇo gotamo aá¸á¸hÄ kulÄ pabbajito mahaddhanÄ mahÄbhogÄ.
IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇaṃ khalu bho gotamaṃ tiroraá¹­á¹­hÄ tirojanapadÄ sampucchituṃ
Ägacchanti. Yampi bho samaṇaṃ gotamaṃ tiroraá¹­á¹­hÄ tirojanapadÄ
sampucchituṃ Ägacchanti. IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo
amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ
gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇaṃ khalu bho gotamaṃ anekÄni devatÄsahassÄni pÄṇehi saraṇaṃ gatÄni.
Yampi bho samaṇaṃ gotamaṃ anekÄni devatÄsahassÄni pÄṇehi saraṇaṃ
gatÄni. IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇaṃ khalu bho gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo abbhuggato ‘itipi so
bhagavÄ arahaṃ sammÄ sambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ«
anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ’ti.
Yampi bho samaṇaṃ gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo abbhuggato ‘itipi so
bhagavÄ arahaṃ sammÄ sambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ«
anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ’ti.
IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇehi samannÄgato. Yampi
bho samaṇo gotamo dvattiṃsamahÄpurisalakkhaṇehi samannÄgato.
IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya
upasaṅkamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo ehisÄgatavÄdÄ« sakhilo sammodako abbhÄkuá¹­iko
uttÄnamukho pubbabhÄsÄ«. Yampi bho samaṇo gotamo ehisÄgatavÄdi sakhilo
sammodako abbhÄkuá¹­iko uttÄnamukho pubbabhÄsÄ«. IminÄpaá¹…gena na arahati so
bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva
arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

[BJT Page 258] [\x 258/]

 

Samaṇo khalu bho gotamo catunnaṃ parisÄnaṃ sakkato garukato mÄnito
pÅ«jito apacito. Yampi bho samaṇo gotamo catunnaṃ parisÄnaṃ sakkato
garukato mÄnito pÅ«jito apacito. IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo
amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ
bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇe khalu bho gotame bahÅ« devÄ ca manussÄ ca abhippasannÄ. Yampi bho
samaṇe gotame bahÅ« devÄ ca manussÄ ca abhippasannÄ. IminÄpaá¹…gena na
arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho
mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo yasmiṃ gÄme vÄ nigame vÄ paá¹­ivasatÄ«, na tasmiṃ
gÄme vÄ nigame vÄ amanussÄ manusse viheá¹­henti. Yampi bho samaṇo gotamo
yasmiṃ gÄme vÄ nigame vÄ paá¹­ivasati, na tasmiṃ gÄme vÄ nigame vÄ
amanussÄ manusse viheá¹­henti. IminÄpaá¹…gena na arahati so bhavaṃ gotamo
amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ
gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇo khalu bho gotamo saá¹…ghÄ« gaṇī gaṇÄcariyo puthutitthakarÄnaṃ
aggamakkhÄyati. YathÄ kho pana bho ekesaṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ yathÄ vÄ
tathÄ vÄ yaso samudÄgacchati, na hevaṃ samaṇassa gotamassa yaso
samudÄgato. Atha kho anuttarÄya vijjÄcaraṇasampadÄya samaṇassa gotamassa
yaso samudÄgato. Yampi bho samaṇo gotamo saá¹…ghÄ« gaṇi gaṇÄcariyo
puthutitthakarÄnaṃ aggamakkhÄyati. YathÄ kho pana bho ekesaṃ
samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ yathÄ vÄ tathÄ vÄ yaso samudÄgacchati, na hevaṃ
samaṇassa gotamassa yaso samudÄgato. Atha kho anuttarÄya
vijjÄcaraṇasampadÄya samaṇassa gotamassa yaso samudÄgato. IminÄpaá¹…gena
na arahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ. Atha kho
mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Samaṇaṃ khalu bho gotamaṃ rÄjÄ mÄgadho seniyo bimbisÄro saputto sabhariyo [PTS Page 133]
[\q 133/] sapariso sÄmacco pÄṇehi saraṇaṃ gato. Samaṇaṃ khalu bho
gotamaṃ rÄjÄ pasenadÄ« kosalo saputto sabhariyo sapariso sÄmacco pÄṇehi
saraṇaṃ gato. Samaṇaṃ khalu bho gotamaṃ brÄhmaṇo pokkharasÄtÄ« saputto
sabhariyo sapariso sÄmacco pÄṇehi saraṇaṃ gato. Samaṇo khalu bho gotamo
rañño mÄgadhassa seniyassa bimbisÄrassa sakkato garukato mÄnito pÅ«jito
apacito. Samaṇo khalu bho gotamo rañño pasenadissa kosalassa sakkato
garukato mÄnito pÅ«jito apacito. Samaṇo khalu bho gotamo brÄhmaṇassa
pokkharasÄtissa sakkato garukato mÄnito pÅ«jito apacito.

 

Samaṇo khalu bho gotamo khÄṇumataṃ anuppatto, khÄṇumate viharati
ambalaá¹­á¹­hikÄyaṃ. Ye kho pana keci samaá¹‡Ä vÄ brÄhmaá¹‡Ä vÄ amhÄkaṃ
gÄmakkhettaṃ Ägacchanti, atithÄ« no te honti. AtithÄ« kho panamhehi
sakkÄtabbÄ garukÄtabbÄ mÄnetabbÄ pÅ«jetabbÄ apacetabbÄ. Yampi bho samaṇo
gotamo khÄṇumataṃ anuppatto khÄṇumate viharati ambalaá¹­á¹­hikÄyaṃ.
AtithamhÄkaṃ samaṇo gotamo, atithi kho panamhehi sakkÄtabbo garukÄtabbo
mÄnetabbo pÅ«jetabbo apacetabbo.

 

[BJT Page 260] [\x 260/]

 

IminÄpaá¹…gena nÄrahati so bhavaṃ gotamo amhÄkaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.
Atha kho mayameva arahÄma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamituṃ.

 

Ettake kho ahaṃ bho tassa bhoto gotamassa vaṇṇe pariyÄpuṇÄmi. No ca kho
so bhavaṃ gotamo ettakavaṇṇo. AparimÄṇavaṇṇo hi so bhavaṃ gotamo’ti.

 

8. Evaṃ vutte te brÄhmaá¹‡Ä kūṭadantaṃ brÄhmaṇaṃ etadavocuṃ: “yathÄ kho
bhavaṃ kūṭadanto samaṇassa gotamassa vaṇṇo bhÄsati ito ce’pi so bhavaṃ
gotamo yojanasate viharati, alameva saddhena kulaputtena dassanÄya
upasaá¹…kamituṃ api puá¹­aṃsenÄpi1. Tena hi bho sabbeva mayaṃ samaṇaṃ
gotamaṃ dassanÄya upasaá¹…kamissamÄ”ti.

 

9. Atha kho kūṭadanto brÄhmaṇo mahatÄ brÄhmaṇagaṇena saddhiṃ yena
ambalaá¹­á¹­hikÄ yena bhagavÄ tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ bhagavatÄ saddhiṃ
sammodi. [PTS Page 134] [\q 134/]
sammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«di.
KhÄṇumatikÄ’pi kho brÄhmaṇagahapatikÄ appekacce bhagavantaṃ abhivÄdetvÄ
ekamantaṃ nisÄ«diṃsu, appekacce bhagavatÄ saddhiṃ sammodiṃsu.
SammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃsu. Appekacce
yena bhagavÄ tenañjaliṃ paṇÄmetvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃsu. Appekacce
nÄmagottaṃ sÄvetvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃsu. Appekacce tuṇhÄ«bhÅ«tÄ ekamantaṃ
nisīdiṃsu.

 

10. Ekamantaṃ nisinno kho kūṭadanto brÄhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca:
“sutaṃ metaṃ bho gotamo tividhaṃ yaññasampadaṃ soḷasaparikkhÄraṃ
jÄnÄtÄ«ti. Na kho panÄhaṃ jÄnÄmi tividhaṃ yaññasampadaṃ
soḷasaparikkhÄraṃ. IcchÄmi cÄhaṃ mahÄyaññaṃ yajituṃ. SÄdhu me bhavaṃ
gotamo tividhaṃ yaññasampadaṃ soḷasaparikkhÄraṃ desetÅ«”ti.

 

“Tena hi brÄhmaṇa suṇohi sÄdhukaṃ manasikarohi bhÄsissÄmÄ«”ti.

 

‘Evaṃ bho’ti kho kūṭadanto brÄhmaṇo bhagavato paccassosi. BhagavÄ etadavoca:

 

11. “BhÅ«tapubbaṃ brÄhmaṇa rÄjÄ mahÄvijito nÄma ahosi, aá¸á¸ho mahaddhano
mahÄbhogo pahÅ«tajÄtarÅ«parajato pahÅ«tavittÅ«pakaraṇo pahÅ«tadhanadhañño
paripuṇṇakosakoá¹­á¹­hÄgÄro. Atha kho brÄhmaṇa rañño mahÄvijitassa
rahogatassa paá¹­isallÄ«nassa evaṃ cetaso parivitakko udapÄdi: “adhigatÄ
kho me vipulÄ mÄnusakÄ bhogÄ. Mahantaṃ paá¹­havimaṇá¸alaṃ abhivijiya
ajjhÄvasÄmi. YannÅ«nÄhaṃ mahÄyaññaṃ yajeyyaṃ, yaṃ mama’ssa dÄ«gharattaṃ
hitÄya sukhÄyÄ”ti.

 

1. PūṭosenÄpi (kesuci potthakesu)

 

[BJT Page 262] [\x 262/]

 

Atha kho brÄhmaṇa rÄjÄ mahÄvijite purohitaṃ brÄhmaṇaṃ ÄmantetvÄ
etadavoca: ‘idha mayhaṃ brÄhmaṇa rahogatassa paá¹­isallÄ«nassa evaṃ cetaso
parivitakko udapÄdi: “adhigatÄ kho me vipulÄ mÄnusakÄ [PTS Page 135]
[\q 135/] bhogÄ. Mahantaṃ paá¹­havimaṇá¸alaṃ abhivijiya ajjhÄvasÄmi.
YannÅ«nÄhaṃ mahÄyaññaṃ yajeyyaṃ, yaṃ mama’ssa dÄ«gharattaṃ hitÄya
sukhÄyÄ’ti. IcchÄmahaṃ brÄhmaṇa mahÄyaññaṃ yajituṃ. AnusÄsatu maṃ
bhavaṃ, yaṃ mama’ssa dÄ«gharattaṃ hitÄya sukhÄyÄ”ti.

 

12. Evaṃ vutte brÄhmaṇa purohito brÄhmaṇo rÄjÄnaṃ mahÄvijitaṃ etadavoca:
‘bhoto kho rañño janapado sakaṇṭako sauppīḷo. GÄmaghÄtÄ’pi dissanti,
nigamaghÄtÄ’pi dissanti, panthadÅ«hanÄ’pi dissanti. Bhavaṃ ce kho pana
rÄjÄ evaṃ sakaṇṭake janapade sauppīḷe balimuddhareyya, akiccakÄrÄ« assa
tena bhavaṃ rÄjÄ. SiyÄ kho pana bhoto rañño evamassa: ‘ahametaṃ
dassukhÄ«laṃ vadhena vÄ bandhena vÄ jÄtiyÄ vÄ garahÄya vÄ pabbÄjanÄya vÄ
samÅ«hanissÄmÄ«’ti. Na kho panetassa dassukhÄ«lassa evaṃ sammÄ samugghÄto
hoti. Ye te hatÄvasesakÄ bhavissanti, te pacchÄ rañño janapadaṃ
viheá¹­hessanti. Api ca kho idaṃ saṃvidhÄnaṃ Ägamma evametassa
dassukhÄ«lassa sammÄ samugghÄto hoti. Tena hi bhavaṃ rÄjÄ ye bhoto rañño
janapade ussahanti kasigorakkhe, tesaṃ bhavaṃ rÄjÄ bÄ«jabhattaṃ
anuppadetu. Ye bhoto rañño janapade ussahanti vaṇijjÄya, tesaṃ bhavaṃ
rÄjÄ pÄbhataṃ anuppadetu. Ye bhoto rañño janapade ussahanti rÄjaporise,
tesaṃ bhavaṃ rÄjÄ bhattavetanaṃ pakappatu. Te ca manussÄ sakammapasutÄ
rañño janapadaṃ na viheá¹­hessanti. MahÄ ca rañño rÄsiko bhavissati,
khemaá¹­á¹­hitÄ janapadÄ akaṇṭakÄ anuppīḷÄ. ManussÄ ca mudÄ modamÄnÄ ure
putte naccentÄ apÄrutagharÄ maññe viharissantÄ«”ti.

 

13. ‘Evaṃ bho’ti kho brÄhmaṇa rÄjÄ mahÄvijito purohitassa brÄhmaṇassa paá¹­issutvÄ ye rañño janapade ussahiṃsu [PTS Page 136]
[\q 136/] kasigorakkhe, tesaṃ rÄjÄ mahÄvijito bÄ«jabhattaṃ
anuppÄdÄsÄ«. 1 Ye rañño janapade ussahiṃsu vaṇijjÄya, tesaṃ rÄjÄ
mahÄvijito pÄbhataṃ anuppÄdÄsi. Ye rañño janapade ussahiṃsu rÄjaporise,
tesaṃ rÄjÄ mahÄvijito bhattavetanaṃ pakappesi. Te ca manussÄ
sakammapasutÄ rañño janapadaṃ na viheá¹­hesuṃ. MahÄ ca rañño rÄsiko ahosi,
khemaá¹­á¹­hitÄ janapadÄ akaṇṭakÄ anuppīḷÄ. ManussÄ ca mudÄ modamÄnÄ ure
putte naccentÄ apÄrutagharÄ maññe vihariṃsu.

 

1. AnuppÄdesi. (Kesu ci potthakesu)

 

[BJT Page 264] [\x 264/]

 

14. Atha kho brÄhmaṇa rÄjÄ mahÄvijito purohitaṃ brÄhmaṇaṃ ÄmantetvÄ
etadavoca: “samÅ«hato kho me bho so dassukhÄ«lo bhoto saṃvidhÄnaṃ Ägamma.
MahÄ ca me rÄsiko. Khemaá¹­á¹­hitÄ janapadÄ akaṇṭakÄ anuppīḷÄ. ManussÄ mudÄ
modamÄnÄ ure putte naccentÄ apÄrutagharÄ maññe viharanti. IcchÄmahaṃ
brÄhmaṇa mahÄyaññaṃ yajituṃ. AnusÄsatu maṃ bhavaṃ, yaṃ mama’ssa
dÄ«gharattaṃ hitÄya sukhÄyÄ”ti.

 

“Tena hi bhavaṃ rÄjÄ ye bhoto rañño janapade khattiyÄ anuyuttÄ negamÄ
ceva jÄnapadÄ ca, te bhavaṃ rÄjÄ Ämantayataṃ, ‘icchÄmahaṃ bho mahÄyaññaṃ
yajituṃ. AnujÄnantu me bhonto yaṃ mama’ssa dÄ«gharattaṃ hitÄya
sukhÄyÄ’ti. Ye bhoto rañño janapade amaccÄ pÄrisajjÄ negamÄ ceva
jÄnapadÄ ca, te bhavaṃ rÄjÄ Ämantayataṃ, ‘icchÄmahaṃ bho mahÄyaññaṃ
yajituṃ. AnujÄnantu me bhonto yaṃ mama’ssa dÄ«gharattaṃ hitÄya
sukhÄyÄ’ti. Ye bhoto rañño janapade brÄhmaṇamahÄsÄlÄ negamÄ ceva
jÄnapadÄ ca, te bhavaṃ rÄjÄ Ämantayataṃ, ‘icchÄmahaṃ bho mahÄyaññaṃ
yajituṃ. AnujÄnantu me bhonto yaṃ mama’ssa dÄ«gharattaṃ hitÄya
sukhÄyÄ’ti.

 

‘Evaṃ bho’ti kho brÄhmaṇa rÄjÄ mahÄvijito purohitassa brÄhmaṇassa
paá¹­issutvÄ ye rañño janapade khattiyÄ anuyuttÄ negamÄ ceva jÄnapadÄ ca,
te rÄjÄ mahÄvijito [PTS Page 137] [\q 137/]
Ämantesi: “icchÄmahaṃ bho mahÄyaññaṃ yajituṃ. AnujÄnantu me bhonto,
yaṃ mama’ssa dÄ«gharattaṃ hitÄya sukhÄyÄ”ti.

 

“Yajataṃ bhavaṃ rÄjÄ yaññaṃ. YaññakÄlo mahÄrÄjÄ”ti.

 

Ye rañño janapade amaccÄ pÄrisajjÄ negamÄ ceva jÄnapadÄ ca, te rÄjÄ
mahÄvijito Ämantesi: “icchÄmahaṃ bho mahÄyaññaṃ yajituṃ. AnujÄnantu me
bhavanto, yaṃ mama’ssa dÄ«gharattaṃ hitÄya sukhÄyÄ”ti. Ye rañño janapade
brÄhmaṇamahÄsÄlÄ negamÄ ceva jÄnapadÄ ca, te rÄjÄ mahÄvijito Ämantesi:
“icchÄmahaṃ bho mahÄyaññaṃ yajituṃ. AnujÄnantu me bhavanto, yaṃ mama’ssa
dÄ«gharattaṃ hitÄya sukhÄyÄ”ti. Ye rañño janapade gahapatinecayikÄ
negamÄ ceva jÄnapadÄ ca, te rÄjÄ mahÄvijito Ämantesi: “icchÄmahaṃ bho
mahÄyaññaṃ yajituṃ. AnujÄnantu me bhavanto, yaṃ mama’ssa dÄ«gharattaṃ
hitÄya sukhÄyÄ”ti.

 

“Yajataṃ bhavaṃ rÄjÄ yaññaṃ. YaññakÄlo mahÄrÄjÄ”ti.

 

ItÄ«me cattÄro anumatipakkhÄ tasseva yaññassa parikkhÄrÄ bhavanti.

 

15. RÄjÄ mahÄvijito aá¹­á¹­hahi aá¹…gehi samannÄgato.

 

Ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ,

 

[BJT Page 266] [\x 266/]

 

Akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho jÄtivÄdena,

 

AbhirÅ«po dassanÄ«yo pÄsÄdiko, paramÄya vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato, brahmavaṇṇī brahmavaccasÄ« akkhuddÄvakÄso dassanÄya.

 

Aá¸á¸ho mahaddhano mahÄbhogo pahÅ«tajÄtarÅ«parajato pahÅ«tavittÅ«pakaraṇo pahÅ«tadhanadhañño paripuṇṇakosakoá¹­á¹­hÄgÄro.

 

BalavÄ caturaá¹…giniyÄ senÄya samannÄgato assavÄya ovÄdapaá¹­ikarÄya, patapati maññe paccatthike yasasÄ.

 

Saddho dÄyako dÄnapati anÄvaá¹­advÄro, samaṇabrÄhmaṇakapaṇaddhikavaṇibbakayÄcakÄnaṃ opÄnabhÅ«to, puññÄni karoti.

 

Bahussuto tassa tassa sutajÄtassa. Tassa tasseva kho pana bhÄsitassa
atthaṃ jÄnÄti: ‘ayaṃ imassa bhÄsitassa attho ayaṃ imassa bhÄsitassa
attho’ti.

 

Paṇá¸ito viyatto medhÄvÄ« paá¹­ibalo atÄ«tÄnÄgatapaccuppanne atthe cintetuṃ.

 

RÄjÄ mahÄvijito imehi aá¹­á¹­hahi aá¹…gehi samannÄgato.

 

Iti imÄni’pi aá¹­á¹­haá¹…gÄni tasseva yaññassa parikkhÄrÄ bhavanti.

 

16. [PTS Page 138] [\q 138/] purohito’pi brÄhmaṇo catÅ«haá¹…gehi samannÄgato:

 

Ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca. Saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ. Akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho jÄtivÄdena.

 

AjjhÄyako mantadharo tiṇṇaṃ vedÄnaṃ pÄragÅ« sanighaṇá¸ukeá¹­ubhÄnaṃ
sÄkkharappabhedÄnaṃ itihÄsapañcamÄnaṃ. Padako veyyÄkaraṇo
lokÄyatamahÄpurisalakkhaṇesu anavayo.

 

SÄ«lavÄ vuddhasÄ«lÄ« vuddhasÄ«lena samannÄgato.

 

Paṇá¸ito viyatto medhÄvÄ« paá¹­hamo vÄ dutiyo vÄ sujaṃ paggaṇhantÄnaṃ.

 

Purohito brÄhmaṇo imehi catuhaá¹…gehi samannÄgato. Iti imÄni’pi cattÄri aá¹…gÄni tasseva yaññassa parikkhÄrÄ bhavanti.

 

[BJT Page 268] [\x 268/]

 

17. Atha kho brÄhmaṇa, purohito brÄhmaṇo rañño mahÄvijitassa pubbeva yaÃ±Ã±Ä tisso vidhÄ desesi:

 

“SiyÄ kho pana bhoto rañño mahÄyaññaṃ yiá¹­á¹­hukÄmassa kocideva vippaá¹­isÄro
‘mahÄ vata me bhogakkhandho vigacchissatÄ«’ti, so bhoto rañño
vippaá¹­isÄro na karaṇīyo. SiyÄ kho pana bhoto rañño mahÄyaññaṃ
yajamÄnassa kocideva vippaá¹­isÄro ‘mahÄ vata me bhogakkhandho
vigacchatÄ«’ti, so bhoto rañño vippaá¹­isÄro na karaṇīyo siyÄ kho pana
bhoto rañño mahÄyaññaṃ yiá¹­á¹­hassa kocideva vippaá¹­isÄro ‘mahÄ vata me
bhogakkhandho vigato’ti, so bhoto rañño vippaá¹­isÄro na karaṇīyo”ti.

 

ImÄ kho pana brÄhmaṇa purohito brÄhmaṇo rañño mahÄvijitassa pubbeva yaÃ±Ã±Ä tisso vidhÄ desesi.

 

18. Atha kho brÄhmaṇa, purohito brÄhmaṇo rañño mahÄvijitassa pubbeva
yaÃ±Ã±Ä dasahÄkÄrehi paá¹­iggÄhakesu vippaá¹­isÄraṃ paá¹­ivinodesi: “Ägamissanti
kho bhoto yaññaṃ pÄṇÄtipÄtino’pi pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­iviratÄ’pi. Ye tattha
pÄṇÄtipÄtino tesaññeva tena. Ye tattha pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­iviratÄ te Ärabbha
yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ
antaraṃ pasÄdetu. Ä€gamissanti kho bhoto yaññaṃ adinnÄdÄyino’pi
adinnÄdÄnÄ paá¹­iviratÄ’pi. Ye tattha adinnÄdÄyino tesaññeva tena. Ye
tattha adinnÄdÄnÄ paá¹­iviratÄ te Ärabbha yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ,
modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu. Ä€gamissanti kho
bhoto yaññaṃ kÄmesu micchÄcÄrino’pi kÄmesu micchÄcÄrÄ paá¹­iviratÄ’pi. Ye
tattha kÄmesu micchÄcÄrino tesaññeva tena. Ye tattha kÄmesu micchÄcÄrÄ
paá¹­iviratÄ te Ärabbha yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ,
cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu. Ä€gamissanti kho bhoto yaññaṃ
musÄvÄdino’pi musÄvÄdÄ paá¹­iviratÄ’pi. Ye tattha musÄvÄdino tesaññeva
tena. Ye tattha musÄvÄdÄ paá¹­iviratÄ te Ärabbha yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ
bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu. Ä€gamissanti
kho bhoto yaññaṃ pisuṇavÄcino’pi pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­iviratÄ’pi. Ye
tattha pisuṇavÄcino tesaññeva tena. Ye tattha pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­iviratÄ
te Ärabbha yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva
bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu. Ä€gamissanti kho bhoto yaññaṃ pharusavÄcino’pi
pharusÄya vÄcÄya paá¹­iviratÄ’pi. Ye tattha pharusavÄcino tesaññeva tena.
Ye tattha pharusÄya vÄcÄya paá¹­iviratÄ te Ärabbha yajataṃ bhavaṃ,
sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu.
Ä€gamissanti kho bhoto yaññaṃ samphappalÄpino’pi samphappalÄpÄ [PTS Page 139]
[\q 139/] paá¹­iviratÄ’pi. Ye tattha samphappalÄpino tesaññeva tena.
Ye tattha samphappalÄpÄ paá¹­iviratÄ te Ärabbha yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ
bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu. Ä€gamissanti
kho bhoto yaññaṃ abhijjhÄluno’pi anabhijjhÄluno’pi ye tattha
abhijjhÄluno tesaññeva tena. Ye tattha anabhijjhÄluno te Ärabbha yajataṃ
bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ
pasÄdetu. Ä€gamissanti kho bhoto yaññaṃ byÄpannacittÄ’pi
abyÄpannacittÄ’pi ye tattha byÄpannacittÄ tesaññeva tena. Ye tattha
abyÄpannacittÄ te Ärabbha yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ
bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu. Ä€gamissanti kho bhoto yaññaṃ
micchÄdiá¹­á¹­hikÄ’pi sammÄdiá¹­á¹­hikÄ’pi. Ye tattha micchÄdiá¹­á¹­hikÄ tesaññeva
tena. Ye tattha sammÄdiá¹­á¹­hikÄ te yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ,
modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetÅ«”ti.

 

Imehi kho brÄhmaṇa purohito brÄhmaṇo rañño mahÄvijitassa pubbeva yaÃ±Ã±Ä dasahÄkÄrehi paá¹­iggÄhakesu vippaá¹­isÄraṃ paá¹­ivinodesi.

 

19. Atha kho brÄhmaṇa, purohito brÄhmaṇo rañño mahÄvijitassa mahÄyaññaṃ
yajamÄnassa soḷasahÄkÄrehi cittaṃ sandassesi samÄdapesi samuttejesi
sampahaṃsesi: siyÄ kho pana bhoto rañño mahÄyaññaṃ yajamÄnassa kocideva
vattÄ: “rÄjÄ kho mahÄvijito mahÄyaññaṃ yajati. No ca kho tassa ÄmantitÄ
khattiyÄ anuyuttÄ negamÄceva jÄnapadÄ ca. Atha ca pana bhavaṃ rÄjÄ
evarÅ«paṃ mahÄyaññaṃ yajatÄ«”ti. Evampi bhoto rañño vattÄ dhammato natthi.
BhotÄ kho pana raÃ±Ã±Ä ÄmantitÄ khattiyÄ anuyuttÄ negamÄ ceva jÄnapadÄ
ca.

 

[BJT Page 270] [\x 270/]

 

IminÄpetaṃ bhavaṃ rÄjÄ jÄnÄtu. Yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu.

 

20. SiyÄ kho pana bhoto rañño mahÄyaññaṃ yajamÄnassa kocideva vattÄ
‘rÄjÄ kho mahÄvijito mahÄyaññaṃ yajati, no ca kho tassa ÄmantitÄ amaccÄ
pÄrisajjÄ negamÄ ceva jÄnapadÄ ca, no ca brÄhmaṇasÄlÄ negamÄ ceva
jÄnapadÄ ca, no ca gahapatinecayikÄ negamÄ ceva jÄnapadÄ ca. Atha ca
pana bhavaṃ rÄjÄ evarÅ«paṃ mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti. Evampi bhoto rañño vattÄ
dhammato natthi. BhotÄ kho pana raÃ±Ã±Ä ÄmantitÄ gahapatinecayikÄ negamÄ
ceva jÄnapadÄ ca. IminÄpetaṃ bhavaṃ rÄjÄ jÄnÄtu. Yajataṃ bhavaṃ,
sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu.

 

21. SiyÄ kho pana bhoto rañño mayÄyaññaṃ yajamÄnassa kocideva vattÄ
‘rÄjÄ kho mahÄvijito mahÄyaññaṃ yajati. No ca kho ubhato sujÄto mÄtito
ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ, [PTS Page 140]
[\q 140/] akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho jÄtivÄdena. Atha ca pana bhavaṃ
rÄjÄ evarÅ«paṃ mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti. Evampi bhoto rañño vattÄ dhammato
natthi. Bhavaṃ kho pana rÄjÄ ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca,
saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho
jÄtivÄdena. IminÄpetaṃ bhavaṃ rÄjÄ jÄnÄtu. Yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ
bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu.

 

22. SiyÄ kho pana bhoto rañño mahÄyaññaṃ yajamÄnassa kocideva vattÄ
‘rÄjÄ kho mahÄvijito mahÄyaññaṃ yajati. No ca kho abhirÅ«po dassanÄ«yo
pÄsÄdiko paramÄya vaṇṇapokkharatÄya samannÄgato brahmavaṇṇī
brahmavaccasÄ« akkhuddÄvakÄso dassanÄya atha ca pana bhavaṃ rÄjÄ evarÅ«paṃ
mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti. Evampi bhoto rañño vattÄ dhammato natthi. Bhavaṃ
kho pana rÄjÄ abhirÅ«po dassanÄ«yo pÄsÄdiko paramÄya vaṇṇapokkharatÄya
samannÄgato brahmavaṇṇī brahmavaccasÄ« akkhuddÄvakÄso dassanÄya. No ca
kho aá¸á¸ho mahaddhano mahÄbhogo pahÅ«tajÄtarÅ«parajato pahÅ«tavittÅ«pakaraṇo
pahÅ«tadhanadhañño paripuṇṇakosakoá¹­á¹­hÄgÄro. Atha ca pana bhavaṃ rÄjÄ
evarÅ«paṃ mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti. Evampi bhoto rañño vattÄ dhammato natthi.
Bhavaṃ kho pana rÄjÄ aá¸á¸ho mahaddhano mahÄbhogo pahÅ«tajÄtarÅ«parajato
pahÅ«tavittÅ«pakaraṇo pahÅ«tadhanadhañño paripuṇṇakosakoá¹­á¹­hÄgÄro. No ca kho
balavÄ caturaá¹…giniyÄ senÄya samannÄgato assavÄya ovÄdapaá¹­ikarÄya
patapati maññe paccatthike yasasÄ. Atha ca pana bhavaṃ rÄjÄ evarÅ«paṃ
mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti. Evampi bhoto rañño vattÄ dhammato natthi. Bhavaṃ
kho pana rÄjÄ balavÄ caturaá¹…giniyÄ senÄya samannÄgato assavÄya
ovÄdapaá¹­ikarÄya patapati maññe paccatthike yasasÄ. No ca kho saddho
dÄyako dÄnapati anÄvaá¹­advÄro
samaṇabrÄhmaṇakapaṇaddhikavaṇibbakayÄcakÄnaṃ opÄnabhÅ«to puññÄni karoti.
Atha ca pana bhavaṃ rÄjÄ evarÅ«paṃ mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti. Evampi bhoto
rañño vattÄ dhammato natthi. Bhavaṃ kho pana rÄjÄ saddho dÄyako dÄnapati
anÄvaá¹­advÄro samaṇabrÄhmaṇakapaṇaddhikavaṇibbakayÄcakÄnaṃ opÄnabhÅ«to
puññÄni karoti. No ca kho bahussuto tassa tassa sutajÄtassa. Atha ca
pana bhavaṃ rÄjÄ evarÅ«paṃ mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti. Evampi bhoto rañño vattÄ
dhammato natthi. Bhavaṃ kho pana rÄjÄ bahussuto tassa tassa
sutajÄtassa. No ca kho tassa tasseva kho pana bhÄsitassa atthaṃ jÄnÄti:

 

[BJT Page 272] [\x 272/]

 

‘Ayaṃ imassa bhÄsitassa attho ayaṃ imassa bhÄsitassa attho’ti. Atha ca
pana bhavaṃ rÄjÄ evarÅ«paṃ mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti. Evampi bhoto rañño vattÄ
dhammato natthi. Bhavaṃ kho pana rÄjÄ tassa tasseva kho pana bhÄsitassa
atthaṃ jÄnÄti. Ayaṃ imassa bhÄsitassa attho ayaṃ imassa bhÄsitassa
attho’ti. No ca kho paṇá¸ito viyatto medhÄvÄ« paá¹­ibalo
atÄ«tÄnÄgatapaccuppanne atthe cintetuṃ. Atha ca pana bhavaṃ rÄjÄ evarÅ«paṃ
mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti.

 

Evampi bhoto rañño vattÄ dhammato natthi. Bhavaṃ kho pana rÄjÄ paṇá¸ito
viyatto medhÄvÄ« paá¹­ibalo atÄ«tÄnÄgatapaccuppanne atthe cintetuṃ.
IminÄpetaṃ bhavaṃ rÄjÄ jÄnÄtu. Yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ
bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu.

 

23. SiyÄ kho pana bhoto rañño mahÄyaññaṃ yajamÄnassa kocideva vattÄ:
‘rÄjÄ kho mahÄvijito mahÄyaññaṃ yajati. No ca khvassa purohito brÄhmaṇo
ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca. Saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ
pitÄmahayugÄ. Akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho jÄtivÄdena. Atha ca pana bhavaṃ rÄjÄ
evarÅ«paṃ mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti. [PTS Page 141]
[\q 141/] evampi bhoto rañño vattÄ dhammato natthi. Bhoto kho pana
rañño purohito brÄhmaṇo ubhato sujÄto mÄtito ca pitito ca
saṃsuddhagahaṇiko yÄva sattamÄ pitÄmahayugÄ, akkhitto anupakkuá¹­á¹­ho
jÄtivÄdena. IminÄpetaṃ bhavaṃ rÄjÄ jÄnÄtu. Yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ
bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ. Cittameva bhavaṃ antaraṃ pasÄdetu.

 

24. SiyÄ kho pana bhoto rañño mahÄyaññaṃ yajamÄnassa kocideva vattÄ
‘rÄjÄ kho mahÄvijito mahÄyaññaṃ yajati. No ca khavassa purohito brÄhmaṇo
ajjhÄyako mantadharo tiṇṇaṃ vedÄnaṃ pÄragÅ« sanighaṇá¸ukeá¹­ubhÄnaṃ
sÄkkharappabhedÄnaṃ itihÄsapañcamÄnaṃ padako veyyÄkaraṇo
lokÄyatamahÄpurisalakkhaṇesu anavayo. Atha ca pana bhavaṃ rÄjÄ evarÅ«paṃ
mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti. Evampi bhoto rañño vattÄ dhammato natthi. Bhoto
kho pana rañño purohito brÄhmaṇo ajjhÄyako mantadharo tiṇṇaṃ vedÄnaṃ
pÄragÅ« sanighaṇá¸ukeá¹­ubhÄnaṃ sÄkkharappabhedÄnaṃ itihÄsapañcamÄnaṃ padako
veyyÄkaraṇo lokÄyatamahÄpurisalakkhaṇesu anavayo. No ca khvassa
purohito brÄhmaṇo sÄ«lavÄ vuddhasÄ«lÄ« vuddhasÄ«lena samannÄgato. Atha ca
pana bhavaṃ rÄjÄ evarÅ«paṃ mahÄyaññaṃ yajatÄ«ti. Evampi bhoto rañño vattÄ
dhammato natthi. Bhoto kho pana rañño purohito brÄhmaṇo sÄ«lavÄ
vuddhasÄ«lÄ« vuddhasÄ«lena samannÄgato. No ca khvassa purohito brÄhmaṇo
paṇá¸ito viyatto medhÄvÄ« paá¹­hamo vÄ dutiyo vÄ sujaṃ paggaṇhantÄnaṃ. Atha
ca pana bhavaṃ rÄjÄ evarÅ«paṃ mahÄyaññaṃ yajatÄ«’ti. Evampi bhoto rañño
vattÄ dhammato natthi.

 

[BJT Page 274] [\x 274/]

 

Bhoto kho pana rañño purohito brÄhmaṇo paṇá¸ito viyatto medhÄvÄ« paá¹­hamo
vÄ dutiyo vÄ sujampaggaṇhantÄnaṃ. IminÄ petaṃ bhavaṃ rÄjÄ jÄnÄtu.
Yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ
antaraṃ pasÄdetÅ«’ti.

 

Imehi kho brÄhmaṇa, purohito brÄhmaṇo rañño mahÄvijitassa mahÄyaññaṃ
yajamÄnassa soḷasahi ÄkÄrehi cittaṃ sandassesi, samÄdapesi, samuttejesi,
sampahaṃsesi.

 

25. Tasmiṃ kho brÄhmaṇa yaññe neva gÄvo haññiṃsu, na ajeḷakÄ haññiṃsu,
na kukkuá¹­asÅ«karÄ haññiṃsu, na vividhÄ pÄá¹‡Ä saṃghÄtaṃ Äpajjiṃsu, na
rukkhÄ chijjiṃsu1 yÅ«patthÄya, na dabbÄ lÅ«yiṃsu barihisatthÄya. 2
Ye’pi’ssa ahesuṃ dÄsÄ’ti vÄ pessÄ’ti vÄ kammakarÄ’ti vÄ, te’pi na
daṇá¸atajjitÄ na bhayatajjitÄ na assumukhÄ rudamÄnÄ parikammÄni akaṃsu.
Atha kho ye icchiṃsu te akaṃsu. Ye na icchiṃsu na te akaṃsu. Yaṃ
icchiṃsu taṃ akaṃsu. Yaṃ na icchiṃsu na taṃ akaṃsu.
SappitelanavanÄ«tadadhimadhuphÄṇitenaceva so yañño niá¹­á¹­hÄnamagamÄsi.

 

26. [PTS Page 142] [\q 142/] atha kho
brÄhmaṇa khattiyÄ anuyuttÄ negamÄ ceva jÄnapadÄ ca amaccÄ pÄrisajjÄ
negamÄ ceva jÄnapadÄ ca, brÄhmaṇamahÄsÄlÄ negamÄcave jÄnapadÄ ca,
gahapatinecayikÄ negamÄ ceva jÄnapadÄ ca pahÅ«taṃ sÄpateyyaṃ ÄdÄya
rÄjÄnaṃ mahÄvijitaṃ upasaá¹…kamitvÄ evamÄhaṃsu: “idaṃ deva pahÅ«taṃ
sÄpateyyaṃ devaññeva uddissa Äbhataṃ. Taṃ devo patigaṇhÄtÅ«”ti.

 

“Alaṃ bho. Mamapi idaṃ pahÅ«taṃ sÄpateyyaṃ dhammikena balinÄ abhisaá¹…kataṃ. Tañca vo hotu ito ca bhiyyo harathÄ”ti.

 

27. Te raÃ±Ã±Ä paá¹­ikkhittÄ ekamantaṃ apakkamma evaṃ sammantesuṃ: “na kho
etaṃ amhÄkaṃ patirÅ«paṃ yaṃ mayaṃ imÄni sÄpateyyÄni punadeva sakÄni
gharÄni paá¹­ihareyyÄma. RÄjÄ kho mahÄvijito mahÄyaññaṃ yajati. Handassa
mayaṃ anuyÄgino homÄ”ti.

 

1. Rukkho chindiṃsu, (katthaci. )
2. ParihiṃsatthÄya, (katthaci. )

 

[BJT Page 276] [\x 276/]

 

Atha kho brÄhmaṇa puratthimena yaññÄvÄá¹­assa khattiyÄ anuyuttÄ negamÄ
ceva jÄnapadÄ ca dÄnÄni paá¹­á¹­hapesuṃ. Dakkhiṇena yaññÄvÄá¹­assa amaccÄ
pÄrisajjÄ negamÄ ceva jÄnapadÄ ca dÄnÄni paá¹­á¹­hapesuṃ. Pacchimena
yaññÄvÄá¹­assa brÄhmaṇamahÄsÄlÄ negamÄ ceva jÄnapadÄ ca dÄnÄni
paá¹­á¹­hapesuṃ. Uttarena yaññÄvÄá¹­assa gahapatinecayikÄ negamÄ ceva jÄnapadÄ
ca dÄnÄni paá¹­á¹­hapesuṃ. Tesu’pi kho brÄhmaṇa yaññesu neva gÄvo haññiṃsu,
na ajeḷakÄ haññiṃsu, na kukkuá¹­asÅ«karÄ haññiṃsu, na vividhÄ pÄṇÄ
saṃghÄtaṃ Äpajjiṃsu, na rukkhÄ chijjiṃsu yÅ«patthÄya, na dabbÄ lÅ«yiṃsu
barihisatthÄya. Ye’pi nesaṃ ahesuṃ dÄsÄ’ti vÄ pessÄ’ti vÄ kammakarÄ’ti
vÄ te’pi na daṇá¸atajjitÄ na bhayatajjitÄ na assumukhÄ rudamÄnÄ
parikammÄni akaṃsu. Atha kho ye icchiṃsu te akaṃsu. Ye na icchiṃsu na te
akaṃsu. Yaṃ icchiṃsu, taṃ akaṃsu. Yaṃ na icchiṃsu, na taṃ akaṃsu.
SappÄ«telanavanÄ«tadadhimadhuphÄṇitena ceva te yaÃ±Ã±Ä niá¹­á¹­hÄnamagamaṃsu.

 

28. [PTS Page 143] [\q 143/] iti cattÄro
ca anumatipakkhÄ, rÄjÄ mahÄvijito aá¹­á¹­hahaá¹…gehi samannÄgato, purohito
brÄhmaṇo catÅ«haá¹…gehi samannÄgato, tisso ca vidhÄ. Ayaṃ vuccati brÄhmaṇa
tividhÄ yaññasampadÄ soḷasaparikkhÄrÄ’ti.

 

29. Evaṃ vutte te brÄhmaá¹‡Ä unnÄdino uccÄsaddamahÄsaddÄ ahesuṃ: “aho
yañño aho yaññasampadÄ”ti. Kūṭadanto pana brÄhmaṇo tuṇhÄ«bhÅ«to’va nisinno
hoti. Atha kho te brÄhmaá¹‡Ä kūṭadantaṃ brÄhmaṇaṃ etadavocuṃ: kasmÄ pana
bhavaṃ kūṭadanto samaṇassa gotamassa subhÄsitaṃ subhÄsitato
nÄbbhanumodatÄ«?Ti.

 

“NÄhaṃ bho samaṇassa gotamassa subhÄsitaṃ subhÄsitato nÄbbhanumodÄmi.
MuddhÄpi tassa vipateyya yo samaṇassa gotamassa subhÄsitaṃ subhÄsitato
nÄbbhanumodeyya. Api ca me bho evaṃ hoti: na samaṇo gotamo evamÄha:
‘evaṃ me sutanti vÄ evaṃ arahati bhavitunti’vÄ. Api ca samaṇo gotamo:
‘evaṃ tadÄ Äsi itthaṃ tadÄ Äsi’tveva bhÄsati. Tassa mayhaṃ bho evaṃ
hoti: “addhÄ samaṇo gotamo tena samayena rÄjÄ vÄ ahosi mahÄvijito
yaññasÄmi, purohito vÄ brÄhmaṇo tassa yaññassa yÄjetÄ’ti. AbhijÄnÄti
pana bhavaṃ gotamo evarÅ«paṃ yaññaṃ yajitvÄ vÄ yÄjetvÄ vÄ kÄyassa bhedÄ
parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjitÄ?”Ti.

 

[BJT Page 278] [\x 278/]

 

“AbhijÄnÄmahaṃ brÄhmaṇa evarÅ«paṃ yaññaṃ yajitvÄ vÄ yÄjetvÄ vÄ kÄyassa
bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjitÄ. Ahaṃ tena samayena
purohito brÄhmaṇo ahosiṃ tassa yaññassa yÄjetÄ”ti.

 

30. “Atthi pana bho gotama añño yañño imÄya tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya appaá¹­á¹­ataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro
ca mahÄnisaṃsataro cÄ?”Ti.

 

[PTS Page 144] [\q 144/] “atthi kho
brÄhmaṇa añño yañño imÄya tividhÄya yaññasampadÄya soḷasaparikkhÄrÄya
appaá¹­á¹­ataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro
vĔti.

 

31. Katamo pana so bho gotama yañño imÄya tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya appaá¹­á¹­ataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro
ca mahÄnisaṃsataro cÄ ?”Ti.

 

“YÄni kho pana tÄni brÄhmaṇa niccadÄnÄni anukÅ«layaññÄni sÄ«lavanne
pabbajite uddissa dÄ«yanti, ayaṃ kho brÄhmaṇa yañño imÄya tividhÄya
yaññasampadÄya soḷasaparikkhÄrÄya appaá¹­á¹­ataro1 ca appasamÄrambhataro ca
mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”ti.

 

32. Ko nu kho bho gotama hetu ko paccayo yena taṃ niccadÄnaṃ
anukÅ«layaññaṃ imÄya tividhÄya yaññasampadÄya soḷasaparikkhÄrÄya
appaá¹­á¹­atarañca appasamÄrambhatarañca mahapphalatarañca
mahanisaṃsatarañcÄ?”Ti.

 

Na kho brÄhmaṇa evarÅ«paṃ yaññaṃ upasaá¹…kamanti arahanto vÄ arahattamaggaṃ
vÄ samÄpannÄ. Taṃ kissa hetu? Dissanti hettha brÄhmaṇa daṇá¸appahÄrÄ’pi
galaggÄhÄ’pi. TasmÄ evarÅ«paṃ yaññaṃ na upasaá¹…kamanti arahanto vÄ
arahattamaggaṃ vÄ samÄpannÄ. YÄni kho pana tÄni brÄhmaṇa niccadÄnÄni
anukÅ«layaññÄni sÄ«lavante pabbajite uddissa dÄ«yanti, evarÅ«paṃ kho
brÄhmaṇa yaññaṃ upasaá¹…kamanti arahanto vÄ arahantamaggaṃ vÄ samÄpannÄ.
Taṃ kissa hetu? Na hettha brÄhmaṇa dissanti daṇá¸appahÄrÄpi galaggÄhÄpi.
TasmÄ evarÅ«paṃ yaññaṃ upasaá¹…kamanti arahanto vÄ arahattamaggaṃ vÄ
samÄpannÄ. Ayaṃ kho brÄhmaṇa hetu ayaṃ paccayo yena taṃ niccadÄnaṃ
anukÅ«layaññaṃ imÄya tividhÄya yaññasampadÄya soḷasa parikkhÄrÄya
appaá¹­á¹­atarañca appasamÄrambhatarañca mahapphalatarañca
mahÄnisaṃsatarañcÄ”ti.

 

1. Appaá¹­á¹­hataro (samara)

 

[BJT Page 280] [\x 280/]

 

33. “Atthi pana bho gotama añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena appaá¹­á¹­ataro ca
appasamÄrambhataro [PTS Page 145] [\q 145/] ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

“Atthi kho brÄhmaṇa añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena appaá¹­á¹­ataro ca
appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

“Katamo pana bho gotama añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena appaá¹­á¹­ataro ca
appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

“Yo kho brÄhmaṇa cÄtuddisaṃ saá¹…ghaṃ uddissa vihÄraṃ karoti, ayaṃ kho
brÄhmaṇa yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya soḷasaparikkhÄrÄya
iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena appaá¹­á¹­ataro ca appasamÄrambhataro ca
mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

34. “Atthi pana bho gotama añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena iminÄ ca
vihÄradÄnena appaá¹­á¹­ataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca
mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

“Atthi kho brÄhmaṇa añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena iminÄ ca
vihÄradÄnena appaá¹­á¹­ataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca
mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

“Katamo pana so bho gotama añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena iminÄ ca
vihÄradÄnena appaá¹­á¹­ataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca
mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

“Yo kho brÄhmaṇa pasannacitto buddhaṃ saraṇaṃ gacchati, dhammaṃ saraṇaṃ
gacchati, saá¹…ghaṃ saraṇaṃ gacchati, ayaṃ kho brÄhmaṇa yañño imÄya ca
tividhÄya yaññasampadÄya soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena
anukÅ«layaññena iminÄ ca vihÄradÄnena appaá¹­á¹­ataro [PTS Page 146] [\q 146/] ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

35. “Atthi pana bho gotama añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena iminÄ ca
vihÄradÄnena imehi ca saraṇagamanehi appaá¹­á¹­ataro ca appasamÄrambhataro
ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

[BJT Page 282] [\x 282/]

 

“Atthi kho brÄhmaṇa añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena iminÄ ca
vihÄradÄnena imehi ca saraṇagamanehi appaá¹­á¹­ataro ca appasamÄrambhataro
ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

Katamo pana so bho gotama añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena iminÄ ca
vihÄradÄnena imehi ca saraṇagamanehi appaá¹­á¹­ataro ca appasamÄrambhataro
ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

“Yo kho brÄhmaṇa pasannacitto sikkhÄpadÄni samÄdiyati pÄṇÄtipÄtÄ
veramaṇiṃ adinnÄdÄnÄ veramaṇiṃ kÄmesu micchÄcÄrÄ veramaṇiṃ musÄvÄdÄ
veramaṇiṃ surÄmerayamajjapamÄdaá¹­á¹­hÄnÄ veramaṇiṃ, ayaṃ kho brÄhmaṇa yañño
imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca
niccadÄnena anukÅ«layaññena iminÄ ca vihÄradÄnena imehi ca saraṇagamanehi
appaá¹­á¹­ataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro
cÄ”?Ti.

 

36. “Atthi pana bho gotama añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena iminÄ ca
vihÄradÄnena imehi ca saraṇagamanehi imehi ca sikkhÄpadehi appaá¹­á¹­ataro
ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

“Atthi kho brÄhmaṇa añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena iminÄ ca
vihÄradÄnena imehi ca saraṇagamanehi imehi ca sikkhÄpadehi appaá¹­á¹­ataro
ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

[PTS Page 147] [\q 147/] katamo pana so
bho gotama añño yañño imÄya ca tividhÄya yaññasampadÄya
soḷasaparikkhÄrÄya iminÄ ca niccadÄnena anukÅ«layaññena iminÄ ca
vihÄradÄnena imehi ca saraṇagamanehi imehi ca sikkhÄpadehi appaá¹­á¹­ataro
ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro cÄ”?Ti.

 

37. “Idha brÄhmaṇa tathÄgato loke uppajjati arahaṃ sammÄsambuddho
vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ
devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ
sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ
pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ
brahmacariyaṃ pakÄseti.

 

38. Taṃ dhammaṃ suṇÄti gahapati vÄ gahapatiputto vÄ aññatarasmiṃ vÄ kule
paccÄjÄto. So taṃ dhammaṃ sutvÄ tathÄgate saddhaṃ paá¹­ilabhati. So tena
saddhÄpaá¹­ilÄbhena samannÄgato iti paá¹­isaṃcikkhati: ’sambÄdho gharÄvÄso
rajopatho abbhokÄso pabbajjÄ. Nayidaṃ sukaraṃ agÄraṃ ajjhÄvasatÄ
ekantaparisuddhaṃ saá¹…khalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ. YannÅ«nÄhaṃ
kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ
pabbajeyyanti.

 

[BJT Page 284] [\x 284/]

 

So aparena samayena appaṃ vÄ bhogakkhandhaṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
bhogakkhandhaṃ pahÄya appaṃ vÄ Ã±Ätiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
ñÄtiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajati. So evaṃ pabbajito samÄno
pÄtimokkhasaṃvarasavuto viharati ÄcÄragocarasampanno, aṇumattesu vajjesu
bhayadassÄvÄ«. SamÄdÄya sikkhati sikkhÄpadesu. KÄyakammavacÄ«kammena
samannÄgato kusalena, parisuddhÄjÄ«vo sÄ«lasampanno indriyesu guttadvÄro
bhojane mattaññū satisampajaññena samannÄgato santuá¹­á¹­ho.

 

39. Kathañca brÄhmaṇa bhikkhu sÄ«lasampanno hoti? Idha brÄhmaṇa bhikkhu
pÄṇÄtipÄtaṃ pahÄya pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­ivirato hoti nihitadaṇá¸o nihitasattho
lajjÄ« dayÄpanno sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampi viharati. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

AdinnÄdÄnaṃ pahÄya adinnÄdÄnÄ paá¹­ivirato hoti dinnÄdÄyÄ« dinnapÄá¹­ikaá¹…khÄ«.
Athenena sucibhÅ«tena attanÄ viharati. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Abrahmacariyaṃ pahÄya brahmacÄrÄ« hoti ÄrÄcÄrÄ« virato methunÄ gÄmadhammÄ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

MusÄvÄdaṃ pahÄya musÄvÄdÄ paá¹­ivirato hoti saccavÄdÄ« saccasandho theto paccayiko avisaṃvÄdako lokassa. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pisuṇaṃ vÄcaṃ pahÄya pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. Ito sutvÄ na
amutra akkhÄtÄ imesaṃ bhedÄya. Amutra vÄ sutvÄ na imesaṃ akkhÄtÄ amÅ«saṃ
bhedÄya. Iti bhinnÄnaṃ vÄ sandhÄtÄ saṃhitÄnaṃ vÄ anuppadÄtÄ samaggÄrÄmo
samaggarato samagganandÄ« samaggakaraṇiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

Pharusaṃ vÄcaṃ pahÄya pharusÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. YÄ sÄ vÄcÄ nelÄ
kaṇṇasukhÄ pemaniyÄ hadayaá¹…gamÄ porÄ« bahujanakantÄ bahujanamanÄpÄ,
tathÄrÅ«piṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

SamphappalÄpaṃ pahÄya samphappalÄpÄ paá¹­ivirato hoti. KÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ«
atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ«. NidhÄnavatiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ kÄlena
sÄpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasañhitaṃ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 286] [\x 286/]

 

40. BÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ paá¹­ivirato hoti. Ekabhattiko hoti
rattÅ«parato virato vikÄlabhojanÄ. NaccagÄ«tavÄditavisÅ«kadassanÄ
paá¹­ivirato hoti. MÄlÄgandhavilepanadhÄraṇamaṇá¸aṇavibhÅ«sanaá¹­á¹­hÄnÄ
paá¹­ivirato hoti. UccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti.
JÄtarÅ«parajatapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Ä€makadhaññapaá¹­iggahaṇÄ
paá¹­ivirato hoti. Ä€makamaṃsapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
ItthikumÄrikapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. DÄsidÄsapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato
hoti. Ajeḷakapaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Kukkuá¹­asÅ«karapaá¹­iggahaṇÄ
paá¹­ivirato hoti. HatthigavÄssavaḷavÄpaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
Khettavatthupaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. DÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ
paá¹­ivirato hoti. KayavikkayÄ paá¹­ivirato hoti. TulÄkūṭakaṃsakūṭamÄnakūṭÄ
paá¹­ivirato hoti. Ukkoá¹­anavañcananikatisÄciyogÄ paá¹­ivirato hoti.
ChedanavadhabandhanaviparÄmosaÄlopasahakÄrÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

(Cullasīlaṃ niṭṭhitaṃ. )

 

41. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathīdaṃ: mūlabījaṃ khandhabījaṃ phaḷubījaṃ aggabījaṃ bījabījameva
pañcamaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

42. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ sannidhikÄraparibhogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ annasannidhiṃ pÄnasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yÄnasannidhiṃ
sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ Ämisasannidhiṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ
sannidhikÄraparibhogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

43. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ visÅ«kadassanaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
naccaṃ gÄ«taṃ vÄditaṃ pekkhaṃ akkhÄnaṃ pÄṇissaraṃ vetÄlaṃ kumbhathÅ«naṃ
sobhanakaṃ caṇá¸Älaṃ vaṃsaṃ dhopanaṃ hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ
mahisayuddhaṃ usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇá¸akayuddhaṃ kukkuá¹­ayuddhaṃ
vaá¹­á¹­akayuddhaṃ daṇá¸ayuddhaṃ muá¹­á¹­hiyuddhaṃ nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ balaggaṃ
senÄbyuhaṃ aṇīkadassanaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ visÅ«kadassanÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 288] [\x 288/]

 

44. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹­á¹­hapadaṃ dasapadaṃ ÄkÄsaṃ parihÄrapathaṃ santikaṃ
khalikaṃ ghaá¹­ikaṃ salÄkahatthaṃ akkhaṃ paá¹…gacÄ«raṃ vaá¹…kakaṃ mokkhacikaṃ
ciá¹…gulakaṃ pattÄḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ
yathÄvajjaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

45. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ uccÄsayanamahÄsayanaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: Äsandiṃ pallaá¹…kaṃ gonakaṃ cittakaṃ paá¹­ikaṃ paá¹­alikaṃ
tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭhissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ
hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ
kÄdalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakÅ«padhÄnaṃ.
Iti vÄ iti evarÅ«pÄ uccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

46. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: ucchÄdanaṃ parimaddanaṃ nahÄpanaṃ sambÄhanaṃ ÄdÄsaṃ añjanaṃ
mÄlÄvilepanaṃ mukhacuṇṇakaṃ mukhÄlepanaṃ hatthabandhaṃ sikhÄbandhaṃ
daṇá¸akaṃ nÄḷikaṃ khaggaṃ chattaṃ citrÅ«pÄhanaṃ uṇhÄ«saṃ maṇiṃ vÄḷavÄ«janiṃ
odÄtÄni vatthÄni dÄ«ghadasÄni. Iti vÄ itievarÅ«pÄ
maṇá¸anavibhÅ«sanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

47. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ tiracchÄnakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
rÄjakathaṃ corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ
yuddhakathaṃ annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mÄlÄkathaṃ
gandhakathaṃ ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ
janapadakathaṃ itthikathaṃ purisakathaṃ (kumÄrakathaṃ kumÄrikathaṃ)
sÅ«rakathaṃ visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ pubbapetakathaṃ
nÄnattakathaṃ lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ itibhavÄbhavakathaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

[BJT Page 290] [\x 290/]

 

48. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ viggÄhikakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
‘na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄsi, ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄmi.
Kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnissasi? MicchÄpaá¹­ipanno tvamasi,
ahamasmi sammÄpaá¹­ipanno. Sahitamme asahitante. Pure vacanÄ«yaṃ pacchÄ
avaca. PacchÄ vacanÄ«yaṃ pure avaca. Aviciṇṇaṃ te viparÄvattaṃ. Ä€ropito
te vÄdo. NiggahÄ«to’si. Cara vÄdappamokkhÄya, nibbeá¹­hehi vÄ sace
pahosÄ«’ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄya viggÄhikakathÄya paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

49. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogamanuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ rÄjamahÄmattÄnaṃ khattiyÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ
gahapatikÄnaṃ kumÄrÄnaṃ: idha gaccha, amutrÄgaccha, idaṃ hara, amutra
idaṃ ÄharÄti. Iti vÄ itievarÅ«pÄ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

50. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te kuhakÄ ca honti lapakÄ ca nemittikÄ ca nippesikÄ ca lÄbhena
lÄbhaṃ nijigiṃsitÄro ca. Iti vÄ itievarÅ«pÄ kuhanalapanÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

(Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ)

 

51. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: aá¹…gaṃ nimittaṃ uppÄdaṃ supiṇaṃ lakkhaṇaṃ mÅ«sikacchinnaṃ
aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ kaṇahomaṃ taṇá¸ulahomaṃ sappihomaṃ
telahomaṃ mukhahomaṃ lohitahomaṃ aá¹…gavijjÄ vatthuvijjÄ khattavijjÄ
sivavijjÄ bhÅ«tavijjÄ bhÅ«rivijjÄ ahivijjÄ visavijjÄ vicchikavijjÄ
mÅ«sikavijjÄ sakuṇavijjÄ vÄyasavijjÄ pakkajjhÄnaṃ saraparittÄnaṃ
migacakkaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 292] [\x 292/]

 

52. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇá¸alakkhaṇaṃ asilakkhaṇaṃ
usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ Ävudhalakkhaṇaṃ itthilakkhaṇaṃ
purisalakkhaṇaṃ kumÄralakkhaṇaṃ kumÄrilakkhaṇaṃ dÄsalakkhaṇaṃ
dÄsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahisalakkhaṇaṃ
usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ ajalakkhaṇaṃ meṇá¸alakkhaṇaṃ kukkuá¹­alakkhaṇaṃ
vaá¹­á¹­akalakkhaṇaṃ godhÄlakkhaṇaṃ kaṇṇikÄlakkhaṇaṃ kacchapalakkhaṇaṃ
migalakkhaṇaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

53. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: raññaṃ niyyÄnaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyÄnaṃ bhavissati,
abbhantarÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ
bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ
apayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati, bÄhirÄnaṃ
raññaṃ parÄjayo bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati,
abbhantarÄnaṃ raññaṃ parÄjayo bhavissati, iti imassa jayo bhavissati,
imassa parÄjayo bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya
micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

54. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: candaggÄho bhavissati. SuriyaggÄho bhavissati,
nakkhattaggÄho bhavissati, candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati,
candimasuriyÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati, nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, ukkÄpÄto bhavissati,
disÄá¸Äho bhavissati, bhÅ«micÄlo bhavissati, devadundÅ«bhi bhavissati,
candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ vodÄnaṃ
bhavissati, evaṃvipÄko candaggÄho bhavissati, evaṃvipÄko suriyaggÄho
bhavissati, evaṃvipÄko nakkhattaggÄho bhavissati, evaṃvipÄkaṃ
candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipÄkaṃ candimasuriyÄnaṃ
uppathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati, evaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati,
evaṃvipÄko ukkÄpÄto bhavissati, evaṃvipÄko disÄá¸Äho bhavissati,
evaṃvipÄko bhÅ«micÄlo bhavissati, evaṃvipÄko devadundÅ«bhi bhavissati,
evaṃvipÄkaṃ candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saá¹…kilesaṃ
vodÄnaṃ bhavissati, iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 294] [\x 294/]

 

55. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: subbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati, dubbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati, subhikkhaṃ
bhavissati, dubbhikkhaṃ bhavissati, khemaṃ bhavissati, bhayaṃ
bhavissati, rogo bhavissati, Ärogyaṃ bhavissati. MuddÄ gaṇanÄ saṃkhÄnaṃ
kÄveyyaṃ lokÄyataṃ, iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

56. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: ÄvÄhanaṃ vivÄhanaṃ saṃvadanaṃ vivadanaṃ saṃkiraṇaṃ
vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ
jivhÄnitthambhanaṃ hanusaṃhananaṃ hatthÄbhijappanaṃ kaṇṇajappanaṃ
ÄdÄsapañhaṃ kumÄripañhaṃ devapañhaṃ Ädiccupaá¹­á¹­hÄnaṃ mahatupaá¹­á¹­hÄnaṃ
abbhujjalanaṃ sirivhÄyanaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya
micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

57. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
Seyyathīdaṃ: santikammaṃ paṇidhikammaṃ (bhūtakammaṃ) bhūrikammaṃ
vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikiraṇaṃ Äcamanaṃ
nahÄpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhavirecanaṃ adhovirecanaṃ
sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ
sÄlÄkiyaṃ sallakattiyaṃ dÄrakatikicchÄ mÅ«labhesajjÄnaṃ anuppadÄnaṃ
osadhÄ«naṃ paá¹­imokkho. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 296] [\x 296/]

 

58. Atha kho brÄhmaṇa, bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci bhayaṃ
samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. SeyyathÄpi brÄhmaṇa, khattiyo
muddhÄvasitto1 nihatapaccÄmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati yadidaṃ
paccatthikato. Evameva kho brÄhmaṇa, bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci
bhayaṃ samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. So iminÄ ariyena
sÄ«lakkhandhena samannÄgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ
kho brÄhmaṇa bhikkhu sÄ«lasampanno hoti.

 

(MahÄsÄ«laṃ niá¹­á¹­hitaṃ)

 

59. Kathañca brÄhmaṇa, bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti? Idha brÄhmaṇa,
bhikkhu cakkhunÄ rÅ«paṃ disvÄ na nimittaggÄhi hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇametaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ
domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvÄssaveyyuṃ, tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ Äpajjati.
Sotena saddaṃ sutvÄ na nimittaggÄhi hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇametaṃ sotindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvÄssaveyyuṃ, tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati sotindriyaṃ, sotindriye saṃvaraṃ Äpajjati. GhÄnena gandhaṃ
ghÄyitvÄ na nimittaggÄhi hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇametaṃ
ghÄnindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ
dhammÄ anvÄssaveyyuṃ, tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati
ghÄnindriyaṃ, ghÄnindriye saṃvaraṃ Äpajjati. JivhÄya rasaṃ sÄyitvÄ na
nimittaggÄhi hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇametaṃ jivhindriyaṃ
asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ
anvÄssaveyyuṃ, tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati jivhindriyaṃ,
jivhindriye saṃvaraṃ Äpajjati. KÄyena phoá¹­á¹­habbaṃ phusitvÄ na
nimittaggÄhi hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇametaṃ kÄyindriyaṃ
asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ
anvÄssaveyyuṃ, tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati kÄyindriyaṃ,
kÄyindriye saṃvaraṃ Äpajjati. ManasÄ dhammaṃ viññÄya na nimittaggÄhi
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇametaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvÄssaveyyuṃ, tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ
Äpajjati. So iminÄ ariyena indriyasaṃvarena samannÄgato ajjhattaṃ
abyÄsekasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ kho brÄhmaṇa bhikkhu indriyesu
guttadvÄro hoti.

 

60. Kathañca brÄhmaṇa, bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti? Idha
brÄhmaṇa, bhikkhu abhikkante paá¹­ikkante sampajÄnakÄrÄ« hoti, Älokite
vilokite sampajÄnakÄrÄ« hoti, sammiñjite pasÄrite sampajÄnakÄrÄ« hoti,
saá¹…ghÄá¹­ipattacÄ«varadhÄraṇe sampajÄnakÄrÄ« hoti, asite pÄ«te khÄyite sÄyite
sampajÄnakÄrÄ« hoti. UccÄrapassÄvakamme sampajÄnakÄrÄ« hoti. Gate á¹­hite
nisinne sutte jÄgarite bhÄsite tuṇhÄ«bhÄve sampajÄnakÄrÄ« hoti. Evaṃ kho
brÄhmaṇa bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti.

 

1. MuddhÄbhisinno. Bau. Sa. Sa.

 

[BJT Page 298] [\x 298/]

 

61. Kathañca brÄhmaṇa bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti? Idha brÄhmaṇa bhikkhu
santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄrikena cÄ«varena kucchiparihÄrikena piṇá¸apÄtena.
So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. SeyyathÄpi brÄhmaṇa
pakkhi sakuṇo yena yeneva á¸eti sapattabhÄrova á¸eti, evameva kho brÄhmaṇa
bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄrikena cÄ«varena kucchiparihÄrikena
piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. Evaṃ kho
brÄhmaṇa bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti.

 

62. So iminÄ ca ariyena sÄ«lakkhandhena samannÄgato, iminÄ ca ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato, iminÄ ca ariyena satisampajaññena
samannÄgato, imÄya ca ariyÄya santuá¹­á¹­hiyÄ samannÄgato, vivittaṃ
senÄsanaṃ bhajati araññaṃ rukkhamÅ«laṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ
susÄnaṃ vanapatthaṃ abbhokÄsaṃ palÄlapuñjaṃ. So pacchÄbhattaṃ
piṇá¸apÄtapaá¹­ikkanto nisÄ«dati pallaá¹…kaṃ ÄbhujitvÄ ujuṃ kÄyaṃ paṇidhÄya
parimukhaṃ satiṃ upaá¹­á¹­hapetvÄ.

 

63. So abhijjhaṃ loke pahÄya vigatÄbhijjhena cetasÄ viharati abhijjhÄya
cittaṃ parisodheti. ByÄpÄdapadosaṃ pahÄya abyÄpannacitto viharati
sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ«. ByÄpÄdapadosÄ cittaṃ parisodheti.
ThÄ«namiddhaṃ pahÄya vigatathÄ«namiddho viharati Älokasaññī sato
sampajÄno. ThinamiddhÄ cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahÄya
anuddhato viharati ajjhattaṃ vÅ«pasantacitto uddhaccakukkuccÄ cittaṃ
parisodheti. Vicikicchaṃ pahÄya tiṇṇavicikiccho viharati. AkathaṃkathÄ«
kusalesu dhammesu. VicikicchÄya cittaṃ parisodheti.

 

64. SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso iṇaṃ ÄdÄya kammante payojeyya, tassa te
kammantÄ samijjheyyuṃ, so yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca
byantÄ«kareyya. SiyÄ cassa uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄya. Tassa
evamassa: ‘ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ÄdÄya kammante payojesiṃ. Tassa me te
kammantÄ samijjhiṃsu. So’haṃ yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca
byantÄ«akÄsiṃ. Atthi ca me uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄyÄ’ti. So tato
nidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ. Adhigaccheyya somanassaṃ.

 

[BJT Page 300] [\x 300/]

 

65. SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso ÄbÄdhiko assa dukkhito bÄḷhagilÄno,
bhattaṃ cassa nacchÄdeyya, na cassa kÄye balamattÄ. So aparena samayena
tamhÄ ÄbÄdhÄ mucceyya, bhattañcassa chÄdeyya, siyÄ cassa kÄye balamattÄ.
Tassa evamassa: ahaṃ kho pubbe ÄbÄdhiko ahosiṃ, dukkhito bÄḷhagilÄno,
bhattaṃ ca me nacchÄdesÄ«. Na cassa me Äsi kÄye balamattÄ. So’mhi etarahi
tamhÄ ÄbÄdhÄ mutto bhattañca me chÄdeti, atthi ca me kÄye balamattÄ’ti.
So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ.

 

66. SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso bandhanÄgÄre baddho assa. So aparena
samayena tamhÄ bandhanÄ mucceyya sotthinÄ abbayena. Na casasa kiñci
bhogÄnaṃ vayo. Tassa evamassa: ‘ahaṃ kho pubbe bandhanÄgÄraṃ baddho
ahosiṃ. Somhi etarahi tambhÄ bandhanÄ mutto sotthinÄ abbayena. Natthi ca
me kiñci bhogÄnaṃ vayo’ti. So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ,
adhigaccheyya somanassaṃ.

 

67. SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso dÄso assa anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na
yenakÄmaá¹…gamo. So aparena samayena tambhÄ dÄsabyÄ mucceyya, attÄdhÄ«no
aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo. Tassa evamassa: ‘ahaṃ kho pubbe dÄso
ahosiṃ anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na yenakÄmaá¹…gamo. So’mhi etarahi tambhÄ
dÄsabyÄ mutto attÄdhÄ«no aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo’ti. So tato
nidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ.

 

68. SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ
paá¹­ipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantÄraṃ
nitthareyya, sotthinÄ gÄmantaṃ anupÄpuṇeyya khemaṃ appaá¹­ibhayaṃ. Tassa
evamassa: ‘ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ paá¹­ipajjiṃ
dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So’mbhi etarahi taṃ kantÄraṃ nitthiṇṇo
sotthinÄ gÄmantaṃ anuppatto khemaṃ appaá¹­ibhayanti. So tato nidÄnaṃ
labhetha pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ.

 

69. Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu yathÄ iṇaṃ yathÄ rogaṃ yathÄ
bandhanÄgÄraṃ yathÄ dÄsabyaṃ yathÄ kantÄraddhÄnamaggaṃ. Evaṃ ime
pañcanÄ«varaṇe appahÄ«ne attani samanupassati. SeyyathÄpi brÄhmaṇa Änaṇyaṃ
yathÄ Ärogyaṃ yathÄ bandhanÄ mokkhaṃ yathÄ bhujissaṃ yathÄ
khemantabhÅ«miṃ, evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu ime pañcanÄ«varaṇe pahÄ«ne
attani samanupassati.

 

[BJT Page 302] [\x 302/]

 

70. Tassime pañcanÄ«varaṇe pahÄ«ne attani samanupassato pÄmojjaṃ1 jÄyati.
Pamuditassa pÄ«ti jÄyati. PÄ«timanassa kÄyo passambhati. PassaddhakÄyo
sukhaṃ vedeti. Sukhino cittaṃ samÄdhiyati.

 

71. So vivicceva kÄmehi, vivicca akusalehi dhammehi, savitakkaṃ
savicÄraṃ vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamajjhÄnaṃ upasampajja viharati. So
imameva kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena abhisanneti parisanneti paripÅ«reti
parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena
apphuṭaṃ hoti.

 

72. SeyyathÄpi brÄhmaṇa dakkho nahÄpako vÄ nahÄpakantevÄsÄ« vÄ kaṃsathÄle
nahÄnÄ«yacuṇṇÄni ÄkiritvÄ udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sanneyya,
sÄyaṃ nahÄnÄ«yapiṇá¸Ä« snehÄnugatÄ snehaparetÄ santarabÄhirÄ phuá¹­Ä snehena,
na ca paggharaṇi.

 

Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu imameva kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena
abhisanneti parisanneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Ayaṃ kho brÄhmaṇa yañño purimehi yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro ca.

 

73. Puna ca paraṃ brÄhmaṇa bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ
sampasÄdanaṃ cetaso ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ
dutiyajjhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ samÄdhijena
pÄ«tisukhena abhisanneti parisanneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

74. SeyyathÄpi brÄhmaṇa udakarahado gambhÄ«ro ubbhidodako, tassa nevassa
puratthimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na dakkhiṇÄya disÄya udakassa
Äyamukhaṃ, na pacchimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na uttarÄya disÄya
udakassa Äyamukhaṃ, devo ca na kÄlena kÄlaṃ sammÄ dhÄraṃ
anuppaveccheyya, atha kho tamhÄ ca udakarahadÄ sÄ«tÄ vÄridhÄrÄ
ubbhijjitvÄ tameva udakarahadaṃ sÄ«tena vÄrinÄ abhisanneyya parisanneyya
paripÅ«reyya. NÄssa kiñci sabbÄvato udakarahadassa sÄ«tena vÄrinÄ apphuá¹­aṃ
assa. Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu imameva kÄyaṃ samÄdhijena
pÄ«tisukhena abhisanneti parisanneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

[BJT Page 304] [\x 304/]

 

Ayaṃ kho brÄhmaṇa yañño purimehi yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro ca.

 

75. Puna ca paraṃ brÄhmaṇa bhikkhu pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca
viharati sampajÄno, sukhañca kÄyena paá¹­isaṃvedeti. Yantaṃ ariyÄ
Äcikkhanti upekkhako satimÄ sukhavihÄrÄ«ti. Taṃ tatiyaṃ jhÄnaṃ
upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisanneti
parisanneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti.

 

76. SeyyathÄpi brÄhmaṇa uppaliniyaṃ vÄ paduminiyaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kiniyaṃ vÄ
appekaccÄni uppalÄni vÄ padumÄni vÄ puṇá¸arÄ«kÄni vÄ udake jÄtÄni udake
saṃvaddhÄni1 udakÄnuggatÄni antonimuggaposÄ«ni, tÄni yÄva caggÄ yÄva ca
mÅ«lÄ sÄ«tena vÄrinÄ abhisannÄni2 parisannÄni paripÅ«rÄni paripphuá¹­Äni.
NÄssa kiñci sabbÄvataṃ uppalÄnaṃ vÄ padumÄnaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kÄnaṃ vÄ sÄ«tena
vÄrinÄ apphuá¹­aṃ assa. Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu imameva kÄyaṃ
nippītikena sukhena abhisanneti parisanneti paripūreti parippharati.
NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Ayaṃ kho brÄhmaṇa yañño purimehi yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro ca.

 

77. Puna ca paraṃ brÄhmaṇa bhikkhu sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca
pahÄnÄ pubbeva somanassadomanassÄnaṃ atthaá¹…gamÄ adukkhamasukhaṃ
upekkhÄsatipÄrisuddhiṃ catutthaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa
kiñci sabbÄvato kÄyassa parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

78. SeyyathÄpi brÄhmaṇa puriso odÄtena vatthena sasÄ«saṃ pÄrupitvÄ
nisinno assa, nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa odÄtena vatthena appuá¹­aṃ
assa. Evameva kho brÄhmaṇa bhikkhu imameva kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ
pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Ayaṃ kho brÄhmaṇa yañño purimehi yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro ca.

 

1. SaṃvuddhÄni. (Kesuvipi potthakesu).
2. AbhisandÄni parisandÄni. Machasaṃ. [PTS.]

 

[BJT Page 306] [\x 306/]

 

79. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte1 ñÄṇadassanÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ pajÄnÄti: ‘ayaṃ kho me kÄyo
rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo odanakummÄsÅ«pacayo
aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo, idaṃ ca pana me
viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddha’nti.

 

80. SeyyathÄpi brÄhmaṇa, maṇi veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso
suparikammakato accho vippasanno anÄvilo sabbÄkÄrasampanno, tatrassa
suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ2 vÄ.
Tamenaṃ cakkhumÄ puriso hatthe karitvÄ paccavekkheyya, ‘ayaṃ kho maṇi
veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso suparikammakato accho vippasanno anÄvilo
sabbÄkÄrasampanno. Tatridaṃ suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ
odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ’ti.

 

Evameva kho brÄhmaṇa, bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ pajÄnÄti: ‘ayaṃ
kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo,
odanakummÄsÅ«pacayo, aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo.
Idaṃ ca pana me viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddhanti.

 

Ayaṃ kho brÄhmaṇa, yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro ca.

 

81. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte manomayaṃ kÄyaṃ
abhinimminanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So imamhÄ kÄyÄ aññaṃ
kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ ahÄ«nindriyaṃ.

 

1. Ānejjappatte, katthaci.
2. Paṇá¸urasuttaṃ, katthaci.

 

[BJT Page 308] [\x 308/]

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa, puriso muñjamhÄ Ä«sikaṃ1 pabbÄheyya, tassa evamassa
“ayaṃ muñjo, ayaṃ Ä«sikÄ. Añño muñjo, aÃ±Ã±Ä Ä«sikÄ. MuñjamhÄ tveva Ä«sikÄ
pabbÄḷhÄ”ti.

 

SeyyathÄ vÄ pana brÄhmaṇa, puriso asi kosiyÄ pabbÄheyya, tassa evamassa
“ayaṃ asi, ayaṃ kosi, añño asi, aÃ±Ã±Ä kosi, kosiyÄtveva asi pabbÄḷho”ti.

 

SeyyathÄ vÄ pana brÄhmaṇa, puriso ahiṃ karaṇá¸Ä uddhareyya, tassa
evamassa “ayaṃ ahi, ayaṃ karaṇá¸o, añño ahi, añño karaṇá¸o, karaṇá¸Ä tveva
ahi ubbhato”ti.

 

Evameva kho brÄhmaṇa, bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te. Kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ
ahīnindriyaṃ.

 

Ayaṃ kho brÄhmaṇa, yañño purimehi yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro ca.

 

82. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte iddhividhÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavibhitaṃ iddhividhaṃ
paccanubhoti eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti, bahudhÄ’pi hutvÄ eko hoti,
ÄvÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ asajjamÄno
gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. Paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ karoti
seyyathÄpi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi paá¹­haviyaṃ.
Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhi sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃ mahiddhike evaṃ mahÄnubhÄve pÄṇinÄ parimasati
parimajjati yÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

SeyyathÄpi brÄhmaṇa, dakkho kumbhakÄro vÄ kumbhakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatÄya mattikÄya yaṃ yadeva bhÄjanavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya:

 

SeyyathÄ vÄ pana brÄhmaṇa, dakkho dantakÄro dantakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ dantasmiṃ yaṃ yadeva dantavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya:

 

1. Isikaṃ [PTS.]
[BJT Page 310] [\x 310/]

 

SeyyathÄ vÄ pana brÄhmaṇa, dakkho suvaṇṇakÄro vÄ suvaṇṇakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ suvaṇṇasmiṃ yaṃ yadeva suvaṇṇavikatiṃ Äkaá¹…kheyya,
taṃ tadeva kareyya abhinipphÄdeyya:

 

Evameva kho brÄhmaṇa, bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
iddhividhÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ
iddhividhaṃ paccanubhoti eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti bahudhÄ’pi hutvÄ eko
hoti. Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ
asajjamÄno gacchati seyyathÄ’pi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati
seyyathÄ’pi paá¹­haviyaṃ. Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhi
sakuṇo. Ime’pi candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ
parimasati parimajjati. YÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

Ayaṃ kho brÄhmaṇa yañño purimehi yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro ca.

 

83. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte dibbÄya
sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati, abhininnÄmeti. So dibbÄya sotadhÄtuyÄ
visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti dibbe ca mÄnuse ca ye
dūre santike ca.

 

84. SeyyathÄ’pi brÄhmaṇa, puriso addhÄnamaggapaá¹­ipanno, so suṇeyya
bherisaddampi mudiá¹…gasaddampi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddampi. Tassa
evamassa ‘bherisaddo iti’pi mudiá¹…gasaddo iti’pi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddo
iti’pi. Evameva kho brÄhmaṇa, bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjapatte dibbÄya sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati, abhininnÄmeti. So
dÄ«bbÄya sotadhÄtuyÄ visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti
dibbe ca mÄnuse ca ye dÅ«re santike ca.

 

Ayaṃ kho brÄhmaṇa, yañño purimehi yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro ca.

 

[BJT Page 312] [\x 312/]

 

85. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte cetopariyañÄṇÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ
ceto paricca pajÄnÄti. SarÄgaṃ vÄ cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti,
vÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti, sadosaṃ vÄ cittaṃ
sadosaṃ cittanti pajÄnÄti, vÄ«tadosaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti
pajÄnÄti, samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti pajÄnÄti, vÄ«tamohaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti, saá¹…khittaṃ vÄ cittaṃ saá¹…khittaṃ
cittanti pajÄnÄti, vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ cittanti pajÄnÄti,
mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti, amahaggataṃ vÄ cittaṃ
amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti, sauttaraṃ vÄ cittaṃ sauttaraṃ cittanti
pajÄnÄti, anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti pajÄnÄti, samÄhitaṃ vÄ
cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti, asamÄhitaṃ vÄ cittaṃ asamÄhitaṃ
cittanti pajÄnÄti, vimuttaṃ vaṃ cittaṃ vimuttaṃ cittanti pajÄnÄti,
avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

86. SeyyathÄ’pi brÄhmaṇa, itthi vÄ puriso vÄ daharo vÄ yuvÄ
maṇá¸anajÄtiko ÄdÄse vÄ parisuddhe pariyodÄte acche vÄ udakapatte sakaṃ
mukhanimittaṃ paccavekkhamÄno sakaṇikaṃ vÄ sakaṇikanti jÄneyya akaṇikaṃ
vÄ akaṇikanti jÄneyya.

 

Evameva kho brÄhmaṇa, bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti.

 

So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti. SarÄgaṃ vÄ
cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti, vÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti
pajÄnÄti, sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti, vÄ«tadosaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti, samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti
pajÄnÄti, vÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti, saá¹…khittaṃ vÄ
cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄti, vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ
cittanti pajÄnÄti, mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti,
amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti, sauttaraṃ vÄ cittaṃ
sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti, anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti
pajÄnÄti, samÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti, asamÄhitaṃ vÄ
cittaṃ asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti, vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ
cittanti pajÄnÄti, avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

Ayaṃ kho brÄhmaṇa, yañño purimehi yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro ca.

 

[BJT Page 314] [\x 314/]

 

87. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhute kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañcapi jÄtiyo dasapi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampi jÄtiyo
jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe
aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe: “amutrÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ. TatrÄpÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno”ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati.

 

88. SeyyathÄ’pi brÄhmaṇa, puriso sakambhÄ gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya,
tamhÄpi gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya. So tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ
paccÄgaccheyya, tassa evamassa: “ahaṃ kho sakamhÄ gÄmÄ amuṃ gÄmaṃ
agacchiṃ, tatra evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ abhÄsiṃ evaṃ tuṇhÄ«
ahosiṃ. TamhÄpi gÄmÄ amuṃ gÄmaṃ agacchiṃ. TatrÄpi evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ
nisÄ«diṃ evaṃ tuṇhÄ« ahosiṃ. So’mhi tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ
paccÄgato”ti.

 

Evameva kho brÄhmaṇa, bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhute kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañcapi jÄtiyo dasapi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampi jÄtiyo
jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe
aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe: “amutrÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ. TatrÄpÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno”ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati.

 

[BJT Page 316] [\x 316/]

 

Ayaṃ kho brÄhmaṇa, yañño purimehi yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro ca.

 

89. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ
cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti:
ime vata bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena
samannÄgatÄ manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraṇÄ
apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ
kÄyasucaritena samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena
samannÄgatÄ ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hÄ«kammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa
bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti.

 

90. SeyyathÄpi brÄhmaṇa, majjhe siṃghÄá¹­ake1 pÄsÄdo. Tattha cakkhumÄ
puriso á¹­hÄ«to passeyya manusse gehaṃ pavisante’pi nikkhamante’pi rathiyÄ
vÄ«tisañcarante’pi majjhe siṃghÄá¹­ake1 nisinne’pi. Tassa evamassa, ete
manussÄ gehaṃ pavisanti, ete nikkhamanti, ete rathiyÄ vÄ«tisañcaranti,
ete majjhe siṃghÄá¹­ake1 nisinnÄ’ti:

 

Evameva kho brÄhmaṇa, bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ
cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti:
ime vata bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena
samannÄgatÄ manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraṇÄ
apÄyaṃ duggatiṃ
1. Majhe siṃṅghÄá¹­akaṃ

 

[BJT Page 318] [\x 318/]

 

VinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ kÄyasucaritena
samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena samannÄgatÄ
ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hÄ«kammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ
parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti.

 

Ayaṃ kho brÄhmaṇa, yañño purimehi yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca appasamÄrambhataro ca mahapphalataro ca mahÄnisaṃsataro ca.

 

91. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ
khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So idaṃ dukkhanti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.
‘Ayaṃ dukkhanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ
dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ime ÄsavÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ Äsavasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ
Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ
ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Tassa evaṃ jÄnato
evaṃ passato kÄmÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati. BhavÄsavÄ’pi cittaṃ
vimuccati. AvijjÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ
hoti. KhÄ«á¹‡Ä jÄti vusitaṃ brahmacariyaṃ kataṃ karaṇīyaṃ nÄparaṃ
itthattayÄ’ti pajÄnÄti.

 

92. SeyyathÄpi brÄhmaṇa, pabbatasaá¹…khepe udakarahado accho vippasanno
anÄvilo, tattha cakkhumÄ puriso tÄ«re á¹­hito passeyya sippisambukampi
sakkharakaá¹­halampi macchagumbampi carantampi tiá¹­á¹­hantampi. Tassa
evamassa: ayaṃ kho udakarahado accho vippasanno anÄvilo. Tatrime
sippisambukÄ’pi sakkharakaá¹­halÄ’pi macchagumbÄ’pi caranti’pi tiá¹­á¹­hanti
pÄ«’ti:

 

Evameva kho brÄhmaṇa, bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ
khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So idaṃ dukkhanti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.
‘Ayaṃ dukkhanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ
dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ime ÄsavÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ Äsavasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ
Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. ‘Ayaṃ
ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.

 

[BJT Page 320] [\x 320/]

 

Tassa evaṃ jÄnato evaṃ passato kÄmÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati.
BhavÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati. AvijjÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati.
Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti. KhÄ«á¹‡Ä jÄti vusitaṃ brahmacariyaṃ
kataṃ karaṇīyaṃ nÄparaṃ itthattayÄ’ti pajÄnÄti.

 

Ayampi kho brÄhmaṇa, yañño purimehi yaññehi appaá¹­á¹­hataro ca
appasamÄrambhataro ca mahÄnisaṃsataro ca. ImÄya ca brÄhmaṇa
yaññasampadÄya aÃ±Ã±Ä yaññasampadÄ uttaritarÄ vÄ paṇītatarÄ vÄ natthi”ti.

 

93. Evaṃ vutte kūṭadanto brÄhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca: abhikkantaṃ bho
gotama, abhikkantaṃ bho gotama. SeyyathÄpi bo gotama nikkujjÄ«taṃ vÄ
ukkujjeyya paá¹­icchannaṃ vÄ vivareyya mūḷhassa vÄ maggaṃ Äcikkheyya
andhakÄre vÄ telapajjotaṃ dhÄreyya: cakkhumanto rÅ«pÄni dakkhintÄ«ti.
Evameva bhotÄ gotamena anekapariyÄyena dhammo pakÄsito esÄhaṃ bhavantaṃ
gotamaṃ saraṇaṃ gacchÄmi dhammañca bhikkhusaá¹…ghaṃ ca. UpÄsakaṃ maṃ
bhavaṃ gotamo dhÄretu ajjatagge pÄṇupetaṃ saraṇaṃ gataṃ. EsÄhaṃ bho [PTS Page 148]
[\q 148/] gotama satta ca usabhasatÄni satta ca vacchatarasatÄni,
satta ca vacchatarÄ«satÄni, satta ca ajasatÄni satta ca urabbhasatÄni
muñcÄmi, jÄ«vitaṃ demi. HaritÄni ceva tiṇÄni khÄdantu sÄ«tÄni ca pÄnÄ«yÄni
pivantu sÄ«to ca nesaṃ vÄto upavÄyatÅ«ti.

 

94. Atha kho bhagavÄ kūṭadantassa brÄhmaṇassa ÄnupubbÄ«kathaṃ kathesi
seyyathÄ«daṃ? DÄnakathaṃ sÄ«lakathaṃ saggakathaṃ kÄmÄnaṃ ÄdÄ«navaṃ okÄraṃ
saṃkilesaṃ nekkhamme ca Änisaṃsaṃ pakÄsesi. YadÄ bhagavÄ aññÄsi
kūṭadantaṃ brÄhmaṇaṃ kallacittaṃ muducittaṃ vinÄ«varaṇacittaṃ
udaggacittaṃ pasannacittaṃ. Atha yÄ buddhÄnaṃ sÄmukkaṃsikÄ dhammadesanÄ,
taṃ pakÄsesi: dukkhaṃ samudayaṃ nirodhaṃ maggaṃ.

 

SeyyathÄpi nÄma suddhaṃ vatthaṃ apagatakÄḷakaṃ rajanaṃ paá¹­iggaṇheyya,
evameva kūṭadantassa brÄhmaṇassa tasmiṃ yeva Äsane virajaṃ vÄ«tamalaṃ
dhammacakkhuṃ udapÄdi: yaṃ kiñci samudayadhammaṃ sabbantaṃ
nirodhammanti.

 

95. Atha kho kūṭadanto brÄhmaṇo diá¹­á¹­hadhammo pattadhammo viditadhammo
pariyogÄḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho vesÄrajjappatto
aparappaccayo satthusÄsane bhagavantaṃ etadavoca: adhivÄsetu me bhavaṃ
gotamo svÄtanÄya bhattaṃ saddhiṃ bhikkhusaá¹…ghenÄti. AdhivÄsesi bhagavÄ
tuṇhÄ«bhÄvena.

 

[BJT Page 322] [\x 322/]

 

97. Atha kho kūṭadanto brÄhmaṇo bhagavato adhivÄsanaṃ viditvÄ
uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ bhagavantaṃ abhivÄdetvÄ padakkhiṇaṃ katvÄ pakkÄmi. Atha kho
kūṭadanto brÄhmaṇo tassÄ rattiyÄ accayena sake yaññÄvÄá¹­e paṇītaṃ
khÄdanÄ«yaṃ bhojanÄ«yaṃ paá¹­iyÄdÄpetvÄ bhagavato kÄlaṃ ÄrocÄpesi: kÄlo bho
gotama, niṭṭhitaṃ bhattanti.

 

98. Atha kho bhagavÄ pubbanhasamayaṃ nivÄsetvÄ pattacÄ«varaṃ ÄdÄya
saddhiṃ bhikkhusaá¹…ghena yena kūṭadantassa brÄhmaṇassa yaññÄvÄá¹­o
tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ paññatte Äsane nisÄ«di. Atha kho kūṭadanto
brÄhmaṇo [PTS Page 149] [\q 149/]
buddhapamukhaṃ bhikkhusaá¹…ghaṃ paṇītena khÄdanÄ«yena bhojanÄ«yena sahatthÄ
santappesi sampavÄresi. Atha kho kūṭadanto brÄhmaṇo bhagavantaṃ
bhuttÄviṃ onÄ«tapattapÄṇiṃ aññataraṃ nÄ«caṃ Äsanaṃ gahetvÄ ekamantaṃ
nisÄ«di. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho kūṭadantaṃ brÄhmaṇaṃ bhagavÄ dhammiyÄ
kathÄya sandassetvÄ samÄdapetvÄ samuttejetvÄ sampahaṃsetvÄ uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ
pakkÄmÄ«ti.

 

Kūṭadantasuttaṃ niṭṭhitaṃ pañcamaṃ.

 

[BJT Page 324] [\x 324/]

 

6. [PTS Page 150] [\q 150/] mahÄlisuttaṃ

 

1. Evaṃ me sutaṃ: ekaṃ samayaṃ bhagavÄ vesÄliyaṃ viharati mahÄvane kūṭÄgÄrasÄlÄyaṃ.

 

Tena kho pana samayena sambahulÄ kosalakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ mÄgadhakÄ ca
brÄhmaṇadÅ«tÄ vesÄliyaṃ paá¹­ivasanti kenacideva karaṇīyena. Assosuṃ kho te
kosalakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ mÄgadhakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ, “samaṇo khalu bho
gotamo sakyaputto sakyakulÄ pabbajito vesÄliyaṃ viharati
kūṭÄgÄrasÄlÄyaṃ. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyÄṇo kittisaddo
abbhuggato: ‘iti’pi so bhagavÄ arahaṃ sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno
sugato lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ
buddho bhagavÄ’ti. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ sabrahmakaṃ
sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ
pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ
pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ
brahmacariyaṃ pakÄseti. SÄdhu kho pana tathÄrÅ«pÄnaṃ arahataṃ dassanaṃ
hotÄ«”ti.

 

2. Atha kho te kosalakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ mÄgadhakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ yena
mahÄvanaṃ kūṭÄgÄrasÄlaṃ tenupasaá¹…kamiṃsu. Tena kho pana samayena ÄyasmÄ
nÄgito bhagavato upaá¹­á¹­hÄko hoti. Atha kho te kosalakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ
mÄgadhakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ yenÄyasmÄ nÄgito tenupasaá¹…kamiṃsu.
Upasaá¹…kamitvÄ Äyasmantaṃ nÄginaṃ etadavocuṃ: “kahaṃ nu kho bho nÄgita,
etarahi so bhavaṃ gotamo viharati? DassanakÄmÄ hi mayaṃ taṃ bhavantaṃ
gotamanti. ”

 

[PTS Page 151] [\q 151/] “akÄlo kho Ävuso bhagavantaṃ dassanÄya. Paá¹­isallÄ«no bhagavÄ”ti.

 

Atha kho te kosalakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ mÄgadhakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ tattheva
ekamantaṃ nisÄ«diṃsu: “disvÄ’va mayaṃ taṃ bhavantaṃ gotamaṃ gamissÄmÄ”ti.

 

3. Oá¹­á¹­haddho’pi licchavÄ« mahatiyÄ licchaviparisÄya saddhiṃ yena
mahÄvanaṃ kūṭÄgÄrasÄlaṃ yenÄyasmÄ nÄgito tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ
Äyasmantaṃ nÄgitaṃ abhivÄdetvÄ ekamantaṃ aá¹­á¹­hÄsi. Ekamantaṃ á¹­hito kho
oá¹­á¹­haddho’pi licchavÄ« Äyasmantaṃ nÄgitaṃ etadavoca: “kahaṃ nu kho bhante
nÄgita, etarahi so bhagavÄ viharati arahaṃ sammÄsambuddho? DassanakÄmÄ
hi mayaṃ taṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammÄsambuddhanti. ”

 

[BJT Page 326] [\x 326/]

 

“AkÄlo kho mahÄli bhagavantaṃ dassanÄya. Paá¹­isallÄ«no bhagavÄ”ti.
Oá¹­á¹­haddho’pi licchavÄ« tattheva ekamantaṃ nisÄ«di. “DisvÄ va ahaṃ taṃ
bhagavantaṃ gamissÄmi arahantaṃ sammÄsambuddhanti. ”

 

4. Atha kho sÄ«ho samaṇuddeso yenÄyasmÄ nÄgito tenupasaá¹…kami.
Upasaá¹…kamitvÄ Äyasmantaṃ nÄgitaṃ abhivÄdetvÄ ekamantaṃ aá¹­á¹­hÄsi.
‘Ekamantaṃ á¹­hito kho sÄ«ho samaṇuddeso Äyasmantaṃ nÄgitaṃ etadavoca: ete
bhante kassapa, sambahulÄ kosalakÄ ca buhmaṇadÅ«tÄ mÄgadhakÄ ca
brÄhmaṇadÅ«tÄ idhÅ«pasaá¹…kantÄ bhagavantaṃ dassanÄya. Oá¹­á¹­haddho’pi licchavi
mahatiyÄ licchaviparisÄya saddhiṃ idhÅ«pasaá¹…kanto bhagavantaṃ dassanÄya.
SÄdhu bhante kassapa labhataṃ esÄ janatÄ bhagavannaṃ dassanÄyÄ’ti.

 

‘Tena hi sÄ«ha, tvaññeva bhagavato ÄrocehÄ«ti’. ‘Evaṃ bhante’ti kho sÄ«ho
samaṇuddeso Äyasmato nÄgitassa paá¹­issutvÄ yena bhagavÄ tenupasaá¹…kamitvÄ
bhagavantaṃ abhivÄdetvÄ ekamantaṃ aá¹­á¹­hÄsi. Ekamantaṃ á¹­hito kho sÄ«ho
samaṇuddeso bhagavantaṃ etadavoca: “ete bhante sambahulÄ kosalakÄ ca
brÄhmaṇadÅ«tÄ mÄgadhakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ idhÅ«pasaá¹…kantÄ bhagavantaṃ
dassanÄya, oá¹­á¹­haddho’pi licchavÄ« mahatiyÄ licchaviparisÄya [PTS Page 152] [\q 152/] saddhiṃ idhÅ«pasaá¹…kanto bhagavantaṃ dassanÄya. SÄdhu bhante labhataṃ esÄ janatÄ bhagavantaṃ dassanÄyÄ”ti.

 

“Tena hi sÄ«ha vihÄrapacchÄyÄyaṃ Äsanaṃ paññÄpehÄ«”ti.

 

“Evaṃ bhante’ti kho sÄ«ho samaṇuddeso bhagavato paá¹­issutvÄ
vihÄrapacchÄyÄyaṃ Äsanaṃ paññÄpesi. Atha kho bhagavÄ vihÄrÄ nikkhamma
vihÄrapacchÄyÄyaṃ paññatte Äsane nisÄ«di.

 

5. Atha kho te kosalakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ mÄgadhakÄ ca brÄhmaṇadÅ«tÄ yena
bhagavÄ tenupasaá¹…kamiṃsu. Upasaá¹…kamitvÄ bhagavatÄ saddhiṃ sammodiṃsu.
SammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«diṃsu.
Oá¹­á¹­haddho’pi licchavÄ« mahatiyÄ licchaviparisÄya saddhiṃ yena bhagavÄ
tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ bhagavantaṃ abhivÄdetvÄ ekamantaṃ nisÄ«di.
Ekamantaṃ nisinno kho oṭṭhaddho licchavī bhagavantaṃ etadavoca:

 

“PurimÄni bhante divasÄni purimatarÄni sunakkhatto licchaviputto yenÄhaṃ
tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ maṃ etadavoca: ‘yadagge ahaṃ mahÄli,
bhagavantaṃ upanissÄya viharÄmi na ciraṃ tīṇi vassÄni, dibbÄni hi kho
rÅ«pÄni passÄmi piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. No ca kho dibbÄni
saddÄni suṇÄmi piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni”ti. SantÄneva nu
kho bhante sunakkhatto licchaviputto dibbÄni saddÄni nÄssosi piyarÅ«pÄni
kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni udÄhu asannÄnÄ«”?Ti.

 

[BJT Page 328] [\x 328/]

 

“SantÄneva kho mahÄli sunakkhatto licchaviputto dibbÄni saddÄni nÄssosi piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni no asannÄnÄ«”ti.

 

6. “Ko nu kho bhante hetu ko paccayo, yena santÄneva sunakkhatto
licchaviputto dibbÄni saddÄni nÄssosi piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni
rajanÄ«yÄni no asantÄnÄ«?”Ti.

 

[PTS Page 153] [\q 153/] “idha mahÄli
bhikkhuno puratthimÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibabÄnaṃ
rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So
puratthimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PuratthimÄya disÄya
dibbÄni rÅ«pÄni passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho
dibbÄni saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa
hetu: evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno puratthimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite
samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.

 

7. Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno dakkhiṇÄya disÄya ekaṃsabhÄvito
samÄdhi hoti dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So dakkhiṇÄya disÄya ekaṃsabhÄvite
samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. DakkhiṇÄya disÄya dibbÄni rÅ«pÄni passati
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu: evaṃ hetaṃ mahÄli
hoti bhikkhuno dakkhiṇÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimhi dibbÄnaṃ
rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi
hoti dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite
samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PacchimÄya disÄya dibbÄni rÅ«pÄni passati
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu: evaṃ hetaṃ mahÄli
hoti bhikkhuno pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimhi dibbÄnaṃ
rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno uttarÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi
hoti dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So uttarÄya disÄya ekaṃsabhÄvite
samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. UttarÄya disÄya dibbÄni rÅ«pÄni passati
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu: evaṃ hetaṃ mahÄli
hoti bhikkhuno uttarÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimhi dibbÄnaṃ
rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
Uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So uddhamadho tiriyaṃ
ekaṃsabhÄvite samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, uddhamadho tiriyaṃ dibbÄni
rÅ«pÄni passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni no ca kho dibbÄni
saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Tiṃ kissa hetu?
Evaṃ hetaṃ mahÄli bhikkhuno dakkhiṇÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti
dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no
ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ. So dakkhiṇÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimhi dibbÄnaṃ
rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
DakkhiṇÄya disÄya dibbÄni rÅ«pÄni passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni
rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni
rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu: evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno dakkhiṇÄya
disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno
pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibabÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ
saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So
pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PacchimÄya disÄya
dibbÄni rÅ«pÄni passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho
dibbÄni saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa
hetu: evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite
samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno uttarÄya
disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibabÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So uttarÄya disÄya
ekaṃsabhÄvite samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. UttarÄya disÄya dibbÄni rÅ«pÄni
passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni
saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu:
evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno uttarÄya disÄya ekaṃsabhÄvite
samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. Uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhÄvito samÄdhi
hoti dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhÄvite
samÄdhimhi dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
8. Idha mahÄli bhikkhuno puratthimÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no
ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ. So puratthimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ
saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
PuratthimÄya disÄya dibbÄni saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni
rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni rÅ«pÄni passati kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni.
Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno puratthimÄya disÄya
ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.

 

[BJT Page 330] [\x 330/]

 

9. Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno dakkhiṇÄya disÄya ekaṃsabhÄvito
samÄdhi hoti dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So dakkhiṇÄya disÄya ekaṃsabhÄvite
samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. DakkhiṇÄya disÄya dibbÄni saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni rÅ«pÄni passati
kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti
bhikkhuno dakkhiṇÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ
rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. Puna ca
paraṃ mahÄli bhikkhuno pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no
ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ. So pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ
saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
PacchimÄya disÄya dibbÄni saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni
rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni rÅ«pÄni passati kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni.
Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno pacchimÄya disÄya
ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno
uttarÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So uttarÄya disÄya
ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. UttarÄya disÄya dibbÄni
saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni
rÅ«pÄni passati kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ
mahÄli hoti bhikkhuno uttarÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ
saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhÄvito samÄdhi
hoti dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhÄvite
samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. Uddhamadho tiriyaṃ dibbÄni saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni rÅ«pÄni passati
kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti
bhikkhuno uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ
rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ so dakkhiṇÄya
disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So dakkhiṇÄya disÄya
ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. DakkhiṇÄya disÄya dibbÄni
saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni
rÅ«pÄni passati kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ
mahÄli hoti bhikkhuno dakkhiṇÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no
ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ. So pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnaṃ
saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So
pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PacchimÄya disÄya
dibbÄni saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho
dibbÄni rÅ«pÄni passati kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ
hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no
ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ. So uttarÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnaṃ
saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So
uttarÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. UttarÄya disÄya
dibbÄni saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho
dibbÄni rÅ«pÄni passati kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ
hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno uttarÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no
ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ. So uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnaṃ
saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So
uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. Uddhamadho tiriyaṃ
dibbÄni saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho
dibbÄni rÅ«pÄni passati kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ
hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno dakkhiṇÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no
ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ. So dakkhiṇÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ
saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
DakkhiṇÄya disÄya dibbÄni saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni
rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni rÅ«pÄni passati kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni.
Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno dakkhiṇÄya disÄya
ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti
bhikkhuno pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnaṃ saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ
rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So
pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PacchimÄya disÄya
dibbÄni saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho
dibbÄni rÅ«pÄni passati kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ
hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno pacchimÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi
dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no
ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ. Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno uttarÄya disÄya
ekaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So uttarÄya disÄya
ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. UttarÄya disÄya dibbÄni
saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni
rÅ«pÄni passati kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ
mahÄli hoti bhikkhuno uttarÄya disÄya ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ
saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho
dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhÄvito
samÄdhi hoti dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhÄvite
samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. Uddhamadho tiriyaṃ dibbÄni saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, no ca kho dibbÄni rÅ«pÄni passati
kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti
bhikkhuno uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnaṃ saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, no ca kho dibbÄnaṃ
rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.

 

10. Idha mahÄli bhikkhuno puratthimÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvito samÄdhi
hoti dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, [PTS Page 155] [\q 155/]
dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
So puratthimÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PuratthimÄya disÄya
dibbÄni ca rÅ«pÄni passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, dibbÄni
ca saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa
hetu? Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno puratthimÄya disÄya
ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.

 

11. Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno dakkhiṇÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvito
samÄdhi hoti dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ. So dakkhiṇÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi
dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ,
dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
PuratthimÄya disÄya dibbÄni ca rÅ«pÄni passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni
rajanÄ«yÄni, dibbÄni ca saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni
rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno dakkhiṇÄya
disÄya ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno
pacchimÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So pacchimÄya disÄya
ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PuratthimÄya disÄya dibbÄni ca rÅ«pÄni
passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, dibbÄni ca saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ
mahÄli hoti bhikkhuno pacchimÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi
dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ,
dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno uttarÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvito samÄdhi
hoti dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ
rajanÄ«yÄnaṃ. So uttarÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnañca
rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca
saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PuratthimÄya
disÄya dibbÄni ca rÅ«pÄni passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni,
dibbÄni ca saddÄni suṇÄti piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ
kissa hetu? Evaṃ hetaṃ mahÄli hoti bhikkhuno uttarÄya disÄya
ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. Puna ca paraṃ mahÄli bhikkhuno uddhamadho
tiriyaṃ ubhayaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya
piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So uddhamadho tiriyaṃ
ubhayaṃsabhÄvite samÄdhi hoti dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PuratthimÄya disÄya dibbÄni ca rÅ«pÄni
passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, dibbÄni ca saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ
mahÄli hoti bhikkhuno uddhamadho tiriyaṃ ubhayaṃsabhÄvite samÄdhi hoti
dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ,
dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
So dakkhiṇÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So dakkhiṇÄya disÄya
ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PuratthimÄya disÄya dibbÄni ca rÅ«pÄni
passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, dibbÄni ca saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ
mahÄli hoti bhikkhuno dakkhiṇÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi
dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ,
dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
So pacchimÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So pacchimÄya disÄya
ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PuratthimÄya disÄya dibbÄni ca rÅ«pÄni
passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, dibbÄni ca saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ
mahÄli hoti bhikkhuno pacchimÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi
dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ,
dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
So uttarÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So uttarÄya disÄya
ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PuratthimÄya disÄya dibbÄni ca rÅ«pÄni
passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, dibbÄni ca saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ
mahÄli hoti bhikkhuno uttarÄya disÄya ubhayaṃsabhÄvite samÄdhimbhi
dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ,
dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.
So uddhamadho tiriyaṃ ubhayaṃsabhÄvito samÄdhi hoti dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ
dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ
savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. So uddhamadho tiriyaṃ
ubhayaṃsabhÄvite samÄdhi hoti dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ, dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ
kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ. PuratthimÄya disÄya dibbÄni ca rÅ«pÄni
passati piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni, dibbÄni ca saddÄni suṇÄti
piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni rajanÄ«yÄni. Taṃ kissa hetu? Evaṃ hetaṃ
mahÄli hoti bhikkhuno uddhamadho tiriyaṃ ubhayaṃsabhÄvite samÄdhi hoti
dibbÄnañca rÅ«pÄnaṃ dassanÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ,
dibbÄnañca saddÄnaṃ savaṇÄya piyarÅ«pÄnaṃ kÄmÅ«pasaṃhitÄnaṃ rajanÄ«yÄnaṃ.

 

Ayaṃ kho mahÄli hetu ayaṃ paccayo, yena santÄneva sunakkhatto
licchaviputto dibbÄni saddÄni nÄssosi piyarÅ«pÄni kÄmÅ«pasaṃhitÄni
rajanÄ«yÄni no asantÄnÄ«”ti.

 

12. “EtÄsaṃ nÅ«na bhante samÄdhibhÄvanÄnaṃ sacchikiriyÄhetu bhikkhu bhagavati brahmacariyaṃ carantÄ«”ti.

 

[BJT Page 332] [\x 332/]

 

13. Na kho mahÄli, etÄsaṃ samÄdhibhÄvanÄnaṃ sacchikiriyÄhetÅ« [PTS Page 156]
[\q 156/] bhikkhÅ« mayi brahmacariyaṃ caranti. Atthi kho mahÄli,
aññe’va dhammÄ uttaritarÄ ca paṇītatarÄ ca yesaṃ sacchikiriyÄhetu
bhikkhū mayi brahmacariyaṃ carantīti.

 

14. Katame pana te bhante dhammÄ uttaritarÄ ca paṇītatarÄ ca, yesaṃ sacchikiriyÄhetu bhikkhÅ« bhagavati brahmacariyaṃ carantÄ«ti.

 

15. Idha mahÄli, bhikkhÅ« tiṇṇaṃ saṃyojanÄnaṃ parikkhayÄ sotÄpanno hoti
avinipÄtadhammo niyato sambodhiparÄyaṇo. Ayaṃ’pi kho mahÄli, dhammo
uttaritaro ca paṇītataro ca yassa sacchikiriyÄhetu bhikkhÅ« mayi
brahmacariyaṃ caranti.

 

Puna ca’ paraṃ mahÄli, bhikkhÅ« tiṇṇaṃ saṃyojanÄnaṃ parikkhayÄ
rÄgadosamohÄnaṃ tanuttÄ sakadÄgÄmÄ« hoti sakideva imaṃ lokaṃ ÄgantvÄ
dukkhassantaṃ karoti. Ayampi kho mahÄli, dhammo uttaritaro ca paṇītataro
ca yassa sacchikiriyÄhetu bhikkhu mayi brahmacariyaṃ caranti.

 

Puna ca’paraṃ mahÄli, bhikkhu orambhÄgiyÄnaṃ saṃyojanÄnaṃ parikkhayÄ
opapÄtiko hoti tattha parinibbÄyÄ« anÄvattidhammo tasmÄ lokÄ. Ayampi kho
mahÄli, dhammo uttaritaro ca paṇītataro ca yassa sacchikiriyÄhetu mayi
brahmacariyaṃ caranti.

 

Puna ca’paraṃ mahÄli, bhikkhu ÄsavÄnaṃ khayÄ anÄsavaṃ cetovimuttiṃ
paññÄvimuttiṃ diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja
viharati. Ayampi kho mahÄli, dhammo uttaritaro ca paṇītataro ca yassa
sacchikiriyÄhetu bhikkhu mayi brahmacariyaṃ caranti.

 

Ime kho te mahÄli dhammÄ uttaritarÄ ca paṇītatarÄ ca yesaṃ sacchikiriyÄhetu bhikkhÅ« mayi brahmacariyaṃ carantÄ«”ti.

 

16. “Atthi pana bhante maggo, atthi paá¹­ipadÄ etesaṃ dhammÄnaṃ sacchikiriyÄyÄ?”Ti.

 

“Atthi kho mahÄli, atthi paá¹­ipadÄ, etesaṃ dhammÄnaṃ sacchikiriyÄyÄ”ti.

 

[BJT Page 334] [\x 334/]

 

17. [PTS Page 157] [\q 157/] “katamo pana bhante maggo, katamÄ paá¹­ipadÄ, etesaṃ dhammÄnaṃ sacchikiriyÄyÄ?”Ti.

 

“Ayameva ariyo aá¹­á¹­haá¹…giko maggo, seyyathÄ«daṃ? SammÄdiá¹­á¹­hi sammÄsaá¹…kappo
sammÄvÄcÄ sammÄkammanto sammÄÄjÄ«vo sammÄvÄyÄmo sammÄsati sammÄsamÄdhi.
Ayaṃ kho mahÄli maggo ayaṃ paá¹­ipadÄ, etesaṃ sacchikiriyÄya.

 

18. EkadÄhaṃ mahÄli samayaṃ kosambiyaṃ viharÄmi ghositÄrÄme. Atha kho
dve pabbajitÄ maṇá¸isso ca paribbÄjako jÄliyo ca dÄrupattikantevÄsÄ«
yenÄhaṃ tenupasaá¹…kamiṃsu. Upasaá¹…kamitvÄ mama saddhiṃ sammodiṃsu,
sammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ aá¹­á¹­haṃsu. Ekamantaṃ
á¹­hitÄ kho te dve pabbajitÄ maṃ etadavocuṃ. “Kinnukho Ävuso gotama, taṃ
jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«raṃ? UdÄhu aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ra?”Nti.

 

“Tena hÄvuso suṇÄtha sÄdhukaṃ manasi karotha bhÄsissÄmÄ«”ti.

 

“EvamÄvuso”ti kho te dve pabbajitÄ mama paccassosuṃ. Ahaṃ etadavocaṃ:

 

19. IdhÄvuso tathÄgato loke uppajjati arahaṃ sammÄsambuddho
vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ
devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ
sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ
pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ
brahmacariyaṃ pakÄseti.

 

19. (29). Taṃ dhammaṃ suṇÄti gahapati vÄ gahapatiputto vÄ aññatarasmiṃ
vÄ kule paccÄjÄto. So taṃ dhammaṃ sutvÄ tathÄgate saddhaṃ paá¹­ilabhati.
So tena saddhÄpaá¹­ilÄbhena samannÄgato iti paá¹­isaṃcikkhati: ’sambÄdho
gharÄvÄso rajÄpatho1. AbbhokÄso pabbajjÄ. Nayidaṃ sukaraṃ agÄraṃ
ajjhÄvasatÄ ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṃkhalikhitaṃ
brahmacariyaṃ carituṃ. YannÅ«nÄhaṃ kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni
acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajeyya’nti.

 

1. Rajopatho, katthaci.

 

[BJT Page 334] [\x 334/] (110)

 

So aparena samayena appaṃ vÄ bhogakkhandhaṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
bhogakkhandhaṃ pahÄya appaṃ vÄ Ã±Ätiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
ñÄtiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajati. So evaṃ pabbajito samÄno
pÄtimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ÄcÄragocarasampanno aṇumattesu vajjesu
bhayadassÄvÄ«. SamÄdÄya sikkhati sikkhÄpadesu kÄyakammavacÄ«kammena
samannÄgato kusalena. ParisuddhÄjÄ«vo sÄ«lasampanno indriyesu guttadvÄro
bhojane mattaññū satisampajaññesu samannÄgato santuá¹­á¹­ho.

 

19. (29). Kathañca Ävuso bhikkhu sÄ«lasampanno hoti? Idha mahÄrÄja
bhikkhu pÄṇÄtipÄtaṃ pahÄya pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­ivirato hoti nihitadaṇá¸o
nihitasattho lajjÄ« dayÄpanno. SabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ« viharati.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

AdinnÄdÄnaṃ pahÄya adinnÄdÄnÄ paá¹­ivirato hoti dinnÄdÄyÄ« dinnapÄá¹­ikaá¹…khÄ«.
Athenena sucibhÅ«tena attanÄ virahati. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmi.

 

Abrahmacariyaṃ pahÄya brahmacÄrÄ« hoti ÄrÄcÄrÄ«1 virato methunÄ gÄmadhammÄ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

MusÄvÄdaṃ pahÄya musÄvÄdÄ paá¹­ivirato hoti saccavÄdÄ« saccasandho theto2
paccayiko avisaṃvÄdako lokassa. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pisuṇaṃ vÄcaṃ3 pahÄya pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. Ito sutvÄ na
amutra akkhÄtÄ imesaṃ bhedÄya. Amutra vÄ sutvÄ na imesaṃ akkhÄtÄ amÅ«saṃ
bhedÄya. Iti bhinnÄnaṃ vÄ sandhÄtÄ, sahitÄnaṃ vÄ anuppadÄtÄ4
samaggÄrÄmo5 samaggarato samagganandiṃ samaggakaraṇiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pharusaṃ vÄcaṃ6 pahÄya pharusÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. YÄ sÄ vÄcÄ neḷÄ
kaṇṇasukhÄ pemanÄ«yÄ7 hadayaá¹…gamÄ porÄ« bahujanakantÄ bahujÄnamanÄpÄ,
tathÄrÅ«paṃ8 vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

SamphappalÄpaṃ pahÄya samphappalÄpÄ paá¹­ivirato hoti kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ«
atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ«. NidhÄnavatiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti kÄlena
sÄpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasañhitaṃ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. AnÄcÄri, machasaṃ.
2. Ṭheto, syÄ.
3. PisuṇÄvÄcaṃ, [PTS.]
4. AnuppÄdÄtÄ, [PTS.]
5. SamaggarÄmo, machasaṃ.
6. PharusÄvÄcaṃ, [PTS.] Sitira
7. PemaniyÄ, machasaṃ. 8. EvarÅ«piṃ. [PTS.] Sitira.
[BJT Page 334] [\x 334/] (112)

 

19. (30). BÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ1 paá¹­ivirato hoti. Ekabhatatiko2
hoti rattuparato3 paá¹­ivirato4 vikÄlabhojanÄ.
NaccagÄ«tavÄditavisÅ«kadassanÄ5 paá¹­ivirato hoti.
MÄlÄgandhavilepanadhÄraṇamaṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄ paá¹­ivirato hoti.
UccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti. JÄtarÅ«parajatapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ä€makabaññapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
Ä€makamaṃsapaá¹­igaggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. ItthikumÄrikapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. DÄsidÄsapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
Ajeḷakapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. Kukkuá¹­asÅ«karapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. HatthigavassavaḷavÄ7 paá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
Khettavatthupaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. DÅ«teyyapaheṇa8 gamanÄnuyogÄ
paá¹­ivirato hoti. KayavikkayÄ paá¹­ivirato hoti. TulÄkūṭakaṃsakūṭamÄnakūṭÄ9
paá¹­ivirato hoti. Ukkoá¹­anavañcananikatisÄci10 yogÄ paá¹­ivirato hoti.
ChedanavadhabandhanaviparÄmosaÄlopasahasÄkarÄ11 paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Cullasīlaṃ12 niṭṭhitaṃ

 

19. (31). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhaṃ13 anuyuttÄ viharanti,
seyyathīdaṃ: mūlabījaṃ khandhabījaṃ phalubījaṃ14 aggabījaṃ
bijabÄ«jameva15 pañcamaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ16
bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ17 paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

32. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ sannidhikÄraparibhogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: annasannidhiṃ pÄnasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yÄnasannidhiṃ
sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ Ämisasannidhiṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
sannidhikÄraparibhogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lassamiṃ.

 

1. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
2. Ekaṃ bhattiko, machasaṃ.
3. Rattuparato, machasaṃ.
4. Virato, the. Se.
5. Visūkaṃ, machasaṃ.
6. PariggahaṇÄ, (sabbattha)
7. Gavassaṃ, se. Vaḷavaṃ, machasaṃ.
8. Pahiṇa, sÄ«mu. Machasa. SyÄ.
9. Kūṭaṃ, machasaṃ.
10. SÄvi, machasaṃ.
11. Sahasaṃ, machasaṃ.
12. Cūḷa sīlaṃ, machasaṃ.
13. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
14. Phalaṃ, se. Phaluṃ, si. The.
15. Bija bījaṃ eva. The.
16. Iti evarupÄ, kesuci.
17. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.

 

[BJT Page 334] [\x 334/] (114)

 

19. (33). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ visukadassanaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
naccaṃ gÄ«taṃ vÄditaṃ pekkhaṃ akkhÄtaṃ pÄṇissaraṃ vetÄlaṃ kumbhathÅ«naṃ
sobhanakaṃ1 caṇá¸Älaṃ vaṃsaṃ dhopanakaṃ2 hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ
mahisayuddhaṃ3 usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇá¸ayuddhaṃ4 kukkuá¹­ayuddhaṃ
vaá¹­á¹­akayuddhaṃ daṇá¸ayuddhaṃ muá¹­á¹­hiyuddhaṃ5 nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ
balaggaṃ senÄbyÅ«haṃ aṇīkadassanaṃ6. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ visÅ«kadassanÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

19. (34). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹­á¹­hapadaṃ dasapadaṃ ÄkÄsaṃ parihÄrapathaṃ sannikaṃ
khalikaṃ ghaá¹­ikaṃ salÄkahatthaṃ akkhaṃ paá¹…gacÄ«raṃ vaá¹…kakaṃ mokkhacikaṃ
ciá¹…gulakaṃ pattÄḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ
yathÄvajjaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

19. (35). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ uccÄsayanamahÄsayanaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: Ädandiṃ pallaá¹…kaṃ gonakaṃ cittakaṃ paá¹­ikaṃ paá¹­alikaṃ
tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭhissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ
hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ
kÄdalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakÅ«padhÄnaṃ.
Iti vÄ iti evarÅ«pÄ uccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

1. Sobhanagarakaṃ, katthaci. Sobhanakarakaṃ, [PTS.] Sobhanagharakaṃ, machasaṃ.
2. Dhovanaṃ, katthaci. Dhopanaṃ, sitira.
3. Mahiṃsaṃ, machasaṃ.
4. Meṇá¸akaṃ, machasaṃ.
5. Sīhala potthakesu na dissati.
6. Anīka - kesuci.

 

[BJT Page 334] [\x 334/] (116)

 

19 (36). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄti bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: ucchÄdanaṃ parimaddanaṃ nahÄpanaṃ sambÄhanaṃ ÄdÄsaṃ añjanaṃ
mÄlÄvilepanaṃ mukhacuṇṇakaṃ1 mukhalepanaṃ2 hatthabandhaṃ sikhÄbandhaṃ
daṇá¸akaṃ nÄḷikaṃ khaggaṃ chattaṃ citrÅ«pÄhanaṃ uṇahÄ«saṃ maṇiṃ vÄlavÄ«janiṃ
odÄtÄni vatthÄni dÄ«ghadasÄni. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

19. (37). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄti bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ tiracchÄnakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
rÄjakathaṃ corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ
yuddhakathaṃ annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mÄlÄkathaṃ
gandhakathaṃ ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ
janapadakathaṃ itthikathaṃ purisakathaṃ (kumÄrakathaṃ kumÄrikathaṃ)3
sÅ«rakathaṃ visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ pubbapetakathaṃ
nÄnattakathaṃ lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ itibhavÄbhavakathaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

19. (38). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄ viggÄhikakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
“na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄsi. Ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄmi.
Kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnissasi? MicchÄpaá¹­ipanno tvamasi.
Ahamasmi sammÄpaá¹­ipanno. Sahitaṃ me, asahitaṃ te. Pure vacanÄ«yaṃ pacchÄ
avaca. PacchÄ vacanÄ«yaṃ pure avaca. Ä€ciṇṇaṃ4 te viparÄvattaṃ. Ä€ropito te
vÄdo. NiggahÄ«to tvamasi. Cara vÄdappamokkhÄya. Nibbeá¹­hehi vÄ sace
pahosÄ«”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄya viggahikakathÄya paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

19. (39). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄti bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogamanuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ rÄjamahÄmantÄnaṃ khattiyÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ
gahapatikÄnaṃ kumÄrÄnaṃ “idha gaccha. AmutrÄgaccha. Idaṃ hara. Amutra
idaṃ ÄharÄ”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Mukhacuṇṇaṃ, machasaṃ.
2. MukhÄlepanaṃ, sÄ«mu.
3. Marammapotthakesuyeva dissate
4. Aviciṇṇaṃ, kesuci.

 

[BJT Page 334] [\x 334/] (118)

 

19. (40). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te kuhakÄ ca honti lapakÄ ca nemittikÄ ca nippesikÄ ca lÄbhena
ca lÄbhaṃ nijigiṃsitÄro. Iti vÄ itievarÅ«pÄ kuhalapanÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

 

19. (41). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ1 kappenti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹…gaṃ nimittaṃ uppÄtaṃ2 supiṇaṃ3 lakkhaṇaṃ mÅ«sikacchinnaṃ
aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ taṇá¸ulahomaṃ sappihemaṃ telahomaṃ
mukhahomaṃ lohitahomaṃ aá¹…gavijjÄ vatthuvijjÄ khattavijjÄ4 sivavijjÄ
bhÅ«tavijjÄ bhurivijjÄ ahivijjÄ visavijjÄ vicchikavijjÄ mÅ«sikavijjÄ
sakuṇavijjÄ vÄyasavijjÄ pakkajjhÄnaṃ5 saraparittÄnaṃ migacakkaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

19. (42). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti,
seyyathÄ«daṃ: maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇá¸alakkhaṇaṃ6
asikalakkhaṇaṃ usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ Ävudhalakkhaṇaṃ7
itthilakkhaṇaṃ purisalakkhaṇaṃ kumÄralakkhaṇaṃ kumÄrilakkhaṇaṃ
dÄsalakkhaṇaṃ dÄsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ
mahisalakkhaṇaṃ8 usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ9 ajalakkhaṇaṃ
meṇá¸alakkhaṇaṃ10 kukkuá¹­alakkhaṇaṃ vaá¹­á¹­akalakkhaṇaṃ godhÄlakkhaṇaṃ
kaṇṇikÄlakkhaṇaṃ kacchapalakkhaṇaṃ migalakkhaṇaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

19. (43). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ niyyÄnaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyÄnaṃ bhavissati,
abbhantarÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ
bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ
apayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarÄnaṃ
raññaṃ parÄjayo bhavissati. Iti imassa jayo bhavissati. Imassa parÄjayo
bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Jīvitaṃ, machasaṃ.
2. UppÄdaṃ, sÄ«mu.
3. Supinaṃ, machasaṃ. Supiṇakaṃ, si.
4. Khettaṃ, kesuci.
5. Pakkha, kesuci.
6. Daṇá¸alakkhaṇaṃ satthalakkhaṇaṃ, machasaṃ.
7. Āyudha, kesuci.
8. Mahiṃsa, machasaṃ.
9. Goṇa, machasaṃ.
10. Meṇá¸aka, kesuci.

 

[BJT Page 334] [\x 334/] (120)

 

19. (44). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: candaggÄho bhavissati. SuriyaggÄho bhavissati.
NakkhattagÄho bhavissati. CandimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati.
CandimasuriyÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. NakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. NakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. UkkÄpÄto bhavissati.
DÄ«sÄá¸Äho bhavissati. BhÅ«micÄlo bhavissati. DevadundÅ«bhi bhavissati.
CandimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ1 saṃkilesaṃ vodÄnaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄko candaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄko suriyaggÄho
bhavissati. EvaṃvipÄko nakkhattaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ
candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ candimasuriyÄnaṃ
uppathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati.
EvaṃvipÄko ukkÄpÄto bhavissati. EvaṃvipÄko disÄá¸Äho bhavissati.
EvaṃvipÄko bhumivÄlo bhavissati. EvaṃvipÄko devadundÅ«bhi bhavissati.
EvaṃvipÄko candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saá¹…kilesaṃ
vodÄnaṃ bhavissati. Iti vÄ evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

19. (45). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: subbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Dubbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Subhikkhaṃ
bhavissati. Dubbhikkhaṃ bhavissati. Khemaṃ bhavissati. Bhayaṃ
bhavissati. Rogo bhavissati. Ä€rogyaṃ bhavissati. MuddÄ gaṇanÄ saṃkhÄnaṃ
kÄveyyaṃ lokÄyataṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

19. (46). YathÄ pana paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni
bhojanÄni bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ
kappenti. SeyyathÄ«daṃ: ÄvÄhanaṃ vivÄhanaṃ saṃvadanaṃ vivadanaṃ
saṃkiraṇaṃ vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ
viruddhagabbhakaraṇaṃ jivhÄnitthambhanaṃ2 hanusaṃhatanaṃ
hatthÄbhijappanaṃ hanujappanaṃ kaṇṇajappanaṃ ÄdÄsapañhaṃ kumÄripañhaṃ
devapañhaṃ Ädiccupaá¹­á¹­hÄnaṃ mahatupaá¹­á¹­hÄnaṃ abbhujjalanaṃ sirivhÄyanaṃ.
Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Oggamanaṃ, kesuci.
2. JivhÄnitthaddhanaṃ. Bahusu.

 

[BJT Page 334] [\x 334/] (122)

 

19. (47). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
Seyyathīdaṃ: santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhurikammaṃ
vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikiraṇaṃ Äcamanaṃ
nahÄpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhavirecanaṃ adhovirecanaṃ
sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ
sÄlÄkiyaṃ sallakattiyaṃ dÄrakatikicchÄ mÅ«labhesajjÄnaṃ anuppadÄnaṃ
osadhÄ«naṃ paá¹­imokkhÄ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

19. (48). Sa kho1 so Ävuso bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci bhayaṃ
samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. SeyyathÄpi Ävuso khattiyo
muddhÄvasitto2 nihatapaccÄmittona kutoci bhayaṃ samanupassati yadidaṃ
paccatthikato, evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci
bhayaṃ samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. So iminÄ ariyena
sÄ«lakkhandhena samannÄgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ
kho Ävuso bhikkhu sÄ«lasampanno hoti.

 

19. (49). Kathañca Ävuso bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti? Idha Ävuso
bhikkhu cakkhunÄ rÅ«paṃ disvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ
domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati cakkhundriyaṃ cakkhundriye saṃvaraṃ Äpajjati.
Sotena saddaṃ sutvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ sotendriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati sotendriyaṃ sotendriye saṃvaraṃ Äpajjati. GhÄṇena gandhaṃ
ghÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ
ghÄnindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ
dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati ghÄnindriyaṃ
ghÄnindriye saṃvaraṃ Äpajjati. JivhÄya rasaṃ sÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ«
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ jivhindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati jivhindriyaṃ jivhindriya saṃvaraṃ
Äpajjati. KÄyena phoá¹­á¹­habbaṃ phusitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti
nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ kÄyindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ
abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati kÄyindriyaṃ kÄyindriye saṃvaraṃ Äpajjati. ManasÄ
dhammaṃ viññÄya na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati manindriyaṃ. Manindriye saṃvaraṃ Äpajjati. So iminÄ ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato ajjhattaṃ abyÄsekasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti.
Evaṃ kho Ävuso bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti.

 

1. Atha kho, kesuci.
2. MuddhÄbhisinto, kesuci.
3. AnvÄsaveyyuṃ, anvÄssaveyyu, kesuci.

 

[BJT Page 334] [\x 334/] (124)

 

19. (50). Kathañca Ävuso bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti? Idha
Ävuso bhikkhu abhikkante paá¹­ikkante sampajÄnakÄrÄ« hoti. Alokite
milokite sampajÄnakÄrÄ« hoti. Samiñjite1 pasÄrite sampajÄnakÄrÄ« hoti.
Saá¹…ghÄá¹­ipattacÄ«varadhÄraṇe sampajÄnakÄrÄ« hoti. Asite pÄ«te khÄyite sÄyite
sampajÄnakÄrÄ« hoti. UccÄrapassÄvakamme sampajÄnakÄrÄ« hoti. Gate á¹­hite
nisinne sutte jÄgarite bhÄsite tuṇhÄ«bhÄve sampajÄnakÄrÄ« hoti. Evaṃ kho
Ävuso bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti.

 

19. (51). Kathañca Ävuso bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti? Idha Ävuso bhikkhu
santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena kucchiparihÄriyena2
piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. SeyyathÄpi
Ävuso pakkhÄ« sakuṇo yena yeneva á¸eti sapattabhÄro’va á¸eti, evameva kho
Ävuso bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena
kucchiparihÄriyena piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva
pakkamati. Evaṃ kho Ävuso bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti.

 

19. (52). So iminÄ ca ariyena sÄ«lakkhandhena3 samannÄgato iminÄ ca
ariyena indriyasaṃvarena samannÄgato iminÄ ca ariyena satisampajaññena
samannÄgato imÄya ca ariyÄya santuá¹­á¹­hiyÄ samannÄgato vivittaṃ senÄsanaṃ
bhajati araññaṃ rukkhamÅ«laṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susÄnaṃ
vanapatthaṃ abbhokÄsaṃ palÄlapuñjaṃ. So pacchÄbhattaṃ
piṇá¸apÄtapaá¹­ikkanto nisÄ«dati pallaá¹…kaṃ ÄbhujitvÄ ujuṃ kÄyaṃ paṇīdhÄya
parimukhaṃ satiṃ upaá¹­á¹­hapetvÄ.

 

19. (53). So abhijjhaṃ loke pahÄya vigatÄbhijjhena cetasÄ viharati.
AbhijjhÄya cittaṃ parisodheti. ByÄpÄdapadosaṃ pahÄya abyÄpannacitto
viharati sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampi. ByÄpÄdapadosÄ cittaṃ parisodheti.
Thinamiddhaṃ pahÄya vigatathinamiddho viharati Älokasaññī sato
sampajÄno. ThinamiddhÄ cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahÄya
anuddhato viharati ajjhattaṃ vÅ«pasannacitto. UddhaccakukkuccÄ cittaṃ
parisodheti. Vicikicchaṃ pahÄya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathÄ«
kusalesu dhammesu. VicikicchÄya cittaṃ parisodheti.

 

1. Sammiñjite, kesuci.
2. ParibhÄrikena, sÄ«mu.
3. IminÄ sÄ«lakkhandhena, sabbattha.

 

[BJT Page 334] [\x 334/] (126)

 

19. (54). SeyyathÄpi Ävuso puriso iṇaṃ ÄdÄya kammante payojeyya, tassa
te kammantÄ samijjheyyuṃ, so yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca
byantÄ«kareyya, siyÄ cassa uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄya, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ÄdÄya kammante payojesiṃ. Tassa me te
kammantÄ samijjhiṃsu. So haṃ yÄni ca poraṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca byanti
akÄsiṃ. Atthi ca me uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄyÄ”ti. So tatonidÄnaṃ
labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

19. (55). SeyyathÄpi Ävuso puriso ÄbÄdhiko assa dukkhito bÄḷhagilÄno,
bhattaṃ cassa nacchÄdeyya, na cassa kÄye balamattÄ, so aparena samayena
tamhÄ ÄbÄdhÄ mucceyya, bhattañcassa chÄdeyya, siyÄ cassa kÄye balamattÄ,
tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe ÄbÄdhiko ahosiṃ dukkhito bÄḷhagilÄno.
Bhattaṃ ca me nacchÄdesi. Nacassa me Äsi kÄye balamattÄ. So’mhi etarahi
tamhÄ ÄbÄdhÄ mutto bhattañca me chÄdeti. Atthi ca me kÄye balamattÄ”ti.
So tato nidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

19. (56). SeyyathÄpi Ävuso puriso bandhanÄgÄre baddho assa, so aparena
samayena tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mucceyya sotthinÄ abbayena1, na cassa kiñci
bhogÄnaṃ vayo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe bandhanÄgÄre baddho
ahosiṃ. So’mhi etarahi tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mutto sotthinÄ abbayena.
Natthi ca me kiñci bhogÄnaṃ vayo”ti. So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ,
adhigaccheyya somanassaṃ -

 

19. (57). SeyyathÄpi Ävuso puriso dÄso assa anattadhÄ«no parÄdhÄ«no na
yenakÄmaá¹…gamo, so aparena samayena tamhÄ dÄsabyÄ mucceyya attÄdhÄ«no
aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe dÄso
ahosiṃ anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na yenakÄmaá¹…gamo, so’mhi etarahi tamhÄ
dÄsabyÄ mutto attÄdhÄ«no aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo”ti. So
tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

1. Avyayena, [PTS.]

 

[BJT Page 334] [\x 334/] (128)

 

19. (59). SeyyathÄpi Ävuso puriso sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ
paá¹­ipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantÄraṃ
nitthareyya, sotthinÄ gÄmantaṃ anupÄpuṇeyya khemaṃ appaá¹­ibhayaṃ, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ paá¹­ipajjiṃ
dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So’mhi etarahi taṃ kantÄraṃ tiṇṇo sotthinÄ
gÄmantaṃ anuppatto khemaṃ appaá¹­ibhaya”nti. So tato nidÄnaṃ labhetha
pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ -

 

19. (60). Evameva kho Ävuso bhikkhu yathÄ guṇaṃ yathÄ rogaṃ yathÄ
bandhanÄgÄraṃ yathÄ dÄsabyaṃ yathÄ kantÄraddhÄnamaggaṃ evaṃ ime pañca
nÄ«varaṇe appahīṇe attani samanupassati. SeyyathÄpi mahÄrÄja Änaṇyaṃ
yathÄ Ärogyaṃ yathÄ bandhanÄ mokkhaṃ yathÄ bhujissaṃ yathÄ
khemantabhÅ«miṃ evameva kho mahÄrÄja bhikkhu ime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe
attani samanupassati.

 

19. Tassime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani samanupassato pÄmojjaṃ jÄyati.
Pamuditassa pÄ«ti jÄyati. PÄ«timanassa kÄyo passambhati. PassaddhakÄyo
sukhaṃ vedeti. Sukhino cittaṃ samÄdhiyati.

 

20. So vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicÄraṃ
vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamajjhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti
parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena
apphuṭaṃ hoti.

 

SeyyathÄpi Ävuso dakkho nahÄpako vÄ nahÄpakantevÄsÄ« vÄ kaṃsathÄle
nahÄnÄ«yacuṇṇÄni ÄkiritvÄ udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sandeyya.
SÄyaṃ nahÄnÄ«yapiṇá¸i snehÄnugatÄ snehaparetÄ santarabÄhirÄ phuá¹­Ä snehena,
na ca paggharaṇī.

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu imameva kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena
abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

[BJT Page 336] [\x 336/]

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ
vacanÄya taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti vÄ aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti vÄ?Ti.

 

Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti vÄ aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti vÄti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti vÄ aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti vÄti. 21.
Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ
sampasÄdanaṃ cetaso ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ
dutiyajjhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ samÄdhijena
pÄ«tisukhena abhisandeti parisandeti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

22. SeyyathÄpi Ävuso udakarahado gambhÄ«ro ubbhidodako, tassa nevassa
puratthimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na dakkhiṇÄya disÄya udakassa
Äyamukhaṃ, na pacchimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na uttarÄya disÄya
udakassa Äyamukhaṃ, devo ca na kÄlena kÄlaṃ sammÄ dhÄraṃ anupaveccheyya,
atha kho tamhÄ ca udakarahadÄ sÄ«tÄ vÄridhÄrÄ ubbhijjitvÄ tameva
udakarahadaṃ sÄ«tena vÄrinÄ abhisandeyya parisandeyya paripÅ«reyya
paripphareyya, nÄssa kiñci sabbÄvato udakarahadassa vÄrinÄ sÄ«tena
apphuṭaṃ assa -

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu imameva kÄyaṃ samÄdhijena pÄ«tisukhena
abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

23. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca viharati
sato sampajÄno sukhañca kÄyena paá¹­isaṃvedeti. Yaṃ taṃ ariyÄ Äcikkhanti:
upekkhako satimÄ sukhavihÄrÄ«ti tatiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So
imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti,
parippharati nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ
hoti.

 

24. SeyyathÄpi Ävuso uppaliniyaṃ vÄ paduminiyaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kiniyaṃ vÄ
appekaccÄni uppalÄni vÄ padumÄni vÄ puṇá¸arÄ«kÄni vÄ udake jÄtÄni udake
saṃvaddhÄni udakÄnuggatÄni antonimuggaposini tÄni yÄva caggÄ yÄva ca
mÅ«lÄ sÄ«tena vÄrinÄ abhisannÄni parisannÄni paripÅ«rÄni, paripphuá¹­Äni
nÄssÄ kiñci sabbÄvataṃ uppalÄnaṃ vÄ padumÄnaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kÄnaṃ vÄ sÄ«tena
vÄrinÄ apphuá¹­aṃ assa.

 

[BJT Page 338] [\x 338/]

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisandeti
parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti.

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’
vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’ vÄ’ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti vÄti.

 

25. Puna ca paraṃ bhikkhu Ävuso bhikkhu sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca
pahÄnÄ pubbeva somanassadomanassÄnaṃ atthagamÄ adukkhamasukhaṃ
upekkhÄsatipÄrisuddhiṃ [PTS Page 158] [\q
158/] catutthaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ
parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso odÄtena vatthena sasÄ«saṃ pÄrupitvÄ nisinno assa,
nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa odÄtena vatthena apphuá¹­aṃ assa, evameva
kho Ävuso bhikkhu imameva kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena
pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa parisuddhena cetasÄ
pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’
vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’
vĔti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’ vÄti.

 

[BJT Page 340] [\x 340/]

 

26. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ
pajÄnÄti: “ayaṃ kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo
odanakummÄsÅ«pacayo aniccucchÄdanaparimaddanabhedaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ
ca pana me viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddha’nti. SeyyathÄpi Ävuso
maṇi veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso suparikammakato accho vippasanno
anÄvilo sabbÄkÄrasampanno, tatra’ssa suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ
lohitaṃ vÄ odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ. Tamenaṃ cakkhumÄ puriso hatthe
karitvÄ paccavekkheyya “ayaṃ kho maṇi veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso
suparikammakato, accho vippasanno anÄvilo sabbÄkÄrasampanno. Tatiradaṃ
suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ”ti.
Evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ pajÄnÄti ayaṃ
kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo odanakummÄsÅ«pacayo
aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ ca pana me
viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddhanti.

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ pajÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho
tassetaṃ vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ
sarÄ«ranti’ vÄ”?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti.

 

27. Puna ca paraṃ Ävuso evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ
ahīnindriyaṃ,

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso muñjamhÄ isikaṃ pabbÄheyya. Tassa evamassa: ayaṃ
muñjo ayaṃ isikÄ añño muñjo aÃ±Ã±Ä isikÄ muñjamhÄtveva isikÄ pabbÄḷhÄti.

 

SeyyathÄpi vÄ pana Ävuso puriso asiṃ kosiyÄ pabbÄheyya. Tassa evamassa:
“ayaṃ asi ayaṃ kosi, añño asi aÃ±Ã±Ä kosi, kosiyÄtveva asi pabbÄḷho”ti.

 

SeyyathÄpi vÄ pana Ävuso puriso ahaṃ karaṇá¸Ä uddhareyya. Tassa evamassa:
“ayaṃ ahi ayaṃ karaṇá¸o, añño ahi añño karaṇá¸o, karaṇá¸Ätveva ahi
ubbhato”ti.

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudrabhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ
ahīnindriyaṃ.

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’
vÄ?”Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

[BJT Page 342] [\x 342/]

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti.

 

28. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte iddhividhÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti
bahudhÄpi hutvÄ eko hoti, ÄvÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ
tiropabbataṃ asajjamÄno gacchati seyyathÄpi ÄkÄse, paá¹­haviyÄ’pi
ummujjanimujjaṃ karoti seyyathÄpi udake, udake’pi abhijjamÄne gacchati
seyyathÄpi paá¹­haviyaṃ, ÄkÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄ’pi pakkhi
sakuṇo. Ime’pi candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ
parÄmasati parimajjati. YÄva brahmalokÄpi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

SeyyathÄpi Ävuso dakkho kumbhakÄro vÄ kumbhakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatÄya mattikÄya yaṃ yadeva bhÄjanavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

SeyyathÄpi vÄ pana mahÄrÄja dakkho dantakÄro vÄ dantakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ dantasmiṃ yaṃ yadeva dantavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

SeyyathÄpi vÄ pana Ävuso dakkho suvaṇṇakÄro vÄ suvaṇṇakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ suvaṇṇasmiṃ yaṃ yadeva suvaṇṇavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
iddhividhÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ
iddhividhaṃ paccanubhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti. BahudhÄ’pi hutvÄ
eko hoti. Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ
asajjamÄno gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. Paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ
karoti seyyathÄpi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi
paá¹­haviyaṃ. Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhi sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati
parimajjati. YÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti.

 

29. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte dibbÄya sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
dibbÄya sotadhÄtuyÄ visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti
dibbe ca mÄnuse ca ye dÅ«re santike ca.

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso addhÄnamaggapaá¹­ipanno, so suṇeyya bherisaddampi
mudiá¹…gasaddampi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddampi, tassa evamassa: bherisaddo
iti’pi mudiá¹…gasaddo iti’pi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddo iti’pi. Evameva kho
Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte dibbÄya
sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbÄya sotadhÄtuyÄ
visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti dibbe ca mÄnuse ca ye
dūre santike ca.

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti.

 

[BJT Page 344] [\x 344/]

 

30. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti: “sarÄgaṃ vÄ
cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti. VÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti
pajÄnÄti. Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti. VÄ«tadosaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti
pajÄnÄti. VÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ
cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄti. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ
cittanti pajÄnÄti. Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti.
Amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ
sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti
pajÄnÄti. SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. AsamÄhitaṃ vÄ
cittaṃ asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ
cittanti pajÄnÄti. Avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

SeyyathÄpi Ävuso itthi vÄ puriso vÄ daharo vÄ yuvÄ maṇá¸anakajÄtiko ÄdÄse
vÄ parisuddhe pariyodÄte acche vÄ udakapatte sakaṃ mukhanimittaṃ
paccavekkhamÄno sakaṇikaṃ vÄ sakaṇikanti jÄneyya, akaṇikaṃ vÄ akaṇikanti
jÄneyya -

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti.

 

So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti: sarÄgaṃ vÄ
cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti
pajÄnÄti. Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tadosaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti
pajÄnÄti vÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ
cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄti. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ
cittanti pajÄnÄti. Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti
amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ
sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti*. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti
pajÄnÄti. SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti asamÄhitaṃ vÄ
cittaṃ asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ
cittanti pajÄnÄti avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti.

 

31. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti.
So anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ
dve’pi jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi
jÄtiyo vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo jÄtisatampi
jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe aneke’pi
vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evannÄmo evaṃgotto
evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃ sukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So
tato cuto amutra upapÄdiṃ tatrÄpÄsiṃ evannÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo
evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto
idhÅ«papanno’ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati.

 

Cittaṃ

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na vadÄmi
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti

 

32. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte sattÄnaṃ cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati
abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena satte
passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate
duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti.

 

[BJT Page 346] [\x 346/]

 

SeyyathÄpi Ävuso pabbatasaá¹…khepe udakarahado accho vippasanno anÄvilo,
tattha cakkhumÄ puriso tÄ«re á¹­hito passeyya sippisambukampi
sakkharakaá¹­halampi macchagumbampi carantampi tiá¹­á¹­hantampi, tassa
evamassa: ayaṃ kho udakarahado accho vippasanno anÄvilo, tatrime
sippisambukÄ’pi sakkharakaá¹­halÄ’pi macchagumbÄ’pi caranti’pi
tiá¹­á¹­hanti’pÄ«ti, evameva kho Ävuso bhikkhu samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti so
idaṃ dukkhanti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhasamudayoti yathÄbhÅ«taṃ
pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhanirodhoti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ime ÄsavÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.

 

* * *

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ
khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So idaṃ dukkhanti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ime ÄsavÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.

 

Tassa evaṃ jÄnato evaṃ passato kÄmÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati.
BhavÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati. AvijjÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati.
Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti. ‘KhÄ«á¹‡Ä jÄti, vusitaṃ brahmacariyaṃ,
kataṃ karaṇīyaṃ, nÄparaṃ itthattayÄti pajÄnÄti.

 

33. Yo kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ
sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti

 

34. Idamavoca bhagavÄ. Attamano oá¹­á¹­haddho licchavÄ« bhagavato bhÄsitaṃ abhinandÄ«ti.

 

MahÄlÄ«suttaṃ niá¹­á¹­hitaṃ chaá¹­á¹­haṃ.

 

[BJT Page 348] [\x 348/]

 

7. [PTS Page 159] [\q 159/] jÄliya suttaṃ

 

1. Evaṃ me sutaṃ: ekaṃ samayaṃ bhagavÄ kosambiyaṃ viharati ghositÄrÄme.
Tena kho pana samayena dve pabbajitÄ maṇá¸isso ca paribbÄjako jÄliyo ca
dÄrupattikantevÄsÄ« yena bhagavÄ tenupasaá¹…kamiṃsu. Upasaá¹…kamitvÄ
bhagavatÄ saddhiṃ sammodiṃsu. SammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ
ekamantaṃ aá¹­á¹­haṃsu. Ekamantaṃ á¹­hitÄ kho te dve pabbajitÄ bhagavantaṃ
etadavocuṃ: “kinnu kho Ävuso gotama taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«raṃ? UdÄhu aññaṃ
jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«raṃ?”Ti.

 

2. Tena hÄvuso suṇÄtha. SÄdhukaṃ manasi karotha. BhÄsissÄmÄ«’ti.
‘EvamÄvuso’ti kho te dve pabbajitÄ bhagavato paccassosuṃ. BhagavÄ
etadavoca:

 

3. (28). IdhÄvuso tathÄgato loke uppajjati arahaṃ sammÄsambuddho
vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ
devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ
sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ
pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ.
Brahmacariyaṃ pakÄseti.

 

3. (29). Taṃ dhammaṃ suṇÄti gahapati vÄ gahapatiputto vÄ aññatarasmiṃ vÄ
kule paccÄjÄto. So taṃ dhammaṃ sutvÄ tathÄgate saddhaṃ paá¹­ilabhati. So
tena saddhÄpaá¹­ilÄbhena samannÄgato iti paá¹­isaṃcikkhati: ’sambÄdho
gharÄvaso rajÄpatho1. AbbhokÄso pabbajjÄ. Nayidaṃ sukaraṃ agÄraṃ
ajjhÄvasatÄ ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṃkhalikhitaṃ
brahmacariyaṃ carituṃ. YannÅ«nÄhaṃ kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni
acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajeyya’nti.

 

1. Rajopatho, katthaci.

 

[BJT Page 348] [\x 348/] (110)

 

So aparena samayena appaṃ vÄ bhogakkhandhaṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
bhogakkhandhaṃ pahÄya appaṃ vÄ Ã±Ätiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
ñÄtiparivaá¹­á¹­aṃ kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyati vatthÄni acchÄdetvÄ agÄrasmÄ
anagÄriyaṃ pabbajati. So evaṃ pabbajito samÄno pÄtimokkhasaṃvarasaṃvuto
viharati ÄcÄragocarasampanno aṇumattesu vajjesu bhayadassÄvÄ«. SamÄdÄya
sikkhati sikkhÄpadesu kÄyakammavacÄ«kammena samannÄgato kusalena.
ParisuddhÄjÄ«vo sÄ«lasampanno indriyesu guttadvÄro bhojane mattaññū
satisampajaññesu samannÄgato sattuá¹­á¹­ho.

 

3. (29). Kathañca Ävuso bhikkhu sÄ«lasampanno hoti? Idha Ävuso bhikkhu
pÄṇÄtipÄtaṃ pahÄya pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­ivirato hoti nihitadaṇá¸o nihitasattho
lajjÄ« dayÄpanno. SabbapÄṇabhuhitÄnukampi viharati. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

AdinnÄdÄnaṃ pahÄya adinnÄdÄnÄ paá¹­ivirato hoti dinnÄdÄyÄ« dinnapÄá¹­ikaá¹…khÄ«.
Athenena sucibhÅ«tena attanÄ virahati. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmi.

 

Abrahmacariyaṃ pahÄya brahmacÄrÄ« hoti ÄrÄcÄrÄ«1 virato methunÄ gÄmadhammÄ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

MusÄvÄdaṃ pahÄya musÄvÄdÄ paá¹­ivirato hoti saccavÄdÄ« saccasandho theto2
paccayiko avisaṃvÄdako lokassa. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pisuṇaṃ vÄcaṃ3 pahÄya pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. Ito sutvÄ na
amutra akkhÄtÄ imesaṃ bhedÄya. Amutra vÄ sutvÄ na imesaṃ akkhÄtÄ amÅ«saṃ
bhedÄya. Iti bhinnÄnaṃ vÄ sandhÄtÄ, sahitÄnaṃ vÄ anuppadÄtÄ4
samaggÄrÄmo5 samaggarato samagganandiṃ samaggakaraṇiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pharusaṃ vÄcaṃ6 pahÄya pharusÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. YÄ sÄ vÄcÄ neḷÄ
kaṇṇasukhÄ pemanÄ«yÄ7 hadayaá¹…gamÄ porÄ« bahujanakantÄ bahujÄnamanÄpÄ,
tathÄrÅ«paṃ8 vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

SamphappalÄpaṃ pahÄya samphappalÄpÄ paá¹­ivirato hoti kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ«
atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ«. NidhÄnavatiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti kÄlena
sÄpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasañhitaṃ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. AnÄcÄri, machasaṃ.
2. Ṭheto, syÄ.
3. PisuṇÄvÄcaṃ, [PTS.]
4. AnuppÄdÄtÄ, [PTS.]
5. SamaggarÄmo, machasaṃ.
6. PharusÄvÄcaṃ, [PTS.] Sitira
7. PemaniyÄ, machasaṃ. 8. EvarÅ«piṃ. [PTS.] Sitira.
[BJT Page 348] [\x 348/] (112)

 

3 (30). BÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ1 paá¹­ivirato hoti. Ekabhatatiko2 hoti
rattuparato3 paá¹­ivirato4 vikÄlabhojanÄ. NaccagÄ«tavÄditavisÅ«kadassanÄ5
paá¹­ivirato hoti. MÄlÄgandhavilepanadhÄraṇamaṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄ
paá¹­ivirato hoti. UccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti.
JÄtarÅ«parajatapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. Ä€makabaññapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ä€makamaṃsapaá¹­igaggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
ItthikumÄrikapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. DÄsidÄsapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ajeḷakapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
Kukkuá¹­asÅ«karapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. HatthigavassavaḷavÄ7
paá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Khettavatthupaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
DÅ«teyyapaheṇa8 gamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. KayavikkayÄ paá¹­ivirato
hoti. TulÄkūṭakaṃsakūṭamÄnakūṭÄ9 paá¹­ivirato hoti.
Ukkoá¹­anavañcananikatisÄci10 yogÄ paá¹­ivirato hoti.
ChedanavadhabandhanaviparÄmosaÄlopasahasÄkarÄ11 paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Cullasīlaṃ12 niṭṭhitaṃ

 

3. (31). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhaṃ13 anuyuttÄ viharanti,
seyyathīdaṃ: mūlabījaṃ khandhabījaṃ phalubījaṃ14 aggabījaṃ
bijabÄ«jameva15 pañcamaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ16
bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ17 paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

3. (32). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ sannidhikÄraparibhogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: annasannidhiṃ pÄnasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yÄnasannidhiṃ
sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ Ämisasannidhiṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
sannidhikÄraparibhogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lassamiṃ.

 

1. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
2. Ekaṃ bhattiko, machasaṃ.
3. Rattuparato, machasaṃ.
4. Virato, the. Se.
5. Visūkaṃ, machasaṃ.
6. PariggahaṇÄ, (sabbattha)
7. Gavassaṃ, se. Vaḷavaṃ, machasaṃ.
8. Pahiṇa, sÄ«mu. Machasa. SyÄ.
9. Kūṭaṃ, machasaṃ.
10. SÄvi, machasaṃ.
11. Sahasaṃ, machasaṃ.
12. Cūḷa sīlaṃ, machasaṃ.
13. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
14. Phalaṃ, se. Phaluṃ, si. The.
15. Bija bījaṃ eva. The.
16. Iti evarupÄ, kesuci.
17. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.

 

[BJT Page 348] [\x 348/] (114)

 

3. (33). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ visukadassanaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
naccaṃ gÄ«taṃ vÄditaṃ pekkhaṃ akkhÄtaṃ pÄṇissaraṃ vetÄlaṃ kumbhathÅ«naṃ
sobhanakaṃ1 caṇá¸Älaṃ vaṃsaṃ dhopanakaṃ2 hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ
mahisayuddhaṃ3 usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇá¸ayuddhaṃ4 kukkuá¹­ayuddhaṃ
vaá¹­á¹­akayuddhaṃ daṇá¸ayuddhaṃ muá¹­á¹­hiyuddhaṃ5 nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ
balaggaṃ senÄbyÅ«haṃ aṇīkadassanaṃ6. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ visÅ«kadassanÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

3. (34). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹­á¹­hapadaṃ dasapadaṃ ÄkÄsaṃ parihÄrapathaṃ sannikaṃ
khalikaṃ ghaá¹­ikaṃ salÄkahatthaṃ akkhaṃ paá¹…gacÄ«raṃ vaá¹…kakaṃ mokkhacikaṃ
ciá¹…gulakaṃ pattÄḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ
yathÄvajjaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

3. (35). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ uccÄsayanamahÄsayanaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: Ädandiṃ pallaá¹…kaṃ gonakaṃ cittakaṃ paá¹­ikaṃ paá¹­alikaṃ
tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭhissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ
hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ
kÄdalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakÅ«padhÄnaṃ.
Iti vÄ iti evarÅ«pÄ uccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

1. Sobhanagarakaṃ, katthaci. Sobhanakarakaṃ, [PTS.] Sobhanagharakaṃ, machasaṃ.
2. Dhovanaṃ, katthaci. Dhopanaṃ, sitira.
3. Mahiṃsaṃ, machasaṃ.
4. Meṇá¸akaṃ, machasaṃ.
5. Sīhala potthakesu na dissati.
6. Anīka - kesuci.

 

[BJT Page 348] [\x 348/] (116)

 

3. (36). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄti bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: ucchÄdanaṃ parimaddanaṃ nahÄpanaṃ sambÄhanaṃ ÄdÄsaṃ añjanaṃ
mÄlÄvilepanaṃ mukhacuṇṇakaṃ1 mukhalepanaṃ2 hatthabandhaṃ sikhÄbandhaṃ
daṇá¸akaṃ nÄḷikaṃ khaggaṃ chattaṃ citrÅ«pÄhanaṃ uṇahÄ«saṃ maṇiṃ vÄlavÄ«janiṃ
odÄtÄni vatthÄni dÄ«ghadasÄni. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

3. (37). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄti bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ tiracchÄnakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
rÄjakathaṃ corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ
yuddhakathaṃ annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mÄlÄkathaṃ
gandhakathaṃ ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ
janapadakathaṃ itthikathaṃ purisakathaṃ (kumÄrakathaṃ kumÄrikathaṃ)3
sÅ«rakathaṃ visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ pubbapetakathaṃ
nÄnattakathaṃ lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ itibhavÄbhavakathaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

3. (38). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄ viggÄhikakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
“na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄsi. Ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄmi.
Kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnissasi? MicchÄpaá¹­ipanno tvamasi.
Ahamasmi sammÄpaá¹­ipanno. Sahitaṃ me, asahitaṃ te. Pure vacanÄ«yaṃ pacchÄ
avaca. PacchÄ vacanÄ«yaṃ pure avaca. Ä€ciṇṇaṃ4 te viparÄvattaṃ. Ä€ropito te
vÄdo. NiggahÄ«to tvamasi. Cara vÄdappamokkhÄya. Nibbeá¹­hehi vÄ sace
pahosÄ«”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄya viggahikakathÄya paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

3. (39). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄti bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogamanuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ rÄjamahÄmantÄnaṃ khattiyÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ
gahapatikÄnaṃ kumÄrÄnaṃ “idha gaccha. AmutrÄgaccha. Idaṃ hara. Amutra
idaṃ ÄharÄ”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Mukhacuṇṇaṃ, machasaṃ.
2. MukhÄlepanaṃ, sÄ«mu.
3. Marammapotthakesuyeva dissate
4. Aviciṇṇaṃ, kesuci.

 

[BJT Page 348] [\x 348/] (118)

 

3. (40). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te kuhakÄ ca honti lapakÄ ca nemittikÄ ca nippesikÄ ca lÄbhena
ca lÄbhaṃ nijigiṃsitÄro. Iti vÄ itievarÅ«pÄ kuhalapanÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

 

3. (41). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ1 kappenti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹…gaṃ nimittaṃ uppÄtaṃ2 supiṇaṃ3 lakkhaṇaṃ mÅ«sikacchinnaṃ
aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ taṇá¸ulahomaṃ sappihemaṃ telahomaṃ
mukhahomaṃ lohitahomaṃ aá¹…gavijjÄ vatthuvijjÄ khattavijjÄ4 sivavijjÄ
bhÅ«tavijjÄ bhurivijjÄ ahivijjÄ visavijjÄ vicchikavijjÄ mÅ«sikavijjÄ
sakuṇavijjÄ vÄyasavijjÄ pakkajjhÄnaṃ5 saraparittÄnaṃ migacakkaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

3. (42). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti,
seyyathÄ«daṃ: maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇá¸alakkhaṇaṃ6
asikalakkhaṇaṃ usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ Ävudhalakkhaṇaṃ7
itthilakkhaṇaṃ purisalakkhaṇaṃ kumÄralakkhaṇaṃ kumÄrilakkhaṇaṃ
dÄsalakkhaṇaṃ dÄsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ
mahisalakkhaṇaṃ8 usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ9 ajalakkhaṇaṃ
meṇá¸alakkhaṇaṃ10 kukkuá¹­alakkhaṇaṃ vaá¹­á¹­akalakkhaṇaṃ godhÄlakkhaṇaṃ
kaṇṇikÄlakkhaṇaṃ kacchapalakkhaṇaṃ migalakkhaṇaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

3. (43). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ niyyÄnaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyÄnaṃ bhavissati,
abbhantarÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ
bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ
apayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarÄnaṃ
raññaṃ parÄjayo bhavissati. Iti imassa jayo bhavissati. Imassa parÄjayo
bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Jīvitaṃ, machasaṃ.
2. UppÄdaṃ, sÄ«mu.
3. Supinaṃ, machasaṃ. Supiṇakaṃ, si.
4. Khettaṃ, kesuci.
5. Pakkha, kesuci.
6. Daṇá¸alakkhaṇaṃ satthalakkhaṇaṃ, machasaṃ.
7. Āyudha, kesuci.
8. Mahiṃsa, machasaṃ.
9. Goṇa, machasaṃ.
10. Meṇá¸aka, kesuci.

 

[BJT Page 348] [\x 348/] (120)

 

3. (44). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: candaggÄho bhavissati. SuriyaggÄho bhavissati.
NakkhattagÄho bhavissati. CandimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati.
CandimasuriyÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. NakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. NakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. UkkÄpÄto bhavissati.
DÄ«sÄá¸Äho bhavissati. BhÅ«micÄlo bhavissati. DevadundÅ«bhi bhavissati.
CandimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ1 saṃkilesaṃ vodÄnaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄko candaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄko suriyaggÄho
bhavissati. EvaṃvipÄko nakkhattaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ
candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ candimasuriyÄnaṃ
uppathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati.
EvaṃvipÄko ukkÄpÄto bhavissati. EvaṃvipÄko disÄá¸Äho bhavissati.
EvaṃvipÄko bhumivÄlo bhavissati. EvaṃvipÄko devadundÅ«bhi bhavissati.
EvaṃvipÄko candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saá¹…kilesaṃ
vodÄnaṃ bhavissati. Iti vÄ evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

3. (45). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: subbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Dubbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Subhikkhaṃ
bhavissati. Dubbhikkhaṃ bhavissati. Khemaṃ bhavissati. Bhayaṃ
bhavissati. Rogo bhavissati. Ä€rogyaṃ bhavissati. MuddÄ gaṇanÄ saṃkhÄnaṃ
kÄveyyaṃ lokÄyataṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

3. (46). YathÄ pana paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: ÄvÄhanaṃ vivÄhanaṃ saṃvadanaṃ vivadanaṃ saṃkiraṇaṃ
vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ
jivhÄnitthambhanaṃ2 hanusaṃhatanaṃ hatthÄbhijappanaṃ hanujappanaṃ
kaṇṇajappanaṃ ÄdÄsapañhaṃ kumÄripañhaṃ devapañhaṃ Ädiccupaá¹­á¹­hÄnaṃ
mahatupaá¹­á¹­hÄnaṃ abbhujjalanaṃ sirivhÄyanaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Oggamanaṃ, kesuci.
2. JivhÄnitthaddhanaṃ. Bahusu.

 

[BJT Page 348] [\x 348/] (122)

 

3. (47). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
Seyyathīdaṃ: santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhurikammaṃ
vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikiraṇaṃ Äcamanaṃ
nahÄpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhavirecanaṃ adhovirecanaṃ
sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ
sÄlÄkiyaṃ sallakattiyaṃ dÄrakatikicchÄ mÅ«labhesajjÄnaṃ anuppadÄnaṃ
osadhÄ«naṃ paá¹­imokkhÄ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

3. (48). Sa kho1 so Ävuso bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci bhayaṃ
samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. SeyyathÄpi mahÄrÄja khattiyo
muddhÄvasitto2 nihatapaccÄmittona kutoci bhayaṃ samanupassati yadidaṃ
paccatthikato, evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci
bhayaṃ samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. So iminÄ ariyena
sÄ«lakkhandhena samannÄgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ
kho Ävuso bhikkhu sÄ«lasampanno hoti.

 

4. Kathañca Ävuso bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti? Idha Ävuso bhikkhu
cakkhunÄ rÅ«paṃ disvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇametaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ
domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati cakkhundriyaṃ cakkhundriye saṃvaraṃ Äpajjati.
Sotena saddaṃ sutvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇametaṃ sotindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati sotindriyaṃ sotindriye saṃvaraṃ Äpajjati. GhÄṇena gandhaṃ
ghÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇametaṃ
ghÄnindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ
dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati ghÄnindriyaṃ
ghÄnindriye saṃvaraṃ Äpajjati. JivhÄya rasaṃ sÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ«
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇametaṃ jivhindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati jivhindriyaṃ jivhindriye saṃvaraṃ
Äpajjati. KÄyena phoá¹­á¹­habbaṃ phusitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti
nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇametaṃ kÄyindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ
abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati kÄyindriyaṃ kÄyindriye saṃvaraṃ Äpajjati. ManasÄ
dhammaṃ viññÄya na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇametaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati manindriyaṃ. Manindriye saṃvaraṃ Äpajjati. So iminÄ ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato ajjhattaṃ abyÄsekasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti.
Evaṃ kho Ävuso bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti.

 

5. Kathaṃ ca Ävuso bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti? IdhÄvuso
bhikkhu abhikkante paá¹­ikkante sampajÄnakÄrÄ« hoti. Ä€lokite vilokite
sampajÄnakÄrÄ« hoti. Samiñjite1 pasÄrite sampajÄnakÄrÄ« hoti.
Saá¹…ghÄá¹­ipattacÄ«varadhÄraṇe sampajÄnakÄrÄ« hoti. Asite pÄ«te khÄyite sÄyite
sampajÄnakÄrÄ« hoti. UccÄrapassÄvakamme sampajÄnakÄrÄ« hoti. Gate á¹­hite
nisinne sutte jÄgarite bhÄsite tuṇhÄ«bhÄve sampajÄnakÄrÄ« hoti. Evaṃ kho
Ävuso bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti.

 

6. Kathañca Ävuso bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti? IdhÄvuso bhikkhu santuá¹­á¹­ho
hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena kucchiparihÄriyena piṇá¸apÄtena. So yena
yeneva pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. SeyyathÄpi Ävuso pakkhi sakuṇo
yena yeneva á¸eti sapattabhÄro’va á¸eti, evameva kho mahÄrÄja bhikkhu
santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena kucchiparihÄriyena piṇá¸apÄtena.
So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. Evaṃ kho Ävuso bhikkhu
santuá¹­á¹­ho hoti.

 

7. So iminÄ ca ariyena sÄ«lakkhandhena samannÄgato iminÄ ca ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato iminÄ ca ariyena satisampajaññena
samannÄgato imÄya ca ariyÄya santuá¹­á¹­hiyÄ samannÄgato vivittaṃ senÄsanaṃ
bhajati araññaṃ rukkhamÅ«laṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susÄnaṃ
vanapatthaṃ abbhokÄsaṃ palÄlapuñjaṃ. So pacchÄbhattaṃ
piṇá¸apÄtapaá¹­ikkanto nisÄ«dati pallaá¹…kaṃ ÄbhujitvÄ ujuṃ kÄyaṃ paṇidhÄya
parimukhaṃ satiṃ upaá¹­á¹­hapetvÄ, so abhijjhaṃ loke pahÄya vigatÄbhijjhena
cetasÄ viharati. AbhijjhÄya cittaṃ parisodheti. ByÄpÄdapadosaṃ pahÄya
abyÄpannacitto viharati sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampi. ByÄpÄdapadosÄ cittaṃ
parisodheti. ThÄ«namiddhaṃ pahÄya vigatathÄ«namiddho viharati Älokasaññī
sato sampajÄno. ThÄ«namiddhÄ cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahÄya
anuddhato viharati ajjhattaṃ vÅ«pasannacitto. UddhaccakukkuccÄ cittaṃ
parisodheti. Vicikicchaṃ pahÄya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathÄ«
kusalesu dhammesu. VicikicchÄya cittaṃ parisodheti.

 

[BJT Page 350] [\x 350/]

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso iṇaṃ ÄdÄya kammante payojeyya, tassa te kammantÄ
samijjheyyuṃ, so yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca byantÄ«kareyya, siyÄ
cassa uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄya, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe
iṇaṃ ÄdÄya kammante payojesiṃ. Tassa me te kammantÄ samijjhiṃsu. So’haṃ
yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca byanti akÄsiṃ. Atthi ca me uttariṃ
avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄyÄ”ti. So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ,
adhigaccheyya somanassaṃ.

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso ÄbÄdhiko assa dukkhito bÄḷhagilÄno, bhattaṃ
cassa nacchÄdeyya, na cassa kÄye balamattÄ, so aparena samayena tamhÄ
ÄbÄdhÄ mucceyya, bhattañcassa chÄdeyya, siyÄ cassa kÄye balamattÄ, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe ÄbÄdhiko ahosiṃ dukkhito bÄḷhagilÄno. Bhattaṃ
ca me nacchÄdesi. Nacassa me Äsi kÄye balamattÄ. So’mhi etarahi tamhÄ
ÄbÄdhÄ mutto bhattañca me chÄdeti. Atthi ca me kÄye balamattÄ”ti. So
tato nidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso bandhanÄgÄre baddho assa, so aparena samayena
tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mucceyya sotthinÄ abbayena, na cassa kiñci bhogÄnaṃ
vayo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe bandhanÄgÄre baddho ahosiṃ. So’mhi
etarahi tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mutto sotthinÄ abbayena. Natthi ca me kiñci
bhogÄnaṃ vayo”ti. So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya
somanassaṃ.

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso dÄso assa anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na
yenakÄmaá¹…gamo, so aparena samayena tamhÄ dÄsabyÄ mucceyya attÄdhÄ«no
aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe dÄso
ahosiṃ anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na yenakÄmaá¹…gamo, so’mhi etarahi tamhÄ
dÄsabyÄ mutto attÄdhÄ«no aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo”ti. So
tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ paá¹­ipajjeyya
dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantÄraṃ
nitthareyya, sotthinÄ gÄmantaṃ anupÄpuṇeyya khemaṃ appaá¹­ibhayaṃ, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ paá¹­ipajjiṃ
dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So’mhi etarahi taṃ kantÄraṃ tiṇṇo sotthinÄ
gÄmantaṃ anuppatto khemaṃ appaá¹­ibhaya”nti. So tato nidÄnaṃ labhetha
pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ.

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu yathÄ iṇaṃ yathÄ rogaṃ yathÄ bandhanÄgÄraṃ
yathÄ dÄsabyaṃ yathÄ kantÄraddhÄnamaggaṃ evaṃ ime pañca nÄ«varaṇe
appahīṇe attani samanupassati. SeyyathÄpi Ävuso Änaṇyaṃ yathÄ Ärogyaṃ
yathÄ bandhanÄ mokkhaṃ yathÄ bhujissaṃ yathÄ khemantabhÅ«miṃ evameva kho
Ävuso bhikkhu ime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani samanupassati.

 

Tassime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani samanupassato pÄmojjaṃ jÄyati.
Pamuditassa pÄ«ti jÄyati. PÄ«timanassa kÄyo passambhati. PassaddhakÄyo
sukhaṃ vedeti. Sukhino cittaṃ samÄdhiyati.

 

So vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicÄraṃ
vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena abhisanteti1 parisanteti paripÅ«reti
parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena
apphuṭaṃ hoti.

 

SeyyathÄpi Ävuso dakkho nahÄpako vÄ nahÄpakantevÄsÄ« vÄ kaṃsathÄle
nahÄnÄ«yavuṇṇÄni ÄkiritvÄ udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sanneyya
sÄyaṃ nahÄnÄ«yapiṇá¸i snehÄnugatÄ snehaparetÄ santarabÄhirÄ phuá¹­Ä snehena
na ca paggharaṇī -

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu imameva kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena
abhisanteti parisenteti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.
Yo nu kho Ävuso evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’ vÄti.

 

8. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ
sampasÄdanaṃ cetaso ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ
[PTS Page 160] [\q 160/] dutiyaṃ jhÄnaṃ
upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ samÄdhijena pÄ«tisukhena
abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

SeyyathÄpi Ävuso udakarahado ubbhidodako, tassa nevassa puratthimÄya
disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na dakkhiṇÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na
pacchimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na uttarÄya disÄya udakassa
Äyamukhaṃ, devo ca na kÄlena kÄlaṃ sammÄ dhÄraṃ anupaveccheyya, atha kho
tamhÄ ca udakarahadÄ sÄ«tÄ vÄridhÄrÄ ubbhijjitvÄ tameva udakarahadaṃ
sÄ«tena vÄrinÄ abhisandeyya parisandeyya paripÅ«reyya paripphareyya, nÄssa
kiñci sabbÄvato udakarahadassa vÄrinÄ sÄ«tena apphuá¹­aṃ assa -

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu imameva kÄyaṃ samÄdhijena pÄ«tisukhena
abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Yo nu kho Ävuso evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’ vÄti.

 

Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca viharati sato
sampajÄno sukhañca kÄyena paá¹­isaṃvedeti. Yantaṃ ariyÄ Äcikkhanti:
upekkhako satimÄ sukhavihÄrÄ«ti tatiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati.

 

So imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti,
parippharati nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ
hoti.

 

SeyyathÄpi Ävuso uppaliniyaṃ vÄ paduminiyaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kiniyaṃ vÄ
appekaccÄni uppalÄni vÄ padumÄni vÄ puṇá¸arÄ«kÄni vÄ udake jÄtÄni udake
saṃvaddhÄni udakÄnuggatÄni antonimuggaposÄ«ni tÄni yÄva caggÄ yÄva ca
mÅ«lÄ sÄ«tena vÄrinÄ abhisannÄni parisannÄni paripÅ«rÄni, paripphuá¹­Äni
nÄssÄ kiñci sabbÄvataṃ uppalÄnaṃ vÄ padumÄnaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kÄnaṃ vÄ sÄ«tena
vÄrinÄ apphuá¹­aṃ assa.

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisandeti
parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti.

 


 

[BJT Page 352] [\x 352/]

 

Yo nu kho Ävuso evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’ vÄti.

 

9. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca pahÄnÄ
pubbeva somanassadomanassÄnaṃ atthaá¹…gamÄ adukkhamasukhaṃ
upekkhÄsatipÄrisuddhiṃ catutthaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa
kiñci sabbÄvato kÄyassa parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso odÄtena vatthena sasÄ«saṃ pÄrupitvÄ nisinno assa,
nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa odÄtena vatthena apphuá¹­aṃ assa, evameva
kho Ävuso bhikkhu imameva kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena
pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa parisuddhena cetasÄ
pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Yo nu kho Ävuso evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’ vÄti.

 

10. Puna ca paraṃ Ävuso so bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ
pajÄnÄti: “ayaṃ kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo
odanakummÄsÅ«pacayo aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo.
Idaṃ ca pana me viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddha’nti.

 

SeyyathÄpi Ävuso maṇi veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso suparikammakato
accho vippasanno anÄvilo sabbÄkÄrasampanno, tatra’ssa suttaṃ Ävutaṃ
nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ. Tamenaṃ cakkhumÄ
puriso hatthe karitvÄ paccavekkheyya “ayaṃ kho maṇi veḷuriyo subho
jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso suparikammakato, accho vippasanno anÄvilo
sabbÄkÄrasampanno. Tatiradaṃ suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ
odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ”ti.

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ pajÄnÄti ayaṃ
kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo odanakummÄsÅ«pacayo
aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ ca pana me
viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddhanti.

 

Idampi kho mahÄrÄja sandiá¹­á¹­hikaṃ sÄmaññaphalaṃ purimehi sandiá¹­á¹­hikehi sÄmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

 

11. Puna ca paraṃ Ävuso so evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ
ahīnindriyaṃ,

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso muñjamhÄ isikaṃ pavÄheyya. Tassa evamassa: ayaṃ
muñjo ayaṃ isikÄ añño muñjo aÃ±Ã±Ä isikÄ muñjamhÄtveva isikÄ pavÄḷhÄti.

 

SeyyathÄpi vÄ pana Ävuso puriso asiṃ kosiyÄ pavÄheyya. Tassa evamassa:
“ayaṃ asi ayaṃ kosi, añño asi aÃ±Ã±Ä kosi, kosiyÄtveva asi pavÄḷho”ti.

 

SeyyathÄpi vÄ pana Ävuso puriso ahaṃ karaṇá¸Ä uddhareyya. Tassa evamassa:
“ayaṃ ahi ayaṃ karaṇá¸o, añño ahi añño karaṇá¸o, karaṇá¸Ätveva ahi
ubbhato”ti.

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudrabhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ
ahīnindriyaṃ.
[BJT Page 354] [\x 354/]

 

12. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte iddhividhÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ
paccanubhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti bahudhÄpi hutvÄ eko hoti,
ÄvÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ asajjamÄno
gacchati seyyathÄpi ÄkÄse, paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ karoti
seyyathÄpi udake, udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi paá¹­haviyaṃ,
ÄkÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄ’pi pakkhi sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati
parimajjati. YÄva brahmalokÄpi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

SeyyathÄpi Ävuso dakkho kumbhakÄro vÄ kumbhakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatÄya mattikÄya yaṃ yadeva bhÄjanavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

SeyyathÄpi vÄ pana Ävuso dakkho dantakÄro vÄ dantakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ dantasmiṃ yaṃ yadeva dantavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

SeyyathÄpi vÄ pana Ävuso dakkho suvaṇṇakÄro vÄ suvaṇṇakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ suvaṇṇasmiṃ yaṃ yadeva suvaṇṇavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

Evavema kho Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
iddhividhÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ
iddhividhaṃ paccanubhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti. BahudhÄ’pi hutvÄ
eko hoti. Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ
asajjamÄno gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. Paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ
karoti seyyathÄpi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi
paá¹­haviyaṃ. Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhi sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati
parimajjati. YÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

13. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte dibbÄya sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
dibbÄya sotadhÄtuyÄ visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti
dibbe ca mÄnuse ca ye dÅ«re santike ca.

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso addhÄnamaggapaá¹­ipanno, so suṇeyya bherisaddampi
mudiá¹…gasaddampi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddampi, tassa evamassa: bherisaddo
iti’pi mudiá¹…gasaddo
Iti’pi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddo iti’pi. Evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ
samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te
kammaniye á¹­hite Äneñjappatte dibbÄya sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati
abhininnÄmeti. So dibbÄya sotadhÄtuyÄ visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya
ubho sadde suṇÄti dibbe ca mÄnuse ca ye dÅ«re santike ca.

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti.

 

13. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti: “sarÄgaṃ vÄ
cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti. VÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti
pajÄnÄti. Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti. VÄ«tadosaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti
pajÄnÄti. VÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ
cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄti. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ
cittanti pajÄnÄti. Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti.
Amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ
sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti
pajÄnÄti. SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. AsamÄhitaṃ vÄ
cittaṃ asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ
cittanti pajÄnÄti. Avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

SeyyathÄpi Ävuso itthi vÄ puriso vÄ daharo vÄ yuvÄ maṇá¸anakajÄtiko ÄdÄse
vÄ parisuddhe pariyodÄte acche vÄ udakapatte sakaṃ mukhanimittaṃ
paccavekkhamÄno sakaṇikaṃ vÄ sakaṇikanti jÄneyya, akaṇikaṃ vÄ akaṇikanti
jÄneyya -

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti.

 

So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti: sarÄgaṃ vÄ
cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti
pajÄnÄti. Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti. VÄ«tadosaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti
pajÄnÄti vÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ
cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄti. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ
cittanti pajÄnÄti. Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti
amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ
sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti*. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti
pajÄnÄti. SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti asamÄhitaṃ vÄ
cittaṃ asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ
cittanti pajÄnÄti avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti.

 

Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tisaṃmpi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo jÄtisatampi
jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe aneke’pi
vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evannÄmo evaṃgotto
evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃ sukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So
tato cuto amutra upapÄdiṃ tatrÄpÄsiṃ evannÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo
evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto
idhÅ«papanno’ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati.

 

SeyyathÄpi Ävuso puriso sakamhÄ gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya tamhÄ’pi gÄmÄ
aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya. So tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ paccÄgaccheyya.
Tassa evamassa: ‘ahaṃ kho sakamhÄ gÄmÄ amuṃ gÄmaṃ agacchiṃ tatra evaṃ
aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ abhÄsiṃ evaṃ tuṇahÄ« ahosiṃ. TamhÄpi gÄmÄ
agacchiṃ tatrÄpi evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ abhÄsiṃ evaṃ tuṇhÄ«
ahosiṃ. So’mpi tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ paccÄgato’ti. Evameva kho
Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampi jÄtiyo
jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe
aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evannÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ tatrÄpÄsiṃ evannÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedi
evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno’ti iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati.

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti

 

14. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte sattÄnaṃ cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati
abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena satte
passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate
duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti: ‘ime vata bhonto sattÄ
kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena samannÄgatÄ manoduccaritena
samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ.
Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ
upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ kÄyasucaritena samannÄgatÄ
vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ
anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ
parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti.

 

SeyyathÄpi Ävuso majjhe siṃghÄá¹­ake pÄsÄdo. Tattha cakkhumÄ puriso á¹­hito
passeyya manusse gehaṃ pavisante’pi rathiyÄ vÄ«tisañcarante’pi majjhe
siṃghÄá¹­ake nisinne’pi, tassa evamassa: ete manussÄ gehaṃ pavisanti. Ete
nikkhamanti. Ete rathiyÄ vÄ«tisañcaranti. Ete majjhe siṃghÄá¹­ake
nisinnÄ’ti.

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ
cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti:
‘ime vata bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena
samannÄgatÄ manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraṇÄ
apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ
kÄyasucaritena samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena
samannÄgatÄ ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ.
Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti
dibbena cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne
upapajjamÄne hÄ«ne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page
satte pajÄnÄti.

 

Yo kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti.

 

15. Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ
khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti so idaṃ dukkhanti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhasamudayoti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhanirodhoti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ime ÄsavÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Tassa evaṃ jÄnato evaṃ passato kÄmÄsavÄpi cittaṃ
vimuccati bhavÄsavÄpi cittaṃ vimuccati avijjÄsavÄpi cittaṃ vimuccati.
Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti. KhÄ«á¹‡Ä jÄti vusitaṃ brahmacariyaṃ
kataṃ karaṇīyaṃ nÄparaṃ itthattÄyÄti pajÄnÄti.

 

SeyyathÄpi Ävuso pabbatasaá¹…khepe udakarahado accho vippasanno anÄvilo.
Tattha cakkhumÄ puriso tÄ«re á¹­hito passeyya sippisambukampi
sakkharakaá¹­halampi macchagumbampi carantampi tiá¹­á¹­hantampi. Tassa
evamassa: ayaṃ kho udakarahado accho vippasanno anÄvilo. Tatrime
sippisambukÄ’pi sakkharakaá¹­halÄ’pi macchagumbÄ’pi carantipi
tiṭṭhantipīti.

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ
khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So idaṃ dukkhanti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
Dukkhasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhanirodho’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ
pajÄnÄti. Ime ÄsavÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavanirodho’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ
pajÄnÄti.

 

Tassa evaṃ jÄnato evaṃ passato kÄmÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati.
BhavÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati. AvijjÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati.
Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti. ‘KhÄ«á¹‡Ä jÄti, vusitaṃ brahmacariyaṃ,
kataṃ karaṇīyaṃ, nÄparaṃ itthattÄyÄti pajÄnÄti.

 

Yo nu kho Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallannu kho tassetaṃ
vacanÄya ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ?Ti.

 

“Yo so Ävuso bhikkhu evaṃ jÄnÄti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanÄya
‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄ”ti.

 

Ahaṃ kho panetaṃ Ävuso evaṃ jÄnÄmi evaṃ passÄmi. Atha ca panÄhaṃ na
vadÄmi ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’vÄ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’vÄti

 

16. Idamavoca bhagavÄ. AttamanÄ te dve pabbajitÄ bhagavato bhÄsitaṃ abhinandunti.

 

JÄliyasuttaṃ niá¹­á¹­hitaṃ.

 

[BJT Page 356] [\x 356/]

 

8. [PTS Page 161] [\q 161/] sÄ«hanÄdasuttaṃ*

 

1. Evaṃ me sutaṃ: ekaṃ samayaṃ bhagavÄ ujuññÄyaṃ1 viharati
kaṇṇakatthale2 migadÄye. Atha kho acelo kassapo yena bhagavÄ
tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ bhagavatÄ saddhiṃ sammodi. SammodanÄ«yaṃ3
kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ4 vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ aá¹­á¹­hÄsi.

 

2. Ekamantaṃ á¹­hito kho acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca: “sutammetaṃ5
bho gotama, ’samaṇo gotamo sabbaṃ tapaṃ garahati. Sabbaṃ tapassiṃ
lukhÄjÄ«viṃ ekaṃsena upakkosati upavadatÄ«’ti. Ye te bho gotama evamÄhaṃsu
’samaṇo gotamo sabbaṃ taṃ garahati, sabbaṃ tapassiṃ lukhÄjÄ«viṃ ekaṃsena
upakkosati upavadatÄ«’ti. Kacci te bhoto gotamassa vuttavÄdino? Na ca
bhavantaṃ gotamaṃ abhÅ«tena abbhÄcikkhanti? Dhammassa cÄnudhammaṃ
byÄkaronti? Na ca koci sahadhammiko vÄdÄnuvÄdo gÄrayhaṃ á¹­hÄnaṃ
Ägacchati? AnabbhakkhÄtukÄmÄ hi mayaṃ bhavantaṃ gotama”nti.

 

3. Ye te kassapa evamÄhaṃsu: ’samaṇo gotamo sabbaṃ tapaṃ garahati.
Sabbaṃ tapassiṃ lukhÄjÄ«viṃ ekaṃsena upakkosati upavadatÄ«’ti na me te
vuttavÄdino. AbbhÄcikkhanti ca pana maṃ te asatÄ abhÅ«tena.

 

IdÄhaṃ kassapa ekaccaṃ tapassiṃ lukhÄjÄ«viṃ passÄmi dibbena [PTS Page 162]
[\q 162/] cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena kÄyassa bhedÄ
parammaraá¹‡Ä apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannaṃ. Idha panÄhaṃ
kassapa ekaccaṃ tapassiṃ lukhÄjÄ«viṃ passÄmi dibbena cakkhunÄ visuddhena
atikkantamÄnusakena kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ
upapannaṃ.

 

IdÄhaṃ6 kassapa ekaccaṃ tapassiṃ appadukkhavihÄriṃ passÄmi dibbena
cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä apÄyaṃ
duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannaṃ.

 

*. Kassapa sÄ«hanÄta suttaṃ, kesuci. KhuddhasÄ«hanÄdasuttantipi. Aá¹­á¹­hakathÄ. MahÄsÄ«hanÄdasuttaṃ, machasaṃ.
1. UruñÄyaṃ sÄ«mu.
2. Kaṇṇathale. Sīmu.
3. Sammodanīyaṃ. Machasaṃ.
4. SÄraṇīyaṃ machasaṃ.
5. Sutametaṃ. Sīmu.
6. IdhapanÄhaṃ, syÄ.

 

[BJT Page 358] [\x 358/]

 

IdhapanÄhaṃ kassapa ekaccaṃ tapassiṃ appadukkhavihÄriṃ passÄmi dibbena
cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena kÄyassa bhedÄ parammaraṇÄ
sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannaṃ.

 

Yo’haṃ kassapa imesaṃ tapassÄ«naṃ evaṃ Ägatiñca gatiñca cutiñca
upapattiñca yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄmi. So’haṃ kiṃ sabbaṃ tapaṃ garahissÄmi,
sabbaṃ vÄ tapassiṃ lukhÄjÄ«viṃ ekaṃsena upakkosissÄmi upavadissÄmi?

 

4. Santi kassapa eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä paṇá¸itÄ nipuá¹‡Ä kataparappavÄdÄ
vÄḷavedhirÅ«pÄ vobhindantÄ1 maññe caranti paññÄgatena diá¹­á¹­higatÄni.
Tehi’pi me saddhiṃ ekaccesu á¹­hÄnesu sameti2 ekaccesu á¹­hÄnesu na sameti2.
Yante ekaccaṃ vadenti sÄdhÅ«’ti, mayampi taṃ ekaccaṃ vadema sÄdhÅ«’ti.
Yante ekaccaṃ vadenti na sÄdhÅ«’ti, mayampi taṃ ekaccaṃ vadema na
sÄdhÅ«’ti. Yante ekaccaṃ vadenti sÄdhÅ«’ti, mayaṃ taṃ ekaccaṃ vadema na
sÄdhÅ«’ti. Yante ekaccaṃ vadenti na sÄdhÅ«’ti, mayaṃ taṃ ekaccaṃ vadema
sÄdhÅ«’ti. Yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema sÄdhÅ«’ti, pare’pi taṃ ekaccaṃ vadenti
na sÄdhÅ«’ti. Yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema na sÄdhÅ«’ti, pare’pi taṃ ekaccaṃ
vadenti na sÄdhÅ«’ti. [PTS Page 163] [\q 163/]
yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema na sÄdhÅ«’ti, pare’pi taṃ ekaccaṃ vadenti
sÄdhÅ«’ti. Yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema sÄdhÅ«’ti. Pare’pi taṃ ekaccaṃ vadenti
na sÄdhÅ«’ti.

 

TyÄhaṃ upasaá¹…kamitvÄ evaṃ vadÄmi: yesu no Ävuso á¹­hÄnesu na sameti,
tiá¹­á¹­hantu tÄni á¹­hÄnÄni. Yesu á¹­hÄnesu sameti, tattha viññū
samanuyuñjantaṃ samanugÄhantaṃ samanubhÄsantaṃ satthÄrÄ vÄ satthÄraṃ
saá¹…ghena vÄ saá¹…ghaṃ: “ye imesaṃ bhavataṃ dhammÄ akusalÄ akusalasaá¹…khÄtÄ
sÄvajjÄ sÄvajjasaá¹…khÄtÄ asevitabbÄ asevitabbasaá¹…khÄtÄ na alamariyÄ na
alamariyasaá¹…khÄtÄ kaṇhÄ kaṇhasaá¹…khÄtÄ, ko ime dhamme anavasesaṃ pahÄya
vattati, samaṇo vÄ gotamo pare vÄ pana bhonto gaṇÄcariyÄ?”Ti.

 

1. Te bhindantÄ. Machasaṃ.
2. Samenti. SyÄ.

 

[BJT Page 360] [\x 360/]

 

ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ viññū samanuyuñjantÄ
samanugÄhantÄ samanubhÄsantÄ evaṃ vadeyyuṃ: “ye imesaṃ bhavataṃ dhammÄ
akusalÄ akusalasaá¹…khÄtÄ sÄvajjÄ sÄvajjasaá¹…khÄtÄ asevitabbÄ
asevitabbasaá¹…khÄtÄ na alamariyÄ na alamariyasaá¹…khÄtÄ kaṇhÄ
kaṇhasaá¹…khÄtÄ, samaṇo gotamo ime dhamme anavasesaṃ pahÄya vattati, yaṃ
vÄ pana bhonto pare gaṇÄcariyÄ”ti.

 

Itiha kassapa viññū samanuyuñjantÄ samanugÄhantÄ samanubhÄsantÄ amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

 

5. Aparampi no kassapa viññū samanuyuñjantaṃ samanugÄhantaṃ
samanubhÄsantaṃ satthÄraṃ saá¹…ghena vÄ saá¹…ghaṃ: “ye imesaṃ bhavataṃ
dhammÄ kusalÄ kusalasaá¹…khÄtÄ anavajjÄ anavajjasaá¹…khÄtÄ sevitabbÄ
sevitabbasaá¹…khÄtÄ alamariyÄ alamariyasaá¹…khÄtÄ sukkÄ sukkasaá¹…khÄtÄ, ko
ime dhamme anavasesaṃ samÄdÄya vattati samaṇo vÄ gotamo pare vÄ pana
bhonto gaṇÄcariyÄ?”Ti.

 

ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ viññū samanuyuñjantÄ samanugÄhantÄ samanubhÄsantÄ evaṃ [PTS Page 164]
[\q 164/] vadeyyuṃ: “ye imesaṃ bhavataṃ dhammÄ kusalÄ
kusalasaá¹…khÄtÄ anavajjÄ anavajjasaá¹…khÄtÄ sevitabbÄ sevitabbasaá¹…khÄtÄ
alamariyÄ alamariyasaá¹…khÄtÄ sukkÄ sukkasaá¹…khÄtÄ, samaṇo gotamo ime
dhamme anavasesaṃ samÄdÄya vattati yaṃ vÄ pana bhonto pare
gaṇÄcariyÄ”ti.

 

Itiha kassapa viññū samanuyuñjantÄ samanugÄhantÄ samanubhÄsantÄ amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

 

6. Aparampi no kassapa viññū samanuyuñjantaṃ samanugÄhantaṃ
samanubhÄsantaṃ satthÄrÄ vÄ satthÄraṃ saá¹…ghena vÄ saá¹…ghaṃ: “ye imesaṃ
bhavataṃ dhammÄ akusalÄ akusalasaá¹…khÄtÄ sÄvajjÄ sÄvajjasaá¹…khÄtÄ
asevitabbÄ asevitabbasaá¹…khÄtÄ na alamariyÄ na alamariyasaá¹…khÄtÄ kaṇhÄ
kaṇhasaá¹…khÄtÄ ko ime dhamme anavasesaṃ pahÄya vattati gotamasÄvakasaá¹…gho
vÄ pare vÄ pana bhonto gaṇÄcariyasÄvakasaá¹…ghÄ?”Ti.

 

[BJT Page 362] [\x 362/]

 

ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ viññū samanuyuñjantÄ
samanugÄhantÄ samanubhÄsantÄ evaṃ vadeyyuṃ: “ye imesaṃ bhavataṃ dhammÄ
akusalÄ akusalasaá¹…khÄtÄ sÄvajjÄ sÄvajjasaá¹…khÄtÄ asevitabbÄ
asevitabbasaá¹…khÄtÄ na alamariyÄ na alamariyasaá¹…khÄtÄ kaṇhÄ
kaṇhasaá¹…khÄtÄ, gotamasÄvakasaá¹…gho ime dhamme anavasesaṃ pahÄya vattati,
yaṃ vÄ pana bhonto pare gaṇÄcariyasÄvakasaá¹…ghÄ”ti.

 

Itiha kassapa viññū samanuyuñjantÄ samanugÄhantÄ samanubhÄsantÄ amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

 

7. Aparampi no kassapa viññū samanuyuñjantaṃ samanugÄhantaṃ
samanubhÄsantaṃ satthÄrÄ vÄ satthÄraṃ saá¹…ghena vÄ saá¹…ghaṃ: “ye imesaṃ
bhavataṃ dhammÄ kusalÄ kusalasaá¹…khÄtÄ anavajjÄ anavajjasaá¹…khÄtÄ
sevitabbÄ sevitabbasaá¹…khÄtÄ alamariyÄ alamariyasaá¹…khÄtÄ sukkÄ
sukkasaá¹…khÄtÄ, ko ime dhamme anavasesaṃ samÄdÄya vattati?
GotamasÄvakasaá¹…gho vÄ, pare vÄ pana bhonto gaṇÄcariyasÄvakasaá¹…ghÄ?”Ti.

 

ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ viññū samanuyuñjantÄ [PTS Page 165]
[\q 165/] samanugÄhantÄ samanubhÄsantÄ evaṃ vadeyyuṃ “ye imesaṃ
bhavataṃ dhammÄ kusalÄ kusalasaá¹…khÄtÄ anavajjÄ anavajjasaá¹…khÄtÄ
sevitabbÄ sevitabbasaá¹…khÄtÄ alamariyÄ alamariyasaá¹…khÄtÄ sukkÄ
sukkasaá¹…khÄtÄ, gotamasÄvakasaá¹…gho ime dhamme anavasesaṃ samÄdÄya
vattati, yaṃ vÄ pana bhonto pare gaṇÄcariyasÄvakasaá¹…gho”ti.

 

Itiha kassapa viññū samanuyuñjantÄ samanugÄhantÄ samanubhÄsantÄ amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

 

8. Atthi kassapa maggo atthi paá¹­ipadÄ yathÄ paá¹­ipanno sÄmaññeva ñassati
sÄmaṃ dakkhiti “samaṇo’va gotamo kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ« atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ«
vinayavÄdÄ«”ti.

 

Katamo ca kassapa maggo katamÄ paá¹­ipadÄ yathÄ paá¹­ipanno sÄmaññeva
ñassati sÄmaṃ dakkhiti “samaṇo’va gotamo kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ« atthavÄdÄ«
dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ«?”Ti.

 

[BJT Page 364] [\x 364/]

 

Ayameva ariyo aá¹­á¹­haá¹…giko maggo. SeyyathÄ«daṃ: sammÄdiá¹­á¹­hi sammÄsaá¹…kappo
sammÄvÄcÄ sammÄkammanto sammÄÄjÄ«vo sammÄvÄyÄmo sammÄsati sammÄsamÄdhi.

 

Ayaṃ kho kassapa maggo ayaṃ paá¹­ipadÄ, yathÄ paá¹­ipanno sÄmaññeva ñassati
sÄmaṃ dakkhiti ’samaṇo’va gotamo kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ« atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ«
vinayavÄdÄ«’ti.

 

9. Evaṃ vutte acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca:

 

“Ime’pi kho Ävuso gotama tapopakkamÄ ekesaṃ [PTS Page 166]
[\q 166/] samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ sÄmaññasaá¹…khÄtÄ ca brahmaññasaá¹…khÄtÄ
ca: acelako hoti muttÄcÄro, hatthÄpalekhano, na ehibhadantiko, na
tiá¹­á¹­habhadantiko, nÄbhihaá¹­aṃ, na uddissakaá¹­aṃ, na nimantanaṃ sÄdiyati.
So na kumbhimukhÄ paá¹­iggaṇhÄti, na kaḷopimukhÄ paá¹­iggaṇhÄti, na
eḷakamantaraṃ. Na daṇá¸amantaraṃ, na musalamantaraṃ, na dvinnaṃ
bhuñjamÄnÄnaṃ, na gabbhiniyÄ, na pÄyamÄnÄya, na purisantaragatÄya, na
saṃkittÄ«su, na yattha sÄ upaá¹­á¹­hito hoti, na yattha makkhikÄ
saṇá¸asaṇá¸acÄrinÄ«, na macchaṃ na maṃsaṃ na suraṃ na merayaṃ na thusodakaṃ
pivati. So ekÄgÄriko vÄ hoti ekÄlopiko, dvÄgÄriko vÄ hoti dvÄlopiko,
sattÄgÄriko vÄ hoti sattÄlopiko, ekissÄpi dattiyÄ yÄpeti, dvÄ«hipi
dattÄ«pi yÄpeti, sattahipi dattÄ«hi yÄpeti, ekÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti,
dvÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti, sattÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti. Iti evarÅ«paṃ
addhamÄsikampi pariyÄyabhattabhojanÄnuyogamanuyutto viharati.

 

[BJT Page 366] [\x 366/]

 

10. Ime’pi kho Ävuso gotama tapopakkamÄ ekesaṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ
sÄmaññasaá¹…khÄtÄ ca brahmaññasaá¹…khÄtÄ ca: sÄkabhakkho vÄ hoti,
sÄmÄkabhakkho vÄ hoti, nÄ«vÄrabhakkho vÄ hoti, daddulabhakkho vÄ hoti,
haá¹­abhakkho vÄ hoti, kaṇabhakkho vÄ hoti, ÄcÄmabhakkho vÄ hoti,
piññÄkabhakkho vÄ hoti, tiṇabhakkho vÄ hoti, gomayabhakkho vÄ hoti,
vanamÅ«laphalÄhÄro yÄpeti pavattaphalabhojÄ«.

 

11. Ime’pi kho Ävuso gotama tapopakkamÄ ekesaṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ
sÄmaññasaá¹…khÄtÄ ca brahmaññasaá¹…khÄtÄ ca: sÄṇÄni pi dhÄreti, masÄṇÄni pi
dhÄreti, chavadussÄni pi dhÄreti, paṃsukÅ«lÄni pi dhÄreti, tirīṭÄni pi
dhÄreti, [PTS Page 167] [\q 167/]
ajinampi dhÄreti, ajinakkhipampi dhÄreti, kusacÄ«rampi dhÄreti,
vÄkacÄ«rampi dhÄreti, elakacÄ«rampi dhÄreti, kesakambalampi dhÄreti,
vÄlakambalampi dhÄreti, ulÅ«kapakkhikampi dhÄreti, kesamassulocako’pi
hoti kesamassulocanÄnuyogamanuyutto, ubbhaá¹­á¹­hako’pi hoti
Äsanapaá¹­ikkhitto, ukkuá¹­iko’pi hoti ukkuá¹­ikappadhÄnamanuyutto,
kaṇṭakÄpassayiko’pi hoti, kaṇṭakÄpassaye seyyaṃ kappeti, phalakaseyyampi
kappeti, thaṇá¸ilaseyyampi kappeti, ekapassasayiko’pi hoti,
rajojalladharo abbhokÄsiko’pi hoti yathÄsanthatiko, vekaá¹­iko’pi hoti
vikaá¹­abhojanÄnuyogamanuyutto, apÄnako’pi hoti apÄnakattamanuyutto,
sÄyatatiyakampi1 udakorohaṇÄnuyogamanuyutto viharatÄ«”ti.

 

12. “Acelako ce’pi kassapa hoti muttacÄro hatthÄpalekhano, na
ehibhadantiko, na tiá¹­á¹­habhadantiko, nÄbhihaá¹­aṃ, na uddissakaá¹­aṃ, na
nimittanaṃ sÄdiyati. So na kumbhimukhÄ paá¹­iggaṇhÄti, na kaḷopimukhÄ
paá¹­iggaṇhÄti, na eḷakamantaraṃ. Na daṇá¸amantaraṃ, na musalamantaraṃ, na
dvinnaṃ bhuñjamÄnÄnaṃ, na gabbhiniyÄ, na pÄyamÄnÄya, na
purisantaragatÄya, na saṃkittÄ«su, na yattha sÄ upaá¹­á¹­hito hoti, na yattha
makkhikÄ saṇá¸asaṇá¸acÄrinÄ«, na macchaṃ na maṃsaṃ. Na suraṃ na merayaṃ na
thusodakaṃ pivati. So ekÄgÄriko vÄ hoti ekÄlopiko, dvÄgÄriko vÄ hoti
dvÄlopiko, sattÄgÄriko vÄ hoti sattÄlopiko, ekissÄpi dattiyÄ yÄpeti,
dvÄ«hipi dattÄ«pi yÄpeti, sattahipi dattÄ«hi yÄpeti, ekÄhikampi ÄhÄraṃ
ÄhÄreti, dvÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti, sattÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti. Iti
evarÅ«paṃ addhamÄsikampi pariyÄyabhattabhojanÄnuyogamanuyutto viharati.
Tassa cÄyaṃ sÄ«lasampadÄ cittasampadÄ paññÄsampadÄ abhÄvitÄ hoti
asacchikatÄ. Atha kho so ÄrakÄ’va sÄmaññÄ, ÄrakÄ’va brahmaññÄ.

 

Yato kho kassapa bhikkhu averaṃ abyÄpajjaṃ mettacittaṃ bhÄveti, ÄsavÄnañca khayÄ anÄsavaṃ cetovimuttiṃ paññÄvimuttiṃ diá¹­á¹­heva [PTS Page 168]
[\q 168/] dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharati.
Ayaṃ vuccati kassapa bhikkhu samaṇo iti’pi brÄhmaṇo iti’pi.

 

1. SÄyaṃtatiyakanti pi pÄá¹­ho.

 

[BJT Page 368] [\x 368/]

 

13. SÄkabhakkho ce’pi kassapa hoti sÄmÄkabhakkho ce’pi kassapa hoti
nÄ«vÄrabhakkho ce’pi kassapa hoti daddulabhakkho ce’pi kassapa hoti
haá¹­abhakkho ce’pi kassapa hoti kaṇabhakkho ce’pi kassapa hoti
ÄcÄmabhakkho ce’pi kassapa hoti piññÄkabhakkho ce’pi kassapa hoti
tiṇabhakkho ce’pi kassapa hoti gomayabhakkho ce’pi kassapa hoti
vanamÅ«laphalÄhÄro yÄpeti pavattaphalabhojÄ«. Tassa cÄyaṃ sÄ«lasampadÄ
cittasampadÄ paññÄsampadÄ abhÄvitÄ hoti asacchikatÄ. Atha kho so
ÄrakÄ’va sÄmaÃ±Ã±Ä ÄrakÄ’va brahmaññÄ.

 

Yato kho kassapa bhikkhu averaṃ abyÄpajjaṃ mettacittaṃ bhÄveti,
ÄsavÄnañca khayÄ anÄsavaṃ cetovimuttiṃ paññÄvimuttiṃ diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati kassapa
bhikkhu samaṇo iti’pi brÄhmaṇo itÄ«’pi.

 

14. SÄṇÄni ce’pi kassapa dhÄreti, masÄṇÄni ‘pi kassapa dhÄreti,
chavadussÄni ‘pi kassapa dhÄreti, paṃsukÅ«lÄni ‘pi kassapa dhÄreti,
tirīṭÄni ‘pi kassapa dhÄreti, ajinampi kassapa dhÄreti, ajinakkhipampi
kassapa dhÄreti, kusacÄ«rampi kassapa dhÄreti, vÄkacÄ«rampi kassapa
dhÄreti, elakacÄ«rampi kassapa dhÄreti, kesakambalampi kassapa dhÄreti,
vÄlakambalampi kassapa dhÄreti, ulÅ«kapakkhikampi kassapa dhÄreti,
kesamassulocako ‘pi hoti kesamassulocanÄnuyogamanuyutto, ubbhaá¹­á¹­hako’pi
hoti Äsanapaá¹­ikkhitto, ukkuá¹­iko’pi hoti ukkuá¹­ikappadhÄnamanuyutto,
kaṇṭakÄpassayiko’pi hoti, kaṇṭakÄpassaye seyyaṃ kappeti, phalakaseyyampi
kappeti, thaṇá¸ilaseyyampi kappeti, ekapassasayiko’pi hoti,
rajojalladharo abbhokÄsiko’pi hoti yathÄsanthatiko, vekaá¹­iko’pi hoti
vikaá¹­abhojanÄnuyogamanuyutto, apÄnako’pi hoti apÄnakattamanuyutto,
sÄyatatiyakampi udakorohaṇÄnuyogamanuyutto viharati, tassa cÄyaṃ
sÄ«lasampadÄ cittasampadÄ paññÄsampadÄ abhÄvitÄ hoti asacchikatÄ, atha
kho so ÄrakÄ’va sÄmaÃ±Ã±Ä ÄrakÄ’va brahmaññÄ.

 

Yato kho kassapa bhikkhu averaṃ abyÄpajjaṃ mettacittaṃ bhÄveti,
ÄsavÄnañca khayÄ anÄsavaṃ cetovimuttiṃ paññÄvimuttiṃ diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati kassapa
bhikkhu samaṇo iti’pi brÄhmaṇo iti’pi.

 

15. Evaṃ vutte acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca: dukkaraṃ bho gotama sÄmaññaṃ dukkaraṃ brahmaññanti.

 

“Pakati kho esÄ kassapa lokasmiṃ dukkaraṃ sÄmaññaṃ dukkaraṃ brahmaññanti. ”

 

“Acelako ce’pi kassapa hoti muttÄcÄro hatthÄpalekhano, na ehibhadantiko,
na tiá¹­á¹­habhadantiko, nÄbhihaá¹­aṃ, na uddissakaá¹­aṃ, na nimantanaṃ
sÄdiyati. So na kumbhimukhÄ paá¹­iggaṇhÄti, na kaḷopimukhÄ paá¹­iggaṇhÄti,
na eḷakamantaraṃ. Na daṇá¸amantaraṃ, na musalamantaraṃ, na dvinnaṃ
bhuñjamÄnÄnaṃ, na gabbhiniyÄ, na pÄyamÄnÄya, na purisantaragatÄya, na
saṃkittÄ«su, na yattha sÄ upaá¹­á¹­hito hoti, na yattha makkhikÄ
saṇá¸asaṇá¸acÄrinÄ«, na macchaṃ na maṃsaṃ na suraṃ na merayaṃ na thusodakaṃ
pivati. So ekÄgÄriko vÄ hoti ekÄlopiko, dvÄgÄriko vÄ hoti dvÄlopiko,
sattÄgÄriko vÄ hoti sattÄlopiko, ekissÄpi dattiyÄ yÄpeti, dvÄ«hipi
dattÄ«pi yÄpeti, sattahipi dattÄ«hi yÄpeti, ekÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti,
dvÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti, sattÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti. Iti evarÅ«paṃ
addhamÄsikampi pariyÄyabhattabhojanÄnuyogamanuyutto viharati, imÄya ca
kassapa mattÄya iminÄ ca tapopakkamena sÄmaññaṃ vÄ abhavissa brahmaññaṃ
dukkaraṃ sudukkaraṃ, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanÄya dukkaraṃ sÄmaññaṃ
dukkaraṃ brahmañña”nti.

 

16. SakkÄ ca panetaṃ abhavissa ñÄtuṃ gahapatinÄ vÄ gahapatiputtena vÄ
antamaso kumbhadÄsiyÄ’pi: “handÄhaṃ acelako homi muttÄcÄro
hatthÄpalekhano, na ehibhadantiko, na tiá¹­á¹­habhadantiko, nÄbhihaá¹­aṃ, na
uddissakaá¹­aṃ, na nimantanaṃ sÄdiyati. So na kumbhimukhÄ paá¹­iggaṇhÄti, na
kaḷopimukhÄ paá¹­iggaṇhÄti, na eḷakamantaraṃ. Na daṇá¸amantaraṃ, na
musalamantaraṃ, na dvinnaṃ bhuñjamÄnÄnaṃ, na gabbhiniyÄ, na pÄyamÄnÄya,
na purisantaragatÄya, na saṃkittÄ«su, na yattha sÄ upaá¹­á¹­hito hoti, na
yattha makkhikÄ saṇá¸asaṇá¸acÄrinÄ«, na macchaṃ na maṃsaṃ na suraṃ na
merayaṃ na thusodakaṃ pivati. So ekÄgÄriko vÄ hoti ekÄlopiko, dvÄgÄriko
vÄ hoti dvÄlopiko, sattÄgÄriko vÄ hoti sattÄlopiko, ekissÄpi dattiyÄ
yÄpeti, dvÄ«hipi dattÄ«pi yÄpeti, sattahipi dattÄ«hi yÄpeti, ekÄhikampi
ÄhÄraṃ ÄhÄreti, dvÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti, sattÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti.
Iti evarÅ«paṃ addhamÄsikampi pariyÄyabhattabhojanÄnuyogamanuyutto
viharÄmÄ«”ti. YasmÄ ca kho kassapa aññatreva imÄya mattÄya aññatra iminÄ
tapopakkamena sÄmaññaṃ vÄ hoti. Brahmaññaṃ vÄ dukkaraṃ sudukkaraṃ, tasmÄ
etaṃ kallaṃ vacanÄya dukkaraṃ sÄmaññaṃ dukkaraṃ brahmaññanti.

 

[BJT Page 370] [\x 370/]

 

Yato kho kassapa bhikkhu averaṃ abyÄpajjaṃ mettacittaṃ bhÄveti,
ÄsavÄnañca khayÄ anÄsavaṃ cetovimuttiṃ paññÄvimuttiṃ diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati kassapa
bhikkhu samaṇo iti’pi brÄhmaṇo [PTS Page 169] [\q 169/] iti’pi.

 

17. SÄkabhakkho ce’pi kassapa hoti sÄmÄkabhakkho ce’pi kassapa hoti
nÄ«vÄrabhakkho ce’pi kassapa hoti daddulabhakkho ce’pi kassapa hoti
haá¹­abhakkho ce’pi kassapa hoti kaṇabhakkho ce’pi kassapa hoti
ÄcÄmabhakkho ce’pi kassapa hoti piññÄkabhakkho ce’pi kassapa hoti
tiṇabhakkho ce’pi kassapa hoti gomayabhakkho ce’pi kassapa hoti
vanamÅ«laphalÄhÄro yÄpeti pavattaphalabhojÄ«. ImÄya ca kassapa mattÄya
iminÄ tapopakkamena sÄmaññaṃ vÄ abhavissa brahmaññaṃ vÄ dukkaraṃ
sudukkaraṃ, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanÄya ‘dukkaraṃ sÄmaññaṃ dukkaraṃ
brahmaññanti’.

 

SakkÄ ca panetaṃ abhavissa ñÄtuṃ gahapatinÄ vÄ gahapatiputtena vÄ
antamaso kumbhadÄsiyÄpi: ‘handÄhaṃ sÄkabhakkho vÄ homi, sÄmÄkabhakkho vÄ
homi, nÄ«vÄrabhakkho vÄ homi, daddulabhakkho vÄ homi, haá¹­abhakkho vÄ
homi, kaṇabhakkho vÄ homi, ÄcÄmabhakkho vÄ homi, piññÄkabhakkho vÄ homi,
tiṇabhakkho vÄ homi, gomayabhakkho vÄ homi, vanamÅ«laphalÄhÄro yÄpeti
pavattaphalabhojÄ«’ti. YasmÄ ca kho kassapa aññatreva imÄya mattÄya
aññatra iminÄ tapopakkamena sÄmaññaṃ vÄ hoti brahmaññaṃ vÄ dukkaraṃ
sudukkaraṃ, tasmÄ etaṃ kallaṃ vacanÄya ‘dukkaraṃ sÄmaññaṃ dukkaraṃ
brahmaññanti’.

 

Yato kho kassapa bhikkhu averaṃ abyÄpajjaṃ mettacittaṃ bhÄveti,
ÄsavÄnañca khayÄ anÄsavaṃ cetovimuttiṃ paññÄvimuttiṃ diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati kassapa
bhikkhu samaṇo iti’pi brÄhmaṇo iti’pi.

 

18. SÄṇÄni ce’pi kassapa dhÄreti, masÄṇÄni ‘pi kassapa dhÄreti,
chavadussÄni ‘pi kassapa dhÄreti, paṃsukÅ«lÄni ‘pi kassapa dhÄreti,
tirīṭÄni ce’pi kassapa dhÄreti, ajinampi kassapa dhÄreti, ajinakkhipampi
kassapa dhÄreti, kusacÄ«rampi kassapa dhÄreti, vÄkacÄ«rampi kassapa
dhÄreti, elakacÄ«rampi ce’pi kassapa dhÄreti, kesakambalampi kassapa
dhÄreti, vÄlakambalampi kassapa dhÄreti, ulÅ«kapakkhikampi kassapa
dhÄreti, kesamassulocako ‘pi hoti kesamassulocanÄnuyogamanuyutto,
ubbhaá¹­á¹­hako’pi hoti Äsanapaá¹­ikkhitto, ukkuá¹­iko’pi hoti
ukkuá¹­ikappadhÄnamanuyutto, kaṇṭakÄpassayiko’pi hoti, kaṇṭakÄpassaye
seyyaṃ kappeti, phalakaseyyampi kappeti, thaṇá¸ilaseyyampi kappeti,
ekapassasayiko’pi hoti, rajojalladharo abbhokÄsiko’pi hoti
yathÄsanthatiko, vekaá¹­iko’pi hoti vikaá¹­abhojanÄnuyogamanuyutto,
apÄnako’pi hoti apÄnakattamanuyutto, sÄyatatiyakampi
udakorohaṇÄnuyogamanuyutto viharati. ImÄya ca kassapa mattÄya iminÄ
tapopakkamena sÄmaññaṃ vÄ abhavissa brahmaññaṃ vÄ dukkaraṃ sudukkaraṃ,
netaṃ abhavissa kallaṃ vacanÄya ‘dukkaraṃ sÄmaññaṃ dukkaraṃ
brahmaññanti’.

 

SakkÄ ca panetaṃ abhavissa ñÄtuṃ gahapatinÄ vÄ gahapatiputtena vÄ
antamaso kumbhadÄsiyÄpi: ‘handÄhaṃ sÄṇÄnipi dhÄremi, mÄsÄṇÄnipi kassapa
dhÄremi, chavadussÄni ‘pi kassapa dhÄremi, paṃsukÅ«lÄni ‘pi kassapa
dhÄremi, tirīṭÄni ‘pi kassapa dhÄremi, ajinampi kassapa dhÄremi,
ajinakkhipampi kassapa dhÄremi, kusacÄ«rampi kassapa dhÄremi, vÄkacÄ«rampi
kassapa dhÄremi, elakacÄ«rampi kassapa dhÄremi, kesakambalampi kassapa
dhÄremi, vÄlakambalampi kassapa dhÄremi, ulÅ«kapakkhikampi kassapa
dhÄremi, kesamassulocako ‘pi hoti kesamassulocanÄnuyogamanuyutto,
ubbhaá¹­á¹­hako’pi hoti Äsanapaá¹­ikkhitto, ukkuá¹­iko’pi hoti
ukkuá¹­ikappadhÄnamanuyutto, kaṇṭakÄpassayiko’pi hoti, kaṇṭakÄpassaye
seyyaṃ kappeti, phalakaseyyampi kappeti, thaṇá¸ilaseyyampi kappeti,
ekapassasayiko’pi hoti, rajojalladharo abbhokÄsiko’pi hoti
yathÄsanthatiko, vekaá¹­iko’pi hoti vikaá¹­abhojanÄnuyogamanuyutto,
apÄnako’pi hoti apÄnakattamanuyutto, sÄyatatiyakampi
udakorohaṇÄnuyogamanuyutto viharÄmÄ«’ti. YasmÄ ca kho kassapa aññatreva
imÄya mattÄya aññatra iminÄ tapopakkamena sÄmaññaṃ vÄ hoti brahmaññaṃ vÄ
dukkaraṃ sudukkaraṃ, tasmÄ etaṃ kallaṃ vacanÄya ‘dukkaraṃ sÄmaññaṃ
dukkaraṃ brahmaññanti’.

 

Yato kho kassapa bhikkhu averaṃ abyÄpajjaṃ mettacittaṃ bhÄveti,
ÄsavÄnañca khayÄ anÄsavaṃ cetovimuttiṃ paññÄvimuttiṃ diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati kassapa
bhikkhu samaṇo iti’pi brÄhmaṇo iti’pÄ«ti.

 

[BJT Page 372] [\x 372/]

 

19. [PTS Page 170] [\q 170/] evaṃ vutte acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca: “dujjÄno bho gotama samaṇo dujjÄno brÄhmaṇo”ti.

 

“Pakati kho esÄ kassapa lokasmiṃ ‘dujjÄno samaṇo dujjÄno brÄhmaṇo”ti.

 

20. “Acelako ce’pi kassapa hoti muttÄcÄro hatthÄpalekhano, na
ehibhadantiko, na tiá¹­á¹­habhadantiko, nÄbhihaá¹­aṃ, na uddissakaá¹­aṃ, na
nimantanaṃ sÄdiyati. So na kumbhimukhÄ paá¹­iggaṇhÄti, na kaḷopimukhÄ
paá¹­iggaṇhÄti, na eḷakamantaraṃ, na daṇá¸amantaraṃ, na musalamantaraṃ, na
dvinnaṃ bhuñjamÄnÄnaṃ, na gabbhiniyÄ, na pÄyamÄnÄya, na
purisantaragatÄya, na saṃkittÄ«su, na yattha sÄ upaá¹­á¹­hito hoti, na yattha
makkhikÄ saṇá¸asaṇá¸acÄrinÄ«, na macchaṃ na maṃsaṃ na suraṃ na merayaṃ na
thusodakaṃ pivati. So ekÄgÄriko vÄ hoti ekÄlopiko, dvÄgÄriko vÄ hoti
dvÄlopiko, sattÄgÄriko vÄ hoti sattÄlopiko, ekissÄpi dattiyÄ yÄpeti,
dvÄ«hipi dattÄ«pi yÄpeti, sattahipi dattÄ«hi yÄpeti, ekÄhikampi ÄhÄraṃ
ÄhÄreti, dvÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti, sattÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti. Iti
evarÅ«paṃ addhamÄsikampi pariyÄyabhattabhojanÄnuyogamanuyutto viharati,
imÄya kassapa mattÄya iminÄ tapopakkamena samaṇo vÄ abhavissa brÄhmaṇo
vÄ dujjÄno sudujjÄno, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanÄya dujjÄno samaṇo
dujjÄno brÄhmaṇo’ti.

 

SakkÄ ca paneso abhavissa ñÄtuṃ gahapatinÄ vÄ gahapatiputtena vÄ
antamaso kumbha dÄsiyÄ’pi: ayaṃ acelako hoti muttÄcÄro hatthÄpalekhano,
na ehibhadantiko, na tiá¹­á¹­habhadantiko, nÄbhihaá¹­aṃ, na uddissakaá¹­aṃ, na
nimantanaṃ sÄdiyati. So na kumbhimukhÄ paá¹­iggaṇhÄti, na kaḷopimukhÄ
paá¹­iggaṇhÄti, na eḷakamantaraṃ. Na daṇá¸amantaraṃ, na musalamantaraṃ, na
dvinnaṃ bhuñjamÄnÄnaṃ, na gabbhiniyÄ, na pÄyamÄnÄya, na
purisantaragatÄya, na saṃkittÄ«su, na yattha sÄ upaá¹­á¹­hito hoti, na yattha
makkhikÄ saṇá¸asaṇá¸acÄrinÄ«, na macchaṃ na maṃsaṃ na suraṃ na merayaṃ na
thusodakaṃ pivati. So ekÄgÄriko vÄ hoti ekÄlopiko, dvÄgÄriko vÄ hoti
dvÄlopiko, sattÄgÄriko vÄ hoti sattÄlopiko, ekissÄpi dattiyÄ yÄpeti,
dvÄ«hipi dattÄ«pi yÄpeti, sattahipi dattÄ«hi yÄpeti, ekÄhikampi ÄhÄraṃ
ÄhÄreti, dvÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti, sattÄhikampi ÄhÄraṃ ÄhÄreti. Iti
evarÅ«paṃ addhamÄsikampi pariyÄyabhattabhojanÄnuyogamanuyutto viharatÄ«ti.
YasmÄ ca kho kassapa aññatreva imÄya mattÄya aññatra iminÄ
tapopakkamena samaṇo vÄ hoti. BrÄhmaṇo vÄ dujjÄno sudujjÄno, tasmÄ etaṃ
kallaṃ vacanÄya dujjÄno samaṇo dujjÄno brÄhmaṇo’ti.

 

Yato kho kassapa bhikkhu averaṃ abyÄpajjaṃ mettacittaṃ [PTS Page 171]
[\q 171/] bhÄveti, ÄsavÄnañca khayÄ anÄsavaṃ cetovimuttiṃ
paññÄvimuttiṃ diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja
viharati. Ayaṃ vuccati kassapa bhikkhu samaṇo iti’pi brÄhmaṇo iti’pÄ«ti.

 

21. SÄkabhakkho ce’pi kassapa hoti sÄmÄkabhakkho ce’pi kassapa hoti
nÄ«vÄrabhakkho ce’pi kassapa hoti daddulabhakkho ce’pi kassapa hoti
haá¹­abhakkho ce’pi kassapa hoti kaṇabhakkho ce’pi kassapa hoti
ÄcÄmabhakkho ce’pi kassapa hoti piññÄkabhakkho ce’pi kassapa hoti
tiṇabhakkho ce’pi kassapa hoti gomayabhakkho ce’pi kassapa hoti
vanamÅ«laphalÄhÄro yÄpeti pavattaphalabhojÄ«. ImÄya ca kassapa
MattÄya iminÄ tapopakkamena sÄmaññaṃ vÄ abhavissa brÄhmaṇo vÄ dujjÄno
sudujjÄno, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanÄya ‘dujjÄno samaṇo dujjÄno
brÄhmaṇo’ti.

 

SakkÄ ca panetaṃ abhavissa ñÄtuṃ gahapatinÄ vÄ gahapatiputtena vÄ
antamaso kumbhadÄsiyÄpi: ‘ayaṃ sÄkabhakkho vÄ hoti, sÄmÄkabhakkho vÄ
hoti, nÄ«vÄrabhakkho vÄ hoti, daddulabhakkho vÄ hoti, haá¹­abhakkho vÄ
hoti, kaṇabhakkho vÄ hoti, ÄcÄmabhakkho vÄ hoti, piññÄkabhakkho vÄ hoti,
tiṇabhakkho vÄ hoti, gomayabhakkho vÄ hoti, vanamÅ«laphalÄhÄro yÄpeti
pavattaphalabhojÄ«’ti. YasmÄ ca kho kassapa aññatreva imÄya mattÄya
aññatra iminÄ tapopakkamena samaṇo vÄ hoti brÄhmaṇo vÄ dujjÄno
sudujjÄno, tasmÄ etaṃ kallaṃ vacanÄya ‘dujjÄno samaṇo dujjÄno
brÄhmaṇo’ti.

 

[BJT Page 374] [\x 374/]

 

Yato kho kassapa bhikkhu averaṃ abyÄpajjaṃ mettacittaṃ bhÄveti,
ÄsavÄnañca khayÄ anÄsavaṃ cetovimuttiṃ paññÄvimuttiṃ diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati kassapa
bhikkhu samaṇo iti’pi brÄhmaṇo iti’pi.

 

22. SÄṇÄni ce’pi kassapa dhÄreti, masÄṇÄni ce’pi kassapa dhÄreti,
chavadussÄni ce’pi kassapa dhÄreti, paṃsukÅ«lÄni ce’pi kassapa dhÄreti,
tirīṭÄni ce’pi kassapa dhÄreti, ajinampi kassapa dhÄreti, ajinakkhipampi
kassapa dhÄreti, kusacÄ«rampi kassapa dhÄreti, vÄkacÄ«rampi kassapa
dhÄreti, elakacÄ«rampi ce’pi kassapa dhÄreti, kesakambalampi ce’pi
kassapa dhÄreti, vÄlakambalampi ce’pi kassapa dhÄreti, ulÅ«kapakkhikampi
kassapa dhÄreti, kesamassulocako ‘pi hoti
kesamassulocanÄnuyogamanuyutto, ubbhaá¹­á¹­hako’pi hoti Äsanapaá¹­ikkhitto,
ukkuá¹­iko’pi hoti ukkuá¹­ikappadhÄnamanuyutto, kaṇṭakÄpassayiko’pi hoti,
kaṇṭakÄpassaye seyyaṃ kappeti, phalakaseyyampi kappeti, thaṇá¸ilaseyyampi
kappeti, ekapassasayiko’pi hoti, rajojalladharo abbhokÄsiko’pi hoti
yathÄsanthatiko, vekaá¹­iko’pi hoti vikaá¹­abhojanÄnuyogamanuyutto,
apÄnako’pi hoti apÄnakattamanuyutto, sÄyatatiyakampi
udakorohaṇÄnuyogamanuyutto viharati. ImÄya ca kassapa mattÄya iminÄ
tapopakkamena samaṇo vÄ abhavissa brÄhmaṇo vÄ dujjÄno sudujjÄno, netaṃ
abhavissa kallaṃ vacanÄya ‘dujjÄno samaṇo dujjÄno brÄhmaṇo’ti.

 

Yato kho kassapa bhikkhu averaṃ abyÄpajjaṃ mettacittaṃ bhÄveti,
ÄsavÄnañca khayÄ anÄsavaṃ cetovimuttiṃ paññÄvimuttiṃ diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati kassapa
bhikkhu samaṇo iti’pi brÄhmaṇo iti’pi.

 

23. Evaṃ vutte acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca: “katamÄ pana sÄ bho
gotama sÄ«lasampadÄ, katamÄ cittasampadÄ, katamÄ paññÄsampadÄ?”Ti.

 

“Idha kassapa tathÄgato loke uppajjati arahaṃ sammÄ sambuddho
vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ
devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ
sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ
pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ
brahmacariyaṃ pakÄseti.

 

23.(29) Taṃ dhammaṃ suṇÄti gahapati vÄ gahapatiputto vÄ aññatarasmiṃ vÄ
kule paccÄjÄto. So taṃ dhammaṃ sutvÄ tathÄgate saddhaṃ paá¹­ilabhati. So
tena saddhÄpaá¹­ilÄbhena samannÄgato iti paá¹­isaṃcikkhati: ’sambÄdho
gharÄvaso rajÄpatho1. AbbhokÄso pabbajjÄ. Nayidaṃ sukaraṃ agÄraṃ
ajjhÄvasatÄ ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṃkhalikhitaṃ
brahmacariyaṃ carituṃ. YannÅ«nÄhaṃ kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni
acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajeyya’nti.

 

1. Rajopatho, katthaci.

 

So aparena samayena appaṃ vÄ bhogakkhandhaṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
bhogakkhandhaṃ pahÄya appaṃ vÄ Ã±Ätiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
ñÄtiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajati. So evaṃ pabbajito samÄno
pÄtimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ÄcÄragocarasampanno aṇumattesu vajjesu
bhayadassÄvÄ«. SamÄdÄya sikkhati sikkhÄpadesu kÄyakammavacÄ«kammena
samannÄgato kusalena. ParisuddhÄjÄ«vo sÄ«lasampanno indriyesu guttadvÄro
bhojane mattaññū satisampajaññesu samannÄgato santuá¹­á¹­ho.

 

24.(29) Kathañca kassapa bhikkhu sīlasampanno hoti? Idha kassapa bhikkhu
pÄṇÄtipÄtaṃ pahÄya pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­ivirato hoti nihitadaṇá¸o nihitasattho
lajjÄ« dayÄpanno. SabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ« viharati. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

AdinnÄdÄnaṃ pahÄya adinnÄdÄnÄ paá¹­ivirato hoti dinnÄdÄyÄ« dinnapÄá¹­ikaá¹…khÄ«.
Athenena sucibhÅ«tena attanÄ viharati. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Abrahmacariyaṃ pahÄya brahmacÄrÄ« hoti ÄrÄcÄrÄ«1 virato methunÄ gÄmadhammÄ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

MusÄvÄdaṃ pahÄya musÄvÄdÄ paá¹­ivirato hoti saccavÄdÄ« saccasandho theto2
paccayiko avisaṃvÄdako lokassa. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pisuṇaṃ vÄcaṃ3 pahÄya pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. Ito sutvÄ na
amutra akkhÄtÄ imesaṃ bhedÄya. Amutra vÄ sutvÄ na imesaṃ akkhÄtÄ amÅ«saṃ
bhedÄya. Iti bhinnÄnaṃ vÄ sandhÄtÄ, sahitÄnaṃ vÄ anuppadÄtÄ4
samaggÄrÄmo5 samaggarato samagganandiṃ samaggakaraṇiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pharusaṃ vÄcaṃ6 pahÄya pharusÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. YÄ sÄ vÄcÄ neḷÄ
kaṇṇasukhÄ pemanÄ«yÄ7 hadayaá¹…gamÄ porÄ« bahujanakantÄ bahujanamanÄpÄ,
tathÄrÅ«paṃ8 vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

SamphappalÄpaṃ pahÄya samphappalÄpÄ paá¹­ivirato hoti kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ«
atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ«. NidhÄnavatiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti kÄlena
sÄpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasañhitaṃ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. AnÄcÄri, machasaṃ.
2. Ṭheto, syÄ.
3. PisuṇÄvÄcaṃ, [PTS.]
4. AnuppÄdÄtÄ, [PTS.]
5. SamaggarÄmo, machasaṃ.
6. PharusÄvÄcaṃ, [PTS.] Sitira
7. PemaniyÄ, machasaṃ. 8. EvarÅ«piṃ. [PTS.] Sitira.
24.(30) BÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ1 paá¹­ivirato hoti. Ekabhattiko2 hoti
rattÅ«parato3 paá¹­ivirato4 vikÄlabhojanÄ. NaccagÄ«tavÄditavisÅ«kadassanÄ5
paá¹­ivirato hoti. MÄlÄgandhavilepanadhÄraṇamaṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄ
paá¹­ivirato hoti. UccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti.
JÄtarÅ«parajatapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. Ä€makadhaññapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ä€makamaṃsapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
ItthikumÄrikapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. DÄsidÄsapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ajeḷakapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
Kukkuá¹­asÅ«karapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. HatthigavassavaḷavÄ7
paá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Khettavatthupaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
DÅ«teyyapaheṇa8 gamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. KayavikkayÄ paá¹­ivirato
hoti. TulÄkūṭakaṃsakūṭamÄnakūṭÄ9 paá¹­ivirato hoti.
Ukkoá¹­anavañcananikatisÄci10 yogÄ paá¹­ivirato hoti.
ChedanavadhabandhanaviparÄmosaÄlopasahasÄkÄrÄ11 paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Cullasīlaṃ12 niṭṭhitaṃ

 

24.(31) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhaṃ13 anuyuttÄ viharanti,
seyyathīdaṃ: mūlabījaṃ khandhabījaṃ phalubījaṃ14 aggabījaṃ
bijabÄ«jameva15 pañcamaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ16
bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ17 paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

24.(32) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ sannidhikÄraparibhogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: annasannidhiṃ pÄnasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yÄnasannidhiṃ
sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ Ämisasannidhiṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
sannidhikÄraparibhogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
2. Ekaṃ bhattiko, machasaṃ.
3. Rattuparato, machasaṃ.
4. Virato, the. Se.
5. Visūkaṃ, machasaṃ.
6. PariggahaṇÄ, (sabbattha)
7. Gavassaṃ, se. Vaḷavaṃ, machasaṃ.
8. Pahiṇa, sÄ«mu. Machasa. SyÄ.
9. Kūṭaṃ, machasaṃ.
10. SÄvi, machasaṃ.
11. Sahasaṃ, machasaṃ.
12. Cūḷa sīlaṃ, machasaṃ.
13. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
14. Phalaṃ, se. Phaluṃ, si. The.
15. Bija bījaṃ eva. The.
16. Iti evarupÄ, kesuci.
17. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.

 

24.(33) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ visÅ«kadassanaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
naccaṃ gÄ«taṃ vÄditaṃ pekkhaṃ akkhÄtaṃ pÄṇissaraṃ vetÄlaṃ kumbhathÅ«naṃ
sobhanakaṃ1 caṇá¸Älaṃ vaṃsaṃ dhopanakaṃ2 hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ
mahisayuddhaṃ3 usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇá¸ayuddhaṃ4 kukkuá¹­ayuddhaṃ
vaá¹­á¹­akayuddhaṃ daṇá¸ayuddhaṃ muá¹­á¹­hiyuddhaṃ5 nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ
balaggaṃ senÄbyÅ«haṃ aṇīkadassanaṃ6. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ visÅ«kadassanÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

24.(34) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹­á¹­hapadaṃ dasapadaṃ ÄkÄsaṃ parihÄrapathaṃ santikaṃ
khalikaṃ ghaá¹­ikaṃ salÄkahatthaṃ akkhaṃ paá¹…gacÄ«raṃ vaá¹…kakaṃ mokkhacikaṃ
ciá¹…gulakaṃ pattÄḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ
yathÄvajjaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

24.(35) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ uccÄsayanamahÄsayanaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: Äsandiṃ pallaá¹…kaṃ gonakaṃ cittakaṃ paá¹­ikaṃ paá¹­alikaṃ
tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭhissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ
hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ
kÄdalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakÅ«padhÄnaṃ.
Iti vÄ iti evarÅ«pÄ uccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

1. Sobhanagarakaṃ, katthaci. Sobhanakarakaṃ, [PTS.] Sobhanagharakaṃ, machasaṃ.
2. Dhovanaṃ, katthaci. Dhopanaṃ, sitira.
3. Mahiṃsaṃ, machasaṃ.
4. Meṇá¸akaṃ, machasaṃ.
5. Sīhala potthakesu na dissati.
6. Anīka - kesuci.

 

24.(36) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: ucchÄdanaṃ parimaddanaṃ nahÄpanaṃ sambÄhanaṃ ÄdÄsaṃ añjanaṃ
mÄlÄvilepanaṃ mukhacuṇṇakaṃ1 mukhalepanaṃ2 hatthabandhaṃ sikhÄbandhaṃ
daṇá¸akaṃ nÄḷikaṃ khaggaṃ chattaṃ citrÅ«pÄhanaṃ uṇhÄ«saṃ maṇiṃ vÄlavÄ«janiṃ
odÄtÄni vatthÄni dÄ«ghadasÄni. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

24.(37) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ tiracchÄnakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
rÄjakathaṃ corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ
yuddhakathaṃ annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mÄlÄkathaṃ
gandhakathaṃ ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ
janapadakathaṃ itthikathaṃ purisakathaṃ (kumÄrakathaṃ kumÄrikathaṃ)3
sÅ«rakathaṃ visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ pubbapetakathaṃ
nÄnattakathaṃ lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ itibhavÄbhavakathaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

24.(38) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄ viggÄhikakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
“na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄsi. Ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄmi.
Kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnissasi? MicchÄpaá¹­ipanno tvamasi.
Ahamasmi sammÄpaá¹­ipanno. Sahitaṃ me, asahitaṃ te. Pure vacanÄ«yaṃ pacchÄ
avaca. PacchÄ vacanÄ«yaṃ pure avaca. Ä€ciṇṇaṃ4 te viparÄvattaṃ. Ä€ropito te
vÄdo. NiggahÄ«to tvamasi. Cara vÄdappamokkhÄya. Nibbeá¹­hehi vÄ sace
pahosÄ«”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄya viggÄhikakathÄya paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

24.(39) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogamanuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ rÄjamahÄmattÄnaṃ khattiyÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ
gahapatikÄnaṃ kumÄrÄnaṃ “idha gaccha. AmutrÄgaccha. Idaṃ hara. Amutra
idaṃ ÄharÄ”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Mukhacuṇṇaṃ, machasaṃ.
2. MukhÄlepanaṃ, sÄ«mu.
3. Marammapotthakesuyeva dissate
4. Aviciṇṇaṃ, kesuci.

 

24.(40) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te kuhakÄ ca honti lapakÄ ca nemittikÄ ca nippesikÄ ca lÄbhena
ca lÄbhaṃ nijigiṃsitÄro. Iti vÄ itievarÅ«pÄ kuhanalapanÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

 

24.(41) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ1 kappenti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹…gaṃ nimittaṃ uppÄtaṃ2 supiṇaṃ3 lakkhaṇaṃ mÅ«sikacchinnaṃ
aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ taṇá¸ulahomaṃ sappihomaṃ telahomaṃ
mukhahomaṃ lohitahomaṃ aá¹…gavijjÄ vatthuvijjÄ khattavijjÄ4 sivavijjÄ
bhÅ«tavijjÄ bhurivijjÄ ahivijjÄ visavijjÄ vicchikavijjÄ mÅ«sikavijjÄ
sakuṇavijjÄ vÄyasavijjÄ pakkajjhÄnaṃ5 saraparittÄnaṃ migacakkaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

24.(42) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti,
seyyathÄ«daṃ: maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇá¸alakkhaṇaṃ6 asilakkhaṇaṃ
usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ Ävudhalakkhaṇaṃ7 itthilakkhaṇaṃ
purisalakkhaṇaṃ kumÄralakkhaṇaṃ kumÄrilakkhaṇaṃ dÄsalakkhaṇaṃ
dÄsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahisalakkhaṇaṃ8
usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ9 ajalakkhaṇaṃ meṇá¸alakkhaṇaṃ10
kukkuá¹­alakkhaṇaṃ vaá¹­á¹­akalakkhaṇaṃ godhÄlakkhaṇaṃ kaṇṇikÄlakkhaṇaṃ
kacchapalakkhaṇaṃ migalakkhaṇaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya
micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

24.(43) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ niyyÄnaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyÄnaṃ bhavissati,
abbhantarÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ
bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ
apayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarÄnaṃ
raññaṃ parÄjayo bhavissati. Iti imassa jayo bhavissati. Imassa parÄjayo
bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Jīvitaṃ, machasaṃ.
2. UppÄdaṃ, sÄ«mu.
3. Supinaṃ, machasaṃ. Supiṇakaṃ, si.
4. Khettaṃ, kesuci.
5. Pakkha, kesuci.
6. Daṇá¸alakkhaṇaṃ satthalakkhaṇaṃ, machasaṃ.
7. Āyudha, kesuci.
8. Mahiṃsa, machasaṃ.
9. Goṇa, machasaṃ.
10. Meṇá¸aka, kesuci.

 

24.(44) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: candaggÄho bhavissati. SuriyaggÄho bhavissati.
NakkhattagÄho bhavissati. CandimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati.
CandimasuriyÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. NakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. NakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. UkkÄpÄto bhavissati.
DÄ«sÄá¸Äho bhavissati. BhÅ«micÄlo bhavissati. Devadundubhi bhavissati.
CandimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ1 saṃkilesaṃ vodÄnaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄko candaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄko suriyaggÄho
bhavissati. EvaṃvipÄko nakkhattaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ
candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ candimasuriyÄnaṃ
uppathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati.
EvaṃvipÄko ukkÄpÄto bhavissati. EvaṃvipÄko disÄá¸Äho bhavissati.
EvaṃvipÄko bhÅ«micÄlo bhavissati. EvaṃvipÄko devadundÅ«bhi bhavissati.
EvaṃvipÄko candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saá¹…kilesaṃ
vodÄnaṃ bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

24.(45) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: subbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Dubbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Subhikkhaṃ
bhavissati. Dubbhikkhaṃ bhavissati. Khemaṃ bhavissati. Bhayaṃ
bhavissati. Rogo bhavissati. Ä€rogyaṃ bhavissati. MuddÄ gaṇanÄ saṃkhÄnaṃ
kÄveyyaṃ lokÄyataṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

24.(46) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: ÄvÄhanaṃ vivÄhanaṃ saṃvadanaṃ vivadanaṃ saṃkiraṇaṃ
vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ
jivhÄnitthambhanaṃ2 hanusaṃhananaṃ hatthÄbhijappanaṃ hanujappanaṃ
kaṇṇajappanaṃ ÄdÄsapañhaṃ kumÄripañhaṃ devapañhaṃ Ädiccupaá¹­á¹­hÄnaṃ
mahatupaá¹­á¹­hÄnaṃ abbhujjalanaṃ sirivhÄyanaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Oggamanaṃ, kesuci.
2. JivhÄnitthaddhanaṃ. Bahusu.

 

24.(47) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
Seyyathīdaṃ: santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhurikammaṃ
vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikiraṇaṃ Äcamanaṃ
nahÄpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhavirecanaṃ adhovirecanaṃ
sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ
sÄlÄkiyaṃ sallakattiyaṃ dÄrakatikicchÄ mÅ«labhesajjÄnaṃ anuppadÄnaṃ
osadhÄ«naṃ paá¹­imokkho. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idamassa hoti sÄ«lasampadÄya.

 

24.(48) Sa kho1 so kassapa bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ
samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. SeyyathÄpi kassapa rÄjÄ khattiyo
muddhÄvasitto2 nihatapaccÄmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati yadidaṃ
paccatthikato, evameva kho kassapa bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci
bhayaṃ samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. So iminÄ ariyena
sÄ«lakkhandhena samannÄgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ
kho kassapa bhikkhu sīlasampanno hoti.

 

25.(49) Kathañca kassapa bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti? Idha kassapa
bhikkhu cakkhunÄ rÅ«paṃ disvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ
domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati cakkhundriyaṃ. Cakkhundriye saṃvaraṃ Äpajjati.
Sotena saddaṃ sutvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ sotindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati sotindriyaṃ. Sotindriye saṃvaraṃ Äpajjati. GhÄṇena gandhaṃ
ghÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ
ghÄṇindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ
dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati ghÄṇindriyaṃ.
GhÄṇindriye saṃvaraṃ Äpajjati. JivhÄya rasaṃ sÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ«
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ jivhindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati jivhindriyaṃ. Jivhindriye saṃvaraṃ
Äpajjati. KÄyena phoá¹­á¹­habbaṃ phusitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti
nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ kÄyindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ
abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati kÄyindriyaṃ. KÄyindriye saṃvaraṃ Äpajjati. ManasÄ
dhammaṃ viññÄya na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati manindriyaṃ. Manindriye saṃvaraṃ Äpajjati. So iminÄ ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato ajjhattaṃ abyÄsekasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti.
Evaṃ kho kassapa bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti.

 

1. Atha kho, kesuci.
2. MuddhÄbhisinto, kesuci.
3. AnvÄsaveyyuṃ, anvÄssaveyyu, kesuci.

 

26.(50) Kathañca kassapa bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti?
IdhÄvuso bhikkhu abhikkante paá¹­ikkante sampajÄnakÄrÄ« hoti. Ä€lokite
vilokite sampajÄnakÄrÄ« hoti. Samiñjite1 pasÄrite sampajÄnakÄrÄ« hoti.
Saá¹…ghÄá¹­ipattacÄ«varadhÄraṇe sampajÄnakÄrÄ« hoti. Asite pÄ«te khÄyite sÄyite
sampajÄnakÄrÄ« hoti. UccÄrapassÄvakamme sampajÄnakÄrÄ« hoti. Gate á¹­hite
nisinne sutte jÄgarite bhÄsite tuṇhÄ«bhÄve sampajÄnakÄrÄ« hoti. Evaṃ kho
kassapa bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti.

 

[BJT Page 378] [\x 378/]
27.(51) Kathañca Ävuso bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti? IdhÄvuso bhikkhu
santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena kucchiparihÄriyena2
piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. SeyyathÄpi
kassapa pakkhi sakuṇo yena yeneva á¸eti sapattabhÄro’va á¸eti, evameva kho
Ävuso bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena
kucchiparihÄriyena piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva
pakkamati. Evaṃ kho Ävuso bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti.

 

28.(52) So iminÄ ca ariyena sÄ«lakkhandhena3 samannÄgato iminÄ ca ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato iminÄ ca ariyena satisampajaññena
samannÄgato imÄya ca ariyÄya santuá¹­á¹­hiyÄ samannÄgato vivittaṃ senÄsanaṃ
bhajati araññaṃ rukkhamÅ«laṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susÄnaṃ
vanapatthaṃ abbhokÄsaṃ palÄlapuñjaṃ. So pacchÄbhattaṃ
piṇá¸apÄtapaá¹­ikkanto nisÄ«dati pallaá¹…kaṃ ÄbhujitvÄ ujuṃ kÄyaṃ paṇidhÄya
parimukhaṃ satiṃ upaá¹­á¹­hapetvÄ.

 

29.(53) So loke abhijjhaṃ pahÄya vigatÄbhijjhena cetasÄ viharati.
AbhijjhÄya cittaṃ parisodheti. ByÄpÄdapadosaṃ pahÄya abyÄpannacitto
viharati sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ«. ByÄpÄdapadosÄ cittaṃ parisodheti.
ThÄ«namiddhaṃ pahÄya vigatathÄ«namiddho viharati Älokasaññī sato
sampajÄno. ThÄ«namiddhÄ cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahÄya
anuddhato viharati ajjhattaṃ vÅ«pasantacitto. UddhaccakukkuccÄ cittaṃ
parisodheti. Vicikicchaṃ pahÄya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathÄ«
kusalesu dhammesu. VicikicchÄya cittaṃ parisodheti.

 

1. Sammiñjite, kesuci.
2. ParibhÄrikena, sÄ«mu.
3. IminÄ sÄ«lakkhandhena, sabbattha.

 

29.(54) SeyyathÄpi Ävuso puriso iṇaṃ ÄdÄya kammante payojeyya, tassa te
kammantÄ samijjheyyuṃ, so yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca
byantÄ«kareyya, siyÄ cassa uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄya, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ÄdÄya kammante payojesiṃ. Tassa me te
kammantÄ samijjhiṃsu. So’haṃ yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca byantÄ«
akÄsiṃ. Atthi ca me uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄyÄ”ti. So tatonidÄnaṃ
labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

29.(55) SeyyathÄpi Ävuso puriso ÄbÄdhiko assa dukkhito bÄḷhagilÄno,
bhattaṃ cassa nacchÄdeyya, na cassa kÄye balamattÄ, so aparena samayena
tamhÄ ÄbÄdhÄ mucceyya, bhattañcassa chÄdeyya, siyÄ cassa kÄye balamattÄ,
tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe ÄbÄdhiko ahosiṃ dukkhito bÄḷhagilÄno.
Bhattaṃ ca me nacchÄdesi. Nacassa me Äsi kÄye balamattÄ. So’mhi etarahi
tamhÄ ÄbÄdhÄ mutto bhattañca me chÄdeti. Atthi ca me kÄye balamattÄ”ti.
So tato nidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

29.(56) SeyyathÄpi Ävuso puriso bandhanÄgÄre baddho assa, so aparena
samayena tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mucceyya sotthinÄ abbayena1, na cassa kiñci
bhogÄnaṃ vayo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe bandhanÄgÄre baddho
ahosiṃ. So’mhi etarahi tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mutto sotthinÄ abbayena.
Natthi ca me kiñci bhogÄnaṃ vayo”ti. So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ,
adhigaccheyya somanassaṃ -

 

29.(57) SeyyathÄpi Ävuso puriso dÄso assa anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na
yenakÄmaá¹…gamo, so aparena samayena tamhÄ dÄsabyÄ mucceyya attÄdhÄ«no
aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe dÄso
ahosiṃ anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na yenakÄmaá¹…gamo, so’mhi etarahi tamhÄ
dÄsabyÄ mutto attÄdhÄ«no aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo”ti. So
tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

1. Avyayena, [PTS.]

 

29.(59) SeyyathÄpi Ävuso puriso sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ
paá¹­ipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantÄraṃ
nitthareyya, sotthinÄ gÄmantaṃ anupÄpuṇeyya khemaṃ appaá¹­ibhayaṃ, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ paá¹­ipajjiṃ
dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So’mhi etarahi taṃ kantÄraṃ tiṇṇo sotthinÄ
gÄmantaṃ anuppatto khemaṃ appaá¹­ibhaya”nti. So tato nidÄnaṃ labhetha
pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ -

 

29.(60) Evameva kho Ävuso bhikkhu yathÄ iṇaṃ yathÄ rogaṃ yathÄ
bandhanÄgÄraṃ yathÄ dÄsabyaṃ yathÄ kantÄraddhÄnamaggaṃ evaṃ ime pañca
nÄ«varaṇe appahīṇe attani samanupassati. SeyyathÄpi Ävuso Änaṇyaṃ yathÄ
Ärogyaṃ yathÄ bandhanÄ mokkhaṃ yathÄ bhujissaṃ yathÄ khemantabhÅ«miṃ
evameva kho Ävuso bhikkhu ime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani
samanupassati.

 

[BJT Page 380] [\x 380/]
30(61) Tassime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani samanupassato pÄmojjaṃ
jÄyati. Pamuditassa pÄ«ti jÄyati. PÄ«timanassa kÄyo passambhati.
PassaddhakÄyo sukhaṃ vedeti. Sukhino cittaṃ samÄdhiyati.
So vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi dhammehi [PTS Page 173]
[\q 173/] savitakkaṃ savicÄraṃ vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamaṃ
jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena
abhisanneti parisanneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

SeyyathÄpi Ävuso dakkho nahÄpako vÄ nahÄpakantevÄsÄ« vÄ kaṃsathÄle
nahÄnÄ«yavuṇṇÄni ÄkiritvÄ udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sanneyya3
sÄyaṃ nahÄnÄ«yapiṇá¸i snehÄnugatÄ snehaparetÄ santarabÄhirÄ phuá¹­Ä snehena
na ca paggharaṇi -

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu imameva kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena
abhisanneti parisenneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ
sampasÄdanaṃ cetaso ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ
dutiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ samÄdhijena
pÄ«tisukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

SeyyathÄpi Ävuso udakarabhado ubbhidodako, tassa nevassa puratthimÄya
disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na dakkhiṇÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na
pacchimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na uttarÄya disÄya udakassa
Äyamukhaṃ, devo ca na kÄlena kÄlaṃ sammÄ dhÄraṃ anupaveccheyya, atha kho
tamhÄ ca udakarahadÄ sÄ«tÄ vÄridhÄrÄ ubbhijjitvÄ tameva udakarahadaṃ
sÄ«tena vÄrinÄ abhisandeyya parisandeyya paripÅ«reyya paripphareyya, nÄssa
kiñci sabbÄvato udakarahadassa vÄrinÄ sÄ«tena apphuá¹­aṃ assa -

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu imameva kÄyaṃ samÄdhijena pÄ«tisukhena
abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca viharati sato
sampajÄno sukhañca kÄyena paá¹­isaṃvedeti. Yantaṃ ariyÄ Äcikkhanti:
upekkhako satimÄ sukhavihÄrÄ«ti tatiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati.

 

So imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti,
parippharati nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ
hoti.

 

SeyyathÄpi Ävuso uppaliniyaṃ vÄ paduminiyaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kiniyaṃ vÄ
appekaccÄni uppalÄni vÄ padumÄni vÄ puṇá¸arÄ«kÄni vÄ udake jÄtÄni udake
saṃvaddhÄni udakÄnuggatÄni antonimuggaposÄ«ni tÄni yÄva caggÄ yÄva ca
mÅ«lÄ sÄ«tena vÄrinÄ abhisannÄni parisannÄni paripÅ«rÄni, paripphuá¹­Äni
nÄssÄ kiñci sabbÄvataṃ uppalÄnaṃ vÄ padumÄnaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kÄnaṃ vÄ sÄ«tena
vÄrinÄ apphuá¹­aṃ assa.

 

Evameva kho Ävuso bhikkhu imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisandeti
parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti.

 

Puna ca paraṃ Ävuso bhikkhu sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca pahÄnÄ
pubbeva somanassadomanassÄnaṃ atthaá¹…gamÄ adukkhamasukhaṃ
upekkhÄsatipÄrisuddhiṃ catutthaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. Idampi’ssa
hoti cittasampadÄya. Ayaṃ kho sÄ kassapa cittasampadÄ.

 

31. So evaṃ samÄhite citte - pe -

 

[BJT Page 380] [\x 380/]

 

32. [PTS Page 174] [\q 174/] imÄya ca
kassapa sÄ«lasampadÄya imÄya ca cittasampadÄya imÄya ca paññÄsampadÄya
aÃ±Ã±Ä sÄ«lasampadÄ cittasampadÄ paññÄsampadÄ uttarÄ«tarÄ vÄ paṇītatarÄ vÄ
natthi.

 

33. Santi kassapa eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä sÄ«lavÄdÄ. Te anekapariyÄyena
sÄ«lassa vaṇṇaṃ bhÄsanti. YÄvatÄ kassapa ariyaṃ paramaṃ sÄ«laṃ, nÄhaṃ
tattha attano samasamaṃ samanupassÄmi. Kuto bhiyyo? Atha kho ahameva
tattha bhiyyo yadidaṃ adhisīlaṃ.

 

34. Santi kassapa eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä tapojigucchÄvÄdÄ. Te
anekapariyÄyena tapojigucchÄya vaṇṇaṃ bhÄsanti. YÄvatÄ kassapa ariyÄ
paramÄ tapojigucchÄ, nÄhaṃ tattha attano samasamaṃ samanupassÄmi. Kuto
bhiyyo? Atha kho ahameva tattha bhiyyo yadidaṃ adhijegucchaṃ.

 

35. Santi kassapa eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä paññÄvÄdÄ. Te anekapariyÄyena
paññÄya vaṇaṇaṃ bhÄsanti. YÄvatÄ kassapa ariyÄ paramÄ paññÄ, nÄhaṃ
tattha attano samasamaṃ samanupassÄmi. Kuto bhiyyo? Atha kho ahameva
tattha bhiyyo yadidaṃ adhipaññÄ.

 

36. Santi kassapa eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä vimuttivÄdÄ. Te anekapariyÄyena
vimuttiyÄ vaṇaṇaṃ bhÄsanti. YÄvatÄ kassapa ariyÄ paramÄ vimutti, nÄhaṃ
tattha attano samasamaṃ samanupassÄmi. Kuto bhiyyo? Atha kho ahameva
tattha bhiyyo yadidaṃ adhimutti.

 

[BJT Page 382] [\x 382/]

 

37. [PTS Page 175] [\q 175/] á¹­hÄnaṃ kho
panetaṃ kassapa vijjati yaṃ aññatitthiyÄ paribbÄjakÄ evaṃ vadeyyuṃ:
“sÄ«hanÄdaṃ kho samaṇo gotamo nadati. Tañca kho suññÄgÄre nadati no
parisÄsÅ«”ti. Te ‘mÄ hevanti’ssu vacanÄ«yÄ. “SÄ«hanÄdañca samaṇo gotamo
nadati, parisÄsu ca nadatÄ«’ti. Evamassu kassapa vacanÄ«yÄ.

 

38. ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ aññatitthiyÄ paribbÄjakÄ evaṃ
vadeyyuṃ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo gotamo nadati, parisÄsu ca nadati. No ca
kho visÄrado nadatÄ«”ti. Te ‘mÄ hevanti’ssu vacanÄ«yÄ. “SÄ«hanÄdañca samaṇo
gotamo nadati, parisÄsu ca nadati, visÄrado ca nadatÄ«”ti. Evamassu
kassapa vacanÄ«yÄ.

 

39. ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ aññatitthiyÄ paribbÄjakÄ evaṃ
vadeyyuṃ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo gotamo nadati, parisÄsu ca nadati,
visÄrado ca nadati, no ca kho naṃ pañhaṃ pucchantÄ«”ti. Te ‘mÄ
hevanti’ssu vacanÄ«yÄ “sÄ«hanÄdaṃ ca samaṇo gotamo nadati. ParisÄsu ca
nadati, visÄrado ca nadati, pañhañca naṃ pucchantÄ«”ti. Evamassu kassapa
vacanÄ«yÄ.

 

40. ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ aññatitthiyÄ paribbÄjakÄ evaṃ
vadeyyuṃ: “sÄ«hanÄdaṃ ca samaṇo gotamo nadati, parisÄsu ca nadati,
visÄrado ca nadati, pañhaṃ ca naṃ pucchanti, no ca kho nesaṃ pañhaṃ
puá¹­á¹­ho byÄkarotÄ«”ti. Te ‘mÄ hevanti’ssu vacanÄ«yÄ. “SÄ«hanÄdañca samaṇo
gotamo nadati, parisÄsu ca nadati, visÄrado ca nadati, pañhaṃ ca naṃ
pucchanti. Pañhañca nesaṃ puá¹­á¹­ho byÄkarotÄ«”ti. Evamassu kassapa
vacanÄ«yÄ.

 

41. ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ aññatitthiyÄ paribbÄjakÄ evaṃ
vadeyyuṃ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo gotamo nadati, parisÄsu ca nadati.
VisÄrado ca nadati, pañhaṃ ca naṃ pucchanti, no ca kho pañhañca nesaṃ
puá¹­á¹­ho byÄkaroti, no ca kho pañhassa veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdhetÄ«”ti.
Te ‘mÄ hevanti’ssu vacanÄ«yÄ “sÄ«hanÄdaṃ ca samaṇo gotamo nadati, parisÄsu
ca nadati, visÄrado ca nadati, pañhaṃ ca naṃ pucchanti, no ca kho nesaṃ
pañhassa ca veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdhetÄ«”ti evamassu kassapa vacanÄ«yÄ.

 

42. ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ aññatitthiyÄ paribbÄjakÄ evaṃ
vadeyyuṃ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo gotamo nadati. ParisÄsu ca nadati,
visÄrado ca nadati, pañhassa ca veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti, no ca kho
sotabbaṃ maññantÄ«”ti. Te ‘mÄ hevanti’ssu vacanÄ«yÄ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo
gotamo nadati, parisÄsu ca nadati, visÄrado ca nadati, pañhassa ca
veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti. Sotabbañcassa maññantÄ«”ti. Evamassu
kassapa vacanÄ«yÄ.

 

[BJT Page 384] [\x 384/]

 

43. ṬhÄnaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ aññatitthiyÄ paribbÄjakÄ evaṃ
vadeyyuṃ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo gotamo nadati. ParisÄsu ca nadati,
visÄrado ca nadati, pañhassa ca veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti, no ca kho
sotabbaṃ maññantÄ«”ti. Te ‘mÄ hevanti’ssu vacanÄ«yÄ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo
gotamo nadati, parisÄsu ca nadati, visÄrado ca nadati, pañhassa ca
veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti. Sotabbañcassa maññanti. No ca kho sutvÄ
cassa pasÄ«danatÄ«”ti. Te ‘mÄ hevanti’ssu vacanÄ«yÄ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo
gotamo nadati, parisÄsu ca nadati, visÄrado ca nadati, pañhassa ca
veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti. Sotabbañcassa maññanti. SutvÄ cassa
pasÄ«dantÄ«”ti. Evamassu kassapa vacanÄ«yÄ.

 

44. ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ aññatitthiyÄ paribbÄjakÄ evaṃ
vadeyyuṃ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo gotamo nadati. ParisÄsu ca nadati,
visÄrado ca nadati, pañhassa ca veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti, no ca kho
sotabbaṃ maññantÄ«”ti. Te ‘mÄ hevanti’ssu vacanÄ«yÄ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo
gotamo nadati, parisÄsu ca nadati, visÄrado ca nadati, pañhassa ca
veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti. SutvÄ cassa pasÄ«danti, no ca kho pasannÄ
pasannÄkÄraṃ karontÄ«”ti. Te mÄ’ hevanti’ssu vacanÄ«yÄ. “SÄ«hanÄdañca
samaṇo gotamo nadati. ParisÄsu ca nadati, visÄrado ca nadati, pañhassa
ca veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti, no ca kho sotabbaṃ maññantÄ«”ti. Te ‘mÄ
hevanti’ssu vacanÄ«yÄ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo gotamo nadati, parisÄsu ca
nadati, visÄrado ca nadati, pañhassa ca veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti.
SutvÄ cassa pasÄ«dati, pasannÄ ca pasannÄkÄraṃ karontÄ«”ti evamassu
kassapa vacanÄ«yÄ.

 

45. ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ aññatitthiyÄ paribbÄjakÄ evaṃ
vadeyyuṃ: “sÄ«hanÄdaṃ ca samaṇo gotamo nadati. ParisÄsu ca nadati,
visÄrado ca nadati, pañhassa ca veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti, no ca kho
sotabbaṃ maññantÄ«”ti. Te ‘mÄ hevanti’ssu vacanÄ«yÄ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo
gotamo nadati, parisÄsu ca nadati, visÄrado ca nadati, pañhassa ca
veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti. PasannÄ ca pasannÄkÄraṃ karoti. No ca kho
tathattÄya paá¹­ipajjantÄ«”ti. Te ‘mÄ hevanti”ssu vacanÄ«yÄ “sÄ«hanÄdaṃ ca
samaṇo gotamo nadati. ParisÄsu ca nadati, visÄrado ca nadati, pañhassa
ca veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti, no ca kho sotabbaṃ maññantÄ«”ti. Te ‘mÄ
hevanti’ssu vacanÄ«yÄ: “sÄ«hanÄdañca samaṇo gotamo nadati, parisÄsu ca
nadati, visÄrado ca nadati, pañhassa ca veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti.
PasannÄ ca pasannÄkÄraṃ karonti. TathattÄya ca paá¹­ipajjantÄ«”ti evamassu
kassapa vacanÄ«yÄ.

 

46. ṬhÄnaṃ kho panetaṃ kassapa vijjati yaṃ aññatitthiyÄ paribbÄjakÄ evaṃ
vadeyyuṃ: “sÄ«hanÄdaṃ ca samaṇo gotamo nadati. ParisÄsu ca nadati,
visÄrado ca nadati, pañhassa ca veyyÄkaraṇena cittaṃ ÄrÄdheti, sotabbaṃ
ca maññanti, tathattÄya ca paá¹­ipajjanti, no ca kho paá¹­ipannÄ
ÄrÄdhentÄ«”ti. Te ‘mÄ hevanti’ssu vacanÄ«yÄ. “SÄ«hanÄdañca samaṇo gotamo
nadati. ParisÄsu ca nadati, visÄrado ca nadati, pañhañca taṃ pucchanti,
pañhañca nesaṃ puá¹­á¹­ho byÄkaroti, pañhassa ca veyyÄkaraṇena cittaṃ
ÄrÄdheti, sotabbañcassa maññanti, sutvÄ cassa pasÄ«danti, pasannÄ ca
pasannÄkÄraṃ karonti, tathattÄya ca paá¹­ipajjanti paá¹­ipannÄ ca
ÄrÄdhentÄ«”ti. Evamassu kassapa vacanÄ«yÄ.

 

47. EkamidÄhaṃ kassapa samayaṃ rÄjagahe viharÄmi gijjhakūṭe pabbate. Tatra maṃ aññataro tapabrahmacÄrÄ« [PTS Page 176]
[\q 176/] nigrodho nÄma adhijegucche pañhaṃ pucchi. TassÄhaṃ
adhijegucche pañhaṃ puá¹­á¹­ho byÄkÄsiṃ. ByÄkato ca pana me attamano ahosi.
Paraṃ viya mattÄyÄti.

 

[BJT Page 386] [\x 386/]

 

48. “Ko hi bhante bhagavato dhammaṃ sutvÄ na attamano assa paraṃ viya
mattÄya? Bhante bhagavato dhammaṃ sutvÄ attamano paraṃ viya mattÄya,
abhikkantaṃ bhante, abhikkantaṃ bhante. SeyyathÄpi bhante nikkujjitaṃ vÄ
ukkujjeyya, paá¹­icchannaṃ vÄ vivareyya, mūḷhassa vÄ maggaṃ Äcikkheyya,
andhakÄre vÄ telapajjotaṃ dhÄreyya cakkhumanto rÅ«pÄni dakkhintÄ«ti,
evameva bhagavatÄ anekapariyÄyena dhammo pakÄsito. EsÄhaṃ bhante
bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchÄmi dhammañca bhikkhusaá¹…ghañca. LabheyyÄhaṃ
bhante bhagavato santike pabbajjaṃ, labheyyaṃ upasampadanti”.

 

49. “Yo kho kassapa aññatitthiyapubbo imasmiṃ dhammavinaye Äkaá¹…khati
pabbajjaṃ, Äkaá¹…khati upasampadaṃ, so cattÄro mÄse parivasati. Catunnaṃ
mÄsÄnaṃ accayena ÄraddhacittÄ bhikkhÅ« taṃ pabbÄjenti, upasampÄdenti
bhikkhubhÄvÄya. Api ca mettha puggalavemattatÄ viditÄ”ti.

 

50. “Sace bhante aññatitthiyapubbÄ imasmiṃ dhammavinaye Äkaá¹…khantÄ
pabbajjaṃ Äkaá¹…khantÄ upasampadaṃ cattÄro mÄse parivasanti, catunnaṃ
mÄsÄnaṃ accayena ÄraddhacittÄ bhikkhÅ« taṃ pabbÄjenti, upasampÄdenti
bhikkhubhÄvÄya. Ahaṃ cattÄri vassÄni parivasissÄmi. Catunnaṃ vassÄnaṃ
accayena ÄraddhacittÄ bhikkhÅ« maṃ pabbÄjentu, upasampÄdentu
bhikkhubhÄvÄyÄ’ti.

 

51. Alattha kho acelo kassapo bhagavato santike pabbajjaṃ [PTS Page 177]
[\q 177/] alatthupasampadaṃ. AcirÅ«pasampanno kho panÄyasmÄ kassapo
eko vÅ«pakaá¹­á¹­ho appamatto ÄtÄpÄ« pahitatto viharanto, na cirasseva
yassatthÄya kulaputtÄ sammadeva agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajanti,
tadanuttaraṃ brahmacariyapariyosÄnaṃ diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ upasampajja vihÄsi. “KhÄ«á¹‡Ä jÄti. Vusitaṃ brahmacariyaṃ.
Kataṃ karaṇīyaṃ. NÄparaṃ itthattÄyÄ”ti abbhaññÄsi.

 

Aññataro ca kho panÄyasmÄ kassapo arahataṃ ahosÄ«ti.

 

SÄ«hanÄdasuttaṃ niá¹­á¹­hitaṃ aá¹­á¹­hamaṃ.

 

[BJT Page 388] [\x 388/]

 

9. [PTS Page 178] [\q 178/] poá¹­á¹­hapÄdasuttaṃ

 

1. Evaṃ me sutaṃ: ekaṃ samayaṃ bhagavÄ sÄvatthiyaṃ viharati jetavane
anÄthapiṇá¸ikassa ÄrÄme. Tena kho pana samayena poá¹­á¹­hapÄdo paribbÄjako
samayappavÄdake tindukÄcÄ«re ekasÄlake mallikÄya ÄrÄme paá¹­ivasati
mahatiyÄ paribbÄjakaparisÄya saddhiṃ tiṃsamattehi paribbÄjakasatehi.

 

2. Atha kho bhagavÄ pubbanhasamayaṃ nivÄsetvÄ pattacÄ«varamÄdÄya
sÄvatthiṃ piṇá¸Äya pÄvisi. Atha kho bhagavato etadahosi: atippago kho
tÄva sÄvatthiyaṃ piṇá¸Äya carituṃ, yannÅ«nÄhaṃ yena samayappavÄdako
tindukÄcÄ«ro ekasÄlako mallikÄya ÄrÄmo, yena poá¹­á¹­hapÄdo paribbÄjako,
tenupasaá¹…kameyyanti. Atha kho bhagavÄ yena samayappavÄdako tindukÄcÄ«ro
ekasÄlako mallikÄya ÄrÄmo tenupasaá¹…kami.

 

3. Tena kho pana samayena poá¹­á¹­hapÄdo paribbÄjako mahatiyÄ
paribbÄjakaparisÄya saddhiṃ nisinno hoti unnÄdiniyÄ uccÄsaddamahÄsaddÄya
anekavihitaṃ tiracchÄnakathaṃ kathentiyÄ - seyyathÄ«daṃ: rÄjakathaṃ
corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ yuddhakathaṃ
annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ gandhakathaṃ mÄlÄkathaṃ
ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ [PTS Page 179]
[\q 179/] janapadakathaṃ itthikathaṃ purisakathaṃ sūrakathaṃ
visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ pubbapetakathaṃ nÄnattakathaṃ
lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ itibhavÄbhavakathaṃ, iti vÄ’ti.

 

4. AddasÄ kho poá¹­á¹­hapÄdo paribbÄjako bhagavantaṃ dÅ«rato’va Ägacchantaṃ.
DisvÄna sakaṃ parisaṃ saṇṭhapesi:1 “appasaddÄ bhonto hontu. MÄ bhonto
saddamakattha. Ayaṃ samaṇo gotamo Ägacchati. AppasaddakÄmo kho so
panÄyasmÄ, appasaddassa vaṇṇavÄdÄ«. AppevanÄma appasaddaṃ parisaṃ viditvÄ
upasaá¹…kamitabbaṃ maññeyyÄ”ti. Evaṃ vutte te paribbÄjakÄ tuṇhÄ« ahesuṃ.
Atha kho bhagavÄ yena poá¹­á¹­hapÄdo paribbÄjako tenupasaá¹…kami. Atha kho
poá¹­á¹­hapÄdo paribbÄjako bhagavantaṃ etadavoca: etu kho bhante bhagavÄ.
SvÄgataṃ2 bhante bhagavato. Cirassaṃ kho bhante bhagavÄ imaṃ
pariyÄyamakÄsi yadidaṃ idhÄgamanÄya. NisÄ«datu bhante bhagavÄ. IdamÄsanaṃ
paññattanti. NisÄ«di bhagavÄ paññatte Äsane. Poá¹­á¹­hapÄdo’pi kho
paribbÄjako aññataraṃ nÄ«caṃ Äsanaṃ gahetvÄ ekamantaṃ nisÄ«di. Ekamantaṃ
nisinnaṃ kho poá¹­á¹­hapÄdaṃ paribbÄjakaṃ bhagavÄ etadavoca: “kÄya nu’ttha
poá¹­á¹­hapÄda etarahi kathÄya sannisinnÄ? KÄ ca pana vo antarÄ kathÄ
vippakatÄ?”Ti.

 

1. SaṇṭhÄpesi, [PTS.]
2. SÄgataṃ, [PTS.]

 

[BJT Page 390] [\x 390/]

 

5. Evaṃ vutte poá¹­á¹­hapÄdo paribbÄjako bhagavantaṃ etadavoca: tiá¹­á¹­hatesÄ
bhante kathÄ, yÄya maṃ etarahi kathÄya sannisinnÄ. NesÄ bhante kathÄ
bhagavato dullabhÄ bhavissati pacchÄpi savaṇÄya. PurimÄni bhante
divasÄni purimatarÄni nÄnÄtitthiyÄnaṃ samaṇabrahmaṇÄnaṃ kutÅ«halasÄlÄya
sannisinnÄnaṃ sannipatitÄnaṃ abhisaññÄnirodhe [PTS Page 180] [\q 180/] kathÄ udapÄdi “kathaṃ nu kho bho abhisaññÄnirodho hotÄ«?”Ti.

 

(1) Tatrekacce evamÄhaṃsu: “ahetu appaccayÄ purisassa saññÄ
uppajjanti’pi nirujjhanti’pi. Yasmiṃ samaye uppajjanti, saññi tasmiṃ
samaye hoti. Yasmiṃ samaye nirujjhanti, asaññi tasmiṃ samaye hotÄ«”ti
ittheke abhisaññÄnirodhaṃ paññÄpenti.

 

(2) Tamañño evamÄha: “na kho pana me’taṃ bho evaṃ bhavissati. SaÃ±Ã±Ä hi
bho purisassa attÄ. SÄ ca kho upeti’pi apeti’pi. Yasmiṃ samaye upeti,
saññī tasmiṃ samaye hoti. Yasmiṃ samaye apeti, asaññī tasmiṃ samaye
hotÄ«”ti ittheke abhisaññÄnirodhaṃ paññÄpenti.

 

(3) Tamañño evamÄha: “na kho pana me’taṃ bho evaṃ bhavissati. Santi hi
bho samaṇabrÄhmaá¹‡Ä mahiddhikÄ mahÄnubhÄvÄ. Te imassa purisassa saññaṃ
upakaá¸á¸hanti’pi apakaá¸á¸hanti’pi. Yasmiṃ samaye upakaá¸á¸hanti, saññī
tasmiṃ samaye hoti. Yasmiṃ samaye apakaá¸á¸hanti. Asaññi tasmiṃ samaye
hotÄ«”ti ittheke abhisaññÄnirodhaṃ paññÄpenti.

 

(4) Tamañño evamÄha: “na kho pana me’taṃ bho evaṃ bhavissati. Santi hi
bho devatÄ3 mahiddhikÄ mahÄnubhÄvÄ. TÄ imassa purisassa saññaṃ
upakaá¸á¸hanti’pi apakaá¸á¸hanti’pi. Yasmiṃ samaye upakaá¸á¸hanti, saññiṃ
tasmiṃ samaye hoti. Yasmiṃ samaye apakaá¸á¸hanti, asaññi tasmiṃ samaye
hotÄ«”ti ittheke abhisaññÄnirodhaṃ paññÄpenti.

 

6. Tassa mayhaṃ bhante bhagavantaṃ yeva Ärabbha sati udapÄdi: ‘aho nÅ«na
bhagavÄ, aho nÅ«na sugato, yo imesaṃ dhammÄnaṃ sukusalo’ti. BhagavÄ
kusalo bhagavÄ pakataññū abhisaññÄnirodhassa. Kathaṃ nu kho bhante
abhisaññÄnirodho hotÄ«?”Ti.

 

1. PaññÄpenti, [PTS.]
2. Na kho nÄmetaṃ, [PTS.]
3. DevÄ, syÄma.
4. Te, syÄma.

 

[BJT Page 392] [\x 392/]

 

7. Tatra poá¹­á¹­hapÄda ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä evamÄhaṃsu: ahetÅ« appaccayÄ
purisassa saÃ±Ã±Ä uppajjanti’pi nirujhantipÄ«’ti. Ä€dito’va tesaṃ
aparaddhaṃ. Taṃ kissa hetu? SahetÅ« hi poá¹­á¹­hapÄda sappaccayÄ purisassa [PTS Page 181] [\q 181/] saÃ±Ã±Ä uppajjanti’pi nirujjhanti’pi. SikkhÄ ekÄ saÃ±Ã±Ä uppajjanti, sikkhÄ ekÄ saÃ±Ã±Ä nirujjhanti”.

 

“KÄ ca sikkhÄ”ti bhagavÄ avoca:

 

Idha poá¹­á¹­hapÄda tathÄgato loke uppajjati arahaṃ sammÄsambuddho
vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ
devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ
sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ
pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ
brahmacariyaṃ pakÄseti.

 

8.(29) Taṃ dhammaṃ suṇÄti gahapati vÄ gahapatiputto vÄ aññatarasmiṃ vÄ
kule paccÄjÄto. So taṃ dhammaṃ sutvÄ tathÄgate saddhaṃ paá¹­ilabhati. So
tena saddhÄpaá¹­ilÄbhena samannÄgato iti paá¹­isaṃcikkhati: ’sambÄdho
gharÄvaso rajÄpatho1. AbbhokÄso pabbajjÄ. Nayidaṃ sukaraṃ agÄraṃ
ajjhÄvasatÄ ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṃkhalikhitaṃ
brahmacariyaṃ carituṃ. YannÅ«nÄhaṃ kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni
acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajeyya’nti.

 

1. Rajopatho, katthaci.

 

9. So aparena samayena appaṃ vÄ bhogakkhandhaṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
bhogakkhandhaṃ pahÄya appaṃ vÄ Ã±Ätiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
ñÄtiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajati. So evaṃ pabbajito samÄno
pÄtimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ÄcÄragocarasampanno aṇumattesu vajjesu
bhayadassÄvÄ«. SamÄdÄya sikkhati sikkhÄpadesu kÄyakammavacÄ«kammena
samannÄgato kusalena. ParisuddhÄjÄ«vo sÄ«lasampanno indriyesu guttadvÄro
bhojane mattaññū satisampajaññesu samannÄgato santuá¹­á¹­ho.

 

10.(29) Kathañca poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu sÄ«lasampanno hoti? Idha poá¹­á¹­hapÄda
bhikkhu pÄṇÄtipÄtaṃ pahÄya pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­ivirato hoti nihitadaṇá¸o
nihitasattho lajjÄ« dayÄpanno. SabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ« viharati.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. RajÄpatho,syÄma.
[BJT Page 394] [\x 394/]
AdinnÄdÄnaṃ pahÄya adinnÄdÄnÄ paá¹­ivirato hoti dinnÄdÄyÄ« dinnapÄá¹­ikaá¹…khÄ«.
Athenena sucibhÅ«tena attanÄ viharati. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Abrahmacariyaṃ pahÄya brahmacÄrÄ« hoti ÄrÄcÄrÄ«1 virato methunÄ gÄmadhammÄ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

MusÄvÄdaṃ pahÄya musÄvÄdÄ paá¹­ivirato hoti saccavÄdÄ« saccasandho theto2
paccayiko avisaṃvÄdako lokassa. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pisuṇaṃ vÄcaṃ3 pahÄya pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. Ito sutvÄ na
amutra akkhÄtÄ imesaṃ bhedÄya. Amutra vÄ sutvÄ na imesaṃ akkhÄtÄ amÅ«saṃ
bhedÄya. Iti bhinnÄnaṃ vÄ sandhÄtÄ, sahitÄnaṃ vÄ anuppadÄtÄ4
samaggÄrÄmo5 samaggarato samagganandiṃ samaggakaraṇiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pharusaṃ vÄcaṃ6 pahÄya pharusÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. YÄ sÄ vÄcÄ neḷÄ
kaṇṇasukhÄ pemanÄ«yÄ7 hadayaá¹…gamÄ porÄ« bahujanakantÄ bahujanamanÄpÄ,
tathÄrÅ«paṃ8 vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

SamphappalÄpaṃ pahÄya samphappalÄpÄ paá¹­ivirato hoti kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ«
atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ«. NidhÄnavatiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti kÄlena
sÄpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasañhitaṃ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. AnÄcÄri, machasaṃ.
2. Ṭheto, syÄ.
3. PisuṇÄvÄcaṃ, [PTS.]
4. AnuppÄdÄtÄ, [PTS.]
5. SamaggarÄmo, machasaṃ.
6. PharusÄvÄcaṃ, [PTS.] Sitira
7. PemaniyÄ, machasaṃ. 8. EvarÅ«piṃ. [PTS.] Sitira.
11.(30) BÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ1 paá¹­ivirato hoti. Ekabhattiko2 hoti
rattÅ«parato3 paá¹­ivirato4 vikÄlabhojanÄ. NaccagÄ«tavÄditavisÅ«kadassanÄ5
paá¹­ivirato hoti. MÄlÄgandhavilepanadhÄraṇamaṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄ
paá¹­ivirato hoti. UccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti.
JÄtarÅ«parajatapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. Ä€makadhaññapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ä€makamaṃsapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
ItthikumÄrikapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. DÄsidÄsapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ajeḷakapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
Kukkuá¹­asÅ«karapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. HatthigavassavaḷavÄ7
paá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Khettavatthupaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
DÅ«teyyapaheṇa8 gamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. KayavikkayÄ paá¹­ivirato
hoti. TulÄkūṭakaṃsakūṭamÄnakūṭÄ9 paá¹­ivirato hoti.
Ukkoá¹­anavañcananikatisÄci10 yogÄ paá¹­ivirato hoti.
ChedanavadhabandhanaviparÄmosaÄlopasahasÄkÄrÄ11 paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Cullasīlaṃ12 niṭṭhitaṃ

 

11.(31) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhaṃ13 anuyuttÄ viharanti,
seyyathīdaṃ: mūlabījaṃ khandhabījaṃ phalubījaṃ14 aggabījaṃ
bijabÄ«jameva15 pañcamaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ16
bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ17 paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

11.(32) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ sannidhikÄraparibhogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: annasannidhiṃ pÄnasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yÄnasannidhiṃ
sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ Ämisasannidhiṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
sannidhikÄraparibhogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
2. Ekaṃ bhattiko, machasaṃ.
3. Rattuparato, machasaṃ.
4. Virato, the. Se.
5. Visūkaṃ, machasaṃ.
6. PariggahaṇÄ, (sabbattha)
7. Gavassaṃ, se. Vaḷavaṃ, machasaṃ.
8. Pahiṇa, sÄ«mu. Machasa. SyÄ.
9. Kūṭaṃ, machasaṃ.
10. SÄvi, machasaṃ.
11. Sahasaṃ, machasaṃ.
12. Cūḷa sīlaṃ, machasaṃ.
13. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
14. Phalaṃ, se. Phaluṃ, si. The.
15. Bija bījaṃ eva. The.
16. Iti evarupÄ, kesuci.
17. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.

 

12.(33) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ visÅ«kadassanaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
naccaṃ gÄ«taṃ vÄditaṃ pekkhaṃ akkhÄtaṃ pÄṇissaraṃ vetÄlaṃ kumbhathÅ«naṃ
sobhanakaṃ1 caṇá¸Älaṃ vaṃsaṃ dhopanakaṃ2 hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ
mahisayuddhaṃ3 usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇá¸ayuddhaṃ4 kukkuá¹­ayuddhaṃ
vaá¹­á¹­akayuddhaṃ daṇá¸ayuddhaṃ muá¹­á¹­hiyuddhaṃ5 nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ
balaggaṃ senÄbyÅ«haṃ aṇīkadassanaṃ6. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ visÅ«kadassanÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

13.(34) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹­á¹­hapadaṃ dasapadaṃ ÄkÄsaṃ parihÄrapathaṃ santikaṃ
khalikaṃ ghaá¹­ikaṃ salÄkahatthaṃ akkhaṃ paá¹…gacÄ«raṃ vaá¹…kakaṃ mokkhacikaṃ
ciá¹…gulakaṃ pattÄḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ
yathÄvajjaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

14.(35) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ uccÄsayanamahÄsayanaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: Äsandiṃ pallaá¹…kaṃ gonakaṃ cittakaṃ paá¹­ikaṃ paá¹­alikaṃ
tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭhissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ
hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ
kÄdalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakÅ«padhÄnaṃ.
Iti vÄ iti evarÅ«pÄ uccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

1. Sobhanagarakaṃ, katthaci. Sobhanakarakaṃ, [PTS.] Sobhanagharakaṃ, machasaṃ.
2. Dhovanaṃ, katthaci. Dhopanaṃ, sitira.
3. Mahiṃsaṃ, machasaṃ.
4. Meṇá¸akaṃ, machasaṃ.
5. Sīhala potthakesu na dissati.
6. Anīka - kesuci.

 

15.(36) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: ucchÄdanaṃ parimaddanaṃ nahÄpanaṃ sambÄhanaṃ ÄdÄsaṃ añjanaṃ
mÄlÄvilepanaṃ mukhacuṇṇakaṃ1 mukhalepanaṃ2 hatthabandhaṃ sikhÄbandhaṃ
daṇá¸akaṃ nÄḷikaṃ khaggaṃ chattaṃ citrÅ«pÄhanaṃ uṇhÄ«saṃ maṇiṃ vÄlavÄ«janiṃ
odÄtÄni vatthÄni dÄ«ghadasÄni. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

16.(37) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ tiracchÄnakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
rÄjakathaṃ corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ
yuddhakathaṃ annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mÄlÄkathaṃ
gandhakathaṃ ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ
janapadakathaṃ itthikathaṃ purisakathaṃ (kumÄrakathaṃ kumÄrikathaṃ)3
sÅ«rakathaṃ visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ pubbapetakathaṃ
nÄnattakathaṃ lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ itibhavÄbhavakathaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

[BJT Page 396] [\x 396/]
17.(38) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄ viggÄhikakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
“na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄsi. Ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄmi.
Kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnissasi? MicchÄpaá¹­ipanno tvamasi.
Ahamasmi sammÄpaá¹­ipanno. Sahitaṃ me, asahitaṃ te. Pure vacanÄ«yaṃ pacchÄ
avaca. PacchÄ vacanÄ«yaṃ pure avaca. Ä€ciṇṇaṃ4 te viparÄvattaṃ. Ä€ropito te
vÄdo. NiggahÄ«to tvamasi. Cara vÄdappamokkhÄya. Nibbeá¹­hehi vÄ sace
pahosÄ«”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄya viggÄhikakathÄya paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

18.(39) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogamanuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ rÄjamahÄmattÄnaṃ khattiyÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ
gahapatikÄnaṃ kumÄrÄnaṃ “idha gaccha. AmutrÄgaccha. Idaṃ hara. Amutra
idaṃ ÄharÄ”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Mukhacuṇṇaṃ, machasaṃ.
2. MukhÄlepanaṃ, sÄ«mu.
3. Marammapotthakesuyeva dissate
4. Aviciṇṇaṃ, kesuci.

 

19.(40) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te kuhakÄ ca honti lapakÄ ca nemittikÄ ca nippesikÄ ca lÄbhena
ca lÄbhaṃ nijigiṃsitÄro. Iti vÄ itievarÅ«pÄ kuhanalapanÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

 

20.(41) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ1 kappenti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹…gaṃ nimittaṃ uppÄtaṃ2 supiṇaṃ3 lakkhaṇaṃ mÅ«sikacchinnaṃ
aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ taṇá¸ulahomaṃ sappihomaṃ telahomaṃ
mukhahomaṃ lohitahomaṃ aá¹…gavijjÄ vatthuvijjÄ khattavijjÄ4 sivavijjÄ
bhÅ«tavijjÄ bhurivijjÄ ahivijjÄ visavijjÄ vicchikavijjÄ mÅ«sikavijjÄ
sakuṇavijjÄ vÄyasavijjÄ pakkajjhÄnaṃ5 saraparittÄnaṃ migacakkaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

21.(42) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti,
seyyathÄ«daṃ: maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇá¸alakkhaṇaṃ6 asilakkhaṇaṃ
usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ Ävudhalakkhaṇaṃ7 itthilakkhaṇaṃ
purisalakkhaṇaṃ kumÄralakkhaṇaṃ kumÄrilakkhaṇaṃ dÄsalakkhaṇaṃ
dÄsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahisalakkhaṇaṃ8
usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ9 ajalakkhaṇaṃ meṇá¸alakkhaṇaṃ10
kukkuá¹­alakkhaṇaṃ vaá¹­á¹­akalakkhaṇaṃ godhÄlakkhaṇaṃ kaṇṇikÄlakkhaṇaṃ
kacchapalakkhaṇaṃ migalakkhaṇaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya
micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

22.(43) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ niyyÄnaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyÄnaṃ bhavissati,
abbhantarÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ
bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ
apayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarÄnaṃ
raññaṃ parÄjayo bhavissati. Iti imassa jayo bhavissati. Imassa parÄjayo
bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Jīvitaṃ, machasaṃ.
2. UppÄdaṃ, sÄ«mu.
3. Supinaṃ, machasaṃ. Supiṇakaṃ, si.
4. Khettaṃ, kesuci.
5. Pakkha, kesuci.
6. Daṇá¸alakkhaṇaṃ satthalakkhaṇaṃ, machasaṃ.
7. Āyudha, kesuci.
8. Mahiṃsa, machasaṃ.
9. Goṇa, machasaṃ.
10. Meṇá¸aka, kesuci.

 

23.(44) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: candaggÄho bhavissati. SuriyaggÄho bhavissati.
NakkhattagÄho bhavissati. CandimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati.
CandimasuriyÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. NakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. NakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. UkkÄpÄto bhavissati.
DÄ«sÄá¸Äho bhavissati. BhÅ«micÄlo bhavissati. Devadundubhi bhavissati.
CandimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ1 saṃkilesaṃ vodÄnaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄko candaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄko suriyaggÄho
bhavissati. EvaṃvipÄko nakkhattaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ
candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ candimasuriyÄnaṃ
uppathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati.
EvaṃvipÄko ukkÄpÄto bhavissati. EvaṃvipÄko disÄá¸Äho bhavissati.
EvaṃvipÄko bhÅ«micÄlo bhavissati. EvaṃvipÄko devadundÅ«bhi bhavissati.
EvaṃvipÄko candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saá¹…kilesaṃ
vodÄnaṃ bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

24.(45) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: subbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Dubbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Subhikkhaṃ
bhavissati. Dubbhikkhaṃ bhavissati. Khemaṃ bhavissati. Bhayaṃ
bhavissati. Rogo bhavissati. Ä€rogyaṃ bhavissati. MuddÄ gaṇanÄ saṃkhÄnaṃ
kÄveyyaṃ lokÄyataṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 398] [\x 398/]
25.(46) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: ÄvÄhanaṃ vivÄhanaṃ saṃvadanaṃ vivadanaṃ saṃkiraṇaṃ
vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ
jivhÄnitthambhanaṃ2 hanusaṃhananaṃ hatthÄbhijappanaṃ hanujappanaṃ
kaṇṇajappanaṃ ÄdÄsapañhaṃ kumÄripañhaṃ devapañhaṃ Ädiccupaá¹­á¹­hÄnaṃ
mahatupaá¹­á¹­hÄnaṃ abbhujjalanaṃ sirivhÄyanaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Oggamanaṃ, kesuci.
2. JivhÄnitthaddhanaṃ. Bahusu.

 

26.(47) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
Seyyathīdaṃ: santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhurikammaṃ
vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikiraṇaṃ Äcamanaṃ
nahÄpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhavirecanaṃ adhovirecanaṃ
sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ
sÄlÄkiyaṃ sallakattiyaṃ dÄrakatikicchÄ mÅ«labhesajjÄnaṃ anuppadÄnaṃ
osadhÄ«naṃ paá¹­imokkho. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

27.(48) Sa kho1 so poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci bhayaṃ
samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. SeyyathÄpi poá¹­á¹­hapÄda khattiyo
muddhÄvasitto2 nihatapaccÄmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati yadidaṃ
paccatthikato, evameva kho poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na
kutoci bhayaṃ samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. So iminÄ ariyena
sÄ«lakkhandhena samannÄgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ
kho poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu sÄ«lasampanno hoti.

 

28.(49) Kathañca poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti? Idha
poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu cakkhunÄ rÅ«paṃ disvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti
nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati cakkhundriyaṃ. Cakkhundriye [PTS Page 182]
[\q 182/] saṃvaraṃ Äpajjati. Sotena saddaṃ sutvÄ na nimittaggÄhÄ«
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ sotindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati sotindriyaṃ. Sotindriye saṃvaraṃ
Äpajjati. GhÄṇena gandhaṃ ghÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti
nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ ghÄṇindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ
abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati ghÄṇindriyaṃ. GhÄṇindriye saṃvaraṃ Äpajjati.
JivhÄya rasaṃ sÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ jivhindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati jivhindriyaṃ. Jivhindriye saṃvaraṃ Äpajjati. KÄyena phoá¹­á¹­habbaṃ
phusitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ
kÄyindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ
dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati kÄyindriyaṃ.
KÄyindriye saṃvaraṃ Äpajjati. ManasÄ dhammaṃ viññÄya na nimittaggÄhÄ«
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati manindriyaṃ. Manindriye saṃvaraṃ
Äpajjati. So iminÄ ariyena indriyasaṃvarena samannÄgato ajjhattaṃ
abyÄsekasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ kho poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu indriyesu
guttadvÄro hoti.

 

1. Atha kho, kesuci.
2. MuddhÄbhisinto, kesuci.
3. AnvÄsaveyyuṃ, anvÄssaveyyu, kesuci.

 

29(50) Kathañca poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti?
Idha poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu abhikkante paá¹­ikkante sampajÄnakÄrÄ« hoti.
Ä€lokite vilokite sampajÄnakÄrÄ« hoti. Samiñjite1 pasÄrite sampajÄnakÄrÄ«
hoti. Saá¹…ghÄá¹­ipattacÄ«varadhÄraṇe sampajÄnakÄrÄ« hoti. Asite pÄ«te khÄyite
sÄyite sampajÄnakÄrÄ« hoti. UccÄrapassÄvakamme sampajÄnakÄrÄ« hoti. Gate
á¹­hite nisinne sutte jÄgarite bhÄsite tuṇhÄ«bhÄve sampajÄnakÄrÄ« hoti. Evaṃ
kho poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti.

 

30.(51) Kathañca poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti? Idha poá¹­á¹­hapÄda
bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena kucchiparihÄriyena2
piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. SeyyathÄpi
poá¹­á¹­hapÄda pakkhi sakuṇo yena yeneva á¸eti sapattabhÄro’va á¸eti, evameva
kho poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena
kucchiparihÄriyena piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva
pakkamati. Evaṃ kho poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti.

 

31.(52) So iminÄ ca ariyena sÄ«lakkhandhena3 samannÄgato iminÄ ca ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato iminÄ ca ariyena satisampajaññena
samannÄgato imÄya ca ariyÄya santuá¹­á¹­hiyÄ samannÄgato vivittaṃ senÄsanaṃ
bhajati araññaṃ rukkhamÅ«laṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susÄnaṃ
vanapatthaṃ abbhokÄsaṃ palÄlapuñjaṃ. So pacchÄbhattaṃ
piṇá¸apÄtapaá¹­ikkanto nisÄ«dati pallaá¹…kaṃ ÄbhujitvÄ ujuṃ kÄyaṃ paṇidhÄya
parimukhaṃ satiṃ upaá¹­á¹­hapetvÄ.

 

[BJT Page 400] [\x 400/]
32.(53) So abhijjhaṃ loke pahÄya vigatÄbhijjhena cetasÄ viharati.
AbhijjhÄya cittaṃ parisodheti. ByÄpÄdapadosaṃ pahÄya abyÄpannacitto
viharati sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ«. ByÄpÄdapadosÄ cittaṃ parisodheti.
ThÄ«namiddhaṃ pahÄya vigatathÄ«namiddho viharati Älokasaññī sato
sampajÄno. ThÄ«namiddhÄ cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahÄya
anuddhato viharati ajjhattaṃ vÅ«pasantacitto. UddhaccakukkuccÄ cittaṃ
parisodheti. Vicikicchaṃ pahÄya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathÄ«
kusalesu dhammesu. VicikicchÄya cittaṃ parisodheti.

 

1. Sammiñjite, kesuci.
2. ParibhÄrikena, sÄ«mu.
3. IminÄ sÄ«lakkhandhena, sabbattha.

 

32.(54) SeyyathÄpi poá¹­á¹­hapÄda puriso iṇaṃ ÄdÄya kammante payojeyya,
tassa te kammantÄ samijjheyyuṃ, so yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca
byantÄ«kareyya, siyÄ cassa uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄya, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ÄdÄya kammante payojesiṃ. Tassa me te
kammantÄ samijjhiṃsu. So’haṃ yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca byantÄ«
akÄsiṃ. Atthi ca me uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄyÄ”ti. So tatonidÄnaṃ
labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

32.(55) SeyyathÄpi joá¹­á¹­hapÄda puriso ÄbÄdhiko assa dukkhito bÄḷhagilÄno,
bhattaṃ cassa nacchÄdeyya, na cassa kÄye balamattÄ, so aparena samayena
tamhÄ ÄbÄdhÄ mucceyya, bhattañcassa chÄdeyya, siyÄ cassa kÄye
balamattÄ, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe ÄbÄdhiko ahosiṃ dukkhito
bÄḷhagilÄno. Bhattaṃ ca me nacchÄdesi. Nacassa me Äsi kÄye balamattÄ.
So’mhi etarahi tamhÄ ÄbÄdhÄ mutto bhattañca me chÄdeti. Atthi ca me kÄye
balamattÄ”ti. So tato nidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya
somanassaṃ -

 

32.(56) SeyyathÄpi poá¹­á¹­hapÄda puriso bandhanÄgÄre baddho assa, so
aparena samayena tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mucceyya sotthinÄ abbayena1, na
cassa kiñci bhogÄnaṃ vayo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe bandhanÄgÄre
baddho ahosiṃ. So’mhi etarahi tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mutto sotthinÄ
abbayena. Natthi ca me kiñci bhogÄnaṃ vayo”ti. So tatonidÄnaṃ labhetha
pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

32.(57) SeyyathÄpi poá¹­á¹­hapÄda puriso dÄso assa anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na
yenakÄmaá¹…gamo, so aparena samayena tamhÄ dÄsabyÄ mucceyya attÄdhÄ«no
aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe dÄso
ahosiṃ anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na yenakÄmaá¹…gamo, so’mhi etarahi tamhÄ
dÄsabyÄ mutto attÄdhÄ«no aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo”ti. So
tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

1. Avyayena, [PTS.]

 

32.(59) SeyyathÄpi poá¹­á¹­hapÄda puriso sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ
paṭipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaṭibhayaṃ. So aparena samayena taṃ
kantÄraṃ nitthareyya, sotthinÄ gÄmantaṃ anupÄpuṇeyya khemaṃ
appaá¹­ibhayaṃ, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo
kantÄraddhÄnamaggaṃ paá¹­ipajjiṃ dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So’mhi etarahi
taṃ kantÄraṃ tiṇṇo sotthinÄ gÄmantaṃ anuppatto khemaṃ appaá¹­ibhaya”nti.
So tato nidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ -

 

32.(60) Evameva kho poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu yathÄ iṇaṃ yathÄ rogaṃ yathÄ
bandhanÄgÄraṃ yathÄ dÄsabyaṃ yathÄ kantÄraddhÄnamaggaṃ evaṃ ime pañca
nÄ«varaṇe appahīṇe attani samanupassati. SeyyathÄpi poá¹­á¹­hapÄda Änaṇyaṃ
yathÄ Ärogyaṃ yathÄ bandhanÄ mokkhaṃ yathÄ bhujissaṃ yathÄ
khemantabhÅ«miṃ evameva kho poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu ime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe
attani samanupassati.

 

33.(61) Tassime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani samanupassato pÄmojjaṃ
jÄyati. Pamuditassa pÄ«ti jÄyati. PÄ«timanassa kÄyo passambhati.
PassaddhakÄyo sukhaṃ vedeti. Sukhino cittaṃ samÄdhiyati.
So vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicÄraṃ
vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamaṃ jhÄnaṃ3 upasampajja viharati. Tassa yÄ
purimÄ kÄmasaÃ±Ã±Ä sÄ nirujjhati. VivekajapÄ«tisukhasukhumasaccasaññÄ
tasmiṃ samaye hoti. Vivekajapītisukhasukhumasaccasaññī yeva tasmiṃ
samaye hoti. Evampi sikkhÄ ekÄ saÃ±Ã±Ä uppajjati. 4 SikkhÄ ekÄ saññÄ
nirujjhati. 5 ‘Ayaṃ sikkhÄ’ti bhagavÄ avoca.

 

1. PÄmujjaṃ, [PTS.]
2. Paá¹­isaṃvedeti, syÄ.
3. Paá¹­hamajjhÄnaṃ, kesuci.
4. Uppajjanti, [PTS.]
5. Nirujhanti, [PTS.]

 

[BJT Page 402] [\x 402/]

 

“Puna ca paraṃ poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ
sampasÄdanaṃ cetaso ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ
dutiyaṃ jhÄnaṃ1 upasampajja viharati. Tassa yÄ purimÄ
vivekajapÄ«tisukhasukhumasaccasaññÄ2 sÄ nirujjhati.
SamÄdhipÄ«tisukhasukhumasaccasaÃ±Ã±Ä tasmiṃ samaye [PTS Page 183]
[\q 183/] hoti. SamÄdhijapÄ«tisukhasukhumasaccasaññī yeva tasmiṃ
samaye hoti. Evampi sikkhÄ ekÄ saÃ±Ã±Ä uppajjati. SikkhÄ ekÄ saññÄ
nirujhati. Ayampi sikkhÄ”ti bhagavÄ avoca.

 

“Puna ca paraṃ poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca viharati
sato ca sampajÄno. Sukhañca kÄyena paá¹­isaṃvedeti. Yantaṃ ariyÄ
Äcikkhanti ‘upekkhako satimÄ sukhavihÄrÄ«’ti tatiyaṃjhÄnaṃ3 upasampajja
viharati. Tassa yÄ purimÄ samÄdhijapÄ«tisukhasukhumasaccasaÃ±Ã±Ä sÄ
nirujjhati. UpekkhÄsukhasukhumasaccasaÃ±Ã±Ä tasmiṃ samaye hoti.
UpekkhÄsukhasukhumasaccasaññī yeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhÄ ekÄ
saÃ±Ã±Ä uppajjati. SikkhÄ ekÄ saÃ±Ã±Ä nirujjhati. Ayampi sikkhÄ”ti bhagavÄ
avoca.

 

“Puna ca paraṃ poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca
pahÄnÄ, pubbeva somanassadomanassÄnaṃ atthagamÄ4 adukkhamasukhaṃ
upekkhÄsatipÄrisuddhiṃ catutthaṃ jhÄnaṃ5 upasampajja viharati. Tassa yÄ
purimÄ upekkhÄsukhasukhumasaccasaÃ±Ã±Ä sÄ nirujjhati.
AdukkhamasukhasukhumasaccasaÃ±Ã±Ä tasmiṃ samaye hoti.
Adukkhamasukhasukhumasaññī yeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhÄ ekÄ
saÃ±Ã±Ä uppajjati. SikkhÄ ekÄ saÃ±Ã±Ä nirujjhati. Ayampi sikkhÄ”ti bhagavÄ
avoca.

 

“Puna ca paraṃ poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu sabbaso rÅ«pasaññÄnaṃ samatikkamÄ
paá¹­ighasaññÄnaṃ atthagamÄ nÄnattasaññÄnaṃ amanasikÄrÄ ‘ananto ÄkÄso’ti
ÄkÄsÄnañcÄyatanaṃ upasampajja viharati. Tassa yÄ purimÄ rÅ«pasaÃ±Ã±Ä sÄ
nirujhati. Ä€kÄsÄnañcÄyatanasukhumasaccasaÃ±Ã±Ä tasmiṃ samaye hoti.
Ä€kÄsÄnañcÄyatanasukhumasaccasaññiyeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhÄ
ekÄ saÃ±Ã±Ä uppajjati. SikkhÄ ekÄ saÃ±Ã±Ä nirujjhati. Ayampi sikkhÄ”ti
bhagavÄ avoca.

 

1. DutiyajjhÄnaṃ, [PTS.]
2. Vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ sukhumasaññÄ, [PTS.]
3. TatiyajjhÄnaṃ, kesuci potthakesu.
4. Atthaá¹…gamÄ kesuci.
5. CatutthajjhÄnaṃ, kesuci.

 

[BJT Page 404] [\x 404/]

 

“Puna ca paraṃ poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu sabbaso ÄkÄsÄnañcÄyatanaṃ [PTS Page 184]
[\q 184/] samatikkamma, ‘anantaṃ viññÄṇa’nti viññÄṇañcÄyatanaṃ
upasampajja viharati. Tassa yÄ purimÄ ÄkÄsÄnañcÄyatanasukhumasaccasaññÄ
sÄ nirujjhati. ViññÄṇañcÄyatanasukhumasaccasaÃ±Ã±Ä tasmiṃ samaye hoti.
ViññÄṇañcÄyatanasukhumasaccasaññī yeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhÄ
ekÄ saÃ±Ã±Ä uppajjati. 1 SikkhÄ ekÄ saÃ±Ã±Ä nirujjhati. Ayampi sikkhÄ”ti
bhagavÄ avoca.

 

“Puna ca paraṃ poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu sabbaso viññÄṇañcÄyatanaṃ samatikkamma
‘natthi kiñcÄ«’ti ÄkiñcaññÄyatanaṃ upasampajja viharati. Tassa yÄ purimÄ
viññÄṇañcÄyatanasukhumasaccasaÃ±Ã±Ä sÄ nirujjhati.
Ä€kiñcaññÄyatanasukhumasaccasaÃ±Ã±Ä tasmiṃ samaye hoti.
Ä€kiñcaññÄyatanasukhumasaccasaññiyeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhÄ
ekÄ saÃ±Ã±Ä uppajjati. SikkhÄ ekÄ saÃ±Ã±Ä nirujjhati. Ayampi sikkhÄ”ti
bhagavÄ avoca.

 

“Yato kho poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu idha sakasaññī hoti, so tato amutra tato
amutra anupubbena saññaggaṃ phusati. Tassa saññagge ṭhitassa evaṃ hoti:
‘cetayamÄnassa me pÄpiyo2 acetayamÄnassa me seyyo. Ahañceva kho pana
ceteyyaṃ abhisaá¹…khareyyaṃ, imÄ ca me saÃ±Ã±Ä nirujjheyyuṃ, aÃ±Ã±Ä ca oḷÄrikÄ
saÃ±Ã±Ä uppajjeyyuṃ. YannÅ«nÄhaṃ ‘na ceva3 ceteyyaṃ na
cÄbhisaá¹…khareyya’nti. So na ceva ceteti na cÄbhisaá¹…kharoti. Tassa
acetayato anabhisaá¹…kharoto tÄ ceva saÃ±Ã±Ä nirujjhanti, aÃ±Ã±Ä ca oḷÄrikÄ
saÃ±Ã±Ä na uppajjanti. So nirodhaṃ phusati. Evaṃ kho poá¹­á¹­hapÄda
anupubbÄbhisaññÄnirodhasampajÄnasamÄpatti hoti. Taṃ kimmaññasi
poá¹­á¹­hapÄda? Api nu4 te ito pubbe evarÅ«pÄ
anupubbÄbhisaññÄnirodhasampajÄnasamÄpatti sutapubbÄ?”Ti.

 

1. Upapajjati kesuci.
2. PÄpiyyo, kesucipi potthakesu.
3. Na ca, syÄ.
4. Nu kho, syÄ.

 

[BJT Page 406] [\x 406/]

 

“No hetambhante. Evaṃ kho ahaṃ bhante bhagavato bhÄsitaṃ ÄjÄnÄmi1: yato
kho poá¹­á¹­hapÄda bhikkhu idha sakasaññī hoti. So tato amutra tato amutra
anupubbena saññaggaṃ phusati. Tassa saññagge ṭhitassa evaṃ hoti: [PTS Page 185
[\q 185/] ‘@]catayamÄnassa me pÄpiyo, acetayamÄnassa me seyyo.
Ahañceva kho pana ceteyyaṃ abhisaá¹…khareyyaṃ. ImÄ ca me saññÄ
nirujjheyyuṃ, aÃ±Ã±Ä ca oḷÄrikÄ saÃ±Ã±Ä uppajjeyyuṃ. YannÅ«nÄhaṃ na ceva
ceteyyaṃ na ca abhisaá¹…khareyya’nti. So na ceva ceteti. Na ca
abhisaá¹…kharoti. Tassa acetayato anabhisaá¹…kharoto2 tÄ ceva saññÄ
nirujjhanti. AÃ±Ã±Ä ca oḷÄrikÄ saÃ±Ã±Ä na uppajjanti. So nirodhaṃ phusati.
Evaṃ kho poá¹­á¹­hapÄda anupubbÄbhisaññÄnirodhasampajÄnasamÄpatti hotÄ«”ti.

 

“Evaṃ kho poá¹­á¹­hapÄdÄ”ti.

 

“Ekaññeva3 nu kho bhante bhagavÄ saññaggaṃ paññapeti udÄhu puthÅ«’pi saññagge paññapetÄ«?”Ti.

 

“Ekampi kho ahaṃ poá¹­á¹­hapÄda4 saññaggaṃ paññapemi. PuthÅ«’pi saññagge paññapemÄ«”ti.

 

“YathÄkathaṃ pana bhante bhagavÄ ekampi saññaggaṃ paññapeti? PuthÅ«pi saññagge paññapetÄ«?”Ti.

 

“YathÄ yathÄ kho poá¹­á¹­hapÄda nirodhaṃ phusati, tathÄ tathÄ’haṃ5 saññaggaṃ
paññapemi. Evaṃ kho ahaṃ poá¹­á¹­hapÄda ekampi saññaggaṃ paññapemi,
puthÅ«’pi saññagge paññapemÄ«”ti.

 

“SaÃ±Ã±Ä nu kho bhante paá¹­hamaṃ uppajjati, pacchÄ Ã±Äṇaṃ. ? UdÄhu ñÄṇaṃ
paá¹­hamaṃ uppajjati, pacchÄ saññÄ. ? UdÄhu saÃ±Ã±Ä ca ñÄṇañca apubbaṃ
acarimaṃ uppajjantÄ«?”Ti.

 

1. BhagavatÄ dhammaṃ desitaṃ anujÄnÄmÄ«ti, syÄ.
2. NÄbhisaá¹…kharoto, machasaṃ.
3. Ekaṃ yeva (kesuci potthakesu)
4. Poá¹­á¹­hapÄda ahaṃ, syÄ
5. TathÄ ahaṃ, syÄ.

 

[BJT Page 408] [\x 408/]

 

“SaÃ±Ã±Ä kho poá¹­á¹­hapÄda paá¹­hamaṃ uppajjati pacchÄ Ã±Äṇaṃ. SaññuppÄdÄ ca
pana ñÄṇuppÄdo hoti. So evaṃ pajÄnÄti: idappaccayÄ kira me ñÄṇaṃ
udapÄdÄ«ti. IminÄ1 kho etaṃ poá¹­á¹­hapÄda pariyÄyena veditabbaṃ, yathÄ saññÄ
paá¹­hamaṃ uppajjati pacchÄ Ã±Äṇaṃ, saññuppÄdo ca pana ñÄṇuppÄdo hotÄ«”ti.

 

“SaÃ±Ã±Ä nu kho bhante purisassa attÄ? UdÄhu aÃ±Ã±Ä saññÄ, añño attÄ?”Ti.
Kiṃ pana2 tvaṃ poá¹­á¹­hapÄda attÄnaṃ paccesÄ«?”Ti.

 

[PTS Page 186] [\q 186/] “oḷÄrikaṃ kho ahaṃ bhante attÄnaṃ paccemi rÅ«piṃ cÄtummahÄbhÅ«tikaṃ3 kabalÄ«kÄrÄhÄrabhakkhanti”4.

 

OḷÄriko ca hi te poá¹­á¹­hapÄda attÄ abhavissa rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko3
kabalÄ«kÄrÄhÄrabhakkho, 4 evaṃ santaṃ kho te poá¹­á¹­hapÄda aññĒ va5 saññÄ
bhavissati, 6 añño attÄ7. TadaminÄpetaṃ8 poá¹­á¹­hapÄda pariyÄyena
veditabbaṃ, yathÄ aññĒva saÃ±Ã±Ä bhavissati, añño attÄ.

 

Tiá¹­á¹­hatevasÄyaṃ9 poá¹­á¹­hapÄda oḷÄriko attÄ rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko
kabalÄ«kÄrÄhÄrabhakkho. Atha imassa purisassa aññĒva saÃ±Ã±Ä uppajjanti10
aññĒva saÃ±Ã±Ä nirujjhanti11. IminÄ 12 kho etaṃ poá¹­á¹­hapÄda pariyÄyena
veditabbaṃ, yathÄ aññĒva saÃ±Ã±Ä bhavissati, añño attÄ”ti.

 

“Manomayaṃ kho ahaṃ bhante attÄnaṃ paccemi sabbaá¹…ga paccaá¹…giṃ13 ahÄ«nindriyanti”.

 

“Manomayo ca te poá¹­á¹­hapÄda attÄ abhavissa sabbaá¹…gapaccaá¹…gÄ« ahÄ«nindriyo,
evaṃ santampi kho te poá¹­á¹­hapÄda aññĒva saÃ±Ã±Ä bhavissati, añño attÄ.
TadaminÄpetaṃ poá¹­á¹­hapÄda pariyÄyena veditabbaṃ, yathÄ aññĒva saññÄ
bhavissati, añño attĔ.

 

“Tiá¹­á¹­hatevÄyaṃ poá¹­á¹­hapÄda manomayo attÄ sabbaá¹…gapaccaá¹…gÄ« ahÄ«nindriyo.
Atha imassa purisassa aññĒva saÃ±Ã±Ä uppajjanti, aññĒva saññÄ
nirujjhanti. IminÄpi kho etaṃ poá¹­á¹­hapÄda pariyÄyena veditabbaṃ, yathÄ
aññĒva saÃ±Ã±Ä bhavissati, añño attÄ ‘ti”.

 

1. IminÄ ca kho etaṃ, machasaṃ. IminÄpetaṃ, [PTS.]
2. Kiṃ, sīmu.
3. CÄtumahÄbhÅ«tikaṃ, machasaṃ.
4. KabalÄ«kÄrÄhÄraṃ, syÄ.
5. Ca, syÄ.
6. Abhavissa, sīmu.
7. AttÄti, sÄ«mu.
8. TadaminÄ, [PTS.]
9. Tiṭṭhate ca, ayaṃ.
10. Uppajjati, syÄ.
11. Nirujjhati, syÄ.
12. IminÄpi kho, [PTS.]
13. Paccaá¹…ga, syÄ.

 

[BJT Page 410] [\x 410/]

 

[PTS Page 187] [\q 187/] “arÅ«piṃ kho ahaṃ bhante attÄnaṃ paccemi saññÄmayanti”

 

“ArÅ«pÄ« ca te poá¹­á¹­hapÄda attÄ abhavissa saññÄmayo, evaṃ santampi kho te
poá¹­á¹­hapÄda aññĒva saÃ±Ã±Ä bhavissati. Añño attÄ. TadaminÄpetaṃ poá¹­á¹­hapÄda
pariyÄyena veditabbaṃ yathÄ aññĒva saÃ±Ã±Ä bhavissati, añño attÄ.
Tiá¹­á¹­hatevÄyaṃ poá¹­á¹­hapÄda arÅ«pÄ« attÄ saññÄmayo. Atha imassa purisassa
aññĒva saÃ±Ã±Ä uppajjanti, aññĒva saÃ±Ã±Ä nirujjhanti. IminÄpi kho etaṃ
poá¹­á¹­hapÄda pariyÄyena veditabbaṃ yathÄ aññĒva saÃ±Ã±Ä bhavissati, añño
attÄ’ti”.

 

“SakkÄ panetaṃ bhante mayÄ Ã±Ätuṃ saÃ±Ã±Ä purisassa attÄ’ti vÄ, aÃ±Ã±Ä saññÄ, añño1 attÄ’ti?”.

 

“DujjÄnaṃ kho etaṃ poá¹­á¹­hapÄda tayÄ aññadiá¹­á¹­hikena aññakhantikena
aññarucikena aññatrayogena3 aññatrÄcariyakena4 saÃ±Ã±Ä purisassa attÄ’ti
vÄ, aÃ±Ã±Ä saññÄ, añño attÄ’ti vÄ”ti.

 

“Sace taṃ bhante mayÄ dujjÄnaṃ aññadiá¹­á¹­hikena aññakhantikena
aññarucikena aññatrÄcariyakena ’saÃ±Ã±Ä purisassa attÄ’ti vÄ, ‘aÃ±Ã±Ä saññÄ,
añño attÄ’ti vÄ. ‘Kiṃ pana bhante sassato loko idameva saccaṃ
moghamaññanti?”.

 

“AbyÄkataṃ5 kho etaṃ poá¹­á¹­hapÄda mayÄ: sassato loko idameva saccaṃ moghamaññanti”.

 

“Kiṃ pana bhante asassato loko idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Etampi kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ abyÄkataṃ ‘asassato loko idameva saccaṃ moghamaññanti”.

 

“Kiṃ pana bhante antavÄ loko. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Etampi kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ abyÄkataṃ ‘antavÄ loko idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Kiṃ pana bhante anantavÄ loko. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

[PTS Page 188] [\q 188/] “etampi kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ abyÄkataṃ ‘anantavÄ loko idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

1. AÃ±Ã±Ä ca, syÄ
2. Añño ca, syÄ.
3. Aññattha Äyogena, syÄ.
4. AññatthÄvariyakena, syÄ.
5. AvyÄkataṃ, sabbattha.

 

[BJT Page 412] [\x 412/]

 

“Kiṃ pana bhante taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«raṃ. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Etampi kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ abyÄkataṃ ‘taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«raṃ idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Kiṃ pana bhante anantavÄ aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«raṃ. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Etampi kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ abyÄkataṃ ‘aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«raṃ. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Kiṃ pana bhante tathÄgato parammaraṇÄ. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Etampi kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ abyÄkataṃ ‘hoti tathÄgato parammaraṇÄ. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Kiṃ pana bhante na hoti tathÄgato parammaraṇÄ. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Etampi kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ abyÄkataṃ ‘na hoti tathÄgato parammaraá¹‡Ä idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Kiṃ pana bhante hoti ca na hoti ca tathÄgato parammaraṇÄ. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Etampi kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ abyÄkataṃ ‘hoti ca na hoti ca tathÄgato parammaraṇÄ. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Kiṃ pana bhante neva hoti na na hoti tathÄgato parammaraṇÄ. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

“Etampi kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ abyÄkataṃ ‘neva hoti na na hoti tathÄgato parammaraṇÄ. Idameva saccaṃ moghamaññanti?”.

 

[BJT Page 414] [\x 414/]

 

KasmÄ panetaṃ bhante bhagavatÄ abyÄkatanti?

 

Na hetaṃ poá¹­á¹­hapÄda atthasaṃhitaṃ na dhammasaṃhitaṃ [PTS Page 189]
[\q 189/] nÄdibrahmacariyakaṃ na nibbidÄya na virÄgÄya na
nirodhÄya na upasamÄya na abhiññÄya na sambodhÄya na nibbÄnÄya
saṃvattati. TasmÄ taṃ mayÄ abyÄkatanti.

 

“Idaṃ dukkhanti’ kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ byÄkataṃ. ‘Ayaṃ dukkhasamudayo’ti
kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ byÄkataṃ. ‘Ayaṃ dukkhanirodho’ti kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ
byÄkataṃ. ‘Ayaṃ dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ
byÄkatanti”.

 

“KasmÄ panetaṃ bhante bhagavatÄ byÄkatanti?”.

 

“Etaṃ hi kho poá¹­á¹­hapÄda atthasaṃhitaṃ etaṃ dhammasaṃhitaṃ etaṃ
Ädibrahmacariyakaṃ. Etaṃ nibbidÄya virÄgÄya nirodhÄya upasamÄya
abhiññÄya sambodhÄya nibbÄnÄya saṃvattati. TasmÄ etaṃ mayÄ byÄkatanti”.

 

“Evametaṃ bhagavÄ, evametaṃ sugata, yassadÄni bhante bhagavÄ kÄlaṃ maññatÄ«”ti.

 

Atha kho bhagavÄ uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ pakkÄmi.

 

Atha kho te paribbÄjakÄ acirapakkantassa bhagavato poá¹­á¹­hapÄdaṃ
paribbÄjakaṃ samantato vÄcÄsattitodakena1 sañjambhariṃ2 akaṃsu: “evameva
panÄyaṃ bhavaṃ poá¹­á¹­hapÄdo yaññadeva samaṇo gotamo bhÄsati taṃ tadevassa
abbhanumodati. ‘Evametaṃ bhagavÄ, evametaṃ sugatÄ’ti. Na kho pana mayaṃ
kiñci samaṇassa gotamassa ekaṃsikaṃ dhammaṃ desitaṃ ÄjÄnÄma: sassato
loko’ti vÄ asassato loko’ti vÄ, antavÄ loko’ti vÄ, anantavÄ loko’ti vÄ,
taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti vÄ, aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti vÄ, hoti
tathÄgato parammaraṇĒti vÄ, na hoti tathÄgato parammaraṇĒti [PTS Page 190] [\q 190/] vÄ, hoti ca na ca hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ, neva hoti na na hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ”ti.

 

1. VÄcÄsattitodakehi. (Katthaci) vÄcÄya santitodagena, sÄ«mu.
2. Sasañjabbhariṃ. Machasaṃ.

 

[BJT Page 416] [\x 416/]

 

Evaṃ vutte poá¹­á¹­hapÄdo paribbÄjako te paribbÄjake etadavoca: “ahampi kho
bho na kiñci samaṇassa gotamassa ekaṃsikaṃ dhammaṃ desitaṃ ÄjÄnÄma:
’sassato loko’ti vÄ ‘asassato loko’ti vÄ, antavÄ loko’ti vÄ, anantavÄ
loko’ti vÄ, taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti vÄ, aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti vÄ,
hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ, na hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ,
hoti ca na ca hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ, neva hoti na na hoti
tathÄgato parammaraṇĒti vÄ”ti. Api ca samaṇo gotamo bhÅ«taṃ tacchaṃ
tathÄ paá¹­ipadaṃ paññÄpeti1 dhammaá¹­á¹­hitaṃ2 dhammaniyÄmakaṃ3. BhÅ«taṃ kho
pana tacchaṃ tathaṃ paá¹­ipadaṃ paññÄpentassa dhammaá¹­á¹­hitaṃ
dhammaniyÄmakaṃ. Kathaṃ hi nÄma mÄdiso viññu samaṇassa gotamassa
subhÄsitaṃ subhÄsitato nÄbbhanumodeyyÄ’?Ti.

 

Atha kho dvÄ«hatÄ«hassa accayena citto ca hatthisÄriputto poá¹­á¹­hapÄdo ca
paribbÄjako yena bhagavÄ tenupasaá¹…kamiṃsu. Upasaá¹…kamitvÄ citto
hatthisÄriputto bhagavantaṃ abhivÄdetvÄ ekamantaṃ nisÄ«di. Poá¹­á¹­hapÄdo
pana paribbÄjako bhagavatÄ saddhiṃ sammodi. SammodanÄ«yaṃ kathaṃ
sÄrÄṇīyaṃ4 vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«di. Ekamantaṃ nisinno kho
poá¹­á¹­hapÄdo paribbÄjako bhagavantaṃ etadavoca: tadÄ maṃ bhante te
paribbÄjakÄ acirapakkantassa bhagavato samantato vÄcÄsattitodakena
sañjambhariṃ akaṃsu: evameva panÄyaṃ bhavaṃ poá¹­á¹­hapÄdo yaññadeva samaṇo
gotamo bhÄsati, taṃ tadevassa abbhanumodati ‘evametaṃ bhagavÄ, evametaṃ
sugatĒti. Na kho pana mayaṃ kiñci samaṇassa gotamassa ekaṃsikaṃ dhammaṃ
desitaṃ ÄjÄnÄma: sassato loko’ti vÄ asassato loko’ti vÄ, antavÄ loko’ti
vÄ, anantavÄ loko’ti vÄ, taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti vÄ, aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ
sarÄ«ranti vÄ, hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ, na hoti tathÄgato
parammaraṇĒti vÄ, hoti ca na ca hoti [PTS Page 191]
[\q 191/] tathÄgato parammaraṇĒti vÄ, neva hoti na na hoti
tathÄgato parammaraṇĒti vÄ ti. Evaṃ vutto’haṃ bhante te paribbÄjake
etadavocaṃ: “ahampi kho bho na kiñci samaṇassa gotamassa ekaṃsikaṃ
dhammaṃ desitaṃ ÄjÄnÄma: sassato loko’ti vÄ asassato loko’ti vÄ, antavÄ
loko’ti vÄ, anantavÄ loko’ti vÄ, taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti vÄ, aññaṃ jÄ«vaṃ
aññaṃ sarÄ«ranti vÄ, hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ, na hoti tathÄgato
parammaraṇĒti vÄ, hoti ca na ca hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ, neva
hoti na na hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ. Api ca samaṇo gotamo
bhÅ«taṃ tacchaṃ tathaṃ paá¹­ipadaṃ paññÄpeti1 dhammaá¹­á¹­hitaṃ5
dhammaniyÄmakaṃ6 bhÅ«taṃ kho pana tacchaṃ tathaṃ paá¹­ipadaṃ paññapentassa
dhammaá¹­á¹­hitaṃ5 dhammaniyÄmakaṃ6. Kathaṃ hi nÄma mÄdiso viññu samaṇassa
gotamassa subhÄsitaṃ subhÄsitato nÄbbhanumodeyyÄ’ti.

 

1. Paññapeti, kesuci.
2. Dhammaṭṭhitataṃ, sīmu.
3. DhammaniyÄmataṃ, sÄ«mu.
4. SÄraṇīyaṃ, machasaṃ. SaṃrañjanÄ«yÄṃ (mahÄyÄna pothi)
5. Dhammaṭṭhitaṃ, [PTS.] Dhammaṭṭhitataṃ, sīmu.
6. DhammaniyÄmataṃ, sÄ«mu. DhammaniyÄmakaṃ [PTS.] (TaduppÄdakaṃ, á¹­Ä«kÄ. )

 

[BJT Page 418] [\x 418/]

 

Sabbeva kho ete poá¹­á¹­hapÄda paribbÄjakÄ andhÄ acakkhukÄ. Tvaṃ yeva nesaṃ
eko cakkhumÄ. EkaṃsikÄ’pi hi kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ dhammÄ desitÄ paññattÄ.
AnekaṃsikÄ’pi hi kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ dhammÄ desitÄ paññattÄ.

 

Katame ca te poá¹­á¹­hapÄda mayÄ anekaṃsikÄ dhammÄ desitÄ paññattÄ? ‘Sassato
loko’ti vÄ kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ anekaṃsiko dhammo desito paññatto.
‘Asassato loko’ti vÄ kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ anekaṃsiko dhammo desito
paññatto. ‘AntavÄ loko’ti vÄ kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ anekaṃsiko dhammo
desito paññatto. ‘AnantavÄ loko’ti vÄ kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ anekaṃsiko
dhammo desito paññatto. ‘Taṃ jÄ«vaṃ taṃ sarÄ«ranti’ vÄ kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ
anekaṃsiko dhammo desito paññatto. ‘Aññaṃ jÄ«vaṃ aññaṃ sarÄ«ranti’ vÄ kho
poá¹­á¹­hapÄda mayÄ anekaṃsiko dhammo desito paññatto. ‘Hoti tathÄgato
parammaraṇĒti vÄ kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ anekaṃsiko dhammo desito paññatto.
‘Na hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ anekaṃsiko
dhammo desito paññatto. ‘Hoti ca na ca hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ
kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ anekaṃsiko dhammo desito paññatto. ‘Neva hoti na na
hoti tathÄgato parammaraṇĒti vÄ kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ anekaṃsiko dhammo
desito paññatto.

 

KasmÄ ca te poá¹­á¹­hapÄda mayÄ anekaṃsikÄ dhammÄ desitÄ paññattÄ? Na hete
poá¹­á¹­hapÄda atthasaṃhitÄ na dhammasaṃhitÄ na ÄdibrahmacariyakÄ na
nibbidÄya na virÄgÄya na nirodhÄya na upasamÄya na abhiññÄya na
sambodhÄya na nibbÄnÄya saṃvattanti. TasmÄ te mayÄ anekaṃsikÄ dhammÄ
desitÄ paññattÄ.

 

Katame ca te poá¹­á¹­hapÄda mayÄ ekaṃsikÄ dhammÄ desitÄ paññattÄ? ‘Idaṃ dukkha’nti kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ [PTS Page 192]
[\q 192/] ekaṃsiko dhammo desito paññatto. ‘Ayaṃ dukkhasamudayo’ti
kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ ekaṃsiko dhammo desito paññatto. ‘Ayaṃ
dukkhanirodho’ti kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ ekaṃsiko dhammo desito paññatto.
‘Ayaṃ dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti kho poá¹­á¹­hapÄda mayÄ ekaṃsiko dhammo
desito paññatto.

 

KasmÄ ca te poá¹­á¹­hapÄda mayÄ ekaṃsikÄ dhammÄ desitÄ paññattÄ? Ete
poá¹­á¹­hapÄda atthasaṃhitÄ, ete dhammasaṃhitÄ, ete ÄdibrahmacariyakÄ, ete
nibbidÄya virÄgÄya nirodhÄya upasamÄya abhiññÄya sambodhÄya nibbÄnÄya
saṃvattanti. TasmÄ te mayÄ ekaṃsikÄ dhammÄ desitÄ paññattÄ.

 

[BJT Page 420] [\x 420/]

 

Santi kho poá¹­á¹­hapÄda eke samaṇabrÄhmaá¹‡Ä evaṃvÄdino evaṃdiá¹­á¹­hino:
‘ekantasukhÄ« attÄ hoti. Arogo parammaraṇĒti. TyÄhaṃ upasaá¹…kamitvÄ evaṃ
vadÄmi: ’saccaṃ kira tumhe Äyasmanto evaṃvÄdino evaṃdiá¹­á¹­hino
‘ekantasukhÄ« attÄ hoti, arogo parammaraṇĒti? Te ce me evaṃ puá¹­á¹­hÄ
‘ÄmÄ’ti1 paá¹­ijÄnanti, tyÄhaṃ evaṃ vadÄmi: ‘api pana tumhe Äyasmanto
ekantasukhaṃ lokaṃ jÄnaṃ passaṃ viharathÄ’ti. Iti puá¹­á¹­hÄ ‘no’ti vadanti.
TyÄhaṃ evaṃ vadÄmi ‘api ca pana tumhe Äyasmanto ekaṃ vÄ rattiṃ ekaṃ vÄ
divasaṃ upaá¸á¸haṃ vÄ rattiṃ upaá¸á¸haṃ vÄ divasaṃ ekantasukhiṃ attÄnaṃ
sampajÄnÄthÄ?’Ti. Iti puá¹­á¹­hÄ ‘no’ti vadanti, tyÄhaṃ evaṃ vadÄmi ‘api
pana tumhe Äyasmanto jÄnÄtha: ‘ayaṃ maggo ayaṃ paá¹­ipadÄ ekantasukhassa
lokassa sacchikiriyÄyÄ?’Ti. Iti puá¹­á¹­hÄ ‘no’ti vadanti. TyÄhaṃ evaṃ
vadÄmi ‘api pana tumhe Äyasmanto yÄ tÄ devatÄ ekantasukhaṃ lokaṃ
upapannÄ, tÄsaṃ bhÄsamÄnÄnaṃ saddaṃ suṇÄtha: ’supaá¹­ipannÄttha mÄrisÄ,
ujupaá¹­ipannÄttha mÄrisÄ ekantasukhassa lokassa sacchikiriyÄya. Mayampi
hi mÄrisÄ evampaá¹­ipannÄ ekantasukhaṃ lokaṃ upapannÄ’ti? [PTS Page 193] [\q 193/] iti puá¹­á¹­hÄ ‘no’ti vadanti.

 

Taṃ kiṃ maññasi poá¹­á¹­hapÄda, “nanu evaṃ sante tesaṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ appÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«?”Ti.

 

“AddhÄ kho bhante evaṃ sante tesaṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ appÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«”ti.

 

“SeyyathÄpi poá¹­á¹­hapÄda puriso evaṃ vadeyya: ‘ahaṃ yÄ imasmiṃ janapade
janapadakalyÄṇī, taṃ icchÄmi, taṃ kÄmemÄ«’ti. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ:
ambho purisaṃ yaṃ tvaṃ janapadakalyÄṇiṃ icchasi kÄmesi, jÄnÄsi taṃ
janapadakalyÄṇiṃ khattiyÄ« vÄ brÄhmaṇī vÄ vessÄ« vÄ suddÄ« vÄ? Ti. Iti
puá¹­á¹­ho ‘no’ti vadeyya, tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ: ambho purisa yaṃ tvaṃ
janapadakalyÄṇiṃ icchasi kÄmesi, jÄnÄsi taṃ janapadakalyÄṇiṃ evannÄmÄ
evaá¹…gottÄ’ti vÄ, dÄ«ghÄ vÄ rassÄ vÄ majjhimÄ vÄ, kÄḷī vÄ sÄmÄ vÄ
maá¹…guracchavÄ« vÄ’ti, ‘amukasmiṃ gÄme vÄ nigame vÄ nagare vÄ’ti? Iti
puá¹­á¹­ho ‘no’ti vadeyya, tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ: ambho purisa yaṃ tvaṃ na
jÄnÄsi na passasi, taṃ tvaṃ icchasi kÄmesÄ«?’Ti. Iti puá¹­á¹­ho ‘ÄmÄ’ti
vadeyya.

 

Taṃ kiṃ maññasi poá¹­á¹­hapÄda, nanu evaṃ sante tassa purisassa appÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«?”Ti.

 

“AddhÄ kho bhante evaṃ sante tassa purisassa appÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«”ti.

 

1. Āmoti, [PTS.]

 

[BJT Page 422] [\x 422/]

 

“Evameva kho poá¹­á¹­hapÄda ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä evaṃvÄdino evaṃdiá¹­á¹­hino
‘ekantasukhÄ« attÄ hoti arogo parammaraṇĒti, tyÄhaṃ upasaá¹…kamitvÄ evaṃ
vadÄmi: saccaṃ kira tumhe Äyasmanto evaṃvÄdino evaṃdiá¹­á¹­hino ‘ekantasukhÄ«
attÄ hoti arogo parammaraṇĒti?” Te ce1 me evaṃ puá¹­á¹­hÄ ‘ÄmÄ’ti
paá¹­ijÄnanti, tyÄhaṃ evaṃ vadÄmi: api pana tumhe Äyasmanto ekantasukhaṃ
lokaṃ jÄnaṃ passaṃ viharathÄ”ti. [PTS Page 194] [\q 194/] iti puá¹­á¹­hÄ ‘no’ti vadanti.

 

TyÄhaṃ evaṃ vadÄmi: api pana tumhe Äyasmanto ekaṃ vÄ rattiṃ ekaṃ vÄ
divasaṃ upaá¸á¸haṃ vÄ rattiṃ upaá¸á¸haṃ vÄ divasaṃ ekantasukhiṃ attÄnaṃ
sampajÄnÄthÄ’ti. Iti puá¹­á¹­hÄ ‘no’ti vadanti.

 

TyÄhaṃ evaṃ vadÄmi: api pana tumhe Äyasmanto jÄnÄtha ‘ayaṃ maggo ayaṃ
paá¹­ipadÄ ekantasukhassa lokassa sacchikiriyÄyÄ’ti. Itipuá¹­á¹­hÄ ‘no’ti
vadanti.

 

TyÄhaṃ evaṃ vadÄmi: api pana tumhe Äyasmanto yÄ tÄ devatÄ ekantasukhaṃ
lokaṃ upapannÄ, tÄsaṃ bhÄsamÄnÄnaṃ saddaṃ suṇÄtha: supaá¹­ipannÄttha
mÄrisÄ, ujupaá¹­ipannÄttha mÄrisÄ, ekantasukhassa lokassa sacchikiriyÄya.
Mayampi hi mÄrisÄ, evaṃ paá¹­ipannÄ ekantasukhaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti
puá¹­á¹­hÄ ‘no’ti vadanti.

 

Taṃ kiṃ maññasi poá¹­á¹­hapÄda, nanu evaṃ sante tesaṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ appÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«?”Ti.

 

“AddhÄ kho bhante tesaṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ appÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«”ti.

 

SeyyathÄpi poá¹­á¹­hapÄda puriso cÄtummahÄpathe nisseṇiṃ kareyya pÄsÄdassa
ÄrohaṇÄya, tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ: ambho purisa yassa tvaṃ pÄsÄdassa
ÄrohaṇÄya nisseṇiṃ karosi, jÄnÄsi taṃ pÄsÄdaṃ puratthimÄya vÄ disÄya
dakkhiṇÄya vÄ disÄya pacchimÄya vÄ disÄya uttÄrÄya vÄ disÄya, ucco vÄ
nÄ«co vÄ majjhimo vÄ?Ti. Iti puá¹­á¹­ho ‘no’ti vadeyya. Tamenaṃ evaṃ
vadeyyuṃ: ambho purisa yaṃ tvaṃ na jÄnÄsi na passasi, tassa tvaṃ
pÄsÄdassa ÄrohaṇÄya nisseṇiṃ karosÄ«?”Ti. Iti puá¹­á¹­ho ‘ÄmÄ’ti vadeyya.

 

Taṃ kiṃ maññasi poá¹­á¹­hapÄda, nanu evaṃ sante tassa purisassa appÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«?”Ti.

 

“AddhÄ kho bhante evaṃ sante tassa purisassa appÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«”ti.

 

1. Ca [PTS.]

 

[BJT Page 424] [\x 424/]

 

“Evameva kho poá¹­á¹­hapÄda ye te samaṇabrÄhmaá¹‡Ä evaṃvÄdino evaṃdiá¹­á¹­hino
‘ekantasukhÄ« attÄ hoti arogo parammaraṇĒti, tyÄhaṃ upasaá¹…kamitvÄ evaṃ
vadÄmi: saccaṃ kira tumhe Äyasmanto evaṃvÄdino evaṃdiá¹­á¹­hino ‘ekantasukhÄ«
attÄ hoti arogo parammaraṇĒti?” [PTS Page 195]
[\q 195/] te ce me evaṃ puá¹­á¹­hÄ ‘ÄmÄ’ti paá¹­ijÄnanti, tyÄhaṃ evaṃ
vadÄmi: api pana tumhe Äyasmanto ekantasukhaṃ lokaṃ jÄnaṃ passaṃ
viharathÄ”ti. Iti puá¹­á¹­hÄ ‘no’ti vadanti. TyÄhaṃ evaṃ vadÄmi: api pana
tumhe Äyasmanto ekaṃ vÄ rattiṃ ekaṃ vÄ divasaṃ upaá¸á¸haṃ vÄ rattiṃ
upaá¸á¸haṃ vÄ divasaṃ ekantasukhiṃ attÄnaṃ sampajÄnÄthÄ’ti. Iti puá¹­á¹­hÄ
‘no’ti vadanti. TyÄhaṃ evaṃ vadÄmi: api pana tumhe Äyasmanto jÄnÄtha
‘ayaṃ maggo ayaṃ paá¹­ipadÄ ekantasukhassa lokassa sacchikiriyÄyÄ’ti.
Itipuá¹­á¹­hÄ ‘no’ti vadanti. TyÄhaṃ evaṃ vadÄmi: api pana tumhe Äyasmanto
yÄ tÄ devatÄ ekantasukhaṃ lokaṃ upapannÄ, tÄsaṃ bhÄsamÄnÄnaṃ saddaṃ
suṇÄtha: supaá¹­ipannÄttha mÄrisÄ, ujupaá¹­ipannÄttha mÄrisÄ, ekantasukhassa
lokassa sacchikiriyÄya. Mayampi hi mÄrisÄ, evaṃ paá¹­ipannÄ ekantasukhaṃ
lokaṃ upapannÄ’ti. Iti puá¹­á¹­hÄ ‘no’ti vadanti.

 

Taṃ kimmaññasi poá¹­á¹­hapÄda, nanu evaṃ sante tesaṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ appÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«?”Ti.

 

“AddhÄ kho bhante evaṃ sante tesaṃ samaṇabrÄhmaṇÄnaṃ appÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«”ti.

 

“Tayo kho’me poá¹­á¹­hapÄda attapaá¹­ilÄbhÄ: oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho, manomayo attapaá¹­ilÄbho, arÅ«po attapaá¹­ilÄbho’ti.

 

Katamo ca poá¹­á¹­hÄpÄda oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho? RÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko kabalÄ«kÄrÄhÄrabhakkho, ayaṃ oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho.

 

Katamo manomayo attapaá¹­ilÄbho? RÅ«pÄ« manomayo sabbaá¹…gapaccaá¹…gÄ« ahÄ«nindriyo, ayaṃ manomayo attapaá¹­ilÄbho.

 

Katamo ca arÅ«po attapaá¹­ilÄbho? ArÅ«pÄ« saññÄmayo, ayaṃ arÅ«po attapaá¹­ilÄbho.

 

[BJT Page 426] [\x 426/]

 

OḷÄrikassapi kho ahaṃ poá¹­á¹­hapÄda attapaá¹­ilÄbhassa pahÄnÄya dhammaṃ
desemi yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ
dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca1 diá¹­á¹­heva [PTS Page 196] [\q 196/] dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissantÄ«2ti.

 

SiyÄ kho pana te poá¹­á¹­hapÄda evamassa: saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti,
vodÄniyÄ dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva
dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissÄma. Dukkho ca kho
vihÄro’ti.

 

Na kho panetaṃ poá¹­á¹­hapÄda evaṃ daá¹­á¹­habbaṃ. Saá¹…kilesikÄ ceva dhammÄ
pahÄ«yissanti. VodÄniyÄ dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti. PaññÄpÄripÅ«riṃ
vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja
viharissanti. PÄmujjañceva bhavissati pÄ«ti ca passaddhi ca sati ca
sampajaññañca sukho ca vihÄro.

 

Manomayassa pi kho ahaṃ poá¹­á¹­hapÄda attapaá¹­ilÄbhassa pahÄnÄya dhammaṃ
desemi yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ
dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja vÄ«harissathÄti. 3

 

SiyÄ kho pana te poá¹­á¹­hapÄda evamassa: saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti,
vodÄniyÄ dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva
dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissÄma. Dukkho ca kho
vihÄro’ti.

 

Na kho panetaṃ poá¹­á¹­hapÄda evaṃ daá¹­á¹­habbaṃ. Saá¹…kilesikÄ ceva dhammÄ
pahÄ«yissanti. VodÄniyÄ dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti. PaññÄpÄripÅ«riṃ
vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja
viharissatha. PÄmujjañceva bhavissati pÄ«ti ca passaddhi ca sati
sampajaññañca sukho ca vihÄro.

 

ArÅ«passapi kho ahaṃ poá¹­á¹­hapÄda attapaá¹­ilÄbhassa pahÄnÄya dhammaṃ desemi
yathÄ paá¹­ipannÄnaṃ vo saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ dhammÄ [PTS Page 197]
[\q 197/] abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva
dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissathÄti.

 

SiyÄ kho pana te poá¹­á¹­hapÄda evamassa: ’saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti,
vodÄniyÄ dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva
dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissÄma. Dukkho ca kho
vihÄro’ti.

 

Na kho panetaṃ poá¹­á¹­hapÄda evaṃ daá¹­á¹­habbaṃ. Saá¹…kilesikÄ ceva dhammÄ
pahÄ«yissanti. VodÄniyÄ dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti. PaññÄpÄripÅ«riṃ
vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja
viharissatha. PÄmujjañceva bhavissati pÄ«ti ca passaddhi ca sati ca
sampajaññañca sukho ca vihÄro.

 

1. Vepullataṃ, [PTS]
2. VihÄrissatÄ«, (bahusu)
3. Viharissati, (bahusu)

 

[BJT Page 428] [\x 428/]

 

Pare ce poá¹­á¹­hapÄda amhe evaṃ puccheyyuṃ: ‘katamo pana so Ävuso oḷÄriko
attapaá¹­ilÄbho yassa tumhe pahÄṇÄya dhammaṃ desetha yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo
saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti,
paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ
upasampajja viharissathÄ’ti. Tesaṃ mayaṃ evaṃ puá¹­á¹­hÄ evaṃ byÄkaryoma:
“ayaṃ vÄ so Ävuso oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho yassa mayaṃ pahÄnÄya dhammaṃ
desema yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ
dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissathÄ”ti.

 

Pare ce poá¹­á¹­hapÄda amhe evaṃ puccheyyuṃ: ‘katamo pana so Ävuso manomayo
attapaá¹­ilÄbho, yassa tumhe pahÄnÄya dhammaṃ desetha yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo
saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti,
paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ
upasampajja viharissathÄ’ti. Tesaṃ mayaṃ puá¹­á¹­hÄ evaṃ byÄkareyyÄma: “ayaṃ
vÄ so Ävuso manomayo attapaá¹­ilÄbho yassa mayaṃ pahÄnÄya dhammaṃ desema
yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ dhammÄ [PTS Page 198]
[\q 198/] abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva
dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissathÄ”ti.

 

Pare ce poá¹­á¹­hapÄda amhe evaṃ puccheyyuṃ: ‘katamo pana so Ävuso arÅ«po
attapaá¹­ilÄbho, yassa tumhe pahÄnÄya dhammaṃ desetha yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo
saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti,
paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ
upasampajja viharissathÄ’ti. Tesaṃ mayaṃ puá¹­á¹­hÄ evaṃ byÄkareyyÄma: “ayaṃ
vÄ so Ävuso arÅ«po attapaá¹­ilÄbho yassa mayaṃ pahÄnÄya dhammaṃ desema
yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ dhammÄ
abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ
abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissathÄ”ti

 

Taṃ kimmaññasi poá¹­á¹­hapÄda, nanu evaṃ sante sappÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«?Ti.

 

1. ViharissatÄ«ti. SÄ«mu. ViharissathÄti [PTS]

 

[BJT Page 430] [\x 430/]

 

“AddhÄ kho bhante evaṃ sante sappÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«”ti.

 

SeyyathÄpi poá¹­á¹­hapÄda puriso nisseṇiṃ kareyya pÄsÄdassa ÄrohaṇÄya
tasseva pÄsÄdassa heá¹­á¹­hÄ. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ: ‘ambho purisa yassa
tvaṃ pÄsÄdassa ÄrohaṇÄya nisseṇiṃ karosi, jÄnÄsi taṃ pÄsÄdaṃ
puratthimÄya vÄ disÄya dakkhiṇÄya vÄ disÄya pacchimÄya vÄ disÄya
uttarÄya vÄ disÄya ucco vÄ nÄ«co vÄ majjhimo vÄ’ti? So ce evaṃ vadeyya:
‘ayaṃ so Ävuso pÄsÄdo, yassÄhaṃ ÄrohaṇÄya nisseṇiṃ karomi tasseva
pÄsÄdassa heá¹­á¹­hÄ’ti.

 

Taṃ kiṃ maññasi poá¹­á¹­hapÄda? Nanu evaṃ sante tassa purisassa sappÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«?Ti.

 

“AddhÄ kho bhante evaṃ sante tassa purisassa sappÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«”ti.

 

[PTS Page 199] [\q 199/] evameva kho
poá¹­á¹­hapÄda amhe evaṃ puccheyyuṃ: ‘katamo pana so Ävuso oḷÄriko
attapaá¹­ilÄbho? Yassa tumhe pahÄṇÄya dhammaṃ desetha yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo
saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti,
paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ
upasampajja viharissathÄ’ti. Tesaṃ mayaṃ evaṃ puá¹­á¹­hÄ evaṃ byÄkareyyÄma:

 

Evameva kho poá¹­á¹­hapÄda amhe evaṃ puccheyyuṃ: ‘katamo pana so Ävuso
manomayo attapaá¹­ilÄbho? Yassa tumhe pahÄnÄya dhammaṃ desetha
yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ dhammÄ
abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ
abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissathÄ’ti. Tesaṃ mayaṃ puá¹­á¹­hÄ evaṃ
byÄkareyyÄma:

 

Evameva kho poá¹­á¹­hapÄda amhe evaṃ puccheyyuṃ: ‘katamo pana so Ävuso arÅ«po
attapaá¹­ilÄbho? Yassa tumhe pahÄnÄya dhammaṃ desetha yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ
vo saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti,
paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ
upasampajja viharissathÄ’ti. Tesaṃ mayaṃ puá¹­á¹­hÄ evaṃ byÄkareyyÄma:

 

“Ayaṃ vÄ so Ävuso oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho yassa mayaṃ pahÄnÄya dhammaṃ
desema yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ
dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissathÄ”ti

 

“Ayaṃ vÄ so Ävuso manomayo attapaá¹­ilÄbho yassa mayaṃ pahÄnÄya dhammaṃ
desema yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ
dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissathÄ”ti

 

“Ayaṃ vÄ so Ävuso arÅ«po attapaá¹­ilÄbho yassa mayaṃ pahÄnÄya dhammaṃ
desema yathÄpaá¹­ipannÄnaṃ vo saá¹…kilesikÄ dhammÄ pahÄ«yissanti, vodÄniyÄ
dhammÄ abhivaá¸á¸hissanti, paññÄpÄripÅ«riṃ vepullattañca diá¹­á¹­heva dhamme
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja viharissathÄ”ti

 

Taṃ kimmaññasi poá¹­á¹­hapÄda, nanu evaṃ sante sappÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«?Ti.

 

“AddhÄ kho bhante evaṃ sante sappÄá¹­ihÄ«rakataṃ bhÄsitaṃ sampajjatÄ«”ti.

 

Evaṃ vutte citto hatthisÄriputto bhagavantaṃ etadavoca: yasmiṃ bhante
samaye oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho hoti, moghassa tasmiṃ samaye manomayo atta
paá¹­ilÄbho hoti, mogho arÅ«po attapaá¹­ilÄbho hoti. OḷÄriko vÄssa
attapaá¹­ilÄbho tasmiṃ samaye sacco hoti.

 

[BJT Page 432] [\x 432/]

 

Yasmiṃ bhante samaye manomayo attapaá¹­ilÄbho hoti, moghassa tasmiṃ samaye
oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho hoti, mogho arÅ«po attapaá¹­ilÄbho. Manomayo ca
attapaá¹­ilÄbho tasmiṃ samaye sacco hoti.

 

Yasmiṃ bhante samaye arÅ«po attapaá¹­ilÄbho hoti, moghassa tasmiṃ samaye
oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho hoti, mogho arÅ«po attapaá¹­ilÄbho. Manomayo ca
attapaá¹­ilÄbho tasmiṃ samaye sacco hotÄ«”ti.

 

“Yasmiṃ citta samaye oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho hoti, neva tasmiṃ samaye
manomayo attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati, na ‘arÅ«po attapaá¹­ilÄbho ti
saá¹…khaṃ [PTS Page 200] [\q 200/] gacchati. OḷÄriko attapaá¹­ilÄbho’ tveva tasmiṃ samaye saá¹…khaṃ gacchati.

 

Yasmiṃ citta samaye manomayo attapaá¹­ilÄbho hoti, neva tasmiṃ samaye
oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati, na ‘arÅ«po attapaá¹­ilÄbho ti
saá¹…khaṃ gacchati. Manomayo attapaá¹­ilÄbho’ tveva tasmiṃ samaye saá¹…khaṃ
gacchati.

 

Yasmiṃ citta samaye arÅ«po attapaá¹­ilÄbho hoti, neva tasmiṃ samaye
manomayo attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati, na ‘oḷÄriko’ attapaá¹­ilÄbho
ti saá¹…khaṃ gacchati. ArÅ«po attapaá¹­ilÄbho’ tveva tasmiṃ samaye saá¹…khaṃ
gacchati.

 

Sace taṃ citta evaṃ puccheyyuṃ: ahosi tvaṃ atÄ«tamaddhÄnaṃ, na tvaṃ
nÄhosi? Bhavissasi tvaṃ anÄgatamaddhÄnaṃ, na tvaṃ na bhavissasi? Atthi
tvaṃ etarahi, na tvaṃ natthīti evaṃ puṭṭho tvaṃ citta kinti
byÄkareyyÄsÄ«?”Ti.

 

“Sace maṃ bhante evaṃ puccheyyuṃ: ahosi tvaṃ atÄ«tamaddhÄnaṃ na tvaṃ na
bhavissasi? Atthi tvaṃ etarahi, na tvaṃ natthÄ«?’Ti evaṃ puá¹­á¹­ho ‘haṃ
bhante evaṃ byÄkareyyaṃ: ahosÄhaṃ1 atÄ«tamaddhÄnaṃ, nÄhaṃ na ahosiṃ.
BhavissÄmahaṃ anÄgatamaddhÄnaṃ, nÄhaṃ na bhavissÄmi. AtthÄhaṃ etarahi,
nÄhaṃ natthÄ«ti. Evaṃ puá¹­á¹­ho ‘haṃ bhante evaṃ byÄkareyyanti. ”

 

Sace pana taṃ citta evaṃ puccheyyuṃ: yo te ahosi atÄ«to attapaá¹­ilÄbho
sveva2 te attapaá¹­ilÄbho sacco, mogho anÄgato, mogho paccuppanno? Yo te3
bhavissati anÄgato attapaá¹­ilÄbho, sveva te attapaá¹­ilÄbho sacco, mogho
atÄ«to, mogho paccuppanno attapaá¹­ilÄbho. Sveva te attapaá¹­ilÄbho sacco,
mogho atÄ«to, mogho anÄgato? Ti evaṃ puá¹­á¹­ho tvaṃ citta kinti
byÄkareyyÄsÄ«?”Ti.

 

1. Ahosahaṃ,
2. Soyeva, (syÄma)
3. Yo vÄ te, [PTS]

 

[BJT Page 434] [\x 434/]

 

Sace pana maṃ bhante evaṃ puccheyyuṃ: yo te [PTS Page 201]
[\q 201/] ahosi atÄ«to attapaá¹­ilÄbho, sveva te attapaá¹­ilÄbho sacco,
mogho anÄgato, mogho paccuppanno? Yo te bhavissati anÄgato
attapaá¹­ilÄbho, sveva te attapaá¹­ilÄbho sacco, mogho atÄ«to, mogho
paccuppanno? Yo te etarahi paccuppanno attapaá¹­ilÄbho, sveva te
attapaá¹­ilÄbho sacco, mogho atÄ«to, mogho anÄgato? Ti. Evaṃ puá¹­á¹­ho ahaṃ
bhante evaṃ byÄkareyyaṃ: yo me ahosi atÄ«to attapaá¹­ilÄbho, sveva me
attapaá¹­ilÄbho tasmiṃ samaye sacco ahosi, mogho anÄgato, mogho
paccuppanno. Yo1 me bhavissati anÄgato attapaá¹­ilÄbho, sveva me
attapaá¹­ilÄbho tasmiṃ samaye sacco bhavissati, mogho paccuppanno. Yo me
etarahi paccuppanno attapaá¹­ilÄbho, sveva me attapaá¹­ilÄbho sacco, mogho
atÄ«to, mogho anÄgato?Ti. Evaṃ puá¹­á¹­ho ahaṃ bhante evaṃ byÄkareyyanti.

 

“Evameva kho citta yasmiṃ samaye oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho hoti, neva tasmiṃ
samaye manomayo attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati. Na arÅ«po
attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati. OḷÄriko attapaá¹­ilÄbho’tveva tasmiṃ
samaye saá¹…khaṃ gacchati. Yasmiṃ citta samaye manomayo attapaá¹­ilÄbho
hoti, neva tasmiṃ samaye oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati. Na
arÅ«po attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati. Manomayo attapaá¹­ilÄbho’tveva
tasmiṃ samaye saá¹…khaṃ gacchati. Yasmiṃ citta samaye arÅ«po attapaá¹­ilÄbho
hoti, neva tasmiṃ samaye oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati, na
manomayo attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati. ArÅ«po attapaá¹­ilÄbho’tveva
tasmiṃ samaye saṅkhaṃ gacchati.

 

SeyyathÄpi citta gavÄ khÄ«raṃ, khÄ«ramhÄ dadhi, dadhimhÄ navanÄ«taṃ,
navanÄ«tamhÄ sappi, sappimhÄ sappimaṇá¸o, yasmiṃ samaye khÄ«raṃ hoti, neva
tasmiṃ samaye dadhīti saṅkhaṃ gacchati. Na navanītanti saṅkhaṃ gacchati.
Na sappÄ«ti saá¹…khaṃ gacchati. Na sappimaṇá¸oti saá¹…khaṃ gacchati. KhÄ«raṃ
tveva tasmiṃ samaye saṅkhaṃ gacchati. Yasmi samaye dadhi hoti, neva
tasmiṃ samaye navanītanti saṅkhaṃ gacchati. Na sappīti saṅkhaṃ gacchati.
Na sappimaṇá¸oti saá¹…khaṃ gacchati. Yasmiṃ samaye navanÄ«taṃ hoti, neva
tasmiṃ samaye sappinti saá¹…khaṃ gacchati. Na sappimaṇá¸oti saá¹…khaṃ
gacchati. Na khīranti saṅkhaṃ gacchati. Yasmiṃ samaye sappi hoti, neva
tasmiṃ samaye sappimaṇá¸oti saá¹…khaṃ gacchati. Na khÄ«ranti saá¹…khaṃ
gacchati. Na dadhÄ«ti saá¹…khaṃ gacchati. Yasmiṃ samaye sappimaṇá¸o hoti,
neva tasmiṃ samaye khīranti saṅkhaṃ gacchati. Na dadhīti saṅkhaṃ
gacchati. Na navanÄ«tanti saá¹…khaṃ gacchati. ‘Sappimaṇá¸o’tveva tasmiṃ
samaye saṅkhaṃ gacchati. [PTS Page 202] [\q
202/] yasmiṃ samaye oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho hoti, neva tasmiṃ samaye
manomayo attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati. Na arÅ«po attapaá¹­ilÄbho’ti
saá¹…khaṃ gacchati. ‘OḷÄriko attapaá¹­ilÄbho’tveva tasmiṃ samaye saá¹…khaṃ
gacchati. Yasmiṃ citta samaye manomayo attapaá¹­ilÄbho hoti, neva tasmiṃ
samaye arÅ«po attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati. Na oḷÄriko
attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati. ‘Manomayo attapaá¹­ilÄbho’tveva tasmiṃ
samaye saá¹…khaṃ gacchati. Yasmiṃ citta samaye arÅ«po attapaá¹­ilÄbho hoti,
neva tasmiṃ samaye oḷÄriko attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati. Na
manomayo attapaá¹­ilÄbho’ti saá¹…khaṃ gacchati. ‘ArÅ«po attapaá¹­ilÄbho’tveva
tasmiṃ samaye saṅkhaṃ gacchati.

 

1. Yo ca, syÄ yo vÄ, [PTS.]

 

[BJT Page 436] [\x 436/]

 

ImÄ1 kho citta lokasamaÃ±Ã±Ä lokaniruttiyo lokavohÄrÄ lokapaññattiyo yÄhi tathÄgato voharati aparÄmasanti.

 

Evaṃ vutte poá¹­á¹­hapÄdo paribbÄjako bhagavantaṃ etadavoca: abhikkantaṃ
bhante. Abhikkantaṃ bhante. SeyyathÄpi bhante nikkujjitaṃ vÄ ukkujjeyya,
paá¹­icchannaṃ vÄ vivareyya, mūḷhassa vÄ maggaṃ Äcikkheyya, andhakÄre vÄ
telapajjotaṃ dhÄreyya ‘cakkhumanto rÅ«pÄni dakkhintÄ«’ti, evameva bhante
bhagavatÄ anekapariyÄyena dhammo pakÄsito. EsÄhaṃ bhante bhagavantaṃ
saraṇaṃ gacchÄmi dhammañca bhikkhusaá¹…ghañca. UpÄsakaṃ maṃ bhante
bhagavÄ2 dhÄretu ajjatagge pÄṇupetaṃ saraṇaṃ gatanti.

 

Citto pana hatthisÄriputto bhagavantaṃ etadavoca: abhikkantaṃ bhante
abhikkantaṃ bhante. SeyyathÄpi bhante nikkujjitaṃ vÄ ukkujjeyya,
paá¹­icchannaṃ vÄ vivareyya, mūḷhassa vÄ maggaṃ Äcikkheyya, andhakÄre vÄ
telapajjotaṃ dhÄreyya ‘cakkhumanto rÅ«pÄni dakkhintÄ«’ti, evameva bhante
bhagavatÄ anekapariyÄyena dhammo pakÄsito. EsÄhaṃ bhante bhagavantaṃ
saraṇaṃ gacchÄmi dhammañca bhikkhusaá¹…ghañca. LabheyyÄhaṃ bhante
bhagavato santike pabbajjaṃ, labheyyaṃ upasampadanti.

 

Alattha kho citto hatthisÄriputto bhagavato santike pabbajjaṃ. Alattha
upasampadaṃ. AcirÅ«pasampanno kho panÄyasmÄ citto hatthisÄriputto eko
vÅ«pakaá¹­á¹­ho appamatto viharanto na cirasseva yassatthÄya kulaputtÄ
sammadeva agÄrasmÄ anagÄriyaṃ [PTS Page 203]
[\q 203/] pabbajanti tadanuttaraṃ brahmacariyapariyosÄnaṃ diá¹­á¹­heva
dhamme sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ upasampajja vihÄsi. KhÄ«á¹‡Ä jÄti, vusitaṃ
brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nÄparaṃ itthattayÄ’ti abbhaññÄsi.
Aññataro ca kho panÄyasmÄ citto hatthisÄriputto arahataṃ ahosÄ«ti.

 

Poá¹­á¹­hapÄdasuttaṃ niá¹­á¹­hitaṃ navamaṃ.

 

1. ItimÄ, [PTS.]
2. BhagavÄ. SyÄ, bhavaṃ gotamo, sÄ«mu.

 

[BJT Page 438] [\x 438/]

 

10

 

[PTS Page 204] [\q 204/] subhasuttaṃ

 

1. Evaṃ me sutaṃ. Ekaṃ samayaṃ ÄyasmÄ Änando sÄvatthiyaṃ viharati
jetavane anÄthapiṇá¸ikassa ÄrÄme aciraparinibbute bhagavati. Tena kho
pana samayena subho mÄṇavo todeyyaputto sÄvatthiyaṃ paá¹­ivasati
kenacideva karaṇīyena.

 

2. Atha kho subho mÄṇavo todeyyaputto aññataraṃ mÄṇavakaṃ Ämantesi: ehi
tvaṃ mÄṇavaka, yena samaṇo Änando tenupasaá¹…kama. Upasaá¹…kamitvÄ mama
vacanena samaṇaṃ Änandaṃ appabÄdhaṃ appÄtaá¹…kaṃ lahuá¹­á¹­hÄnaṃ balaṃ
phÄsuvihÄraṃ puccha “subho mÄṇavo tedeyyaputto bhavantaṃ Änandaṃ
appÄbÄdhaṃ appÄtaá¹…kaṃ lahuá¹­á¹­hÄnaṃ balaṃ phÄsuvihÄraṃ pucchatÄ«”ti. Evaṃ
ca vadehi “sÄdhu kira bhavaṃ Änando yena subhassa mÄṇavassa
todeyyaputtassa nivesanaṃ tenupasaá¹…kamatu anukampaṃ upÄdÄyÄ”ti.

 

3. ‘Evaṃ bho’ti kho so mÄṇavako subhassa mÄṇavassa todeyyaputtassa
paá¹­issutvÄ yenÄyasmÄ Änando tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ ÄyasmatÄ
Änandena saddhiṃ sammodi. SammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ1 vÄ«tisÄretvÄ
ekamantaṃ nisÄ«di. Ekamantaṃ nisinno kho so mÄṇavako Äyasmantaṃ Änandaṃ
etadavoca: subho mÄṇavo todeyyaputto bhavantaṃ Änandaṃ appÄbÄdhaṃ
appÄtaá¹…kaṃ lahuá¹­á¹­hÄnaṃ balaṃ phÄsuvihÄraṃ pucchati. Evaṃ ca vadeti
“sÄdhu kira bhavaṃ Änando yena subhassa mÄṇavassa todeyyaputtassa [PTS Page 205] [\q 205/] nivesanaṃ tenupasaá¹…kamatu anukampaṃ upÄdÄyÄ”ti.

 

4. Evaṃ vutte ÄyasmÄ Änando taṃ mÄṇavakaṃ etadavoca: akÄlo kho mÄṇavaka.
Atthi me ajja bhesajjamattÄ pÄ«tÄ. AppevanÄma svepi upasaá¹…kameyyÄma
kÄlañca samayañca upÄdÄyÄti. ‘Evaṃ bho’ti kho so mÄṇavako Äyasmato
Änandassa paá¹­issutvÄ uá¹­á¹­hÄyÄsanÄ yena subho mÄṇavo todeyyaputto
tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ subhaṃ mÄṇavaṃ todeyyaputtaṃ etadavoca:
“avocumha2 kho mayaṃ bhoto vacanena taṃ bhavantaṃ Änandaṃ: subho mÄṇavo
todeyyaputto bhavantaṃ Änandaṃ appÄbÄdhaṃ appÄtaá¹…kaṃ lahuá¹­á¹­hÄnaṃ balaṃ
phÄsuvihÄraṃ pucchati. Evaṃ ca vadeti ’sÄdhu kira bhavaṃ Änando yena
subhassa mÄṇavassa todeyyaputtassa nivesanaṃ tenupasaá¹…kamatu anukampaṃ
upÄdÄyÄ’ti. Evaṃ vutte bho samaṇo Änando maṃ etadavoca: ‘akÄlo kho
mÄṇavaka. Atthi me ajja bhesajjamattÄ pÄ«tÄ. Appeva nÄma svepi
upasaá¹…kameyyÄma kÄlañca samayañca upÄdÄyÄ”ti. “EttÄvatÄpi kho bho
katameva etaṃ, yato so bho bhavaṃ3 Änando okÄsamakÄsi svÄtanÄyapi
upasaá¹…kamanÄyÄ”ti.

 

1. KathÄṃ saṃrañjanÄ«yÄṃ (mahÄyÄnagatthesu)
2. AvocumhÄ, sÄ«mu.
3. Kho so bhavaṃ, [PTS.]

 

[BJT Page 440] [\x 440/]

 

5. Atha kho ÄyasmÄ Änando tassÄ rattiyÄ accayena pubbanhasamayaṃ
nivÄsetvÄ pattacÄ«varaṃ ÄdÄya cetakena bhikkhunÄ pacchÄsamaṇena yena
subhassa mÄṇavassa todeyyaputtassa nivesanaṃ tenupasaá¹…kami.
Upasaá¹…kamitvÄ paññatte Äsane nisÄ«di. Atha kho subho mÄṇavo todeyyaputto
yenÄyasmÄ Änando tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ ÄyasmatÄ Änandena saddhiṃ
sammodi. SammodanÄ«yaṃ kathaṃ sÄrÄṇīyaṃ vÄ«tisÄretvÄ ekamantaṃ nisÄ«di.

 

6. Ekamantaṃ nisinno kho subho mÄṇavo todeyyaputto Äyasmantaṃ Änandaṃ etadavoca: [PTS Page 206]
[\q 206/] “bhavaṃ hi Änando tassa bhoto gotamassa dÄ«gharattaṃ
upaá¹­á¹­hÄko santikÄvacaro samÄ«pacÄrÄ«. Bhavaṃ etaṃ Änando jÄneyya yesaṃ so
bhavaṃ gotamo dhammÄnaṃ vaṇṇavÄdÄ« ahosi, yattha ca imaṃ janataṃ
samÄdapesi nivesesi patiá¹­á¹­hÄpesi. KatamesÄnaṃ kho bho Änanda dhammÄnaṃ
so bhavaṃ gotamo vaṇṇavÄdÄ« ahosi? Kattha ca imaṃ janataṃ samÄdapesi
nivesesi patiá¹­á¹­hÄpesÄ«?”Ti.

 

7. “Tiṇṇaṃ kho mÄṇava khandhÄnaṃ so bhagavÄ vaṇṇavÄdÄ« ahosi. Ettha ca
imaṃ janataṃ samÄdapesi nivesesi patiá¹­á¹­hÄpesi. Katamesaṃ tiṇṇaṃ?
Ariyassa sÄ«lakkhandhassa ariyassa samÄdhikkhandhassa ariyassa
paññÄkkhandhassa. Imesaṃ kho mÄṇava tiṇṇaṃ khandhÄnaṃ so bhagavÄ
vaṇṇavÄdÄ« ahosi. Ettha ca imaṃ janataṃ samÄdapesi nivesesi
patiá¹­á¹­hÄpesÄ«”ti.

 

8. “Katamo pana so bho Änanda ariyo sÄ«lakkhandho yassa so bhavaṃ gotamo
vaṇṇavÄdÄ« ahosi, yattha ca imaṃ janataṃ samÄdapesi nivesesi
patiá¹­á¹­hÄpesÄ«?”Ti.

 

9. “Idha mÄṇava tathÄgato loke uppajjati arahaṃ sammÄsambuddho
vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ« anuttaro purisadammasÄrathÄ« satthÄ
devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samÄrakaṃ
sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññÄ
sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ majjhekalyÄṇaṃ
pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ.
Brahmacariyaṃ pakÄseti.

 

[BJT Page 442] [\x 442/] (108)
10(29) Taṃ dhammaṃ suṇÄti gahapati vÄ gahapatiputto vÄ aññatarasmiṃ vÄ
kule paccÄjÄto. So taṃ dhammaṃ sutvÄ tathÄgate saddhaṃ paá¹­ilabhati. So
tena saddhÄpaá¹­ilÄbhena samannÄgato iti paá¹­isaṃcikkhati: ’sambÄdho
gharÄvaso rajÄpatho1. AbbhokÄso pabbajjÄ. Nayidaṃ sukaraṃ agÄraṃ
ajjhÄvasatÄ ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṃkhalikhitaṃ
brahmacariyaṃ carituṃ. YannÅ«nÄhaṃ kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni
acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajeyya’nti.

 

1. Rajopatho, katthaci.

 

11.So aparena samayena appaṃ vÄ bhogakkhandhaṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
bhogakkhandhaṃ pahÄya appaṃ vÄ Ã±Ätiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
ñÄtiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajati. So evaṃ pabbajito samÄno
pÄtimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ÄcÄragocarasampanno aṇumattesu vajjesu
bhayadassÄvÄ«. SamÄdÄya sikkhati sikkhÄpadesu kÄyakammavacÄ«kammena
samannÄgato kusalena. ParisuddhÄjÄ«vo sÄ«lasampanno indriyesu guttadvÄro
bhojane mattaññū satisampajaññesu samannÄgato santuá¹­á¹­ho.

 

12.(29) Kathañca mÄṇava bhikkhu sÄ«lasampanno hoti? Idha mÄṇava bhikkhu
pÄṇÄtipÄtaṃ pahÄya pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­ivirato hoti nihitadaṇá¸o nihitasattho
lajjÄ« dayÄpanno. SabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ« viharati. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

13.AdinnÄdÄnaṃ pahÄya adinnÄdÄnÄ paá¹­ivirato hoti dinnÄdÄyÄ«
dinnapÄá¹­ikaá¹…khÄ«. Athenena sucibhÅ«tena attanÄ viharati. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

14.Abrahmacariyaṃ pahÄya brahmacÄrÄ« hoti ÄrÄcÄrÄ«1 virato methunÄ gÄmadhammÄ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

15.MusÄvÄdaṃ pahÄya musÄvÄdÄ paá¹­ivirato hoti saccavÄdÄ« saccasandho
theto2 paccayiko avisaṃvÄdako lokassa. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 444 [\x 444/] 16.]Pisuṇaṃ vÄcaṃ3 pahÄya pisuṇÄya vÄcÄya
paá¹­ivirato hoti. Ito sutvÄ na amutra akkhÄtÄ imesaṃ bhedÄya. Amutra vÄ
sutvÄ na imesaṃ akkhÄtÄ amÅ«saṃ bhedÄya. Iti bhinnÄnaṃ vÄ sandhÄtÄ,
sahitÄnaṃ vÄ anuppadÄtÄ4 samaggÄrÄmo5 samaggarato samagganandiṃ
samaggakaraṇiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

17.Pharusaṃ vÄcaṃ6 pahÄya pharusÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. YÄ sÄ vÄcÄ
neá¸·Ä kaṇṇasukhÄ pemanÄ«yÄ7 hadayaá¹…gamÄ porÄ« bahujanakantÄ bahujanamanÄpÄ,
tathÄrÅ«paṃ8 vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

18.SamphappalÄpaṃ pahÄya samphappalÄpÄ paá¹­ivirato hoti kÄlavÄdÄ«
bhÅ«tavÄdÄ« atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ«. NidhÄnavatiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ
hoti kÄlena sÄpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasañhitaṃ. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

1. AnÄcÄri, machasaṃ.
2. Ṭheto, syÄ.
3. PisuṇÄvÄcaṃ, [PTS.]
4. AnuppÄdÄtÄ, [PTS.]
5. SamaggarÄmo, machasaṃ.
6. PharusÄvÄcaṃ, [PTS.] Sitira
7. PemaniyÄ, machasaṃ. 8. EvarÅ«piṃ. [PTS.] Sitira.
19.(30) BÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ1 paá¹­ivirato hoti. Ekabhattiko2 hoti
rattÅ«parato3 paá¹­ivirato4 vikÄlabhojanÄ. NaccagÄ«tavÄditavisÅ«kadassanÄ5
paá¹­ivirato hoti. MÄlÄgandhavilepanadhÄraṇamaṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄ
paá¹­ivirato hoti. UccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti.
JÄtarÅ«parajatapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. Ä€makadhaññapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ä€makamaṃsapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
ItthikumÄrikapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. DÄsidÄsapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ajeḷakapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
Kukkuá¹­asÅ«karapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. HatthigavassavaḷavÄ7
paá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Khettavatthupaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
DÅ«teyyapaheṇa8 gamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. KayavikkayÄ paá¹­ivirato
hoti. TulÄkūṭakaṃsakūṭamÄnakūṭÄ9 paá¹­ivirato hoti.
Ukkoá¹­anavañcananikatisÄci10 yogÄ paá¹­ivirato hoti.
ChedanavadhabandhanaviparÄmosaÄlopasahasÄkÄrÄ11 paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Cullasīlaṃ12 niṭṭhitaṃ

 

[BJT Page 446] [\x 446/]
20(31) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhaṃ13 anuyuttÄ viharanti,
seyyathīdaṃ: mūlabījaṃ khandhabījaṃ phalubījaṃ14 aggabījaṃ
bijabÄ«jameva15 pañcamaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ16
bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ17 paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

21 (32) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ sannidhikÄraparibhogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: annasannidhiṃ pÄnasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yÄnasannidhiṃ
sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ Ämisasannidhiṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
sannidhikÄraparibhogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
2. Ekaṃ bhattiko, machasaṃ.
3. Rattuparato, machasaṃ.
4. Virato, the. Se.
5. Visūkaṃ, machasaṃ.
6. PariggahaṇÄ, (sabbattha)
7. Gavassaṃ, se. Vaḷavaṃ, machasaṃ.
8. Pahiṇa, sÄ«mu. Machasa. SyÄ.
9. Kūṭaṃ, machasaṃ.
10. SÄvi, machasaṃ.
11. Sahasaṃ, machasaṃ.
12. Cūḷa sīlaṃ, machasaṃ.
13. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
14. Phalaṃ, se. Phaluṃ, si. The.
15. Bija bījaṃ eva. The.
16. Iti evarupÄ, kesuci.
17. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.

 

22(33) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ visÅ«kadassanaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
naccaṃ gÄ«taṃ vÄditaṃ pekkhaṃ akkhÄtaṃ pÄṇissaraṃ vetÄlaṃ kumbhathÅ«naṃ
sobhanakaṃ1 caṇá¸Älaṃ vaṃsaṃ dhopanakaṃ2 hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ
mahisayuddhaṃ3 usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇá¸ayuddhaṃ4 kukkuá¹­ayuddhaṃ
vaá¹­á¹­akayuddhaṃ daṇá¸ayuddhaṃ muá¹­á¹­hiyuddhaṃ5 nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ
balaggaṃ senÄbyÅ«haṃ aṇīkadassanaṃ6. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ visÅ«kadassanÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

23(34) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹­á¹­hapadaṃ dasapadaṃ ÄkÄsaṃ parihÄrapathaṃ santikaṃ
khalikaṃ ghaá¹­ikaṃ salÄkahatthaṃ akkhaṃ paá¹…gacÄ«raṃ vaá¹…kakaṃ mokkhacikaṃ
ciá¹…gulakaṃ pattÄḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ
yathÄvajjaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 448] [\x 448/]
24(35) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ uccÄsayanamahÄsayanaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: Äsandiṃ pallaá¹…kaṃ gonakaṃ cittakaṃ paá¹­ikaṃ paá¹­alikaṃ
tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭhissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ
hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ
kÄdalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakÅ«padhÄnaṃ.
Iti vÄ iti evarÅ«pÄ uccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

1. Sobhanagarakaṃ, katthaci. Sobhanakarakaṃ, [PTS.] Sobhanagharakaṃ, machasaṃ.
2. Dhovanaṃ, katthaci. Dhopanaṃ, sitira.
3. Mahiṃsaṃ, machasaṃ.
4. Meṇá¸akaṃ, machasaṃ.
5. Sīhala potthakesu na dissati.
6. Anīka - kesuci.

 

25(36) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: ucchÄdanaṃ parimaddanaṃ nahÄpanaṃ sambÄhanaṃ ÄdÄsaṃ añjanaṃ
mÄlÄvilepanaṃ mukhacuṇṇakaṃ1 mukhalepanaṃ2 hatthabandhaṃ sikhÄbandhaṃ
daṇá¸akaṃ nÄḷikaṃ khaggaṃ chattaṃ citrÅ«pÄhanaṃ uṇhÄ«saṃ maṇiṃ vÄlavÄ«janiṃ
odÄtÄni vatthÄni dÄ«ghadasÄni. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

26(37) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ tiracchÄnakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
rÄjakathaṃ corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ
yuddhakathaṃ annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mÄlÄkathaṃ
gandhakathaṃ ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ
janapadakathaṃ itthikathaṃ purisakathaṃ (kumÄrakathaṃ kumÄrikathaṃ)3
sÅ«rakathaṃ visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ pubbapetakathaṃ
nÄnattakathaṃ lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ itibhavÄbhavakathaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

27(38) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄ viggÄhikakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
“na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄsi. Ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄmi.
Kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnissasi? MicchÄpaá¹­ipanno tvamasi.
Ahamasmi sammÄpaá¹­ipanno. Sahitaṃ me, asahitaṃ te. Pure vacanÄ«yaṃ pacchÄ
avaca. PacchÄ vacanÄ«yaṃ pure avaca. Ä€ciṇṇaṃ4 te viparÄvattaṃ. Ä€ropito te
vÄdo. NiggahÄ«to tvamasi. Cara vÄdappamokkhÄya. Nibbeá¹­hehi vÄ sace
pahosÄ«”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄya viggÄhikakathÄya paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 450] [\x 450/]
28(39) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogamanuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ rÄjamahÄmattÄnaṃ khattiyÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ
gahapatikÄnaṃ kumÄrÄnaṃ “idha gaccha. AmutrÄgaccha. Idaṃ hara. Amutra
idaṃ ÄharÄ”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Mukhacuṇṇaṃ, machasaṃ.
2. MukhÄlepanaṃ, sÄ«mu.
3. Marammapotthakesuyeva dissate
4. Aviciṇṇaṃ, kesuci.

 

29(40) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te kuhakÄ ca honti lapakÄ ca nemittikÄ ca nippesikÄ ca lÄbhena
ca lÄbhaṃ nijigiṃsitÄro. Iti vÄ itievarÅ«pÄ kuhanalapanÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

 

30(41) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ1 kappenti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹…gaṃ nimittaṃ uppÄtaṃ2 supiṇaṃ3 lakkhaṇaṃ mÅ«sikacchinnaṃ
aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ taṇá¸ulahomaṃ sappihomaṃ telahomaṃ
mukhahomaṃ lohitahomaṃ aá¹…gavijjÄ vatthuvijjÄ khattavijjÄ4 sivavijjÄ
bhÅ«tavijjÄ bhurivijjÄ ahivijjÄ visavijjÄ vicchikavijjÄ mÅ«sikavijjÄ
sakuṇavijjÄ vÄyasavijjÄ pakkajjhÄnaṃ5 saraparittÄnaṃ migacakkaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

31(42) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti,
seyyathÄ«daṃ: maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇá¸alakkhaṇaṃ6 asilakkhaṇaṃ
usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ Ävudhalakkhaṇaṃ7 itthilakkhaṇaṃ
purisalakkhaṇaṃ kumÄralakkhaṇaṃ kumÄrilakkhaṇaṃ dÄsalakkhaṇaṃ
dÄsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahisalakkhaṇaṃ8
usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ9 ajalakkhaṇaṃ meṇá¸alakkhaṇaṃ10
kukkuá¹­alakkhaṇaṃ vaá¹­á¹­akalakkhaṇaṃ godhÄlakkhaṇaṃ kaṇṇikÄlakkhaṇaṃ
kacchapalakkhaṇaṃ migalakkhaṇaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya
micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 452] [\x 452/]
32(43) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ niyyÄnaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyÄnaṃ bhavissati,
abbhantarÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ
bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ
apayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarÄnaṃ
raññaṃ parÄjayo bhavissati. Iti imassa jayo bhavissati. Imassa parÄjayo
bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Jīvitaṃ, machasaṃ.
2. UppÄdaṃ, sÄ«mu.
3. Supinaṃ, machasaṃ. Supiṇakaṃ, si.
4. Khettaṃ, kesuci.
5. Pakkha, kesuci.
6. Daṇá¸alakkhaṇaṃ satthalakkhaṇaṃ, machasaṃ.
7. Āyudha, kesuci.
8. Mahiṃsa, machasaṃ.
9. Goṇa, machasaṃ.
10. Meṇá¸aka, kesuci.

 

33(44) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: candaggÄho bhavissati. SuriyaggÄho bhavissati.
NakkhattagÄho bhavissati. CandimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati.
CandimasuriyÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. NakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. NakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. UkkÄpÄto bhavissati.
DÄ«sÄá¸Äho bhavissati. BhÅ«micÄlo bhavissati. Devadundubhi bhavissati.
CandimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ1 saṃkilesaṃ vodÄnaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄko candaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄko suriyaggÄho
bhavissati. EvaṃvipÄko nakkhattaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ
candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ candimasuriyÄnaṃ
uppathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati.
EvaṃvipÄko ukkÄpÄto bhavissati. EvaṃvipÄko disÄá¸Äho bhavissati.
EvaṃvipÄko bhÅ«micÄlo bhavissati. EvaṃvipÄko devadundubhi bhavissati.
EvaṃvipÄko candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saá¹…kilesaṃ
vodÄnaṃ bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

34(45) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: subbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Dubbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Subhikkhaṃ
bhavissati. Dubbhikkhaṃ bhavissati. Khemaṃ bhavissati. Bhayaṃ
bhavissati. Rogo bhavissati. Ä€rogyaṃ bhavissati. MuddÄ gaṇanÄ saṃkhÄnaṃ
kÄveyyaṃ lokÄyataṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 454] [\x 454/]
35(46) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: ÄvÄhanaṃ vivÄhanaṃ saṃvadanaṃ vivadanaṃ saṃkiraṇaṃ
vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ
jivhÄnitthambhanaṃ2 hanusaṃhananaṃ hatthÄbhijappanaṃ hanujappanaṃ
kaṇṇajappanaṃ ÄdÄsapañhaṃ kumÄripañhaṃ devapañhaṃ Ädiccupaá¹­á¹­hÄnaṃ
mahatupaá¹­á¹­hÄnaṃ abbhujjalanaṃ sirivhÄyanaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Oggamanaṃ, kesuci.
2. JivhÄnitthaddhanaṃ. Bahusu.

 

36(47) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
Seyyathīdaṃ: santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhurikammaṃ
vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikiraṇaṃ Äcamanaṃ
nahÄpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhavirecanaṃ adhovirecanaṃ
sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ
sÄlÄkiyaṃ sallakattiyaṃ dÄrakatikicchÄ mÅ«labhesajjÄnaṃ anuppadÄnaṃ
osadhÄ«naṃ paá¹­imokkho. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

37(48) Sa kho1 so mÄṇava bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci bhayaṃ
samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. SeyyathÄpi mÄṇava khattiyo
muddhÄvasitto2 nihatapaccÄmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati yadidaṃ
paccatthikato, evameva kho mÄṇava bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci
bhayaṃ samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. So iminÄ ariyena
sÄ«lakkhandhena samannÄgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ
kho mÄṇava bhikkhu sÄ«lasampanno hoti.

 

38. Ayaṃ kho so mÄṇava ariyo sÄ«lakkhandho yassa so bhagavÄ vaṇṇavÄdÄ«
ahosi yattha ca imaṃ janataṃ samÄdapesi nivesesi patiá¹­á¹­hÄpesi. Atthi
cevettha uttariṃ karaṇiyanti.”

 

[BJT Page 456] [\x 456/]
39. “Acchariyaṃ bho Änanda, abbhutaṃ bho Änanda, sopÄyaṃ bho Änanda
ariyo sÄ«lakkhandho paripuṇṇo no aparipuṇṇo. EvamparipuṇṇañcÄhamho Änanda
ariyaṃ [PTS Page 207] [\q 207/]
sÄ«lakkhandhaṃ ito bahiddhÄ aññesu samaṇabrÄhmaṇesu na samanupassÄmi.
Evamparipuṇṇañca bho Änanda ariyaṃ sÄ«lakkhandhaṃ ito bahiddhÄ aññe
samaṇabrÄhmaá¹‡Ä attani samanupasseyyuṃ, te tÄvatakeneva attamanÄ assu
‘alamettÄvatÄ katamettÄvatÄ, anuppatto no sÄmaññattho, natthi no kiñci
uttariṃ karaṇiya’nti. Atha ca pana bhavaṃ Änando evamÄha: atthi cevettha
uttariṃ karaṇīya”nti.
Paá¹­hamakabhÄṇavÄraṃ. 40. “Katamo pana so bho Änanda ariyo
samÄdhikkhandho yassa so bhavaṃ gotamo vaṇṇavÄdÄ« ahosi yattha ca imaṃ
janataṃ samÄdapesi nivesesi patiá¹­á¹­hÄpesÄ«?” Ti.

 

41(49) Kathañca mÄṇava bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti? Idha mÄṇava
bhikkhu cakkhunÄ rÅ«paṃ disvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ
domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati cakkhundriyaṃ. Cakkhundriye saṃvaraṃ Äpajjati.
Sotena saddaṃ sutvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ sotindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati sotindriyaṃ. Sotindriye saṃvaraṃ Äpajjati. GhÄṇena gandhaṃ
ghÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ
ghÄṇindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ
dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati ghÄṇindriyaṃ.
GhÄṇindriye saṃvaraṃ Äpajjati. JivhÄya rasaṃ sÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ«
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ jivhindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati jivhindriyaṃ. Jivhindriye saṃvaraṃ
Äpajjati. KÄyena phoá¹­á¹­habbaṃ phusitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti
nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ kÄyindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ
abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati kÄyindriyaṃ. KÄyindriye saṃvaraṃ Äpajjati. ManasÄ
dhammaṃ viññÄya na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati manindriyaṃ. Manindriye saṃvaraṃ Äpajjati. So iminÄ ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato ajjhattaṃ abyÄsekasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti.
Evaṃ kho mÄṇava bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti.

 

1. Atha kho, kesuci.
2. MuddhÄbhisinto, kesuci.
3. AnvÄsaveyyuṃ, anvÄssaveyyu, kesuci.

 

[BJT Page 458] [\x 458/]
42(50) Kathañca mÄṇava bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti? Idha
mÄṇava bhikkhu abhikkante paá¹­ikkante sampajÄnakÄrÄ« hoti. Ä€lokite
vilokite sampajÄnakÄrÄ« hoti. Samiñjite1 pasÄrite sampajÄnakÄrÄ« hoti.
Saá¹…ghÄá¹­ipattacÄ«varadhÄraṇe sampajÄnakÄrÄ« hoti. Asite pÄ«te khÄyite sÄyite
sampajÄnakÄrÄ« hoti. UccÄrapassÄvakamme sampajÄnakÄrÄ« hoti. Gate á¹­hite
nisinne sutte jÄgarite bhÄsite tuṇhÄ«bhÄve sampajÄnakÄrÄ« hoti. Evaṃ kho
mÄṇava bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti.

 

43(51) Kathañca mÄṇava bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti? Idha mÄṇava bhikkhu
santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena kucchiparihÄriyena2
piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. SeyyathÄpi
mÄṇava pakkhi sakuṇo yena yeneva á¸eti sapattabhÄro’va á¸eti, evameva kho
mÄṇava bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena
kucchiparihÄriyena piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva
pakkamati. Evaṃ kho mÄṇava bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti.

 

44(52) So iminÄ ca ariyena sÄ«lakkhandhena3 samannÄgato iminÄ ca ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato iminÄ ca ariyena satisampajaññena
samannÄgato imÄya ca ariyÄya santuá¹­á¹­hiyÄ samannÄgato vivittaṃ senÄsanaṃ
bhajati araññaṃ rukkhamÅ«laṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susÄnaṃ
vanapatthaṃ abbhokÄsaṃ palÄlapuñjaṃ. So pacchÄbhattaṃ
piṇá¸apÄtapaá¹­ikkanto nisÄ«dati pallaá¹…kaṃ ÄbhujitvÄ ujuṃ kÄyaṃ paṇidhÄya
parimukhaṃ satiṃ upaá¹­á¹­hapetvÄ.

 

45(53) So abhijjhaṃ loke pahÄya vigatÄbhijjhena cetasÄ viharati.
AbhijjhÄya cittaṃ parisodheti. ByÄpÄdapadosaṃ pahÄya abyÄpannacitto
viharati sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ«. ByÄpÄdapadosÄ cittaṃ parisodheti.
ThÄ«namiddhaṃ pahÄya vigatathÄ«namiddho viharati Älokasaññī sato
sampajÄno. ThÄ«namiddhÄ cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahÄya
anuddhato viharati ajjhattaṃ vÅ«pasantacitto. UddhaccakukkuccÄ cittaṃ
parisodheti. Vicikicchaṃ pahÄya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathÄ«
kusalesu dhammesu. VicikicchÄya cittaṃ parisodheti.

 

1. Sammiñjite, kesuci.
2. ParibhÄrikena, sÄ«mu.
3. IminÄ sÄ«lakkhandhena, sabbattha.

 

[BJT Page 460] [\x 460/]
46(54) SeyyathÄpi mÄṇava puriso iṇaṃ ÄdÄya kammante payojeyya, tassa te
kammantÄ samijjheyyuṃ, so yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca
byantÄ«kareyya, siyÄ cassa uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄya, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ÄdÄya kammante payojesiṃ. Tassa me te
kammantÄ samijjhiṃsu. So’haṃ yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca byantÄ«
akÄsiṃ. Atthi ca me uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄyÄ”ti. So tatonidÄnaṃ
labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

47(55) SeyyathÄpi mÄṇava puriso ÄbÄdhiko assa dukkhito bÄḷhagilÄno,
bhattaṃ cassa nacchÄdeyya, na cassa kÄye balamattÄ, so aparena samayena
tamhÄ ÄbÄdhÄ mucceyya, bhattañcassa chÄdeyya, siyÄ cassa kÄye balamattÄ,
tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe ÄbÄdhiko ahosiṃ dukkhito bÄḷhagilÄno.
Bhattaṃ ca me nacchÄdesi. Nacassa me Äsi kÄye balamattÄ. So’mhi etarahi
tamhÄ ÄbÄdhÄ mutto bhattañca me chÄdeti. Atthi ca me kÄye balamattÄ”ti.
So tato nidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

48(56) SeyyathÄpi mÄṇava puriso bandhanÄgÄre baddho assa, so aparena
samayena tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mucceyya sotthinÄ abbayena1, na cassa kiñci
bhogÄnaṃ vayo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe bandhanÄgÄre baddho
ahosiṃ. So’mhi etarahi tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mutto sotthinÄ abbayena.
Natthi ca me kiñci bhogÄnaṃ vayo”ti. So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ,
adhigaccheyya somanassaṃ -

 

49(57) SeyyathÄpi mÄṇava puriso dÄso assa anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na
yenakÄmaá¹…gamo, so aparena samayena tamhÄ dÄsabyÄ mucceyya attÄdhÄ«no
aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe dÄso
ahosiṃ anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na yenakÄmaá¹…gamo, so’mhi etarahi tamhÄ
dÄsabyÄ mutto attÄdhÄ«no aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo”ti. So
tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

1. Avyayena, [PTS.]

 

50(59) SeyyathÄpi mÄṇava puriso sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ
paá¹­ipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantÄraṃ
nitthareyya, sotthinÄ gÄmantaṃ anupÄpuṇeyya khemaṃ appaá¹­ibhayaṃ, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ paá¹­ipajjiṃ
dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So’mhi etarahi taṃ kantÄraṃ tiṇṇo sotthinÄ
gÄmantaṃ anuppatto khemaṃ appaá¹­ibhaya”nti. So tato nidÄnaṃ labhetha
pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ -

 

[BJT Page 462] [\x 462/]
51(60) Evameva kho mÄṇava bhikkhu yathÄ iṇaṃ yathÄ rogaṃ yathÄ
bandhanÄgÄraṃ yathÄ dÄsabyaṃ yathÄ kantÄraddhÄnamaggaṃ evaṃ ime pañca
nÄ«varaṇe appahīṇe attani samanupassati. SeyyathÄpi mÄṇava Änaṇyaṃ yathÄ
Ärogyaṃ yathÄ bandhanÄ mokkhaṃ yathÄ bhujissaṃ yathÄ khemantabhÅ«miṃ
evameva kho mÄṇava bhikkhu ime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani
samanupassati.

 

52(61) Tassime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani samanupassato pÄmojjaṃ
jÄyati. Pamuditassa pÄ«ti jÄyati. PÄ«timanassa kÄyo passambhati.
PassaddhakÄyo sukhaṃ vedeti. Sukhino cittaṃ samÄdhiyati.

 

53. So vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicÄraṃ
vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena abhisanneti parisanneti paripÅ«reti
parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena
apphuṭaṃ hoti.

 

54. SeyyathÄpi mÄṇava dakkho nahÄpako vÄ nahÄpakantevÄsÄ« vÄ kaṃsathÄle
nahÄnÄ«yavuṇṇÄni ÄkiritvÄ udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sanneyya
sÄyaṃ nahÄnÄ«yapiṇá¸i snehÄnugatÄ snehaparetÄ santarabÄhirÄ phuá¹­Ä snehena
na ca paggharaṇī, evameva kho mÄṇava bhikkhu imameva kÄyaṃ vivekajena
pÄ«tisukhena abhisanneti parisenneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

55. Yampi mÄṇava bhikkhu vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi dhammehi
savitakkaṃ savicÄraṃ vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamaṃ jhÄnaṃ upasampajja
viharati, so imameva kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena abhisandeti
parisandeti paripÅ«reti parippharati, nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti, idampi’ssa hoti samÄdhismiṃ.

 

56. Puna ca paraṃ mÄṇava bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ
sampasÄdanaṃ cetaso ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ
dutiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ samÄdhijena
pÄ«tisukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

[BJT Page 464] [\x 464/]

 

57. SeyyathÄpi mÄṇava udakarahado ubbhidodako, tassa nevassa
puratthimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na dakkhiṇÄya disÄya udakassa
Äyamukhaṃ, na pacchimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na uttarÄya disÄya
udakassa Äyamukhaṃ, devo ca na kÄlena kÄlaṃ sammÄ dhÄraṃ anupaveccheyya,
atha kho tamhÄ ca udakarahadÄ sÄ«tÄ vÄridhÄrÄ ubbhijjitvÄ tameva
udakarahadaṃ sÄ«tena vÄrinÄ abhisandeyya parisandeyya paripÅ«reyya
paripphareyya, nÄssa kiñci sabbÄvato udakarahadassa vÄrinÄ sÄ«tena
apphuá¹­aṃ assa, evameva kho mÄṇava bhikkhu imameva kÄyaṃ samÄdhijena
pÄ«tisukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

58. Yampi mÄṇava bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ
sampasÄdanaṃ cetaso ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ
dutiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati, so imameva kÄyaṃ
samÄdhijenapÄ«tisukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati.
NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti. [PTS Page 208] [\q 208/] idampi’ssa hoti samÄdhismiṃ.

 

59. Puna ca paraṃ mÄṇava bhikkhu pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca viharati
sato sampajÄno sukhañca kÄyena paá¹­isaṃvedeti. Yantaṃ ariyÄ Äcikkhanti:
upekkhako satimÄ sukhavihÄrÄ«ti tatiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So
imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti,
parippharati nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ
hoti.

 

60. SeyyathÄpi mÄṇava uppaliniyaṃ vÄ paduminiyaṃ vÄ puṇá¸arikiniyaṃ vÄ
appekaccÄni uppalÄni vÄ padumÄni vÄ puṇá¸arÄ«kÄni vÄ udake jÄtÄni udake
saṃvaddhÄni udakÄnuggÄni antonimuggaposÄ«ni tÄni yÄva caggÄ yÄva ca mÅ«lÄ
sÄ«tena vÄrinÄ abhisannÄni parisannÄni paripÅ«rÄni, paripphuá¹­Äni nÄssÄ
kiñci sabbÄvataṃ uppalÄnaṃ vÄ padumÄnaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kÄnaṃ vÄ sÄ«tena vÄrinÄ
apphuá¹­aṃ assa. Evameva kho mÄṇava bhikkhu imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena
sukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

[BJT Page 466] [\x 466/]

 

61. Yampi mÄṇava bhikkhu pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca viharati sato
sampajÄno sukhañca kÄyena paá¹­isaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyÄ Äcikkhanti
upekkhako satimÄ sukhavihÄrÄ«titaṃ tatiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati.
So imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti
parippharati, nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ
hoti, idampi’ssa hoti samÄdhismiṃ.

 

62. Puna ca paraṃ mÄṇava bhikkhu sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca pahÄnÄ
pubbeva somanassadomanassÄnaṃ atthaá¹…gamÄ adukkhamasukhaṃ
upekkhosatipÄrisuddhiṃ catutthaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa
kiñci sabbÄvato kÄyassa parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.
SeyyathÄpi mÄṇava puriso odÄtena vatthena sasÄ«saṃ pÄrupitvÄ nisinno
assa, nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa odÄtena vatthena apphuá¹­aṃ assa,
evameva kho mahÄrÄja bhikkhu imameva kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ
pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.

 

63. Yampi mÄṇava bhikkhu sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca pahÄnÄ pubbeva
somanassadomanassÄnaṃ atthaá¹…gamÄ adukkhamasukhaṃ upekkhÄsatipÄrisuddhiṃ
catutthaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati, so imameva kÄyaṃ parisuddhena
cetasÄ pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti, nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti, idampi’ssa hoti
samÄdhismiṃ. Ayaṃ kho so mÄṇava ariyo samÄdhikkhandho yassa so bhagavÄ
vaṇṇavÄdÄ« ahosi, yattha ca imaṃ janataṃ samÄdapesi nivesesi
patiá¹­á¹­hÄpesi. Atthi cevettha uttariṃ karaṇīyanti.

 

64. “Acchariyaṃ bho Änanda. So cÄyaṃ bho Änanda ariyo samÄdhikkhandho
paripuṇeá¹‡Ä no aparipuṇṇo. Evaṃ paripuṇṇañcÄhaṃ bho Änanda ariyaṃ
samÄdhikkhandhaṃ ito bahiddhÄ aññesu samaṇabrÄhmaṇesu na samanupassÄmi.
Evaṃ paripuṇṇañca bho Änanda ariyaṃ samÄdhikkhandhaṃ ito bahiddhÄ aññe
samaṇabrÄhmaá¹‡Ä attani samanupasseyyuṃ, te tÄvatakeneva attamanÄ assu
alamettÄvatÄ, katamettÄvatÄ, anuppatto no sÄmaññattho, natthi no kiñci
uttariṃ karaṇīyanti.

 

[BJT Page 468] [\x 468/]

 

65. Atha ca pana bhavaṃ Änando evamÄha: atthi cevettha uttariṃ
karaṇiyanti. Katamo pana so bho Änanda ariyo paññakkhandho, yassa so
bhavaṃ gotamo vaṇṇavÄdÄ« ahosi yattha ca imaṃ janataṃ samÄdapesi nivesesi
patiá¹­á¹­hÄpesÄ«?”Ti.

 

66. “Puna ca paraṃ mÄṇava so bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ
pajÄnÄti: “ayaṃ kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpentikasambhavo
odanakummÄsÅ«pacayo aniccucchÄdanaparimaddanabhedaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ
ca pana me viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddha’nti.

 

67. SeyyathÄpi mÄṇava maṇi veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso
suparikammakato accho vippasanno anÄvilo sabbÄkÄrasampanno, tatra’ssa
suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ.
Tamenaṃ cakkhumÄ puriso hatthe karitvÄ paccavekkheyya “ayaṃ kho maṇi
veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso suparikammakato, accho vippasanno anÄvilo
sabbÄkÄrasampanno. Tatiradaṃ suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ
odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ”ti. Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ samÄhite
citte parisuddhe pariyodÄne anaá¹…gaṇe vigatupakkilese mudubhÅ«te
kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati
abhinnÄmeti. So evaṃ pajÄnÄti ayaṃ kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko
mÄtÄpettikasambhavo odanakummÄsÅ«pacayo
aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ ca pana me
viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddhanti.

 

68. Yampi mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatupakkilese mudubhÅ«te [PTS Page 209]
[\q 209/] kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ñÄṇadassanÄya cittaṃ
abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ pajÄnÄti: “ayaṃ kho me kÄyo rÅ«pÄ«
cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpentikasambhavo odanakummÄsÅ«pacayo
aniccucchÄdanaparimaddanabhedaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ ca pana me
viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddhanti, idampi’ssa hoti paññÄya.

 

[BJT Page 470] [\x 470/]

 

69. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte manomayaṃ kÄyaṃ
abhinimminanÄya1 cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So imamhÄ kÄyÄ aññaṃ
kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ abhinindriyaṃ.

 

70. SeyyathÄpi mÄṇava puriso muñjamhÄ isikaṃ pavÄheyya, tassa evamassa:
ayaṃ muñjo ayaṃ isikÄ añño muñjo aÃ±Ã±Ä isikÄ muñjamhÄtveva isikÄ
pavÄḷhÄti. SeyyathÄpi vÄ pana mahÄrÄja puriso asiṃ kosiyÄ pavÄheyya.
Tassa evamassa: ayaṃ asi ayaṃ kosi, añño asi aÃ±Ã±Ä kosi, kosiyÄtveva asi
pavÄḷho’ti. SeyyathÄpi vÄ pana mahÄrÄja puriso ahaṃ karaṇá¸Ä uddhareyya.
Tassa evamassa: ayaṃ ahi ayaṃ karaṇá¸e, añño ahi añño karaṇá¸o,
karaṇá¸Ätveva ahi ubbhato’ti. Evameva kho mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite
citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudrabhÅ«te
kammaniye á¹­hite Äneñjappatte manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya cittaṃ
abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ abhinimminÄti
rūpiṃ manomayaṃ sabbaṅgapaccaṅgiṃ ahīnindriyaṃ.

 

71. Yampi mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya1 cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ
abhinindriyaṃ, idampi’ssa hoti paññÄya.

 

72. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte iddhividhÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ
paccanubhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti bahudhÄpi hutvÄ eko hoti,
ÄvÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ asajjamÄno
gacchati seyyathÄpi ÄkÄse, paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ karoti
seyyathÄpi udake, udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi paá¹­haviyaṃ,
ÄkÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄ’pi pakkhÄ« sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati
parimajjati. YÄva brahmalokÄpi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

[BJT Page 472] [\x 472/]

 

73. SeyyathÄpi mahÄrÄja dakkho kumbhakÄro vÄ kumbhakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatÄya mantikÄyaṃ yaṃ yadeva bhÄjanavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

74. SeyyathÄpi vÄ pana mÄṇava dakkho dantakÄro vÄ dantakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ dantasmiṃ yaṃ yadeva dantavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

75. SeyyathÄpi vÄ pana mÄṇava dakkho suvaṇṇakÄro vÄ suvaṇṇakÄrentavÄsÄ«
vÄ suparikammakatasmiṃ suvaṇṇasmiṃ yaṃ yadeva suvaṇṇavikatiṃ Äkaá¹…kheyya
taṃ tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

76. Evavema kho mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
iddhividhÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ
iddhividhaṃ paccanuhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti. BahudhÄ’pi hutvÄ eko
hoti. Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ
asajjamÄno gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. Paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ
karoti seyyathÄpi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi
paá¹­haviyaṃ. Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhÄ« sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati
parimajjati. YÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

77. Yampi mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
iddhividhÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ
iddhividhaṃ paccanuhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti. BahudhÄ’pi hutvÄ eko
hoti. Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ
asajjamÄno gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. Paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ
karoti seyyathÄpi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi
paá¹­haviyaṃ. Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhÄ« sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati
parimajjati. YÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti, idampi’ssa hoti
paññÄya.

 

78. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte dibbÄya
sotadhÄtuyÄ vittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbÄya sotadhÄtuyÄ
visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti dibbe ca mÄnuse ca ye
dūre santike ca.

 

79. SeyyathÄpi mÄṇava puriso addhÄnamaggapaá¹­ipanno so suṇeyya
bherisaddampi mudiá¹…gasaddampi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddampi, tassa
evamassa: bherisaddo iti’pi mudiá¹…gasaddo iti’pi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddo
iti’pi. Evameva kho mahÄrÄja bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄne anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte dibbÄya sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
dibbÄya sotadhÄtuyÄ visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti
dibbe ca mÄnuse ca ye dÅ«re santike ca.

 

[BJT Page 474] [\x 474/]

 

80. Evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatupakkilese
mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte dibbÄya sotadhÄtuyÄ vittaṃ
abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbÄya sotadhÄtuyÄ visuddhÄya
atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti dibbe ca mÄnuse ca ye dÅ«re santike
ca, idampi’ssa hoti paññÄya.

 

81. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte cetopariyañÄṇÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ
ceto paricca pajÄnÄti: “sarÄgaṃ vÄ cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti.
VÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittantipajÄnÄti. SadesÄsaṃ vÄ cittaṃ
sadosaṃ cittatanti pajÄnÄti. VÄ«tadosaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti
pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti pajÄnÄti. VÄ«tamohaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ cittaṃ saá¹…khittaṃ
cittanti pajÄnÄti. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ cittanti pajÄnÄti.
Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Amahaggataṃ vÄ cittaṃ
amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ sauttaraṃ cintanti
pajÄnÄti. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti pajÄnÄti. SamÄhitaṃ vÄ
cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. AsamÄhitaṃ vÄ cittaṃ
AsamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ cittanti pajÄnÄti. Avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

82. SeyyathÄpi mÄṇava itthi vÄ puriso vÄ daharo vÄ yuvÄ maṇá¸anakajÄtiko
ÄdÄse vÄ parisuddhe pariyodÄte acche vÄ udakapatte sakaṃ mukhanimittaṃ
paccavekkhamÄno sakaṇikaṃ vÄ sakikanti jÄneyya, akaṇikaṃ vÄ akaṇikanti
jÄneyya, evameva kho mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti: sarÄgaṃ vÄ
cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti
pajÄnÄti. Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tadosaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti
pajÄnÄti vÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ
cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄta. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ
cittanti pajÄnÄti. Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti
amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ
sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti
pajÄnÄti. SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti asamÄhitaṃ vÄ
cittaṃ asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ
cittanti pajÄnÄti avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

[BJT Page 476] [\x 476/]

 

83. Yampi mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So parasattÄnaṃ
parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti: sarÄgaṃ vÄ cittaṃ sarÄgaṃ
cittanti pajÄnÄti vÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti.
Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tadosaṃ vÄ cittaṃ
vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti pajÄnÄti
vÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ cittaṃ
saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄta. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ cittanti
pajÄnÄti. Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti amahaggataṃ
vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ sauttaraṃ
cittanti pajÄnÄti. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti pajÄnÄti.
SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti asamÄhitaṃ vÄ cittaṃ
asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ cittanti
pajÄnÄti avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti, idampi’ssa
hoti paññÄya.

 

84. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tÄ«saṃmpi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo jÄtisatampi
jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe aneke’pi
vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto
evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃ sukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So
tato cuto amutra upapÄdiṃ tatrÄpÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo
evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto
idhÅ«papanno’ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati.

 

85. SeyyathÄpi mÄṇava puriso sakamhÄ gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya tamhÄ’pi
gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya. So tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ
paccÄgaccheyya. Tassa evamassa: ‘ahaṃ kho sakamhÄ gÄmÄ amuṃ gÄmaṃ
agacchiṃ tatra evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ abhÄsiṃ evaṃ tuṇahÄ«
ahosiṃ. TamhÄpi gÄmÄ agacchiṃ tatrÄpi evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ
abhÄsiṃ evaṃ tuṇhÄ« ahosiṃ. So’mpi tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ
paccÄgato’ti. Evameva kho mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
parÄyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti.
So anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ
dve’pi jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi
jÄtiyo vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampi
jÄtiyo jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi
saṃvaá¹­á¹­akappe aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe
amutrÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro
evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto -

 

[BJT Page 478] [\x 478/]

 

So tato cuto amutra upapÄdiṃ tÄtrapÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo
evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedi evamÄyupariyanto. So tato cuto
idhÅ«papanno’ti iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati.

 

86. Yampi mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe parÄyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampi jÄtiyo
jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe
aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto
So tato cuto amutra upapÄdiṃ tÄtrapÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo
evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedi evamÄyupariyanto. So tato cuto
idhÅ«papanno’ti iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati, idampi’ssa hoti paññÄya.

 

87. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄne anaá¹…gaṇe vigatu
pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ cutÅ«papÄtaṇÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ visuddhena
atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne paṇite
suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti: ‘ime vata
bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena samannÄgatÄ
manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ micchÄdiá¹­á¹­hikÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä apÄyaṃ duggatiṃ
vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ kÄyasucaritena
samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena samannÄgatÄ
ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa
bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammupage satte pajÄnÄti.

 

88. SeyyathÄpi mÄṇava majjhe siṃghÄá¹­ake pÄsÄdo. Tattha cakkhumÄ puriso
á¹­hito passeyya manusse gehaṃ pavisante’pi rathiyÄ vÄ«tisañcarante’pi
majjhe siṃghÄá¹­ake nisinne’pi, tassa evamassa: ete manussÄ gehaṃ
pavisanti. Ete nikkhamanti. Ete rathiyÄ vÄ«tisañcaranti. Ete majjhe
saṃghÄá¹­ake nisinnÄ’ti.

 

[BJT Page 480] [\x 480/]

 

89. Evameva kho mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
sattÄnaṃ cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena
cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne
upapajjamÄne hÄ«ne paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page
satte pajÄnÄti: ‘ime vata bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ
vacÄ«duccaritena samannÄgatÄ manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ
upavÄdakÄ micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ
parammaraá¹‡Ä apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana
bhonto sattÄ kÄyasucaritena samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ
manosucaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ
sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ
lokaṃ upapannÄ’ti. Iti dibbena cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena
satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate
duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti.

 

90. Yampi mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ
cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti:
‘ime vata bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena
samannÄgatÄ manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraṇÄ
apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ
kÄyasucaritena samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena
samannÄgatÄ ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ.
Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti
dibbena cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne
upapajjamÄne hÄ«ne paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page
satte pajÄnÄti, idampi’ssa hoti paññÄya.

 

92. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ
khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti so idaṃ dukkhanti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ
pajÄnÄti. Ime ÄsavÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavasamudayo’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Tassa evaṃ jÄnato
evaṃ passato kÄmÄsavÄpi cittaṃ vimuccati bhavÄsavÄpi cittaṃ vimuccati
avijjÄsa vÄpi cittaṃ vimuccati. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti.
KhÄ«á¹‡Ä jÄti vusitaṃ brahmacariyaṃ kataṃ karaṇiyaṃ nÄparaṃ itthattÄyÄti
pajÄnÄti.

 

[BJT Page 482] [\x 482/]

 

SeyyathÄpi mÄṇava pabbatasaá¹…khepe udakarahado accho vippasanno anÄvilo.
Tattha cakkhumÄ puriso tÄ«re á¹­hito passeyya sippisambÅ«kampi
sakkharakaá¹­halampi macchagumbampi carantampi tiá¹­á¹­hantampi. Tassa
evamassa: ayaṃ kho udakarahado accho vippasanno anÄvilo. Tatrime
sippisambūkĒpi sakkharakaṭhalĒpi macchagumbĒpi carantipi
tiá¹­á¹­hantipÄ«ti. Evameva kho mÄṇava bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ khayÄñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
idaṃ dukkhanti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ
pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ime ÄsavÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
ÄsavanirodhÄgÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti.

 

92. Tassa evaṃ jÄnato evaṃ passato kÄmÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati,
bhavÄsavÄ’pÄ« cittaṃ vimuccati, avijjÄsavÄ’pi cittaṃ vimuccati.
Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti. KhÄ«á¹‡Ä jÄti, vusitaṃ brahmacariyaṃ,
kataṃ kariṇiyaṃ nÄparaṃ itthattÄyÄti pajÄnÄti. Yampi mÄṇava bhikkhu evaṃ
samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te
kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati
abhininnÄmeti so idaṃ dukkhanti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ime ÄsavÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavasamudayo’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Tassa evaṃ jÄnato evaṃ passato kÄmÄsavÄpi cittaṃ
vimuccati bhavÄsavÄpi cittaṃ vimuccati avijjÄsa vÄpi cittaṃ vimuccati.
Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti. KhÄ«á¹‡Ä jÄti vusitaṃ brahmacariyaṃ
kataṃ karaṇiyaṃ nÄparaṃ itthattÄyÄti pajÄnÄti, idampi’ssa hoti paññÄya.

 

93. Ayaṃ kho mÄṇava so ariyo paññÄkkhandho yassa so bhagavÄ vaṇṇavÄdÄ«
ahosi, yattha ca imaṃ janataṃ samÄdapesi nivesesi patiá¹­á¹­hÄpesi. Natthi
cevettha uttariṃ karaṇīyanti.

 

94. [PTS Page 210] [\q 210/] acchariyaṃ
bho Änanda, abbhutaṃ bho Änanda, so cÄyaṃ bho Änanda ariyo paññÄkkhandho
paripuṇṇo. EvamparipuṇṇañcÄhaṃ bho Änanda ariyaṃ paññÄkkhandhaṃ ito
bahiddhÄ aññesu samaṇabrÄhmaṇesu na samanupassÄmi. Natti cettha uttariṃ
karaṇīyanti. Abhikkantaṃ bho Änanda, abhikkantaṃ bho Änanda, seyyathÄpi
bho Änanda, nikkujjitaṃ vÄ ukkujjeyya, paá¹­icchannaṃ vÄ vivareyya,
mūḷhassa vÄ maggaṃ Äcikkheyya, andhakÄre vÄ telapajjotaṃ dhÄreyya
cakkhumanto rÅ«pÄni dakkhintÄ«ti, evameva kho bhotÄ Änandena
anekapariyÄyena dhammo pakÄsito. EsÄhaṃ bho Änanda, bhagavantaṃ gotamaṃ
saraṇaṃ gacchÄmi dhammañca bhikkhusaá¹…ghañca. UpÄsakaṃ maṃ bhavaṃ Änando
dhÄretu ajjatagge pÄṇupetaṃ saraṇaṃ gatanti.

 

Subhasuttaṃ niṭṭhitaṃ dasamaṃ.

 

[BJT Page 484] [\x 484/]

 

11

 

[PTS Page 211] [\q 211/] kevaá¸á¸ha suttaṃ

 

1. Evaṃ me sutaṃ: ekaṃ samayaṃ bhagavÄ nÄḷandÄya viharati
pÄvÄrikambavane. Atha kho kevaá¸á¸ho gahapatiputto yena bhagavÄ
tenupasaá¹…kami. Upasaá¹…kamitvÄ bhagavantaṃ abhivÄdetvÄ ekamantaṃ nisÄ«di.
Ekamantaṃ nisinno kho kevaá¸á¸ho gahapatiputto bhagavantaṃ etadavoca:
‘ayaṃ bhante nÄḷandÄ iddhÄ ceva thitÄ ca, bahujanÄ ÄkiṇṇamanussÄ,
bhagavati abhippasannÄ. SÄdhu bhante bhagavÄ ekaṃ bhikkhuṃ samÄdisatu yo
uttarimanussadhammÄ iddhipÄá¹­ibhÄriyaṃ karissati. EvÄyaṃ nÄḷandÄ
bhiyyosomattÄya bhagavati abhippasÄ«dissatÄ«’ti.

 

2. Evaṃ vutte bhagavÄ kevaá¸á¸haṃ gahapatiputtaṃ etadavoca: na kho ahaṃ
kevaá¸á¸ha bhikkhÅ«naṃ evaṃ dhammaṃ desemi ‘etha tumhe bhikkhave gihÄ«naṃ
odÄtavasanÄnaṃ uttarimanussadhammÄ iddhipÄá¹­ihÄriyaṃ karothÄ’ti.

 

3. Dutiyampi kho kevaá¸á¸ho gahapatiputto bhagavantaṃ etadavoca: nÄhaṃ
bhante bhagavantaṃ dhaṃsemi. Api ca evaṃ vadÄmi: “ayaṃ bhante nÄḷanda
iddhÄ ceva phÄ«tÄ ca, bahujanÄ ÄkiṇṇamanussÄ, bhagavati abhippasannÄ.
SÄdhu bhante bhagavÄ ekaṃ bhikkhuṃ samÄdisatu yo uttarimanussadhammÄ [PTS Page 212]
[\q 212/] iddhipÄá¹­ihÄriyaṃ karissati. EvÄyaṃ nÄḷandÄ
bhiyyosomattÄya bhagavati abhippasÄ«dissatÄ«’ti. Dutiyampi kho bhagavÄ
kevaá¸á¸haṃ gahapatiputtaṃ etadavoca: na kho ahaṃ kevaá¸á¸ha bhikkhÅ«naṃ evaṃ
dhammaṃ desemi ‘etha tumhe bhikkhave gihÄ«naṃ odÄtavasanÄnaṃ
uttarimanussadhammÄ iddhipÄá¹­ihÄriyaṃ karothÄ’ti.

 

4. Tatiyampi kho kevaá¸á¸ho gahapatiputto bhagavantaṃ etadavoca: nÄhaṃ
bhante bhagavantaṃ dhaṃsemi. Api ca evaṃ vadÄmi: ‘ayaṃ bhante nÄḷandÄ
iddhÄ ceva phÄ«tÄ ca, bahujanÄ ÄkiṇṇamanussÄ, bhagavati abhippasannÄ.
SÄdhu bhante bhagavÄ ekaṃ bhikkhuṃ samÄdisatu yo uttarimanussadhammÄ
iddhipÄá¹­ihÄriyaṃ karissati. EvÄyaṃ nÄḷandÄ bhiyyosomattÄya bhagavati
abhippasÄ«dissatÄ«’ti.

 

1. Kevaṭṭo sīmu.

 

[BJT Page 486] [\x 486/]

 

5. “Tīṇi kho imÄni kevaá¸á¸ha pÄá¹­ihÄriyÄni mayÄ sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ
paveditÄni. KatamÄni tīṇi? IddhipÄá¹­ihÄriyaṃ ÄdesanÄpÄá¹­ihÄriyaṃ.
AnusÄsanÄ«pÄá¹­ihÄriyanti. Katamañca kevaá¸á¸ha iddhipÄá¹­ihÄriyaṃ? Idha
kevaá¸á¸ha bhikkhu anekavihitaṃ iddhavidhaṃ paccanubhoti: eko’pi hutvÄ
bahudhÄ hoti. BahudhÄ pi hutvÄ eko hoti. Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ,
tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ asajjamÄno gacchati seyyathÄpi
ÄkÄse. Paá¹­haviyÄpi ummujjanimujjaṃ karoti seyyathÄpi udake. Udake’pi
abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi paá¹­haviyaṃ. Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati
seyyathÄpi pakkhÄ« sakuṇo. Ime’pi candimasuriye evaṃmahiddhike
evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parimasati parimajjati. YÄva brahmalokÄpi kÄyena
vasaṃ vatteti.

 

6. Tamenaṃ aññataro saddho pasanno passati taṃ bhikkhuṃ anekavihitaṃ
iddhividhaṃ paccanubhonteṃ: ekampi hutvÄ bahudhÄ bhontaṃ, bahudhÄpi
hutvÄ ekaṃ bhontaṃ, ÄcÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸haṃ tiropÄkÄraṃ
tiropabbataṃ asajjamÄnaṃ gacchantaṃ seyyathÄpi ÄkÄse, paá¹­haviyÄpi
ummujjanimujjaṃ kÄrontaṃ seyyathÄpi [PTS Page 213]
[\q 213/] udake, udake’pi abhijjamÄne gacchantaṃ seyyathÄpi
paá¹­haviyaṃ, ÄkÄse’pi pallaá¹…kena kamantaṃ seyyathÄpi pakkhÄ« sakuṇo,
ime’pi candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parimasantaṃ
parimajjantaṃ, yÄva brahmalokÄpi kÄyena vasaṃ vattentaṃ.

 

7. Tamenaṃ so saddho pasanno aññatarassa assaddhassa appasannassa
Äroceti: acchariyaṃ vata bho abbhutaṃ vata bho samaṇassa mahiddhikatÄ
mahÄnubhÄvatÄ. AmÄhaṃ bhikkhuṃ addasaṃ anekavihitaṃ iddhimidhaṃ
paccanubhontaṃ: ekampi hutvÄ bahudhÄ bhontaṃ, bahudhÄpi hutvÄ ekampi
bhontaṃ, ÄcÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸haṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ
asajjamÄnaṃ gacchantaṃ seyyathÄpi ÄkÄse, paá¹­haviyÄpi ummujjanimujjaṃ
kÄrontaṃ seyyathÄpi udake, udake’pi abhijjamÄne gacchantaṃ seyyathÄpi
paá¹­haviyaṃ, ÄkÄse’pi pallaá¹…kena kamantaṃ seyyathÄpi pakkhÄ« sakuṇo,
ime’pi candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parimasantaṃ
parimajjantaṃ, yÄva brahmalokÄpi kÄyena vasaṃ vattentanti. Tamesaṃ so
assaddho appasanno taṃ saddhaṃ pasannaṃ evaṃ vadeyya: atthi kho bho
gandhÄrÄ« nÄma vijjÄ. TÄya so bhikkhu anekavihitaṃ iddhividhaṃ
paccanubhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti. BahudhÄ pi hutvÄ eko hoti.
Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ, tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ asajjamÄno
gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. Paá¹­haviyÄpi ummujjanimujjaṃ karoti seyyathÄpi
udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi paá¹­haviyaṃ. Ä€kÄse’pi
pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhÄ« sakuṇo. Ime’pi candimasuriye
evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parimasati parimajjati. YÄva
brahmalokÄpi kÄyena vasaṃ vattetÄ«ti. Taṃ kiṃ maññasi kevaá¸á¸ha? Api nu so
assaddho appasanno taṃ saddhaṃ pasannaṃ evaṃ vadeyya?”Ti. “Vadeyya
bhante”ti. “Imaṃ kho ahaṃ kevaá¸á¸ha iddhipÄá¹­ihÄriye ÄdÄ«navaṃ sampassamÄno
iddhipÄá¹­ihÄriyena aá¹­á¹­iyÄmi harÄyÄmi jigucchÄmi.

 

1. Eko’pi. (SÄ«mu. [PTS. ]

 

[BJT Page 488] [\x 488/]

 

8. Katamañca kevaá¸á¸ha ÄdesanÄpÄá¹­ihÄriyaṃ? Idha kevaá¸á¸ha bhikkhu
parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cittampi Ädisati cetasikampi Ädisati
vitakkitampi Ädisati vicÄritampi Ädisati: evampi te mano, itthampi te
mano, itipi te cittanti. Tamenaṃ aññataro saddho pasanno passati taṃ
bhikkhuṃ parasantÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cittampi Ädisantaṃ cetasikampi
Ädisantaṃ vitakkitampi Ädisantaṃ vicÄritampi Ädisantaṃ: evampi te mano,
itthampi te mano, iti’pi te cittanti. Tamenaṃ so saddho pasanno
aññatarassa assaddhassa appasannassa Äroceti: acchariyaṃ vata bho [PTS Page 214]
[\q 214/] abbhutaṃ vata bho samaṇassa mahiddhikatÄ mahÄnubhÄvatÄ.
AmÄhaṃ bhikkhuṃ addasaṃ parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cittampi Ädisantaṃ
ceteyitampi Ädisantaṃ vitakkitampi Ädisantaṃ vicÄritampi Ädisantaṃ:
evampi te mano, itthampi te mano, iti’pi te cittanti. Tamenaṃ so
assaddho appasanno taṃ saddhaṃ pasannaṃ evaṃ vadeyya: atthi kho bho
maṇikÄ nÄma vijjÄ. TÄya so bhikkhu parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cittampi
Ädisati, cetasikampi Ädisati, vitakkitampi Ädisati, vicÄritampi Ädisati:
evampi te mano, itthampi te mano, itipi te cittanti. Taṃ kiṃ maññasi
kevaá¸á¸ha? Api nu so assaddho appasanto taṃ saddhaṃ pasannaṃ evaṃ
vadeyyÄ?”Ti. “Vadeyya bhante”ti. Imaṃ kho ahaṃ kevaá¸á¸a ÄdesanÄ
pÄá¹­ihÄriye ÄdÄ«navaṃ sampassamÄno ÄdesanÄpÄá¹­ihÄriyena aá¹­á¹­iyÄmi harÄyÄmi
jigucchÄmi.

 

9. Katamañca kevaá¸á¸ha anusÄsanÄ«pÄá¹­ihÄriyaṃ? Idha kevaá¸á¸ha bhikkhu
evamanusÄsati: evaṃ vitakketha, mÄ evaṃ vitakkayittha, evaṃ
manasikarotha, mÄ evaṃ manasÄkattha, idaṃ pajahatha, idaṃ upasampajja
viharathÄti. Idampi vuccati kevaá¸á¸ha anusÄsanÄ«pÄá¹­ihÄriyaṃ.

 

10. Puna ca paraṃ kevaá¸á¸ha idha tathÄgato loko uppajjati arahaṃ
sammÄsambuddho vijjÄcaraṇasampanno sugato lokavidÅ« anuttaro
purisadammasÄrathÄ« satthÄ devamanussÄnaṃ buddho bhagavÄ. So imaṃ lokaṃ
sadevakaṃ samÄrakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrÄhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ
sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ pavedeti. So dhammaṃ deseti ÄdikalyÄṇaṃ
majjhekalyÄṇaṃ pariyosÄnakalyÄṇaṃ sÄtthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ
parisuddhaṃ. Brahmacariyaṃ pakÄseti.

 

[BJT Page 490] [\x 490/]

 

11(29). Taṃ dhammaṃ suṇÄti gahapati vÄ gahapatiputto vÄ aññatarasmiṃ vÄ
kule paccÄjÄto. So taṃ dhammaṃ sutvÄ tathÄgate saddhaṃ paá¹­ilabhati. So
tena saddhÄpaá¹­ilÄbhena samannÄgato iti paá¹­isaṃcikkhati: ’sambÄdho
gharÄvaso rajÄpatho1. AbbhokÄso pabbajjÄ. Nayidaṃ sukaraṃ agÄraṃ
ajjhÄvasatÄ ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṃkhalikhitaṃ
brahmacariyaṃ carituṃ. YannÅ«nÄhaṃ kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni
acchÄdetvÄ agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajeyya’nti.

 

1. Rajopatho, katthaci.

 

So aparena samayena appaṃ vÄ bhogakkhandhaṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
bhogakkhandhaṃ pahÄya appaṃ vÄ Ã±Ätiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya mahantaṃ vÄ
ñÄtiparivaá¹­á¹­aṃ pahÄya kesamassuṃ ohÄretvÄ kÄsÄyÄni vatthÄni acchÄdetvÄ
agÄrasmÄ anagÄriyaṃ pabbajati. So evaṃ pabbajito samÄno
pÄtimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ÄcÄragocarasampanno aṇumattesu vajjesu
bhayadassÄvÄ«. SamÄdÄya sikkhati sikkhÄpadesu kÄyakammavacÄ«kammena
samannÄgato kusalena. ParisuddhÄjÄ«vo sÄ«lasampanno indriyesu guttadvÄro
bhojane mattaññū satisampajaññesu samannÄgato santuá¹­á¹­ho.

 

12 (29) Kathañca kevaá¸á¸ha bhikkhu sÄ«lasampanno hoti? Idha kevaá¸á¸ha
bhikkhu pÄṇÄtipÄtaṃ pahÄya pÄṇÄtipÄtÄ paá¹­ivirato hoti nihitadaṇá¸o
nihitasattho lajjÄ« dayÄpanno. SabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ« viharati.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

AdinnÄdÄnaṃ pahÄya adinnÄdÄnÄ paá¹­ivirato hoti dinnÄdÄyÄ« dinnapÄá¹­ikaá¹…khÄ«.
Athenena sucibhÅ«tena attanÄ viharati. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Abrahmacariyaṃ pahÄya brahmacÄrÄ« hoti ÄrÄcÄrÄ«1 virato methunÄ gÄmadhammÄ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

MusÄvÄdaṃ pahÄya musÄvÄdÄ paá¹­ivirato hoti saccavÄdÄ« saccasandho theto2
paccayiko avisaṃvÄdako lokassa. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Pisuṇaṃ vÄcaṃ3 pahÄya pisuṇÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. Ito sutvÄ na
amutra akkhÄtÄ imesaṃ bhedÄya. Amutra vÄ sutvÄ na imesaṃ akkhÄtÄ amÅ«saṃ
bhedÄya. Iti bhinnÄnaṃ vÄ sandhÄtÄ, sahitÄnaṃ vÄ anuppadÄtÄ4
samaggÄrÄmo5 samaggarato samagganandiṃ samaggakaraṇiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

[BJT Page 492] [\x 492/]
Pharusaṃ vÄcaṃ6 pahÄya pharusÄya vÄcÄya paá¹­ivirato hoti. YÄ sÄ vÄcÄ neḷÄ
kaṇṇasukhÄ pemanÄ«yÄ7 hadayaá¹…gamÄ porÄ« bahujanakantÄ bahujanamanÄpÄ,
tathÄrÅ«paṃ8 vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

SamphappalÄpaṃ pahÄya samphappalÄpÄ paá¹­ivirato hoti kÄlavÄdÄ« bhÅ«tavÄdÄ«
atthavÄdÄ« dhammavÄdÄ« vinayavÄdÄ«. NidhÄnavatiṃ vÄcaṃ bhÄsitÄ hoti kÄlena
sÄpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasañhitaṃ. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. AnÄcÄri, machasaṃ.
2. Ṭheto, syÄ.
3. PisuṇÄvÄcaṃ, [PTS.]
4. AnuppÄdÄtÄ, [PTS.]
5. SamaggarÄmo, machasaṃ.
6. PharusÄvÄcaṃ, [PTS.] Sitira
7. PemaniyÄ, machasaṃ. 8. EvarÅ«piṃ. [PTS.] Sitira.
13(30) BÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ1 paá¹­ivirato hoti. Ekabhattiko2 hoti
rattÅ«parato3 paá¹­ivirato4 vikÄlabhojanÄ. NaccagÄ«tavÄditavisÅ«kadassanÄ5
paá¹­ivirato hoti. MÄlÄgandhavilepanadhÄraṇamaṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄ
paá¹­ivirato hoti. UccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti.
JÄtarÅ«parajatapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. Ä€makadhaññapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ä€makamaṃsapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
ItthikumÄrikapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. DÄsidÄsapaá¹­iggahaṇÄ6
paá¹­ivirato hoti. Ajeḷakapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti.
Kukkuá¹­asÅ«karapaá¹­iggahaṇÄ6 paá¹­ivirato hoti. HatthigavassavaḷavÄ7
paá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti. Khettavatthupaá¹­iggahaá¹‡Ä paá¹­ivirato hoti.
DÅ«teyyapaheṇa8 gamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. KayavikkayÄ paá¹­ivirato
hoti. TulÄkūṭakaṃsakūṭamÄnakūṭÄ9 paá¹­ivirato hoti.
Ukkoá¹­anavañcananikatisÄci10 yogÄ paá¹­ivirato hoti.
ChedanavadhabandhanaviparÄmosaÄlopasahasÄkÄrÄ11 paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Cullasīlaṃ12 niṭṭhitaṃ

 

14 (31) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhaṃ13 anuyuttÄ viharanti,
seyyathīdaṃ: mūlabījaṃ khandhabījaṃ phalubījaṃ14 aggabījaṃ
bijabÄ«jameva15 pañcamaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄ16
bÄ«jagÄmabhÅ«tagÄmasamÄrambhÄ17 paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. PemaniyÄ,mamachasaṃ. 2. EvarÅ«pÄ«, [PTS]

 

[BJT Page 494] [\x 494/]
15(32) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ sannidhikÄraparibhogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: annasannidhiṃ pÄnasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yÄnasannidhiṃ
sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ Ämisasannidhiṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
sannidhikÄraparibhogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
2. Ekaṃ bhattiko, machasaṃ.
3. Rattuparato, machasaṃ.
4. Virato, the. Se.
5. Visūkaṃ, machasaṃ.
6. PariggahaṇÄ, (sabbattha)
7. Gavassaṃ, se. Vaḷavaṃ, machasaṃ.
8. Pahiṇa, sÄ«mu. Machasa. SyÄ.
9. Kūṭaṃ, machasaṃ.
10. SÄvi, machasaṃ.
11. Sahasaṃ, machasaṃ.
12. Cūḷa sīlaṃ, machasaṃ.
13. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.
14. Phalaṃ, se. Phaluṃ, si. The.
15. Bija bījaṃ eva. The.
16. Iti evarupÄ, kesuci.
17. SamÄrabbhÄ, machasaṃ.

 

16(33). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ visÅ«kadassanaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
naccaṃ gÄ«taṃ vÄditaṃ pekkhaṃ akkhÄtaṃ pÄṇissaraṃ vetÄlaṃ kumbhathÅ«naṃ
sobhanakaṃ1 caṇá¸Älaṃ vaṃsaṃ dhopanakaṃ2 hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ
mahisayuddhaṃ3 usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇá¸ayuddhaṃ4 kukkuá¹­ayuddhaṃ
vaá¹­á¹­akayuddhaṃ daṇá¸ayuddhaṃ muá¹­á¹­hiyuddhaṃ5 nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ
balaggaṃ senÄbyÅ«haṃ aṇīkadassanaṃ6. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ visÅ«kadassanÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

17(34). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹­á¹­hapadaṃ dasapadaṃ ÄkÄsaṃ parihÄrapathaṃ santikaṃ
khalikaṃ ghaá¹­ikaṃ salÄkahatthaṃ akkhaṃ paá¹…gacÄ«raṃ vaá¹…kakaṃ mokkhacikaṃ
ciá¹…gulakaṃ pattÄḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ
yathÄvajjaṃ. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ jÅ«tappamÄdaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

18(35). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ uccÄsayanamahÄsayanaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: Äsandiṃ pallaá¹…kaṃ gonakaṃ cittakaṃ paá¹­ikaṃ paá¹­alikaṃ
tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭhissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ
hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ
kÄdalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakÅ«padhÄnaṃ.
Iti vÄ iti evarÅ«pÄ uccÄsayanamahÄsayanÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

1. Sobhanagarakaṃ, katthaci. Sobhanakarakaṃ, [PTS.] Sobhanagharakaṃ, machasaṃ.
2. Dhovanaṃ, katthaci. Dhopanaṃ, sitira.
3. Mahiṃsaṃ, machasaṃ.
4. Meṇá¸akaṃ, machasaṃ.
5. Sīhala potthakesu na dissati.
6. Anīka - kesuci.

 

[BJT Page 496] [\x 496/]
19(36). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogaṃ anuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: ucchÄdanaṃ parimaddanaṃ nahÄpanaṃ sambÄhanaṃ ÄdÄsaṃ añjanaṃ
mÄlÄvilepanaṃ mukhacuṇṇakaṃ1 mukhalepanaṃ2 hatthabandhaṃ sikhÄbandhaṃ
daṇá¸akaṃ nÄḷikaṃ khaggaṃ chattaṃ citrÅ«pÄhanaṃ uṇhÄ«saṃ maṇiṃ vÄlavÄ«janiṃ
odÄtÄni vatthÄni dÄ«ghadasÄni. Iti vÄ iti evarÅ«pÄ
maṇá¸anavibhusanaá¹­á¹­hÄnÄnuyogÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

20(37). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ tiracchÄnakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
rÄjakathaṃ corakathaṃ mahÄmattakathaṃ senÄkathaṃ bhayakathaṃ
yuddhakathaṃ annakathaṃ pÄnakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mÄlÄkathaṃ
gandhakathaṃ ñÄtikathaṃ yÄnakathaṃ gÄmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ
janapadakathaṃ itthikathaṃ purisakathaṃ (kumÄrakathaṃ kumÄrikathaṃ)3
sÅ«rakathaṃ visikhÄkathaṃ kumbhaá¹­á¹­hÄnakathaṃ pubbapetakathaṃ
nÄnattakathaṃ lokakkhÄyikaṃ samuddakkhÄyikaṃ itibhavÄbhavakathaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnakathÄya paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti
sīlasmiṃ.

 

21(38) YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄ viggÄhikakathaṃ anuyuttÄ viharanti, seyyathÄ«daṃ:
“na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄsi. Ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnÄmi.
Kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ÄjÄnissasi? MicchÄpaá¹­ipanno tvamasi.
Ahamasmi sammÄpaá¹­ipanno. Sahitaṃ me, asahitaṃ te. Pure vacanÄ«yaṃ pacchÄ
avaca. PacchÄ vacanÄ«yaṃ pure avaca. Ä€ciṇṇaṃ4 te viparÄvattaṃ. Ä€ropito te
vÄdo. NiggahÄ«to tvamasi. Cara vÄdappamokkhÄya. Nibbeá¹­hehi vÄ sace
pahosÄ«”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄya viggÄhikakathÄya paá¹­ivirato hoti.
Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

22(39). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«paṃ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogamanuyuttÄ viharanti,
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ rÄjamahÄmattÄnaṃ khattiyÄnaṃ brÄhmaṇÄnaṃ
gahapatikÄnaṃ kumÄrÄnaṃ “idha gaccha. AmutrÄgaccha. Idaṃ hara. Amutra
idaṃ ÄharÄ”ti. Iti vÄ itievarÅ«pÄ dÅ«teyyapahiṇagamanÄnuyogÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Mukhacuṇṇaṃ, machasaṃ.
2. MukhÄlepanaṃ, sÄ«mu.
3. Marammapotthakesuyeva dissate
4. Aviciṇṇaṃ, kesuci.

 

[BJT Page 498] [\x 498/]
23(40). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te kuhakÄ ca honti lapakÄ ca nemittikÄ ca nippesikÄ ca lÄbhena
ca lÄbhaṃ nijigiṃsitÄro. Iti vÄ itievarÅ«pÄ kuhanalapanÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

 

24(41). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ1 kappenti,
seyyathÄ«daṃ: aá¹…gaṃ nimittaṃ uppÄtaṃ2 supiṇaṃ3 lakkhaṇaṃ mÅ«sikacchinnaṃ
aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ taṇá¸ulahomaṃ sappihomaṃ telahomaṃ
mukhahomaṃ lohitahomaṃ aá¹…gavijjÄ vatthuvijjÄ khattavijjÄ4 sivavijjÄ
bhÅ«tavijjÄ bhurivijjÄ ahivijjÄ visavijjÄ vicchikavijjÄ mÅ«sikavijjÄ
sakuṇavijjÄ vÄyasavijjÄ pakkajjhÄnaṃ5 saraparittÄnaṃ migacakkaṃ. Iti vÄ
itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa
hoti sīlasmiṃ.

 

25(42)2. YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti,
seyyathÄ«daṃ: maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇá¸alakkhaṇaṃ6 asilakkhaṇaṃ
usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ Ävudhalakkhaṇaṃ7 itthilakkhaṇaṃ
purisalakkhaṇaṃ kumÄralakkhaṇaṃ kumÄrilakkhaṇaṃ dÄsalakkhaṇaṃ
dÄsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahisalakkhaṇaṃ8
usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ9 ajalakkhaṇaṃ meṇá¸alakkhaṇaṃ10
kukkuá¹­alakkhaṇaṃ vaá¹­á¹­akalakkhaṇaṃ godhÄlakkhaṇaṃ kaṇṇikÄlakkhaṇaṃ
kacchapalakkhaṇaṃ migalakkhaṇaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya
micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

26(43). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti
seyyathÄ«daṃ: raññaṃ niyyÄnaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyÄnaṃ bhavissati,
abbhantarÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ apayÄnaṃ
bhavissati, bÄhirÄnaṃ raññaṃ upayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ
apayÄnaṃ bhavissati, abbhantarÄnaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarÄnaṃ
raññaṃ parÄjayo bhavissati. Iti imassa jayo bhavissati. Imassa parÄjayo
bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato
hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Jīvitaṃ, machasaṃ.
2. UppÄdaṃ, sÄ«mu.
3. Supinaṃ, machasaṃ. Supiṇakaṃ, si.
4. Khettaṃ, kesuci.
5. Pakkha, kesuci.
6. Daṇá¸alakkhaṇaṃ satthalakkhaṇaṃ, machasaṃ.
7. Āyudha, kesuci.
8. Mahiṃsa, machasaṃ.
9. Goṇa, machasaṃ.
10. Meṇá¸aka, kesuci.

 

[BJT Page 500] [\x 500/]
27(44). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: candaggÄho bhavissati. SuriyaggÄho bhavissati.
NakkhattagÄho bhavissati. CandimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati.
CandimasuriyÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. NakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. NakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati. UkkÄpÄto bhavissati.
DÄ«sÄá¸Äho bhavissati. BhÅ«micÄlo bhavissati. Devadundubhi bhavissati.
CandimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ1 saṃkilesaṃ vodÄnaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄko candaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄko suriyaggÄho
bhavissati. EvaṃvipÄko nakkhattaggÄho bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ
candimasuriyÄnaṃ pathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ candimasuriyÄnaṃ
uppathagamanaṃ bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ pathagamanaṃ
bhavissati. EvaṃvipÄkaṃ nakkhattÄnaṃ uppathagamanaṃ bhavissati.
EvaṃvipÄko ukkÄpÄto bhavissati. EvaṃvipÄko disÄá¸Äho bhavissati.
EvaṃvipÄko bhÅ«micÄlo bhavissati. EvaṃvipÄko devadundÅ«bhi bhavissati.
EvaṃvipÄko candimasuriyanakkhattÄnaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saá¹…kilesaṃ
vodÄnaṃ bhavissati. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

28(45). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: subbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Dubbuá¹­á¹­hikÄ bhavissati. Subhikkhaṃ
bhavissati. Dubbhikkhaṃ bhavissati. Khemaṃ bhavissati. Bhayaṃ
bhavissati. Rogo bhavissati. Ä€rogyaṃ bhavissati. MuddÄ gaṇanÄ saṃkhÄnaṃ
kÄveyyaṃ lokÄyataṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

29(46). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
SeyyathÄ«daṃ: ÄvÄhanaṃ vivÄhanaṃ saṃvadanaṃ vivadanaṃ saṃkiraṇaṃ
vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ
jivhÄnitthambhanaṃ2 hanusaṃhananaṃ hatthÄbhijappanaṃ hanujappanaṃ
kaṇṇajappanaṃ ÄdÄsapañhaṃ kumÄripañhaṃ devapañhaṃ Ädiccupaá¹­á¹­hÄnaṃ
mahatupaá¹­á¹­hÄnaṃ abbhujjalanaṃ sirivhÄyanaṃ. Iti vÄ itievarÅ«pÄya
tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

1. Oggamanaṃ, kesuci.
2. JivhÄnitthaddhanaṃ. Bahusu.

 

[BJT Page 502] [\x 502/]
30(47). YathÄ vÄ paneke bhonto samaṇabrÄhmaá¹‡Ä saddhÄdeyyÄni bhojanÄni
bhuñjitvÄ te evarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vena jÄ«vikaṃ kappenti.
Seyyathīdaṃ: santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhurikammaṃ
vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikiraṇaṃ Äcamanaṃ
nahÄpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhavirecanaṃ adhovirecanaṃ
sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ
sÄlÄkiyaṃ sallakattiyaṃ dÄrakatikicchÄ mÅ«labhesajjÄnaṃ anuppadÄnaṃ
osadhÄ«naṃ paá¹­imokkho. Iti vÄ itievarÅ«pÄya tiracchÄnavijjÄya micchÄjÄ«vÄ
paá¹­ivirato hoti. Idampi’ssa hoti sÄ«lasmiṃ.

 

31(48). Sa kho1 so kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci bhayaṃ
samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. SeyyathÄpi mÄṇava khattiyo
muddhÄvasitto2 nihatapaccÄmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati yadidaṃ
paccatthikato, evameva kho kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ sÄ«lasampanno na kutoci
bhayaṃ samanupassati yadidaṃ sÄ«lasaṃvarato. So iminÄ ariyena
sÄ«lakkhandhena samannÄgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti. Evaṃ
kho kevaá¸á¸ha bhikkhu sÄ«lasampanno hoti.

 

32(49). Kathañca kevaá¸á¸ha bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti? Idha
kevaá¸á¸ha bhikkhu cakkhunÄ rÅ«paṃ disvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti
nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati cakkhundriyaṃ. Cakkhundriye saṃvaraṃ
Äpajjati. Sotena saddaṃ sutvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ sotindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati sotindriyaṃ. Sotindriye saṃvaraṃ Äpajjati. GhÄṇena gandhaṃ
ghÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ
ghÄṇindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ
dhammÄ anvassaveyyuṃ tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati ghÄṇindriyaṃ.
GhÄṇindriye saṃvaraṃ Äpajjati. JivhÄya rasaṃ sÄyitvÄ na nimittaggÄhÄ«
hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ jivhindriyaṃ asaṃvutaṃ
viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa
saṃvarÄya paá¹­ipajjati. Rakkhati jivhindriyaṃ. Jivhindriye saṃvaraṃ
Äpajjati. KÄyena phoá¹­á¹­habbaṃ phusitvÄ na nimittaggÄhÄ« hoti
nÄnubyañjanaggÄhÄ«. YatvÄdhikaraṇamenaṃ kÄyindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ
abhijjhÄ domanassÄ pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya
paá¹­ipajjati. Rakkhati kÄyindriyaṃ. KÄyindriye saṃvaraṃ Äpajjati. ManasÄ
dhammaṃ viññÄya na nimittaggÄhÄ« hoti nÄnubyañjanaggÄhÄ«.
YatvÄdhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhÄ domanassÄ
pÄpakÄ akusalÄ dhammÄ anvassaveyyuṃ3 tassa saṃvarÄya paá¹­ipajjati.
Rakkhati manindriyaṃ. Manindriye saṃvaraṃ Äpajjati. So iminÄ ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato ajjhattaṃ abyÄsekasukhaṃ paá¹­isaṃvedeti.
Evaṃ kho kevaá¸á¸ha bhikkhu indriyesu guttadvÄro hoti.

 

1. Atha kho, kesuci.
2. MuddhÄbhisinto, kesuci.
3. AnvÄsaveyyuṃ, anvÄssaveyyu, kesuci.

 

[BJT Page 504] [\x 504/]
33(50). Kathañca kevaá¸á¸ha bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti?
Idha kevaá¸á¸ha bhikkhu abhikkante paá¹­ikkante sampajÄnakÄrÄ« hoti. Ä€lokite
vilokite sampajÄnakÄrÄ« hoti. Samiñjite1 pasÄrite sampajÄnakÄrÄ« hoti.
Saá¹…ghÄá¹­ipattacÄ«varadhÄraṇe sampajÄnakÄrÄ« hoti. Asite pÄ«te khÄyite sÄyite
sampajÄnakÄrÄ« hoti. UccÄrapassÄvakamme sampajÄnakÄrÄ« hoti. Gate á¹­hite
nisinne sutte jÄgarite bhÄsite tuṇhÄ«bhÄve sampajÄnakÄrÄ« hoti. Evaṃ kho
kevaá¸á¸ha bhikkhu satisampajaññena samannÄgato hoti.

 

34(51). Kathañca kevaá¸á¸ha bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti? Idha kevaá¸á¸ha bhikkhu
santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena kucchiparihÄriyena2
piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva pakkamati. SeyyathÄpi
kevaá¸á¸ha pakkhi sakuṇo yena yeneva á¸eti sapattabhÄro’va á¸eti, evameva
kho kevaá¸á¸ha bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti kÄyaparihÄriyena cÄ«varena
kucchiparihÄriyena piṇá¸apÄtena. So yena yeneva pakkamati samÄdÄyeva
pakkamati. Evaṃ kho kevaá¸á¸ha bhikkhu santuá¹­á¹­ho hoti.

 

35(52). So iminÄ ca ariyena sÄ«lakkhandhena3 samannÄgato iminÄ ca ariyena
indriyasaṃvarena samannÄgato iminÄ ca ariyena satisampajaññena
samannÄgato imÄya ca ariyÄya santuá¹­á¹­hiyÄ samannÄgato vivittaṃ senÄsanaṃ
bhajati araññaṃ rukkhamÅ«laṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susÄnaṃ
vanapatthaṃ abbhokÄsaṃ palÄlapuñjaṃ. So pacchÄbhattaṃ
piṇá¸apÄtapaá¹­ikkanto nisÄ«dati pallaá¹…kaṃ ÄbhujitvÄ ujuṃ kÄyaṃ paṇidhÄya
parimukhaṃ satiṃ upaá¹­á¹­hapetvÄ.

 

36(53). So abhijjhaṃ loke pahÄya vigatÄbhijjhena cetasÄ viharati.
AbhijjhÄya cittaṃ parisodheti. ByÄpÄdapadosaṃ pahÄya abyÄpannacitto
viharati sabbapÄṇabhÅ«tahitÄnukampÄ«. ByÄpÄdapadosÄ cittaṃ parisodheti.
ThÄ«namiddhaṃ pahÄya vigatathÄ«namiddho viharati Älokasaññī sato
sampajÄno. ThÄ«namiddhÄ cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahÄya
anuddhato viharati ajjhattaṃ vÅ«pasantacitto. UddhaccakukkuccÄ cittaṃ
parisodheti. Vicikicchaṃ pahÄya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathÄ«
kusalesu dhammesu. VicikicchÄya cittaṃ parisodheti.

 

1. Sammiñjite, kesuci.
2. ParibhÄrikena, sÄ«mu.
3. IminÄ sÄ«lakkhandhena, sabbattha.

 

[BJT Page 506] [\x 506/]
37(54). SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha puriso iṇaṃ ÄdÄya kammante payojeyya, tassa
te kammantÄ samijjheyyuṃ, so yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca
byantÄ«kareyya, siyÄ cassa uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄya, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ÄdÄya kammante payojesiṃ. Tassa me te
kammantÄ samijjhiṃsu. So’haṃ yÄni ca porÄṇÄni iṇamÅ«lÄni tÄni ca byantÄ«
akÄsiṃ. Atthi ca me uttariṃ avasiá¹­á¹­haṃ dÄrabharaṇÄyÄ”ti. So tatonidÄnaṃ
labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

38(55). SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha puriso ÄbÄdhiko assa dukkhito bÄḷhagilÄno,
bhattaṃ cassa nacchÄdeyya, na cassa kÄye balamattÄ, so aparena samayena
tamhÄ ÄbÄdhÄ mucceyya, bhattañcassa chÄdeyya, siyÄ cassa kÄye balamattÄ,
tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe ÄbÄdhiko ahosiṃ dukkhito bÄḷhagilÄno.
Bhattaṃ ca me nacchÄdesi. Nacassa me Äsi kÄye balamattÄ. So’mhi etarahi
tamhÄ ÄbÄdhÄ mutto bhattañca me chÄdeti. Atthi ca me kÄye balamattÄ”ti.
So tato nidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

39(56). SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha puriso bandhanÄgÄre baddho assa, so aparena
samayena tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mucceyya sotthinÄ abbayena1, na cassa kiñci
bhogÄnaṃ vayo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe bandhanÄgÄre baddho
ahosiṃ. So’mhi etarahi tamhÄ bandhanÄgÄrÄ mutto sotthinÄ abbayena.
Natthi ca me kiñci bhogÄnaṃ vayo”ti. So tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ,
adhigaccheyya somanassaṃ -

 

40(57). SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha puriso dÄso assa anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na
yenakÄmaá¹…gamo, so aparena samayena tamhÄ dÄsabyÄ mucceyya attÄdhÄ«no
aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo, tassa evamassa: “ahaṃ kho pubbe dÄso
ahosiṃ anattÄdhÄ«no parÄdhÄ«no na yenakÄmaá¹…gamo, so’mhi etarahi tamhÄ
dÄsabyÄ mutto attÄdhÄ«no aparÄdhÄ«no bhujisso yenakÄmaá¹…gamo”ti. So
tatonidÄnaṃ labhetha pÄmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ -

 

1. Avyayena, [PTS.]

 

[BJT Page 508] [\x 508/]
41(59). SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha puriso sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ
paá¹­ipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantÄraṃ
nitthareyya, sotthinÄ gÄmantaṃ anupÄpuṇeyya khemaṃ appaá¹­ibhayaṃ, tassa
evamassa: “ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantÄraddhÄnamaggaṃ paá¹­ipajjiṃ
dubbhikkhaṃ sappaá¹­ibhayaṃ. So’mhi etarahi taṃ kantÄraṃ tiṇṇo sotthinÄ
gÄmantaṃ anuppatto khemaṃ appaá¹­ibhaya”nti. So tato nidÄnaṃ labhetha
pÄmojjaṃ adhigaccheyya somanassaṃ -

 

42(60). Evameva kho kevaá¸á¸ha bhikkhu yathÄ iṇaṃ yathÄ rogaṃ yathÄ
bandhanÄgÄraṃ yathÄ dÄsabyaṃ yathÄ kantÄraddhÄnamaggaṃ evaṃ ime pañca
nÄ«varaṇe appahīṇe attani samanupassati. SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha Änaṇyaṃ
yathÄ Ärogyaṃ yathÄ bandhanÄ mokkhaṃ yathÄ bhujissaṃ yathÄ
khemantabhÅ«miṃ evameva kho mÄṇava bhikkhu ime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe
attani samanupassati.

 

43(61). Tassime pañca nÄ«varaṇe pahīṇe attani samanupassato pÄmojjaṃ
jÄyati. Pamuditassa pÄ«ti jÄyati. PÄ«timanassa kÄyo passambhati.
PassaddhakÄyo sukhaṃ vedeti. Sukhino cittaṃ samÄdhiyati.

 

44. So vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicÄraṃ
vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena abhisanteti parisanneti [PTS Page 215] [\q 215/] paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

45. SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha dakkho nahÄpako vÄ nahÄpakantevÄsÄ« vÄ kaṃsathÄle
nahÄnÄ«yavuṇṇÄni ÄkiritvÄ udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sanneyya
sÄyaṃ nahÄnÄ«yapiṇá¸i snehÄnugatÄ snehaparetÄ santarabÄhirÄ phuá¹­Ä snehena
na ca paggharaṇi, evameva kho kevaá¸á¸ha bhikkhu imameva kÄyaṃ vivekajena
pÄ«tisukhena abhisanteti parisenteti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

[BJT Page 510] [\x 510/]

 

Yampi kevaá¸á¸ha bhikkhu vivicceva kÄmehi vivicca akusalehi dhammehi
savitakkaṃ savicÄraṃ vivekajaṃ pÄ«tisukhaṃ paá¹­hamaṃ jhÄnaṃ upasampajja
viharati. So imameva kÄyaṃ vivekajena pÄ«tisukhena abhisanteti
parisanneti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
vivekajena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti. Idampi’ssa hoti samÄdhismiṃ.

 

46. Puna ca paraṃ kevaá¸á¸ha bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ
sampasÄdanaṃ cetaso ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ
dutiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ samÄdhijena
pÄ«tisukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

47. SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha udakarahado ubbhidodako, tassa nevassa
puratthimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na dakkhiṇÄya disÄya udakassa
Äyamukhaṃ, na pacchimÄya disÄya udakassa Äyamukhaṃ, na uttarÄya disÄya
udakassa Äyamukhaṃ, devo ca na kÄlena kÄlaṃ sammÄ dhÄraṃ anupaveccheyya,
atha kho tamhÄ ca udakarahadÄ sÄ«tÄ vÄridhÄrÄ ubbhijjitvÄ tameva
udakarahadaṃ sÄ«tena vÄrinÄ abhisandeyya parisandeyya paripÅ«reyya
paripphareyya, nÄssa kiñci sabbÄvato udakarahadassa vÄrinÄ sÄ«tena
apphuá¹­aṃ assa, evameva kho kevaá¸á¸ha bhikkhu imameva kÄyaṃ samÄdhijena
pÄ«tisukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti. Yampi kevaá¸á¸ha
bhikkhu vitakkavicÄrÄnaṃ vÅ«pasamÄ ajjhattaṃ sampasÄdanaṃ cetaso
ekodibhÄvaṃ avitakkaṃ avicÄraṃ samÄdhijaṃ pÄ«tisukhaṃ dutiyaṃ jhÄnaṃ
upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ samÄdhijena pÄ«tisukhena
abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci sabbÄvato
kÄyassa samÄdhijena pÄ«tisukhena apphuá¹­aṃ hoti. Idampi’ssa hoti
samÄdhismiṃ.

 

48. Puna ca paraṃ kevaá¸á¸ha bhikkhu pÄ«tiyÄ ca virÄgÄ upekkhako ca
viharati sato sampajÄno sukhañca kÄyena paá¹­isaṃvedeti. Yantaṃ ariyÄ
Äcikkhanti: ‘upekkhako satimÄ sukhavihÄrÄ«’ti tatiyaṃ jhÄnaṃ upasampajja
viharati.

 

[BJT Page 512] [\x 512/]

 

So imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena sukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti,
parippharati nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ
hoti.

 

49. SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha uppaliniyaṃ vÄ paduminiyaṃ vÄ puṇá¸arikiniyaṃ vÄ
appekaccÄni uppalÄni vÄ padumÄni vÄ puṇá¸arÄ«kÄni vÄ udake jÄtÄni udake
saṃvaddhÄni udakÄnuggÄni antonimuggaposÄ«ni, tÄni yÄva caggÄ yÄva ca mÅ«lÄ
sÄ«tena vÄrinÄ abhisannÄni parisannÄni paripÅ«rÄni, paripphuá¹­Äni nÄssÄ
kiñci sabbÄvataṃ uppalÄnaṃ vÄ padumÄnaṃ vÄ puṇá¸arÄ«kÄnaṃ vÄ sÄ«tena vÄrinÄ
apphuá¹­aṃ assa, evameva kho kevaá¸á¸ha bhikkhu imameva kÄyaṃ nippÄ«tikena
sukhena abhisandeti parisandeti paripÅ«reti parippharati. NÄssa kiñci
sabbÄvato kÄyassa nippÄ«tikena sukhena apphuá¹­aṃ hoti.

 

50. Puna ca paraṃ kevaá¸á¸ha bhikkhu sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca
pahÄnÄ pubbeva somanassadomanassÄnaṃ atthaá¹…gamÄ adukkhamasukhaṃ
upekkhosatipÄrisuddhiṃ catutthaṃ jhÄnaṃ upasampajja viharati. So imameva
kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa
kiñci sabbÄvato kÄyassa parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti.
SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha puriso odÄtena vatthena sasÄ«saṃ pÄrupitvÄ nisinno
assa, nÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa odÄtena vatthena apphuá¹­aṃ assa,
evameva kho mahÄrÄja bhikkhu imameva kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ
pariyodÄtena pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa
parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti. Yampi kevaá¸á¸ha bhikkhu
sukhassa ca pahÄnÄ dukkhassa ca pahÄnÄ pubbeva somanassadomanassÄnaṃ
atthaá¹…gamÄ adukkhamasukhaṃ upekkhosatipÄrisuddhiṃ catutthaṃ jhÄnaṃ
upasampajja viharati. So imameva kÄyaṃ parisuddhena cetasÄ pariyodÄtena
pharitvÄ nisinno hoti. NÄssa kiñci sabbÄvato kÄyassa parisuddhena cetasÄ
pariyodÄtena apphuá¹­aṃ hoti. Idampi’ssa hoti samÄdhismiṃ.

 

[BJT Page 514] [\x 514/]

 

51. Puna ca paraṃ kevaá¸á¸ha so bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe
pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So evaṃ
pajÄnÄti: “ayaṃ kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpentikasambhavo
odanakummÄsÅ«pacayo aniccucchÄdanaparimaddanabhedaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ
ca pana me viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddha’nti.

 

52. SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha maṇi veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso
suparikammakato accho vippasanno anÄvilo sabbÄkÄrasampanno, tatra’ssa
suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ.
Tamenaṃ cakkhumÄ puriso hatthe karitvÄ paccavekkheyya “ayaṃ kho maṇi
veḷuriyo subho jÄtimÄ aá¹­á¹­haṃso suparikammakato, accho vippasanno anÄvilo
sabbÄkÄrasampanno. Tatiradaṃ suttaṃ Ävutaṃ nÄ«laṃ vÄ pÄ«taṃ vÄ lohitaṃ vÄ
odÄtaṃ vÄ paṇá¸usuttaṃ vÄ”ti. Evameva kho kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite
citte parisuddhe pariyodÄne anaá¹…gaṇe vigatupakkilese mudubhÅ«te
kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati
abhinnÄmeti. So evaṃ pajÄnÄti ayaṃ kho me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko
mÄtÄpettikasambhavo odanakummÄsÅ«pacayo
aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ ca pana me
viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddhanti.

 

53. Yampi kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄne
anaá¹…gaṇe vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
ñÄṇadassanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhinnÄmeti. So evaṃ pajÄnÄti ayaṃ kho
me kÄyo rÅ«pÄ« cÄtummahÄbhÅ«tiko mÄtÄpettikasambhavo odanakummÄsÅ«pacayo
aniccucchÄdanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo. Idaṃ ca pana me
viññÄṇaṃ ettha sitaṃ ettha paá¹­ibaddhanti, idampi’ssa hoti paññÄya.

 

[BJT Page 516] [\x 516/]

 

54. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte manomayaṃ kÄyaṃ
abhinimminanÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So imamhÄ kÄyÄ aññaṃ
kÄyaṃ abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ abhinindriyaṃ,
seyyathÄpi kevaá¸á¸ha puriso muñjamhÄ isikaṃ pavÄheyya. Tassa evamassa:
ayaṃ muñjo ayaṃ isikÄ añño muñjo aÃ±Ã±Ä isikÄ muñjamhÄtveva isikÄ
pavÄḷhÄti. SeyyathÄpi vÄ pana mahÄrÄja puriso asiṃ kosiyÄ pavÄheyya.
Tassa evamassa: ayaṃ asi ayaṃ kosi, añño asi aÃ±Ã±Ä kosi, kosiyÄtveva asi
pavÄḷho’ti. SeyyathÄpi vÄ pana kevaá¸á¸ha puriso ahaṃ karaṇá¸Ä uddhareyya.
Tassa evamassa: ayaṃ ahi ayaṃ karaṇá¸e, añño ahi añño karaṇá¸o,
karaṇá¸Ätveva ahi ubbhato’ti. Evameva kho kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite
citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudrabhÅ«te
kammaniye á¹­hite Äneñjappatte manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya cittaṃ
abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ abhinimminÄti
rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ ahÄ«nindriyaṃ. Yampi kevaá¸á¸ha bhikkhu
evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese
mudrabhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte manomayaṃ kÄyaṃ abhinimminanÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So imamhÄ kÄyÄ aññaṃ kÄyaṃ
abhinimminÄti rÅ«piṃ manomayaṃ sabbaá¹…gapaccaá¹…giṃ ahÄ«nindriyaṃ, idampi’ssa
hoti paññÄya.

 

55. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte iddhividhÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ
paccanubhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti bahudhÄpi hutvÄ eko hoti,
ÄvÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ asajjamÄno
gacchati seyyathÄpi ÄkÄse, paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ karoti
seyyathÄpi udake, udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi paá¹­haviyaṃ,
ÄkÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄ’pi pakkhÄ« sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati
parimajjati. YÄva brahmalokÄpi kÄyena vasaṃ vatteti.

 

56. SeyyathÄpi mahÄrÄja dakkho kumbhakÄro vÄ kumbhakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatÄya mantikÄyaṃ yaṃ yadeva bhÄjanavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya -

 

[BJT Page 518] [\x 518/]

 

SeyyathÄpi vÄ pana kevaá¸á¸ha dakkho dantakÄro vÄ dantakÄrantevÄsÄ« vÄ
suparikammakatasmiṃ dantasmiṃ yaṃ yadeva dantavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ
tadeva kareyya abhinipphÄdeyya, seyyathÄpi vÄ pana kevaá¸á¸ha dakkho
suvaṇṇakÄro vÄ suvaṇṇakÄrentavÄsÄ« vÄ suparikammakatasmiṃ suvaṇṇasmiṃ yaṃ
yadeva suvaṇṇavikatiṃ Äkaá¹…kheyya taṃ tadeva kareyya abhinipphÄdeyya,
evavema kho kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
iddhividhÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ
iddhividhaṃ paccanuhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti. BahudhÄ’pi hutvÄ eko
hoti. Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ
asajjamÄno gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. Paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ
karoti seyyathÄpi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi
paá¹­haviyaṃ. Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhÄ« sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati
parimajjati. YÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti. Evavema kho
kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte iddhividhÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ
paccanuhoti: eko’pi hutvÄ bahudhÄ hoti. BahudhÄ’pi hutvÄ eko hoti.
Ä€vÄ«bhÄvaṃ tirobhÄvaṃ tirokuá¸á¸aṃ tiropÄkÄraṃ tiropabbataṃ asajjamÄno
gacchati seyyathÄpi ÄkÄse. Paá¹­haviyÄ’pi ummujjanimujjaṃ karoti
seyyathÄpi udake. Udake’pi abhijjamÄne gacchati seyyathÄpi paá¹­haviyaṃ.
Ä€kÄse’pi pallaá¹…kena kamati seyyathÄpi pakkhÄ« sakuṇo. Ime’pi
candimasuriye evaṃmahiddhike evaṃmahÄnubhÄve pÄṇinÄ parÄmasati
parimajjati. YÄva brahmalokÄ’pi kÄyena vasaṃ vatteti, idampi’ssa hoti
paññÄya.

 

57. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte dibbÄya
sotadhÄtuyÄ vittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbÄya sotadhÄtuyÄ
visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti dibbe ca mÄnuse ca ye
dÅ«re santike ca. SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha puriso addhÄnamaggapaá¹­ipanno so
suṇeyya bherisaddampi mudiá¹…gasaddampi saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddampi, tassa
evamassa: bherisaddo iti’pi mudiá¹…gasaddo iti’pi
saá¹…khapaṇavadeṇá¸imasaddo iti’pi. Evameva kho kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ
samÄhite citte parisuddhe pariyodÄne anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te
kammaniye á¹­hite Äneñjappatte dibbÄya sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati
abhininnÄmeti. So dibbÄya sotadhÄtuyÄ visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya
ubho sadde suṇÄti dibbe ca mÄnuse ca ye dÅ«re santike ca.

 

58. Yampi kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄne
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte dibbÄya
sotadhÄtuyÄ cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbÄya sotadhÄtuyÄ
visuddhÄya atikkantamÄnusikÄya ubho sadde suṇÄti dibbe ca mÄnuse ca ye
dÅ«re santike ca. Idampi’ssa hoti paññÄya.

 

[BJT Page 520] [\x 520/]

 

59. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte cetopariyañÄṇÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ
ceto paricca pajÄnÄti: sarÄgaṃ vÄ cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti.
VÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittantipajÄnÄti. SadesÄsaṃ vÄ cittaṃ
sadosaṃ cittatanti pajÄnÄti. VÄ«tadosaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti
pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti pajÄnÄti. VÄ«tamohaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ cittaṃ saá¹…khittaṃ
cittanti pajÄnÄti. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ cittanti pajÄnÄti.
Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Amahaggataṃ vÄ cittaṃ
amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ sauttaraṃ cintanti
pajÄnÄti. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti pajÄnÄti. SamÄhitaṃ vÄ
cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. AsamÄhitaṃ vÄ cittaṃ asamÄhitaṃ
cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.
Avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

60. SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha itthi vÄ puriso vÄ daharo vÄ yuvÄ
maṇá¸anakajÄtiko ÄdÄse vÄ parisuddhe pariyodÄte acche vÄ udakapatte sakaṃ
mukhanimittaṃ paccavekkhamÄno sakaṇikaṃ vÄ sakikanti jÄneyya, akaṇikaṃ
vÄ akaṇikanti jÄneyya, evameva kho kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte
parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
parasattÄnaṃ parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti: sarÄgaṃ vÄ
cittaṃ sarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti
pajÄnÄti. Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tadosaṃ vÄ
cittaṃ vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti
pajÄnÄti vÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ
cittaṃ saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄta. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ
cittanti pajÄnÄti. Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti
amahaggataṃ vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ
sauttaraṃ cittanti pajÄnÄti. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti
pajÄnÄti. SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti asamÄhitaṃ vÄ
cittaṃ asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ
cittanti pajÄnÄti avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti.

 

61. Yampi kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
cetopariyañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So parasattÄnaṃ
parapuggalÄnaṃ cetasÄ ceto paricca pajÄnÄti: sarÄgaṃ vÄ cittaṃ sarÄgaṃ
cittanti pajÄnÄti vÄ«tarÄgaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tarÄgaṃ cittanti pajÄnÄti.
Sadosaṃ vÄ cittaṃ sadosaṃ cittanti pajÄnÄti vÄ«tadosaṃ vÄ cittaṃ
vÄ«tadosaṃ cittanti pajÄnÄti. Samohaṃ vÄ cittaṃ samohaṃ cittanti pajÄnÄti
vÄ«tamohaṃ vÄ cittaṃ vÄ«tamohaṃ cittanti pajÄnÄti. Saá¹…khittaṃ vÄ cittaṃ
saá¹…khittaṃ cittanti pajÄnÄta. Vikkhittaṃ vÄ cittaṃ vikkhittaṃ cittanti
pajÄnÄti. Mahaggataṃ vÄ cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajÄnÄti amahaggataṃ
vÄ cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajÄnÄti. Sauttaraṃ vÄ cittaṃ sauttaraṃ
cittanti pajÄnÄti. Anuttaraṃ vÄ cittaṃ anuttaraṃ cittanti pajÄnÄti.
SamÄhitaṃ vÄ cittaṃ samÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti asamÄhitaṃ vÄ cittaṃ
asamÄhitaṃ cittanti pajÄnÄti. Vimuttaṃ vÄ cittaṃ vimuttaṃ cittanti
pajÄnÄti avimuttaṃ vÄ cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajÄnÄti, idampi’ssa
hoti paññÄya.

 

[BJT Page 522] [\x 522/]

 

62. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tÄ«saṃmpi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo jÄtisatampi
jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe aneke’pi
vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto
evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃ sukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So
tato cuto amutra upapÄdiṃ tatrÄpÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo
evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto
idhÅ«papanno’ti. Iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ
anussarati.

 

63. SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha puriso sakamhÄ gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya
tamhÄ’pi gÄmÄ aññaṃ gÄmaṃ gaccheyya. So tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ
paccÄgaccheyya. Tassa evamassa: ‘ahaṃ kho sakamhÄ gÄmÄ amuṃ gÄmaṃ
agacchiṃ tatra evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ abhÄsiṃ evaṃ tuṇahÄ«
ahosiṃ. TamhÄpi gÄmÄ agacchiṃ tatrÄpi evaṃ aá¹­á¹­hÄsiṃ evaṃ nisÄ«diṃ evaṃ
abhÄsiṃ evaṃ tuṇhÄ« ahosiṃ. So’mpi tamhÄ gÄmÄ sakaññeva gÄmaṃ
paccÄgato’ti. Evameva kho kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte
parisuddhe parÄyodÄte anaá¹…gaṇe vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati
abhininnÄmeti. So anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ:
ekampi jÄtiṃ dve’pi jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi
jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo
paññÄsampi jÄtiyo jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi
aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi
saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro
evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ« evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra
upapÄdiṃ tÄtrapÄsiṃ evaṃnÄmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro
evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedi evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno’ti
iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati. Yampi
kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe parÄyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte
pubbenivÄsÄnussatiñÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati seyyathÄ«daṃ: ekampi jÄtiṃ dve’pi
jÄtiyo tisso’pi jÄtiyo catasso’pi jÄtiyo pañca’pi jÄtiyo dasa’pi jÄtiyo
vÄ«sampi jÄtiyo tiṃsampi jÄtiyo cattÄrÄ«sampi jÄtiyo paññÄsampi jÄtiyo
jÄtisatampi jÄtisahassampi jÄtisatasahassampi aneke’pi saṃvaá¹­á¹­akappe
aneke’pi vivaá¹­á¹­akappe aneke’pi saṃvaá¹­á¹­avivaá¹­á¹­akappe amutrÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedÄ«
evamÄyupariyanto. So tato cuto amutra upapÄdiṃ tÄtrapÄsiṃ evaṃnÄmo
evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamÄhÄro evaṃsukhadukkhapaá¹­isaṃvedi
evamÄyupariyanto. So tato cuto idhÅ«papanno’ti iti sÄkÄraṃ sauddesaṃ
anekavihitaṃ pubbenivÄsaṃ anussarati, idampi’ssa hoti paññÄya.

 

[BJT Page 524] [\x 524/]

 

64. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄne anaá¹…gaṇe vigatu
pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ cutÅ«papÄtaṇÄya
cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ visuddhena
atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne paṇite
suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti: ‘ime vata
bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena samannÄgatÄ
manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ micchÄdiá¹­á¹­hikÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä apÄyaṃ duggatiṃ
vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ kÄyasucaritena
samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena samannÄgatÄ
ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa
bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammupage satte pajÄnÄti.

 

65. SeyyathÄpi kevaá¸á¸ha majjhe siṃghÄá¹­ake pÄsÄdo. Tattha cakkhumÄ puriso
á¹­hito passeyya manusse gehaṃ pavisante’pi rathiyÄ vÄ«tisañcarante’pi
majjhe siṃghÄá¹­ake nisinne’pi, tassa evamassa: ete manussÄ gehaṃ
pavisanti. Ete nikkhamanti. Ete rathiyÄ vÄ«tisañcaranti. Ete majjhe
siṃghÄá¹­ake nisinnÄ’ti. Evameva kho kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte
parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite
Äneñjappatte sattÄnaṃ cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati
abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena satte
passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate
duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti: ‘ime vata bhonto sattÄ
kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena samannÄgatÄ manoduccaritena
samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ.
Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ
upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ kÄyasucaritena samannÄgatÄ
vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ
anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ
parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti.

 

[BJT Page 526] [\x 526/]

 

66. Yampi kevaá¸á¸ha bhikkhu evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte
anaá¹…gaṇe vigatupakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte sattÄnaṃ
cutÅ«papÄtañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti. So dibbena cakkhunÄ
visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne upapajjamÄne hÄ«ne
paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page satte pajÄnÄti:
‘ime vata bhonto sattÄ kÄyaduccaritena samannÄgatÄ vacÄ«duccaritena
samannÄgatÄ manoduccaritena samannÄgatÄ ariyÄnaṃ upavÄdakÄ
micchÄdiá¹­á¹­hikÄ micchÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ. Te kÄyassa bhedÄ parammaraṇÄ
apÄyaṃ duggatiṃ vinipÄtaṃ nirayaṃ upapannÄ. Ime vÄ pana bhonto sattÄ
kÄyasucaritena samannÄgatÄ vacÄ«sucaritena samannÄgatÄ manosucaritena
samannÄgatÄ ariyÄnaṃ anupavÄdakÄ sammÄdiá¹­á¹­hikÄ sammÄdiá¹­á¹­hikammasamÄdÄnÄ.
Te kÄyassa bhedÄ parammaraá¹‡Ä sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannÄ’ti. Iti
dibbena cakkhunÄ visuddhena atikkantamÄnusakena satte passati cavamÄne
upapajjamÄne hÄ«ne paṇite suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathÄkammÅ«page
satte pajÄnÄti, idampi’ssa hoti paññÄya.

 

67. So evaṃ samÄhite citte parisuddhe pariyodÄte anaá¹…gaṇe
vigatÅ«pakkilese mudubhÅ«te kammaniye á¹­hite Äneñjappatte ÄsavÄnaṃ
khayañÄṇÄya cittaṃ abhinÄ«harati abhininnÄmeti so idaṃ dukkhanti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ dukkhanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ
pajÄnÄti. Ime ÄsavÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavasamudayo’ti
yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ Äsavanirodho’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Ayaṃ
ÄsavanirodhagÄminÄ«paá¹­ipadÄ’ti yathÄbhÅ«taṃ pajÄnÄti. Tassa evaṃ jÄnato
evaṃ passato kÄmÄsavÄpi cittaṃ vimuccati bhavÄsavÄpi cittaṃ vimuccati
avijjÄsa vÄpi cittaṃ vimuccati. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñÄṇaṃ hoti.
KhÄ«á¹‡Ä jÄti vusitaṃ brahmacariyaṃ kataṃ karaṇiyaṃ nÄparaṃ itthattÄyÄti
pajÄnÄti.

 

68. Idaṃ vuccati kevaá¸á¸ha anusÄsanÄ«pÄá¹­ihÄriyaṃ. ImÄni kho kevaá¸á¸ha tīṇi pÄá¹­ihÄriyÄni mayÄ sayaṃ abhiÃ±Ã±Ä sacchikatvÄ paveditÄni.

 

69. BhÅ«tapubbaṃ kevaá¸á¸ha imasmiññeva bhikkhusaá¹…ghe aññatarassa bhikkhuno
evaṃ cetaso parivitakko udapÄ